Ľud, 1952 (V/152-230)

1952-07-01 / nr. 152

i " A* M 19 52 — i(i J ^ _ r .man . ŕ „va Michalskí ul. 49 277-21 Vydá­va Strana slovanské; jbrody Brati­slava Sellärska ul. t. 7. telefon 260-16 Redakčné uzávierka o 19 00 Hodine Veci tvka lúče sa predplat­­séht a Inzercie vybavuje adminis­trácia Bratislava Sedlárska ul 0- 7. telefor 353 59 s Praha H. Školská ul f. 13. telefon 276 06 Tlači a ex­peduje „Západoslovenské tlačiarne". o H * í% [/>5 ÍNV Č 1158 P V/ 1158 Cena 2 Kŕ? n. p., základný závod, Bratislava. Ul Národného povstania č. 41 Predplat­ne na „LUD” mesačne Kčs 40.— štvrťročne 120—, polročne 240.— ročne 460.— Číslo účtu Poštovej sporiteľne 9995 Malé oznamy a in­zercia sa uverejňujú len po zapla­tení. Za vydanie adresy a podanu­­ponuky 2.— Kčs. Porto na zaslanie ponúk 10.— Kčs. Novinové výplatní povolilo Riaditeľstvo pôšt a telegra­fov v Bratislave úrad Bratislava ? Dohliadaci poštovt , Ústredný o r a á n Strany slovenskej obrodv Bratislava, utorok 1. júla 1952 t ,íslo 152 Tvár Slovenska ROMAN KALISKÝ Sovietsky spisovateľ Maxim Gorkij v období výstavby socializmu v Sovietskom sväze bol raz napísal, že každý deň prináša so sebou toľko nového a toľko úspechov, že ich všetky nemožno ani zaregistrovať. Tak isto je to aj u nás v Československu, ale najmä na Sloven­sku, ktoré prechádza procesom prudkej pre­meny vo výstavbe socializmu v našej vlasti. Taký bohatý a mnohotvárny je náš život. My dnes veľmi jednoducho oznamujeme, že na Slovensku len toho roku bude daných do pre­vádzky 39 nových závodov a berieme to na vedomie pomaly už ako samozrejmú vec. Ale akú obrovskú premenu to znamená v našej krajine, v ktorej až do nedávna dymiaci fa­brický komín bol vzácnym zjavom, kde bieda a zaostalosť malý domovské právo a kde vy­sťahovalectvo do cudzieho sveta bolo často pre slovenského človeka jediným východiskom I z bezperspektívneho, zúfalého položenia. Je to veľká kvalitatívna premena a nielen hospodárska, nielen politická, ale tiež kultúr­na. Veď za tými 39 novými závodmi, ktoré o­­tvoríme ešte toho roku, za desiatkami, ktoré sme už otvorili a ktoré ešte vybudujeme, sa súčasne otvárajú dvere nových škôl, mater­ských, odborných aj vysokých; nových diva­diel, kín, kultúrnych a vedeckých inštitúcii; nových krásnych ulíc, parkov, slnečných bytov a jaslí, v ktorých sa udomácňujú radosť a smiech šťastných detí Gottwaldovej päťročni­ce. A vôbec — nový socialistický človek, je to najcennejšie, čo sa u nás rodí. Z býva­lých nezamestnaných, polozamestnaných ná­denníkov; drotárov a sklenárov; želiarov a birešov; z ľudí, ubitých hmotne aj duševne, stávajú sa dnes smelí budovatelia veľkých sta­vieb socializmu, hutných kombinátov a hy­­drocentrál; stávajú sa z nich zlepšovatelia a úderníci; kvalifikovaní robotníci a technici, ovládajúcich najzložitejšie stroje a technolo­gické procesy; schopní majstri a riaditelia závodov; uvedomelí družstevníci, pestovatelia nových plodín, mičurinci. Taký je obraz, plným a tvorivým životom kypiaceho Slovenska. Nech sa zvyšky našich domácich nepriateľov a spolu s nimi zradná emigrácia a celá svetová kapitalistická reak­cia akokoľvek pokúšajú túto skutočnosť sfalšo­vať, útočiť na nás pomocou rozhlasu, špiónov a diverzantov, tvár nového Slovenska v ľudo­vodemokratickom Československu nikto od­­škriepif a zmeniť nemôže, a slovenský pra­cujúci ľud na jeho ceste k socializmu nik nezastaví. Vskutku, je veľa