Ľud, 1952 (V/1-77)

1952-01-02 / nr. 1

fr- Vt6 <.352 »t'i.u« usii.-utiy o.gan .rany «fovenskej obf'idy vyehftdzs každé ; -o v n pondelka a dni pe sviatkoch Red; s>*!ilava. Mi­chalské ul 3 tel. 277 2 Administrá­cia Sedlérska 7/1, teľ j' '--J nlstráela Praha II.. Sko Hŕet po4t;>ve| sporltefne: (lévatef Strana slovenskej obrody. Bratisla­va. Sedlárska 7/1., tel. 266-19 Šéfredaktor Ro­man Kallský Tlači a expeduje »Tlačiarenské závody Tatran« n. p . závod Sencordia, Brati­slava uľ Národného povstania 41. Uzávierka »J19 30 hod. Rukopisy nevyžiadané sa nehe­­norujô. Veci týkajúce sa predplatného a In­zercie. vybavuje administrácia. Ústredný Oslo 1 orgán Strany slovenskej obrodv Bratislava, Nový rok 1952 I Cena 2 Krs Predplatné na »T '’« mesačne 4u Kčs Si vr t­­ročne 120 Kčs, polročne 240 Kčs. ročne 4«0 Kčs. Predplatné do cudziny mesačne 7< Kčs. štvrťročne 210 Kčs, polročne 42(1 K** • čne 840 Kčs, so započítaním ooátovnéh Maié oznamy a Inzerciu prijíma denne od K -lit. hod administrácia v Bratislave. Sedlárska 7/1., tel 358-59 a filiálna administrácia v Pra­he íl., Školská 13., teľ 27 ŕi06 Malé oznamy a Inzercia sa uverejni len pc zaplatení Za vydanie adresy a podanie ponukv 2 Kčs. Porto na zaplatenie ponúk 16 Kčs N -vínové výplatné povolilo Riaditeľstvo pôšt e tele­grafov v Bratislave. Dohlladael poštový úrad Bratislava í Do Nlového roku, do krajšej budúcnosti Dr, JOZEF K Y S E L y Na Nový tok Iö52 zapaľujú prvú vysokú pec na stavbe socia­lizmu v Kunčiciach, v Nových hutách Klementa Got t wa Ida. Zapaľujú novú vysokú pec. Ako sa to prosto a pokojne dá po­vedať. Ale čo všetko sa za touto jednoduchou, skromnou, oznamo­­cou vetou skrýva a čo všetko sa odohralo,' kým došlo k jej vy­sloveniu. Koľko práce, námahy, osobnej i kolektívnej, koľko ťaž kých prekážok na pohľad neprekonateľnvfch, ale predsa prekona­ných. koľko obetavosti a vypätia všetkých síl, koľko uvedomelosti, lorá nedovolila tisícom robotníkov a brigádnikov odísť domov ani i Vianoce, koľko železnej vôle a statočnosti, prekonávajúcej pre­­>dné zakolísanie. Koľko ľudského a socialistického hrdinstva. Ale t ž koľko chýb, omylov a nedostatkov. Ale chýb, omylov a nedo­­tkov napravených a odstránených. A nakoniec — úspech. Termín držaný, oceľ 1. januára potečie. Tak sa rodilo toto víťazstvo. Presne tak ako sa rodí u nás ví­­,'tvo sociaľizrfiu vôbec. Nie bez prekážok, nie bez obetí, nedo­statkov, ohýb a omylov. Ale jednako úspešne a radostne. Sme na prahu piateho kalendárneho roku, čo pracujúci ľud na čele s robotníckou triedou po porážke reakcie vo február 1948 prevzal pod vedením obrodeného NF a Komunistickej strany Česko­slovenska do svojich rúk všetku moc. Prevzal ju s vedomím, že pre ber á na seba súčasne veľkú zodpovednosť za budúci osud našich národov. Pustili sme sa' s plnou vervou do budovania ktoré už do­teraz dosiahlo predtým nevídané výsledky. Najradostnejšie na tých­to našich ú«pechoch je poznanie že ony s roka na rok rastú, že si môžeme s roka na rok stavať smelšie plány a väčšie úlohy, plne­ním ktorých rastie nielen hmotný blahobyt nášho pracujúceho ľudu. ale meňí sa tiež samotný náš človek v človeka nového, v človeka socialistického. Mame za sebou tretí rok Gottwaldovej päťročnice, kto t ý znamenal ďalšie veľké víťazstvo na našei ceste k socializmu Smelo, plní sebavedomia, ale vedomí si tiež závažnosti a zodpoved­nosti úloh, ktoré nás čakajú, vstupujeme do roku 1952. Stredobodom na j výstavby aj naďalej ostávajú veľké stavby socializmu, najmä Kunčice a FiUKO ku k/torému sa v tomto