Ľudové Noviny, január-jún 1977 (XXII/1-26)

1977-01-05 / No. 1

6. jan. 1977 NOVOROČNÉ INTERVIEW L. BREŽNEVA A J. CARTERA Optimistické prelúdium na rok 1977 Generálny tajomník ÚV Leonid Brežnev vo svojom interview ame­rickému komentátorovi J. Kingsbu­­ry-Smithovi v predvečer nového ro­ka vyjadril želanie čím skôr zakončiť prípravu sovietsko—americkej do­hody o obmedzení strategických zbraní na základe dohody z Vladi­­vostoku. James Carter vo svojom interview pre časopis Times tiež vyhlásil, že pripisuje prvoradý vý­znam príprave takejto dohody a o­­značil dohodu z Vladivostoku za vhodný štart pre rokovania. Svetová verejnosť môže právom považovať tieto vyhlásenia za opti­mistické prelúdium na rok 1977, pretože ide o pôsobenie oboch krajín v smere hlavného záujmu svetovej politiky, ktorým je odvrátenie jadro­vej vojny a zastavenie horúčkovi­tého zbrojenia. Slová sovietskeho predstaviteľa o nevyhnutnosti urobiť rok 1977 sku­točným medzníkom v prijímaní reál­nych opatrení na obmedzenie smrtia­cich zbraní dokazujú, ako jasne si Sovietsky zväz uvedomuje nebezpe­čenstvo neobmedzeného zbrojenia a aké rozhodné je jeho odhodlanie napomáhať opačný proces. O to jas­nejšie s týmto kontrastuje línia, ktorú praktizujú isté západné kruhy, snažiace sa ignorovať podstatné zme­ny v medzinárodnej situácii, ktoré spôsobilo uvoľňovanie, ich hľadanie nových zámienok na presadzovanie vojenských príprav. Uplynulý rok priniesol bohatú úrodu vymyslených verzií na tému o takzvanom „soviet­skom nebezpečenstve”, no neprinie­sol ani jeden konkrétny dôkaz ochoty krajín Severoatlantického paktu vyjsť v ústrety čo len jednému kon­krétnemu návrhu Sovietskeho zväzu a ďalších socialistických krajín v oblasti obmedzenia zbrojenia. Len počas posledných dvoch mesiacov stvoril štáb NATO, Pentagón a rôzne „výskumné” organizácie okolo tucta zastrašujúcich referátov na túto tému. Inými slovami, politickí straté­govia a generáli Západu robia všetko pre to, aby dosiahli podpísanie no­vých rozpočtov na vojenské účely a nerobia nič pre to, aby napomohli konštruktívne posúdenie daných možností v oblasti obmedzenia zbro­jenia. Keď opäť zdôraznil, že Sovietsky zväz sa nikomu nevyhráža a neza­mýšľa nikoho napadnúť, generálny tajomník ÚV KSSZ rozhodne od­mietol tézu o tom, že obmedzenie horúčkovitého zbrojenia znamená riziko pre všeobecnú bezpečnosť. „Oveľa väčšie riziko pre všeobecnú bezpečnosť spočíva v nečinnosti, v tom, že necháme voľný priebeh neob­medzenému zbrojeniu,” zdôraznil Leonid Brežnev. V tomto sovietskom stanovisku je jasná a nedvojzmyselná výzva, aby sa uplatnil zdravý rozum, aby rôzne konjuktúrne politické smery, ktoré v roku 1976 zdržiavali na Západe potenciál uvoľňovania, prestali byť brzdou na ceste rozšírenia uvoľňo­vania na vojenskú oblasť. Zavŕšenie takmer na 12 mesiacov prerušenej prípravy novej soviet­sko—americkej dohody o znížení strategických zbraní by v novom roku iste umožnilo odvrátenie no­vých, možno ťažko zvládnuteľných procesov v oblasti vývoja ešte straš­nejších druhov a systémov zbraní. To všetko úzko súvisí so zabezpeče­ním medzinárodnej stability a bez­pečnosti. Preto sovietsky predstaviteľ prijal nedávne vvhläsenie novozvoleného prezidenta ÚSA ako jeho pochopenie aktuálnosti