úspechov, ktorých sme na ceste k socializmu dosiahli aj toho roku. A čo by sme ich ako chceli všetky vymenovať, r.a niektoré by sme určite zabudli. Ale to nie je ani taká veľká chyba, zabudnúť na nie ktoré úspechy. Horšie, oveľa horšie by bolo, keby sme zabúdali na chyby, ktorých sme sa pri výstavbe socializmu dopustili a dopúšťa­me a na nedostatky, ktoré sme ešte nepreko­nali. V plnení súborného plánu Slovenska máme rozhodne aj vážne nedostatky Stačí spomenút len dva: neplnenie plánu v uhoľných baniach v oblasti priemyslu a neplnenie vládneho usne- I senia o živočíšnej výrobe v oblasti poľnohospo­dárskej A je tých nedostatkov viac. Je na­šou úlohou zodpovedne k nim pristupovať a vážne sa s nimi vyporiadať. Veď tu nejde len o plán. Ide o tempo našej socialistickej vý­stavby, ba o samotný socializmus, o bezpeč­nosť republiky, o budűcnosf nášho národa. Veď nežijeme a nebudujeme socializmus izolovane od vývinu medzinárodnej situácie. A tá nie je taká, aby sme ju mohli podceňovať. Rozpútanie bakteriologickej vojny na Kórei, uzavretie tzv. generálnej smluvy so západo­­nemeckou vládou, namierenej priamo proti nám, fašistické útoky na pokrokové sily vo francúzsku na čele s tajomníkom Komuni­stickej strany Francúzska J. Duclosom, to jasne dosvedčujú. My sa musíme za takejto Situácie vážne starať o svoju bezpečnosť. Ale aby smé to mohli urobiť dokonale, k tomu je 'evyhnutne potrebné, aby naša republika bola nielen morálne a politicky jednotná, ale aj hospodársky silná. Výstavba socializmu u nás sa dostala po abezpečení základných politických a materiál­nych podmienok do štádia, keď sa otázka ká­drov stala otázkou rozhodujúcou. A to ani nie tak otázka kvantity kádrov, ako ich kvality, t) d samotného procesu výroby až po najvyš­šie vedenie. Predseda Ústredného akčného výboru SNF, codpredseda vlády a minister zahraničných ve­cí Viliam Široký na zasadnutí rozšíreného predsedníctva Ústredného akčného výboru vo februári t. r. pŕivedal: „Zo skúseností vieme, že plán sa neplní automaticky, že plán sa (Pokračovanie na 2. strane) Žatva ozimného jačmeňa je pre družstevníkov a pracovníkov Čs. štátňvch majetkov prvou Dôle­žitosťou na to, aby dôkladne preskúšali svoiu pri­pravenosť na žatvu. Na hospodárstve ČSŠM v Ba i či v Nitrianskom kraji už sošali všetok ozimnv jač­meň na 101 ha a teraz žnú raž. Žatvu ozimného Komárno (ČTK) — V sobotu 28. júna krátko pred 15. hod. vyplávala zo závodného prístavu lodenice Škodových závodov, n. p. v Komárne prepychová osobná loď „Rossija“, prvá z dvoch osobných lodí, ktoré zhotovujú komárňanskí lodiari pre Sovietsky sväz. Na skúšobnej plav­be zhodnotili konštruktéri „Rossije“, inžinieri, technici, mechanici a montéri výsledky svojej usilovnej sedemmesačnej práce na stavbe tejto lode. Za sedem hodín trvajúcej skúšobnej plav­by podrobili presnému meraniu a skúmaniu najmä výkony špeciálnych diesel-elektrických pohonných strojov ako aj ostatných zariadení jačmeňa mali podľa plánu uskutočniť za 10 dní, no dobrou organizáciou práce v skupinách^ a ča­tách, najmä však za pomoci komba mu a samovia­­začov, skončili iu o tri dni skôr. Na pokosených plochách ihneď uskutočňujú podmietku a to na 85 ha, kvm na 26 ha zasiali strniskové miešankv. československej konštrukcie, ktorými je loď bo­hato vybavená. Na,plavebnej skúške sa zúčast­nil viceminister všeobecného strojárenstva Ing. Miroslav SvOboda a viceminister