Ľudové Noviny, január-jún 1980 (XXIV/1-26)
1980-01-03 / No. 1
3. jan. 1980. Dohoda s malými zárukami PO SKONČENÍ KONFERENCIE O BUDÚCNOSTI ZIMBABWE—RODÉZIE Podpisy predstaviteľov Veľkej Británie, zástupcov bábkovej rodézskej vlády biskupa A. Muzorewu a oboch spolupredsedov Vlasteneckého frontu Zimbabwe J. Nkomu a R. Mugabeho pod záverečným dokumentom prijatým na londýnskej tzv. ústavnej konferencii o budúcnosti Zimbabwe-Rodézie by bolo možné pokladať za optimistickú predohru vstupu ľudu tejto krajiny na juhu afrického kontinentu do nového roku. Skutočnosť je však trochu iná. Núti odložiť zatiaľ ružové okuliare optimizmu a pozrieť sa na súčasný stav vecí realistickými očami. Bez akéhokoľvek preceňovania existujúcich problémov treba povedať, že na ceste k skutočnej nezávislosti Zimbabwe-Rodézie možno očakávať ešte veľa prekážok. Boli by sme, samozrejme, radi, a spolu s nami i milióny pokrokových ľudí na celom svete, keby tvrdenie obsiahnuté v predchádzajúcej vete odsunulo ďalší vývoj udalostí v Zimbabwe-Rodézii do oblasti planých proroctiev. Dostatok námahy nám však poskytuje už sám priebeh londýnskej konferencie. Rokovacie miestnosti Lancasterského paláca boli totiž vyše troch mesiacov svedkami prieťahov, vyhrážok a ultimát, ktorými sa Veľká Británia i predstavitelia bábkového salisburského režimu usilovali aspoň zlomiť zástupcov zimbabwianskych vlastencov. Celá séria úskokov a separátnych rokovaní, vylúčenie zástupcov Vlasteneckého frontu Zimbabwe z časti konferencie i barbarské útoky rodézskej rasistickej armády proti Zambii a Mozambiku, to všetko podávalo jasný dôkaz o tom, kto prišiel do Londýna s čestnými úmyslami skutočne rokovať a kto si zaumienil hroziť použitím sily. Konferencia o budúcnosti Zimbabwe-Rodézie v Londýne sa od septembra tohto roku niekoľko raz dostala do slepej uličky. Nikdy však vinou Vlasteneckého frontu Zimbabwe. Jedným z hlavných motívov, ktoré viedli J. Nkomu a R. Mugabeho pri rokovacom stole, bolo úsilie skončiť i za cenu čiastočných ústupkov sedemročnú občiansku vojnu v krajine, ktorá si vyžiadala vyše 20 tisíc ľudských životov. Záujmy Veľkej Británie i salisburskej bábkovej vlády boli zreteľne odlišné — obom išlo predovšetkým o zachovanie kontinuity rasistického panovania v Zimbabwe-Rodézii a o zrušenie hospodárskych sankcií, ktoré proti tejto krajine vyhlásila Bezpečnostná rada OSN rezolúciou číslo 235 z 29. mája 1968. Napriek tomu, že pod záverečnou dohodou londýnskej konferencie sú už podpisy predstaviteľov všetkých strán zainteresovaných na rodézskom probléme, natíska sa dnes s rovnakou nástoj čivosťou ako pred konferenciou a počas jej trvania otázka, či záruky, ktoré s vylúčením účasti OSN prevzala nad budúcnosťou Zimbabwe-Rodézie Veľká Británia, sú skutočne v pravých rukách. Kompromisné riešenie prímeria vychádzajúce z návrhu generálneho tajomníka spoločenstva (Oommonwealthu) Shrídatha Surendranatha Ramphala totiž okrem prísnej kontroly strategicky dôležitých objektov predpokladá aj rozpustenie armády Murozewovho režimu i armády zimbabwianskych vlastencov a návrat 250 tisíc osôb z utečeneckých táborov vlasteneckého frontu v susedných afrických štátoch. Súčasne sa ruší zákaz činnosti oboch zložiek Vlasteneckého frontu Zimbabwe — Afrického ľudového zväzu Zimbabwe (ZAPU) a Afrického národného zväzu Zimbabwe (ZANU). Z týchto opatrení, ktoré sa majú v rámci prímeria realizovať od 4. januára budúceho roku, pramení jedno z nebezpečenstiev. Rodézska rasistická armáda vedená bělošským dôstojníckym zborom, rovnako ako rasistická armáda Juhoafrickej republiky totiž už pred niekoľkými týždňami vyhlásili, že nepripustia, aby sa akýmkoľvek spôsobom porušili záruky kontinuity vývoja v tejto krajine v prospech rasizmu a apartheidu. Na prvý pohľad by sa vari mohlo zdať, že ústupky v