roku už s celou závaž-. nosťou pridružuje na Slovensku ďalšia stavba socializmu — HRON Na týchto stavbách dobýjame veľké víťazstvo na ceste k so­cializmu a v obrane svetového mieru a to vďaka uvedomelosti, pra­covitosti českých a sloveňskýah robotníkov i technikov, brigádni­kov a brigádmčok, ktorých všetkých stmeľuje a vedie vpred vedo­mie, že budujú silnú a šťastnú socialistickú republiku Českosloven­skú ,ako domov všetkého nášho pracujúceho ľudu. Nábor pracov­­■ n*' i síl pre stavbu socializmu y Kunčiciach. ktorá bude mať obr.ov­­význam pre ďalšiu industrializáciu Slovenska, mal u nás mimo­­•y úspech. Slovenské okresy sa predháňaly v získavaní práčov­­, síl na Ostravu. Vďaka aj tomuto pochopeniu a pohotovosti je mol-é v stanovenom teimíne odovzdať do prevádzky prvú vysokú pec Nových hút Klementa Gottwalda. Blahodarný účinok tejto skutoč­nosti pocíti slovenský priemysel zaiste i v tomto roku, tak ako do­teraz Slovensko pociťovalo čo znamená bratská pomoc kvalifiko­vaných českých robotníkov, majstrov a technikov, vyspelého českého priemyslu pre industrializáciu Slovenska. Takouto svornou spolu­prácou rýchle spejeme k -ocializmu, ktorý zabezpečí u nás šťastný, blahobytný a spokojný život každému pracujúcemu človekovi. Svorná spolupráca za spoločným cieľom na budovaní socialistického zajtraj­ška stala sa konečne aj tým najlepším prostriedkom, ako urovnať a upraviť vzájomný vzťah medzi dvoma bratskými národmi, ktorv sa v minulosti nemohol tak krásne vyvíjať ako dnes, a to práve pre vtedy existujúce hospodárske a sociálne rozdiely medzi krajinami českými a Slovenskom. S \ rozvojom našej priemyslovej výroby pokračuje aj socializácia nasei dediny, a to výstavbou jednotných roľníckych družstiev. Tu však musíme pracovať oveľa lepšie ako dosiaľ a vynaložiť všetky sily na presvedčovanie nášho roľníka o potrebe a výhodách veľkovýroby1 v poľnohospodárstve, ktorá dosiaľ zaostáva za búrlivým rozvojom priemyselnej výroby. Náš roľník len do nedávna hrdlačil na malých a nevýnosných pásikoch pôdy. na ktorých dorábal chlieb postačujú­ci sotva pre výživu jeho rodiny. Dnés spolupráca v družstve a stále sa rozširujúca mechanizácia, nielen že oslobodzujú roľníka od driny, ale dávajú mu aj možnosť väčšieho výnosu a tým aj väčšieho zá­robku. Keďže mechanizácia pôdohospodárstva a družstevný spôsob veľkovýroby uvoľňujú aj značný počet dosiaľ nedostatočne využitých pracovných síl, je rozvoj družstiev nevyhnutný' nielen s hľadiska po­­*rieb nášho pôdohospodárstva, ale tiež s hľadiska potrieb nášho, prie­myslu. ktorý čaká na nové pracovné sily. S doterajšími, i ked ne malými výsledkami zavádzania nových spôsobov práce na našej de­dine, nemôžeme byť spokojní. Netreba osobitne zdôrazňovať, že ak našich robotníkov, vedieme k tomu, aby podávali zvýšené výkony, aby si osvojovali nové metódy práce, ktoré napokon prinášajú osoh nám všetkým, nemôžu ani roľníci sotrvávaf pri doterajších svojich spôsoboch výroby, ale musia vynaložiť všetko úsilie, aby aj oni pri­speli k zvyšovaniu životnej úrovne všetkého pracujúceho ľudu,-a to taxou mierou, akou sa od nich právom požaduje. Ked / náš roľník pôjde vpred cestou jednotných roľníckych družstiev, cestou zvyšo­vania produkcie a produktivity poľnohospodárskej práce, upevní ivoj s-väzok s robotníkom, bude sa.mať lepšie on aj jeho spoluobčania a takto spolu so všetkými čestnými ľuďmi bude mať podstatný podiel na tom, že naša vlasť bude bohatá, krásna, šťastná i obrany schopná. Sme na prahu nového roku. Myseľ nevdojak zalieta do neďalekej