ťažkého stro­járenstva Ing. Miroslav Šmok, ako aj sovietski odborníci, lodní konštruktéri a technici, ktorí poskytovali pracujúcim pri stavbe lode svoje cenné rady a bohaté skúsenosti. Medzi účast­níkmi skúšobnej plavby boli aj najlepší pracov­níci lodenice a zúčastnených montážnych závo­dov, ktorí vyskúšali jednotlivé mechanizmy. Skúšobná plavba mala hladký priebeh a skon­čila s úspechom. U Prvá plavba lode ,,Rossija^ na Dunaji Zhotovili ju komárňanskí lodiari pre Sovietsky sväz Všetkými silami za úspech tohoročnej žatvy Tohoročná mierová žatva sa stala vecou všetkých pracujúcich — Patronátne závody a politjcko-propagačni pracovníci pomáhajú poľnohospodárstvu — Žatva o zimného jačmeňa je vhodnou previerkou žatevných príprav Bratislava (rľ) — Kým na mnohých JRD a ČSŠM na južnom Slovensku skončili žatvu ozim­ného iačmeňa, zatiaľ veľká väčšina ÍRD a ČSŠM spolu s STS sa na žatvu usilovne pripravuje. V znameni týchto radostných a svedomitých príprav na žatvu, ktoré sú hlavným predpokladom jej úspe­chu, žijú dnes všetci pracuiúci v poľnohospodárstve. Veľký význam tohoročnei žatvy nevidia len v do­statočnom zabezpečení výživy nášho ľudu. ale predovšetkým v tom, aby dobre a rýchle uskutočnenou spoločnou prácou v žatve získali aj ostatných ma 1ých a stredných roľníkov pre qazdovana v JRD Na hospodárstve Landol, ktoré patrí k ČSŠM v Bai­­čt ozimný jačmeň už ai vvmiätili s priemerným hektárovým výnosom 32 q. hoci plánovaný vvnos bol len 25 q z 1 ha. Na ČSŠM v Baiči sa už usi­lovne pripravujú ai na mlatbu, ktorú uskutočnia na 24 garnitúrach mláťačiek. Na každom hospo­dárstve budú mlátiť podľa Bredukoveí metódy. K mláťačke pristavia z dvoch strán vozv, naložené obi­lím a z oboch strán budú dávať obilie do bubna, aby mláťačka bola stále v chode a čo najlepšie využitá. * Žatva ozimného iačmeňa bola vhodnou previer­kou žatevných príprav ai na IRD v Leíesi na vý­chodnom Slovensku. Plán žatvv vypracovali a podrobne prerokovali ešte pred dvoma týždňami. Pôvodne plánovali urobiť žatvu na 115 ha za po­moci dvoch samo viazačov za osem dni. Tento ter­mín sa však rozhodli skrátiť na šesť dní. Ku kaž­dému samoviazaču rnaiú desaťčlennú čatu. ktorá má pridelené hony na sberanie úrody. Družstevníci v Lelesi chcú v tohoročnei žatve dôsledne dodržať zá­sadu „za kosou pluh", ktorú uplatnili už ai týchto dňoch, ked na 10 ha po skosení ozimného v iačmeňa ihneď urobili podmietku. Pre podmietku si sostavili agregát z 5-radlicového pluhu, brán a válca. ktorý sa im už pri podmietke za jačmeňom velmi dobre osvedčil. M.atbu obiľovín, okrem ozim­ného iačmeňa, ktorý práve mlátia, vykonajú jed­nou mláťačkou za desať dní. Mlátiť budú na dve smenv — prvá ráno od 3 — do 12 hodiny, dru­há od 12 do 21 hodiny. * Na štátnych majetkoch Nitrianskeho kraia chcú žatvu čo najviac skťätiť pomocou agregátov. Do­teraz na ČSŠM v Nitrianskom kraii postavili 17 agregátov po dvoch sainoviazaČ3;..h a 34 podmicta­­cích aqrecatoch. Na iednom ČSSM v Nitrianskom kraji sostavili za pomoci vedúceho dielne Jozefa Šrámka agregát, ktorý urobí päť druhov prác na­raz. Za kombajn S-6. kto r v ťahá Stalinec 80. pri­montovali podmietacie diskové bránv. za nimi dve sejačky a za sejačkami bránv. Tento aqreqát okrem pokosenia a vymlátenia obilia ešte skopkuíe slamu, obilie nasype do primontovanej vlečky, urobí pod­mietku ai so sejbou strniskovýrh miešaniek a pô­du pobráni. Použitím tohto agregátu sa nielenže žatevné a mlatebné práce skrátia, ale ušetrí sa pri­tom denne priemerne 67 pracovných síl, 12 párov poťahov a dva traktory.