Londýne urobili predovšetkým Veľká Británia a bábková Muzorewova vláda. Pravdou je však opak. Treba tu totiž pripomenúť, že jednou z kľúčových otázok bola dĺžka obdobia potrebného na prípravu volieb, ktoré sú základným krokom na ceste k nezávislosti. Dohoda určuje dĺžku tohto obdobia na jedenásť týždňov, čím stavia zimbabwianskych vlastencov do očividne nevýhodného postavenia. V krajine, v ktorej legálne neexistovali politické strany vyjadrujúce skutočnú vôľu ľudu, bude možné len s maximálnym vypätím síl pripraviť za taký krátky čas pôdu pre naozaj slobodné a demokratické voľby. Skutočné úmysly západných krajín a ich úsilie v podstate neustúpiť z pozícií stanovených plánom „vnútorné urovnania” v Zimbabwe-Rodézii prezrádzajú urýchlené kroky Veľkej Británie, Spojených štátov, Kanady, NSR, Austrálie a Francúzska vedúce k zrušeniu hospodárskych sankcií vyhlásených proti tejto krajine a jej rasistickému režimu. Takéto jednostranné zrušenie sankcií predbiehajúce vývoj na pôde OSN bolo v rozpore s platnými medzinárodnými dohodami a so záväzkami členských štátov Organizácie Spojených národov. Ďalšia otázka, ktorá sa v tejto súvislosti ponúka, je, prečo Západ tak intenzívne prebojúval zrušenie hospodárskych sankcií proti Zimbabwe-Rodézii, keď na druhej strane aspoň navonok pritakáva plánom nezávislého rozvoja tejto krajiny, ktorý by nevyhnutne znamenal definitívny koniec politiky rasizmu. Má vari taký záujem obchodovať so slobodnou a nezávislou Zimbabwe, alebo skôr dúfa, že sa z celej londýnskej dohody bude realizovať iba tá časť, v ktorej sa hovorí o prítomnosti britského guvernéra lorda Soamesa v Zimbabwe-Rodézii % Žiadalo by sa zmeniť všetky otázniky vynárajúce sa nad budúcnosťou Zimbabwe-Rodézie na definitívnu bodku. Zatiaľ to, žiaľ, nie je možné. Patronát Veľkej Británie i neskrývané zámery západných krajín na to neposkytujú dostatočnú záruku, že nesmierne utrpenie zimbabwianskeho ľudu trvá už skutočne pridlho, alebo ho i naďalej bude podopierať slepecká palica nadvlády a ziskov. Podpísaním záverečnej dohody sa formálne končí sedemročná občianska vojna v Zimbabwe-Rodézii, ktorá si vyžiadala vyše 20 tisíc ľudských životov. 28. decembra britský guvernér pre Rodéziu lord Soames vyhlásil začatie prímeria. Prímerie nadobudne platnosť 4. januára 1980. Dôležitý obojstranný prínos Sovietsky zväz a Angolská ľudová republika s uspokojením konštatovali v spoločnom vyhlásení, že oficiálna návšteva straníckej a štátnej delegácie Angolskej ľudovej republiky na čele s predsedom MPLA — Strany práce a prezidentom Angoly Josém Eduardom dos Santosom v Sovietskom zväze znova demonštrovala vernosť oboch krajín zmluve o priateľstve a spolupráci, plné vzájomné porozumenie a zhodu názorov na všetky prerokúvané otázky. Sovietsko—angolské rozhovory, ktoré sa konali v ovzduší bratského priateľstva a súdružstva, boli dôležitým prínosom k upevneniu priateľských vzťahov medzi oboma stranami. ĽUDOVÉ NOVINY Pohľad na výstavbu elektrární Gabčíkovo-iagymaros Na Dunaji, druhej najväčšej rieke Európy, pracuje v súčasnosti z 27 plánovaných vodných elektrární už 20. Väčšina z nich je na hornom toku rieky — v NSR a Rakúsku. Na dolnom toku, pri Železných vrátach, vyrába elektrický prúd spoločné vodné dielo Juhoslávie a Rumunska od roku 1972. SÚSTAVA VODNÝCH DIEL Po dlhoročných, veľmi dôkladných technicko-ekonomických prípravách podpísali MLR a ČSSR 16. septembra 1977 medzištátnu zmluvu o spoločnej výstavbe sústavy vodných diel na Dunaji. Stavbu tvorí vodné dielo Gabčíkovo na derivačnom kanáli v ČSSR a riečny stupeň Nagymaros na území MLR spolu s príslušnými objektmi, pracujúcimi v jednotnom prevádzkovom systéme, tvoriacom spojenú technicko-hospodársku jednotku. Sústava vodných diel využije a zreguluje úsek Ďunaja medzi Bratislavou a Budapešťou, dlhý 