tohto problému, čo nás oprávňuje vyjadriť nádej na skorý úspech. Zo sovietskej strany sa v tomto smere, ako ani predtým, ne­budú klásť žiadne prekážky. Najmä obojstranná snaha o konštruktívny dialóg je predpokladom cieľavedo­mého prístupu a možnosti využitia rokovaní na najvyššej úrovni medzi L. Brežnevom a novým americkým prezidentom pre ďalší pokrok. Ter­mín tohto stretnutia sa podľa názoru L. Brežneva určí na základe vzá­jomnej dohody, závisle od vývoja daných otázok. Zdôrazňujúc zameranie na ďalšie zlepšenie sovietsko—amerických vzťahov, o ktorom sa hovorilo už na XXV. zjazde KSSZ, Leonid Brež­nev znova podčiarkol vzájomnú sú­­vilosť tejto stránky zahraničnej po­litiky ZSSR a všeobecnej stratégie sovietskej vlády v medzinárodných otázkach. Nový rok bude jubilej­ným, 60. rokom existencie štátu, ktorý sa zrodil z prvej socialistickej revolúcie na svete. Slávny leninský Dekrét o mieri z 8. novembra 1917 vyhlásil, že naša krajina sa svojou politikou bude usilovať napomáhať zabezpečenie skutočne spravodlivé­ho, demokratického mieru pre všet­ky národy sveta. Plne tomu zodpovedá úsilie so­vietskych ľudí a celého socialistické­ho spoločenstva, o čom svedčí aj deklarácia prijatá v Bukurešti štátmi Varšavskej zmluvy, v ktorej sa tieto štáty zaväzujú urobiť všetko pre to, aby významný medzník v dejinách pokroku ľudstva, akým je 60. výročie spoločenských pre­mien na jednej šestine sveta, bol oslávený skutočnými výsledkami re­alizácie ideí o podstatnej prestavbe medzinárodných vzťahov a o odzbro­jení. V tom spočíva hlavný záujem a zodpovednosť všetkých národov a vlád. Pre dosiahnutie týchto vy­sokých cieľov sú dobré predpoklady, ktoré umožňujú s novými nádejami a vierou prekročiť prah nového roka. Dobrý základ rozvoja Zdanlivo bolo celé Maďarsko v po­sledných dňoch roka zamestnané množ­stvom snehu, ktorý náhle napadal. Snehové pluhy, posýpacie vozy holi v plnej prevádzke, ich posádky podávajú príkladné výkony. Život však neustal ani v závodoch. V týchto dňoch uviedli do prevádzky niekoľko významných investícií, teraz sa ukazujú prvé celkové výsledky úsilia uplynulého roka. Významným výsledkom priaznivých tendencií vo výrobe a konštrukcii je aj prekvapenie závodov Ikarus v Székcs­­íehérvári. Na konci roka dohotovili prvé štyri prototypy nového autobusu v kooperácii s československou Aviou. Doteraz najmenší typ Ikarusu sa uka­zuje bytľ veľmi výhodným a hospodár­nym vozidlom na dopravu do práce a z práce, má 24 miest, dosahuje rýchlosť ICO km/hod., je pohodlne vybavený. Na podvozok Avie postavili v Ikaruse dobrú karosériu. Dva prototypy začali skú­šobnú prevádzku v MĽR, dva odchádza­jú za podobným účelom do ČSSR. Aj na dopravu sa viažu výsledky a plány ecstných stavieb v MĽR. V uply­nulom roku rozšírili a spevnili novým povrehom vyše 1600 km ciest, moderni­zovali ďalšie cesty v hodnote 1,3 miliar­dy forintov a 1,5 miliardy forintov vy­naložili na údržbu. Veľmi účelne vyrie­šili výstavbu autostrády M — 1 na úseku Tatabánya a Komárom, kde dali do plnej prevádzky jej ľavú stranu ako dvojsmernú cestu a súčasne pokračujú vo výstavbe pravej strany. Táto metóda znamená výrazné zlepšenie dopravy už v polovici konečného termínu výstavby autostrády. V budúcom roku sa sústredia