Tatranské Hlasy, 1944 (XI/2-55)
1944-01-08 / No. 2
2. strana I _ * TATRANSKÉ HLASY 8. januára 1944 nucuje politikov ku kapitulácii pred anglickou vôľou, korumpuje novinárov a podmaňuje si verejnú mienku. Sám Heinrich Heine napísal o Angličanoch doslovne, že „ich svetské zisky sú ich pravým náboženstvom a peniaze sú ich bohom, ich jediným všemohúcim Bohom“. Nuž touto všemohúcnosíou peňazí myslia i dnes vyhraí túto vojnu. Nie je nám tajnosíou, že či už priamo alebo benešovskými, židovskými alebo inými kanálmi, i po Slovensku rozkotúlali niečo z tejto cvendžiacej „všemohúcnosti“. I sem vyslali svojich na peniazoch cválajúcich svätojurských jazdcov, ktorí nebojujú ako skutoční rytieri, kopiou, ale silou libry hypnotizujú slabé, málo odolné nátury, aby ich urobili nástrojmi svojich zotročujúcich, svetovládnych cieľov a súčasne ako inde i u nás použili ich na podrývame našej slovenskej slobody. Vieme to. Poznáme túto armádu a poznáme i jej slovenských pucákov a zbrojnošov. Ja aspoň, keď niekto nadáva na dnešnú slovenskú dejinnú skutočnosť, na dnešný náš režim a na našu slovenskú propagandu, hneď cítim v ňom tú úbohú kreatúru, ktorú skonštruovala anglická alebo z nej odvodená židovská a česká peňažná všemohúcnost. Táto librová armáda dnes je už tiež slabá. Svet už pozná jej taktiku. Jej strategické tajnosti sú dávno odhalené a jej sila už tiež viac nebude vítazná. Preto ani u nás na Slovensku nevykonávajú mnoho. Skutočnosť, akou sa vyznačuje uplynulý rok a ktorú som označoval, svedči najlepšie, že náš vnútropolitický život, náš vnútorný pokoj a poriadok, ba ani mysle, ani dušu a srdce slobodného národa nijak podstatne nemôže už ohrožiť taká sila, akou je nám známa a odhalená sila obrazových jazdcov na anglickej libre. No viac, ako by mohla na Slovensku, vytvorila táto inlrigantská peňažná všemohúcnosí v zahraničí známu spoločnosť nepriateľov slovenskej samostatnosti. To je tzv. emigrantská spoločnosť: Dr. Beneš et comp. Demagogické spôsoby, pepický žargón, surovosí a lží, akými intrigujú proti samostatnému Slovensku a usilujú sa obrať nás o slobodu, dáva nám právo hovorií o nich, ako zasluhujú. Títo ľudia sú zarytými, Slovákov do krvi urážajúcimi nepriateľmi slovenského národa a jeho slobody. Dr. Beneš chce nás najbrutálnejším spôsobom zotročil Hlása síce, že chce maí slobodné slovanské národy, ale slovenský národ, ktorý je slobodný, sám chce uvrhnúí v porobu a zničií jeho slobodné jestvovanie. Svoj národ chce oslobodil ale nášmu národu chystá nevoľnícke putá. Pravda, tento svoj zámer on nenazýva imperialistickým. Naopak, tým zvádza svet, že jeho cieľmi sú : sloboda, humanizmus a demokracia! Nuž pýtame sa, v mene akého ideálu slobody chce olúpif jeden malý, pracovitý, snaživý a samobytný národ o jeho slobodu? Aký je to humanizmus, ktorým nám hrozí trestmi, zgniavením, vešaním a chce zahrdúsii celý náš sľubne a zdarile sa rozvíjajúci samostatný život? A podľa akej demokracie to vlastne zamýšľa podmaniť si. nás bez opýtania sa vôle slovenského ľudu a násilne použií národ slovenský za ovládanú bezprávnu masu pre svoj bezohľadný imperializmus? Na tieto otázky márne by sme čakali odpoveď On nie je zvedavý na súhlas slovenského národa, ktorého jestvu vôbec neuznáva. On, ktorý nás tak rád obviňuje z vazalstva, opatril si tento súhlas od Zvesti — Divadelné predstavenie v Spišskej Sobote. HM v Spiškej Sobote zahrala 26. decembra 1943 v miestnosti obecného hostinca vianočnú divadelnú hru v 4. dejstvách so spevmi od F. Urbánka : „Slepý pastier.