* Predžatevné obdobie bolo pre niektoré závodv podnetom na znovuo-živenie .patronátnej činnosti na JRD Pracuiúci patronátneho závodu J. Dimi­trova v Bratislave výdatne pomohli JRD IV. tvpu vo Vozokanooh v prípravách na žatvu. Na IRD vyslali briqádu elektromontérov. ktorí družstvu o­­pravili stroje a žatevné náradie, čím mu ušetril vyše 7.000 Kčs. Súčasne na družstvo vyslali stá­leho politického inštruktora. k+orý družstevníkom pomáha zabezpečovať dôležité úlohy vyplývajúce z (Pokračovanie na i strane^ Nový hutnícky závod na Orave Prvú časť závodu Kovohuty v istebnom nad Oiavou odovzdali do prevádzky Istebné nad Oravou (čtk) — V nedelu 29. júna dali v Istebnom nad Oravou slávnostne do prevádzky prvú časť závodu Kovohuty, jed­ného z nových moderných diel socialistickej in­dustrializácie Slovenska. Nový závod na Orave je jedným z 39-tich nových priemyselných ob. jektov. v ktorých začnú výrobu v štvrtom ro. ku Gottwaldovej päťročnice. Na slávnostnom otvorerlí nového závodu sa zúčastnil zástupca ministra hutného priemyslu a rudných baní Václav Havelka, ktorý vo svo­jom prejave označil odovzdanie nového hutníc­keho závodu ' do prevádzky ako veľký prinos v budovaní socializmu v našej vlasti a súčas. ne postavenie ďalšej mocnej bašty proti s veto ne postavenie ďalšej bašty proti svetovému im perializmu a pi ipravovatefom novej vojny. Zdô­raznil, že nový závod so zmechanizovaným výrob­ným procesom, ktorého hlavným zdrojom je elektrický prúd. bude pýchou čs. hutníckeho priemyslu. Poukázal aj na to, že dokončenie prvej etapy výstavby Kovohút v Istebnom nad Oravou je výsledkom spoločnej práce českých a slovenských robotníkov, majstrov a techni­kov, ktorí sa obetavou prácou pričinili o to, že v tento-deň mohol tiecť z prvej elektrickej pe­ce prvý prúu drahocennej suroviny, dôležitej pre budovanie a rozvoj nášho priemyslu. Po pozdravných prejavoch delegátov ÚV a KV KSS, DV Sväzu zamestnancov v kovopriemy. sie a ľudovej správy Žilinského kraja a dolno. kubínskeho okresu vykonal viceminister hutné, ho priemyslu a rudných baní Václav Havelka ž a zvukov Piesne práce a na dšeného potlesku účastníkov slávnosti, slávnostný odpich prvej elektrickej pece »Orava«, na ktorej pripravil prvú tavbu tavič Michal Šenšel so svojou 8. člennou pracovnou skupinou. Po akte odpálenia alumimlotermickej tavby, ktorú pripravila sku­pina vedúceho metalurgickej prevádzky Ing. J. Wilda. odovzdal predseda závodnej Vadv Ján Adamec šiestim najlepším pracovníkom zá­vodu outovné štandardy a knižné odmeny,' ako uznanie z a ich obetavú prácu na skrátení mon­táže elektrických pecí a pri výstavbe prvej ča. stí závodu. Orava o-bohatila sa v rámci indu­strializácie Slovenska už o štvrtý nový závod, ku ktorému pribudne v piatom roku čs. päťroč­nice ďalšie významné dielo industrializácie — Oravská priehrada. Tohoročná žatva prinesie ďalší rozvoj JRD Národopisné slávnosti v Strážnici odrazom radostných zmien v živote našich roľníkov — Z prejavu ministi a poľnohospodárstva Jozefa Nepomuckého Strážnica (rľ) — Tohoročné tradičné národopisné slávnosti v Strážnici na Morave v dňoch 27.