práce na úseky Komárom — Győr, ďalej na autostrádu Budapešť — Gödöllő. V roku 1977 venujú na rozvoj cestnej siete 6,11 miliardy forintov. V týchto dňoch dokončili výstavbu novej fabriky Maďarských optických závodov v obci Battonya, ktorá je, mimochodom, prvou oslobodenou obcou na území MĽR. Zaujímavosťou tejto stavby bolo, že 18-miliardovú investíciu uskutočnili za 10 mesiacov od polože­nia základného kameňa. Významný úspech dosiahli pracujúci drevárskeho závodu v Mohácsi, kde sa podarilo zvý­šiť výrobu drevovláknitých dosák tak, že od tohto roku sa stáva import tohto výrobku z kapitalistických krajín zby­točným. Tak ako v uplynulom roku, aj v nastávajúcom venujú v MĽR zvýšenú pozornosť rozvoju infraštruktúry. Toto úsilie sa prejavuje vo zvýšenom dôraze na dopravné stavby, zlepšenie podmie­nok premávky v Budapešti, rozvoj hromadnej dopravy, vybavenosť obyt­ných štvrtí, budovanie obchodnej siete a iných služieb. (Z Pravdy) ĽUDOVÉ NOVINY MINULOROČNÉ VÝSLEDKY A TOHOROČNÉ ÚLOHY V našom soci poľnohospodárstve Koncom starého a začiatkom no­vého kalendárneho roka je zvykom pozrieť sa trošku do minulosti : pozrieť sa na vykonanú cestu, za­myslieť sa nad tým, čo sme urobili za posledných 12 mesiacov. Na prelome roka nastane tradične čas bilanco­vania. V tomto článku by sme chceli urobiť krátku bilanciu poľnohospo­dárskej výroby v roku 1976. Urobí­me to v duchu III. zjazdu poľno­hospodárskych výrobných družstiev, ktorý zasadal koncom minulého roka. Na tomto veľavýznamnom za­sadaní 500 delegátov družstevného roľníctva prediskutovalo výsledky predošlých piatich rokov a vypraco­valo smer ďalšieho rozvoja poľno­hospodárskej výroby. Významnou udalosťou zjazdu družstevníkov bolo vystúpenie prvého tajomníka Ústredného výboru MSRS Jánosa Kádára, ktorý obšírne hodnotil ú­­spešnú agrárnu politiku strany a s uznaním hovoril o tvorivej činnosti a výledkoch družstevného roľníctva, socialistického poľnohospodárstva. Rok 1967 nebol ľahký v našom poľnohospodárstve. Treba tu mys­lieť predovšetkým na sucho, ktoré postihlo poľnohospodárstvo. Napriek tomu poľnohospodárska výroba nepo­klesla, udržala sa na vysokej úrovni r. 1975. Podobná situácia by pred rokmi bola zapríčinila značné zníže­nie životnej úrovne pracujúcich. Dnes sa však dôsledky živelnej po­hromy obmedzili na zastavenie rastu exportu poľnohospodárskych výrob­kov. Pravda, aj to je značná strata, veď socialistické poľnohospodárstvo sa zúčastňuje na tvorbe národného dôchodku 15—16 percentami, ale na exporte oveľa vyššie. Napriek nepriaznivému počasiu môžeme s uspokojením konštatovať, že naše socialistické poľnohospodár­ske veľkozávody aj v roku 1976 do­kázali svoju prevahu. Pomocou mo­derných výrobných a chovateľských metód, racionálnym využívaním vý­robných prostriedkov a vedeckých výdobytkov v značnej miere vedeli nahradiť škody zapríčinené veľkým suchom. Rôzne opatrenia a pomoc poskytnutá vládou zlepšili výsledky pohiohospodárskej výroby. S uspo­­k ,ením môžeme konštatovať, že v minulom roku sme zobrali doteraz vajväčšiu úrodu klasov.n. V záujme nahradenia steblovitého a objemo­vého krmiva sme vyniesli veľa účinných opatrení. Žiaľ, značné ško­dy sme utrpeli v pestovaní kukurice, ryže, jednotlivých zelenín, ovocia a