“ Úlohy boly veľmi dobre rozdelené. Výkon hercov bol odmenený dlhotrvajúcim potleskom. — Vianočná besiedka vo Vŕbové. V Štedrý večer usporiadala Rím. kat. slk. ľudová škola vianočnú besiedku. Na programe boly básne a dramatizácie: „Betlehemci“ a „Vianoční pekári“. Školské deti podaly ozaj herecké výkony. Obecenstvo sa milo pobavilo. (Ham) — „Dedinský krutáň“ vo Vŕbové. Divadelný krúžok HM vo Vŕbové pod protektorátom MOK zahral dňa 26. decembra 1943 Obraz zo života v troch dejstvách od Vránu-Príborského „Dedinský Churchilla a od maršala Stalina. Angličanom sa, pravda, pri tomto nemravnom čachrovaní na politickom trhu vôbec nedivíme. Tým sme vždy boli a sme hekubou. Ani boľševikom, lebo ti vedia, že týmto obchodom s Benešom oni si nás vlastne zaistili. Nuž ale vidiac tento perfídny podfuk s veľkými ideálmi, nie Benešovi, len tu doma si vravíme, či 9a nájde rozumný Slovák, ktorý by pri tomto cynickom kupčení s neodcudziteľnými právami nášho národa dal ešte niečo na propagandistický lancirované frázy o Slovanstve? Proti každému sme sa museli brániť, borit sme sa museli opustení a teraz, keď konečne, po ťažkom tisícročí, Boh i nám dožičil príležitosť, aby sme sa síce zdecimovaní vykorisťovaním a vo vývine poškodení, ale predsa, akoby zázrakom, prebrali k dôstojnému životu stali sa slobodnými, teraz prichádzajú falošní proroci, ktorí nám v mene slovanského bratstva radia stať sa znova otrokmi a zrieknuť sa vlastnej obnovenej štátnosti. krutáň“. Rubáča výborne zahral Paľko Zummer, jeho dcéru Marienku Margita Sýkorská, jeho syna Petra Paľko Hrebeňar. Rozšafného mlynára dobre zahral Štefan Bednárčik, jeho dcéru Kristínu Mária Tomečková a jeho syna Petra Ján Regec. Úlohu Uršule zahrala Verona Bašistová, úlohu Boženky Margita Vdovjaková, úlohu Dorky Mária Bodyová a úlohu Aničky Anna Zemčiaková. V úlohe sluhu Martina prekvapil obecenstvo svojim hereckým výkonom Andrej Varadzin. Úlohu Paľka precítene zahral Andrej Šlezák, ktorý najviac pomáhal pri dekorácii javiska. Réžiu mal Andrej Hanušovský, riaditeľ ľudovej školy. (Han.) — Predstavenie frašky „Odvážny plavec“ v Sp. Novej Vsi. Divadelný spolok „Hviezdoslav" pri miestnom odbore Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi predstavil sa v dňoch 31. decembra 1943, L a 2. januára 1944 v mestkom divadle fraškou „Odvážny plavé" od F. A. Bascha. Hra samotná je vtipne stavaná, takže sa dobre hodila ako silvestrovský program. Ústrednou postavou deja je starší vdovec Ľadvinka, ktorý sa ide ženiť s mladým dievčaťom. Dievča sa však vydáva zaň len z vďačnosti, že mu pri kúpaní zachránil život, hoci má svojho milého. Nakoniec však vysvitne, že Ľadvinka vôbec nevie