—29. júna niesly sa v znamení radostnej prehliadky doterajších úspechov poľnohos­podárov <jottwaldovského kraja a celej Moravy i usilovných príprav na tohoročnú mierovú žatvu. V tomto znamení vyznel aj III sjazd členov JRD, pracovníkov Čs. štátnych majetkov a STS Gottwaldovského kraja v Strážnici v sobotu 28. júna, na ktorom sa zúčastnil aj mi­nister poľnohospodárstva Jozef Nepomucký. Strážnické slávnosti vyvrcholily v nedeľu 29. júna za účasti desat'tisícov pracujúcich, ktorí sa zúčastnili na vystúpení našich najlepších sú­borov tudovej umeleokej tvorivosti zo všetkých častí republiky. Popoludní prešiel mestom pe­strý sprievod okolo tribúny, na ktorej zasadli čestní hostia, minister poľnohospodárstva Jozef Nepomucký, minister lahkého priemyslu Alois Málek, zmocnenec Všesväzovej spoločnosti pre kultúrne styky s cudzinou v CSR Z. K. Nov. gorodov, primátor hlavného mesta Prahy Dr. Václav Vacek, diplomatickí' zástupcovia ľuďo. vodemokratických štátov, laureáti štátnych cien a iní. K desaťtisícovým zástupom ľudu piehovo ril minister poľnohospodárstva Jozef Nepomuc ký. Vo svojom prejave o. i. povedal; . »Celoštátna súťaž ľudovej umeleokej tvorivo, sti v Strážnici je najlepším dôkazom a odrazom zmien, ktoré nastaly v živote našich robotní, kov a roľníkov, hospodáriacich na spoločných lánoch v JRD. Radosť a nadšenie i vynikajúce výkony zúčastnených súborov, ktorými je cha­rakterizovaný priebeh celej súťaže, je dôkazom toho, že naši pracujúci v továrňach a na po­liach už nemajú strach pred nezamestnanosťou, hladom a biedou, ako tomu bolo za buržoáznej republiky«. V ďalšej časti svojho prejavu mini­ster Nepomucký poukázal na dôležitosť toho. -očnej žatvy a v tejto súvislosti povedal: »Dobre a rýchle sosbierať úrodu nebude je­dinou úlohou tohoročnej žatvy. Tohoročná ža­tva musí byt ďalším významným krokom upevneniu jednotných roľníckych družstiev, k k ich vyšším hospodárskym úspechom. Najmä družstvá vyšších typov mmsia dokonalou orga­nizáciou práce a rýchlym uskutočnením žatvy zabezpečiť nielen vyššie dôchodky pre svojich členov, ale musia ukázať malým a stredným roľnikom. stojacim doteraz mimo družstva, vše tky tie- ohromné výhody družstevnej socialistic­kej veľkovýroby, aby sa aj oni rozhodli pre spo­ločné hospodárenie na scelených lánoch a už tohto roku, práve v priebehu mierovej žatvy, zakladali nové jednotné roľnícke družstvá, pri­pravili spoločné osevy uskutočnením hospedár, sko.technických úprav a rozoraním medzí. Je celkom jasné, že iba touto cestou zvýši­me poľnohospodársku výrobu, že jedine touto cestou vyženieme námahu z dediny a urobíme v nej život šťastným a spokojným. Doterajšie výsledky našich jednotných roľníckych družstiev nám to plne potvrdzujú, napriek tomu, že druž­stvá zápasia ešte s mnohými ťažkosťami. Mi. nulého roku odovzdaly jednotné roľnícke druž­stvá z 19% obrobenej pôdy 27% tržného obi­lia. To znamená, že za pomoci poľnohospodár, skej vedv a techniky hosnodárily a obrábalv polia lepšie, ako súkromný sektor. že mal v menšie straty, že — skrátka — družstevné po lia daly vyššiu úrodu. Môžeme sa do tohoročných žatevných nrác pus.tiť s ozajstnou chuťou a nadšením. Nielen preto, že pracujeme skutočne na svojom a pre seba a že výsledky našej tiráce neolvnú vrecák kapitalistov, ako to bolo za orvej reou do bliky, ale i preto, že naša poctivá a svedomdá oráca je príspevkom k výstavbe novej lepšc' ľudskej snoločnosti«. Po nrejave ministra Nepomuckého bolo v zí mockom oarku vystúpenie súborov, českých a; slovenských, vvnlnené násmorn spevov a t e"

Next