zemiakov. V clu ve živočíchov sa neuskutočnili naše plány vo vyho­vujúcej miere. Vzťahuje sa to v prvom rade na chov rožného statku a oviec. Výsledky v chove hydiny sú pekné a začri sa rozvíjať aj chov ošípaných. Nedostatky, ktoré sa v prvom roku päťročnice dostali na povrch, vďaka náročnejším kritériám, uka­zujú, na ktoré úseky treba v roku 1977 sústrediť sily. Tie ciele, ktoré sa v minulom roku nesplnili, zahr­ňujeme do úloh tohto roka a násled­kom toho smernice plánu sú veľmi náročné. Najväčší rast plánujeme (Pokr. na 4. str.) TARDOSBÁNYA: VÝPRAVŇA KOBERCOV Pracovná možnosťpre ženy a dievčatá V roku 1973 sa Tardosbánya obohatila novým priemyselným zá­vodom : výpravňou kobercov. S ad­ministratívnou pracovníčkou závodu Irenou Hamburgerovou sme sa zho­várali o založení závodu a o jeho doterajšej činnosti. — Ťardosbányanské ženy už dávno túžili po takomto, alebo podobnom závode, ktorý zabezpečí pre ne mož­nosti pravidelného zamestnania do­ma. Preto sme sa rozhodli s vedúcimi obce a s vedúcimi závodu na výrobu kobercov v Täte, že v Tardosbányi uskutočníme túto investíciu. Stavba budovy, v ktorej sa teraz rozprávame, stála milión 300 tisíc forintov. Je zaujímavé poznamanat, že pri vý­stavbe sami občania uskutočnili 90- tisícforintovú verejnoprospešnú prácu. Aj táto oduševnenosť dokazuje, že pokladali za veľmi potrebné zriadenie tohoto závodu. Už tohočasu zabezpečí pravidelnú prácu a samozrejme i zá­robok. Podľa tolio vaše ženy konajú ná­mezdnú prácu pre závod na výrobu kobercov v Täte? — Áno. Ä môžem povedať, že nezarábajú zle. Podľa výkonu každá naša pracovníčka zarobí mesačne 1900—2400 forintov. Ženy sú spo­kojné, veď nekonajú ťažkú prácu. Úlohou našich pracovní čok je vlastne oprava chýb, ktoré sa vyskytnú pri strojnej výrobe kobercov. Táto prácu zatiaľ ešte strojmi ne nožno nahradiť. Aké sociálne zľat y zabezpečíte pre vaše pracovníčky? — Naše ženy pracujú v dvoch smě­nách. Každá druhá, sobota je voľna. Zariadili sme v závode obliekáreň a sprcháreň. Keďže pracovníčky ne­mali záujem o závodné stravovanie, zariadili smi pre ne malú kuchyňu, kde si môžu prinesené jedlá zohriať. Kapaci a tohto malého závodu stačí aj pre budúce roky? — Nestačí. Závod na výrobu kober­cov v Täte ,,Latex” už v blízkej budúc­nosti myslí na rozšírenie tardosbá­­nyanského mini-závodu. Myšlienka sa stretla s porozumením aj v kruhu tunajších žien a vedúcich dediny. Následkom toho už koncom tohoto roka bude pracovať v závode 100— 120 žien a dievčat, a do roku 1980 chceme závod rozšíriť v značnej miere. Myslím, že o štyri roky bude tu pra­covať najmenej 200 tardosbányan­­ských žien (teraz pracuje osemdesiat), čo je značný počet, keď berieme do ohľadu, že v tejto slovenskej dedine žije celkove iba 1700 dutí. Navštívili sme aj pracovne zá­vodu. Rozprávali sme sa s pracov­níčkami, ktoré jednohlasne vyjadrili, že sú spokojné so zárobkom a tiež aj s pracovnými okolnosťami (vidí­me ich pri práci na dolných obráz­koch). Veľmi sa tešia, že si našli zamestnanie doma. Nemusia cesto­vať za prácou, čo by vyžadovalo od nich väčšiu námahu a viac nadarmo stráveného času. Osemhodinová prá­ca v závode im umožní aj plnenie povinností doma, v rodinnom pro­stredí. P. K. Foto: Lapkiadó, Fábián János WV'.~

Next