plávať a že skutočným záchrancom dievčaťa je dedinský mládenec Tono Hrozný. Dievča sa vydáza svojho milého a Ľadvinka sa ožení s jej matkou. Postavy deja doplňuje továrniková dospelá dcéra, dr. Harkabus jej ženích, továrnikovi priatelia a služobníctvo. Autor v tejto spoločenskej fraške podáva veľmi výstižne typ staršieho človeka, ktorý chce byť ešte stále mladým, keď aj jeho jednanie nie je celkom fair. Pri rozuzlení jednotlivých zápletiek vzniká mnoho komických scén, ktoré vyvolajú u obecenstva salvy prirodzeného, nenúteného smiechu. Predvedenie hry novoveskými ochotníkmi nebolo však najlepšie, keďže v hre účinkovalo niekoľko začiatočníkov. Najmä ústredná postava Petra Ľadvinku v podaní Jozefa Komínka nebola nijako vtipne predstavená. Dobre výkony podali V.Šusteková ako Ľadvinková dcéra, T. Bodák ako dr. Harkabus a L. Roštár ako sluha Kohútik. Veľmi trápne však pôsobilo, že niektorí herci používali českých výrazov (ako: tady, nádražie, ostuda, docela a pod) Keďže divadelný spolok „Hviezdoslav“ je matičným divad. krúžkom, bolo by žiadúce, aby na jeho predstaveniach dbalo sa v prvom rade na čistotu slovenčiny. Réžiu mal O. Nemeček, ktorý však hre nevedel dať patričný spád. Divad. spolok „Hviezdoslav" pripravuje hru „Dni bez konca“ od O. Neila v réžii J. Vrtíka. -jv— Kruh priateľov Hlinkovej mládeže v Krompachoch. Miestne veliteľstvo Hlinkovej mládeže v Krompachoch založilo 2ó. decembra v Dome Strany Kruh priateľov HM. Na slávnosti zúčastnil okresný vodca HM prof. Juraj Enderle, ktorý odovzdal menovaciu listinu prvému starostovi Kruhu PH M vl. komisárovi Štefanovi Čurillovi. Slávnostný prejav povedal riaditeľ Slovenskej katolíckej akadémie básnik Mikuláš Šprinc. Ozrejmil poslanie Kruhu priateľov Hlinkovej mládeže ako dôležitého činiteľa pri mimoškolskej výchove slovenskej mládeže. Ide o mravné a hmotné podporovanie práce HM. Má to byť predovšetkým podpora na poli sociálnom, zdravotnom, telovýchovnom, kultúrnom a podľa možnosti i na poli výchovnom. Na túto prácu nestačí iba idealizmus osihotených vodcov. Sprístupniť ju treba čo najširším vrstvám priaznivcov, mecénov a rodičov členov HM. Toto umožňuje Kruh priateľov HM. Že Kruh priateľov HM má svoj smys^, význam a reálny základ, svedčí o tom krompašské podujatie. Nákladná adaptácia kaštieľa, v ktorom je Domov HM (najnovšie Dom Strany), temer štyritisícová suma pre ciele MVHM budia dôveru v poslanie Kruhu priateľov Hlinkovej mládeže. Treba si želať, aby čin krompašskej Hlinkovej mládeže, jediný toho druhu na východe Slovenska, našiel následníkov aj na viacerých miestach. Pri tejto príležitosti mládež odovzdala ústrednémn tajomníkovi HSĽS Belovi Letkovi striebornozlatý putovný pohár, ktorý každoročne udelí sa inému zaslúžilému členovi Kruhu priateľov HM. Vymenovaný starosta Š. Čurilla najlepším členom MVHM vyslovil uznanie a udelil knižné i peňažité odmeny. Chudobným haemistom rozdelil vianočnú dar. Prevádzame odborné prevedenie všetkých druhov knihárskych prác. Jozef Dvorský knihársky podnik POPRAD, 1. Hlinkovo nám. 5. 231-52 Telefon 2097. 