minulosti a' človek porovnáva. Aj voľakedy si ľudia želali šťastie do nového roku. V čom však malo spočívať ono šťastie? Obyčajne v náhode. Ved vtedy človek mohol naozaj hovoriť o veľkom šťastí, ked nepr'šiel o zamestnanie a pri malom zárobku mohol ako-tak udržiavať pri živote seba a svoju rodinu. Kapitalista hovoril o svojom šťastí, ked niekde vypukol ozbrojený konflikt, lebo na tom zarobil. A pracujúcemu človekovi nedovolili hovoriť nič do týchto vec?. Á keď ešte na to všetko prišla vojna, musel ísť a prelievať krv nie za svoje záujmy, ale za záujmy svojich nepriateľov, za záujmy vykori­sťovateľskej, vládnucej triedy kapitalistov. Ako je to ináč u nás dnes. Ľudia si želajú veľa šťastia a úspechov v novom roku vo vedomí, že to šťastie a svoju budúcnosť vôbec majú vo svojich rukách, ze nemôžu prísť o chlieb, o výsledky svojej práce, že náš spoločný život bude stále krajší a radostnejší. Vieme, že sa budeme mať tak, ako budeme pracovať. Cím lepšie budeme praco­vať, tým lepšie budeme žiť. Preto náš pracujúci človek nemyslí na vojnu a neželá si ju. Bu. dovateľská práca, tá potrebuje mier. Veď my nestaviame dnes pre. to, aby nám zajtra niekto naše dielo búral, pálil a ničil Nás pra­cujúci človek buduje preto, lebo verí v mier, v ktorom vidí za. bezpečenú svoju krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť. Vojnu si môže želať len ten človek, čo chce žiť z práce druhých, čo chce lúpiť, koristiť a obohacovať sa z biedy a utrpenia miliónov prostých pracujúcich ľudí. Takto smýšľa naozaj iba hŕstka imperialistov, ktorá sa pokúša rozpútať novu vojnu, lebo v nej vidí poslednú možnosť predlžovať svoju protiľudovú vládu, svoje panstvo a bohatstvo, o ktoré obrala milióny pracujúcich ľudí. No, tento pián sa im nepodaril, lebo mierumilovní ľudia na celom svete už jasne vidia do veci. Neohrožene sa hlásia do neprehľadných radov obrancov svetového mieru a neľakajú sa nijakých hrozieb, ani -straty existencie alebo slobody. Neľakajú sa preto, lebo vedia, že boj za udržanie svetového mieru je bojom spravodlivým, že na jeho čele stojí nepremožiteľný Sovietsky sväz, ochranca slobo­dy a práv všetkých potláčaných a napádaných národov. Mierové hnutie mohutnie. Vidieť to okrem iného aj na výsledkoch pod­pisovania Stockholmskej mierovej rezolúcie a výzvy Svetovej rady mieru. Prvú podpísalo pol miliardy ľudí, druhú už 6oo miliónov. Mierové hnutie rastie a porastie aj v budúcnosti. Uvedomujú si to aj ani, vojnoví podpaľači Preto stupňujú svoje ohováranie a štvanie proti Sovietskemu sväzu a ľudovodemokratickým štátom, preto posielajú k nám agentov a špiónov, No, nech sa namáhajú akokoľvek nech ^vymýšľajú čo chcú, nech zúria. Nás nepomýlia ani nezastrašia My sme sa už kapitalistického otroctva zbavili a zbavili sme sa ho navždy. Hrdo a smelo budeme kráčať na našej ceste k socializmu. Hrdo a smelo vytrváme po boku Soviet­skeho sväzu, po boku poctivých pracujúcich ľudí celého sveta, v tábore mieru. My socializmus pod múdrym vedením nášho prezidenta Kle­menta Gottwalda vybudujeme a svetový mier na čele so Soviet, skym sväzom a generalissimom mieru J. V Stalinom ubránime. V takomto predsavzatí vstupujeme do nového roku. ČESKOSLOVENSKÝ PRACUJÚCI ĽUD NA SVOJEJ CESTE k SOCIALIZMU DOSIAHOL VEĽKÉ VÍŤAZSTVO. NA NOVY ROK 1952 DÄVAME DO PREVÁDZKY PRVÚ VYSOKÚ PEC Y NOVÝCH HUTÁCH KLEMENTA GOTTWALDA. OCEĽ, KTORÁ TU POTEČIE, POSILNI AKO NOVÁ, ČERSTVÁ KRV NASE HOSPODÁRSTVO, UPEVNÍ SEBAVEDOMIE NAŠICH PRACUJÚCICH A UTUŽÍ V NICH VIERU VO VÍŤAZSTVO SOCIALIZMU A SVETOVÉHO MIERU.

Next