4 Antolik: Spomienka na Vianoce Vianoce... Ľudstvo má len málo takých slov, ktoré by dýchaly tým kúzlom a teplom ako Vianoce. Kratučké slovko, ale spomienka na ne zastrie ti oči striebristou [hmlou, upletenou z jemnučkých vlákien anjelských vlasov ešte niekoľko dní, ba aj týždňov po ich odchode. A uvidíš ešte v duchu melancholické iskrenie farebných sviečok, učupených tichúčko na halúzke stromčeka . Myšlienky ti zaletujú do iného sveta. Vidíš len radosí a úsmevy, lebo láska ti otvorila srdce dokorán. Od toľkého šťastia ti srdce nevýslovne plesá a od toľkej radosti až prekypuje. Rozdávaš úsmevy i lásku plným priehrštím. Pohľad tvoj je ako najdrahšie brilianty, dotyk tvojich rúk mäkký a nežný. Táto radosí, toto šťastie je ako svetelná vlna, ktorá prekypuje od srdca k srdcu a rastie na svojej ceste, rozohňovaná tvojím pohľadom, až zaplaví celý, celučký dom. Dávno si už vyspievala všetky piesne, dávno si už odprevadila svojich k spánku, len ty ešte nespíš. Len vraj na chvíľočku. Prichádza aj polnoc. Rozozvučaly sa zvony a jemný vánok priniesol ich ľúbozvučný hlas i k tvojmu uchu. Ani nevieš ako si sa dostala do kostolného šera, aby si tam šepkala najvrúcnejšiu modlitbu svojho života. Mäkkými perami tvojich úst vydiera sa tichúčka modlitba a prosba za šťastie svojich najmilších, za ich zdravie, za splnenie svojich vrelých túžob... Už zvučí kostolom slávnostná a radostná pieseň: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa...“ Okrem „Veseľme sa...“ nepočuješ iné. Potom bez slova si tichúčko otvorila i zatvorila dvere vo svojej izbičke. Len chvíľočka a už spíš, snívaš, taká šťastná a blažená. Aké že to môžu byt sny? Krásne sny, také krásne ako tvoja čistá duša v čarovné sviatky Vianoc. Pominuly Vianoce, ale spomienka na ne, na tie, ktoré si ty prežívala zanechala mi v duši nezmazateľné stopy. natuína tatr dobre — Divadlo v Tvarožnej. Staré bývalé spišské mestečko Tvarožna vyvíja v ostatnom čase veľmi peknú kultúrnu činnosť zásluhou agilného dp. farára Jozefa Brenkusa. Dňa 2. januára t. r. zahralo SKM vianočnú hru v troch dejstvách „Obnovený svet“ cd P. Libora J. Mattošku o f. m., redaktora „Priateľa dietok“ a frašku v jednom dejstve „Režisérove trampoty“ od Roarta- Zaíku. Obidve hry boly podané dobre. Musíme vyzdvihnúť výkon obrúbeného komika v úlohe Miša V. Šoltysa. ktorý odohral už 15. divadelný kus, v úlohe vychovávateľky pekné vystúpenie Márg. j Zmaržlákovej a v druhom kuse výkon Andrja Madeju v úlohe režiséra. Pochvaly zasluhujú si i ostatní herci. Oceňujeme prácu učiteľky Štefánie Pellerovej, predsedkyne SKM a prácu riaditeľa školy Júliusa Kudzbela, ktorí nacvičovali obidve hry. Celkový úspech bol skvelý. Takú veľkú návštevu Tvarožna ešte nemala. Zisk venovali na knižnicu SKM. (Han.) — Budú mať Matejove n/Hornádom elektriku? Ako sa dozvedáme činitelia obce Matejovce n/Hornádom podnikajú na želanie obyvateľstva kroky, aby v tomto roku bola zavedená do obce elektrika. Tento plán nebolo by ťažko uskutočniť, keďže asi 200 m od obce vedie elektrické vedenie SE. Bolo by želateľné, keby príslušné úrady napomáhaly tomuto peknému snaženiu obce. -hi-