220 kilometrov. Jej výstavbou sa podstatne zlepšia aj plavebné podmienky na tomto veľmi ťažkom brodovom úseku rieky a utvoria sa aj podmienky pre ďalšiu intenzifikáciu poľnohospodárskej veľkovýroby, rozvoj iných odvetví národného hospodárstva, vrátane rekreačných a turistických možností. Avšak sústava bude mať najväčší prínos pre energetiku. V ročnom priemere sa tu vyrobí 3675,75 GWh* elektrickej energie. Na výrobu tohto množstva elektriny by sa inak spotrebovalo 3,8 mil. ton hnedého uhlia alebo milión ton nafty. Hodnotu vyrobenej energie zvyšuje to, že využitím dennej akumulácie sa ročne môže vyrábať cca 1510 GWh špičkovej energie. A keďže Dunaj na spomínanom úseku tvorí štátnu hranicu medzi oboma krajinami, tak v zmysle dohody sa MLR a ČSSR podieľajú na zisku zo sústavy v pomere 50—50 percent a v takom istom pomere znášajú aj náklad y. V minulom roku boli práce na maďarskej strane zamerané na prípravu predovšetkým staveniska hate, ktorá má pri obci Dunakiliti neďaleko Mosonmagyaróváru preli rad i ť staré koryto Dunaja: odlesňovanie stavebných priestorov (asi 600 ha), úpravy prístupových ciest, zavedenie elektriny a telekomunikákácií, príprava miestností pre vedúcich pracovníkov, ubikácie pre robotníkov atď. Tohto roku sa vykonali práce zhruba za 400 miliónov forintov (celková suma nákladov má dosiahnuť 60 miliárd forintov). Na budúci rok sa majú robiť práce za pol miliardy forintov, a to sa už začne aj s konkrétnou činnosťou v oblasti výstavby vodnej elektrárne Nagymaros. VIDNO UŽ KUS PRÁCE Už okrem spomínaných prípravných prác maj ú stavbári v súčasnosti za úlohu premiestiť 2,5 mil. kubíkov materiálov. Doteraz premiestili — najmä pri výstavbe hrádzí, ciest atď. — už okolo pol milióna kubíkov štrku a zemín, zvyšujú a spevňujú prvé úseky hrádzí okolo budúcej hate i vodnej nádrže, ktorá vznikne nad haťou. Vyvyšujú i príchodné cesty tak, aby boli 3,5 metra nad terénom. Do definitívnej podoby vybudovali aj 300-metrový úsek hrádze, ktorá je súčasťou výstavby budúcej hate. Na tomto — ako ho volajú — pokusnom úseku študujú, ako sa bude správať v budúcnosti, či sa nebudú pod hrádzou tvoriť priesaky atď. Do 300-metrovej hrádze zabudovali 60 tis. kubíkov štrku a 10 tis. kubíkov viažúcej íloví tej zeminy. Stavbári sa už pustili do budovania tej časti budúcej vodnej nádrže, čo bude bezprostredne nadväzovať na priehradnú hať. Vodná nádrž sa bude rozprestierať od Dunakiliti a Hrušová až po Bratislavu a pri plnom napustení sa v nej zhromaždí až 240 miliónov kubíkov vody. Tým vzniknú v tejto oblasti, samozrejme, aj nové, doteraz nevídané rekreačné a turistické možnosti ... (Pravda — spracované) * GWh — Gigawatthodina = 1000 Megawatthodín Rok bohatý Cesta smerom od Mislcolca cez Búkkszentlászló na západ vedie stále do kopca. Je čoraz užšia, kľukatejšia. Nazdali by ste sa, že vyústi na nejakej vysočine, kam človek zriedkakedy zájde. Lež spomedzi pochmúrnych lesov sa zrazu pred vami roztvorí široký, slnečnými lúčmi zaplavený priestor. Na svahoch vidno chaty, prekrásne zotavovne ■— súkromné i podnikové. A v centre priestranstva neveľká dedinka obývaná Slovákmi: Bükkszentkereszt. Má iba 1400 obyvateľov, ale rozvíja sa dynamicky. Za to môže ďakovať predovšetkým prírodným krásam okolia, tomu, že sa stáva čoraz vyhľadávanej šou rekreačnou oblasťou. Z roka na rok sa obohacuje o nové ustanovizne. Uplynulý rok bol z tohoto hľadiska zvlášť bohatý. O dosiahnutých výsledkoch nás informoval tajomník Výkonného výboru obecnej rady Štefan Endrôdi. — Jednou z najväčších novovybudovaných ustanovizní našej obce je ústredná budova letného pionierskeho tábora. Pozostáva z kuchyne a jedálne pre sto osôb. Kolaudácia sa konala v lete minulého roku, ale pionierom ju odovzdajú do užívania až v budúcom roku. Táto investícia iste prispeje k ďalšiemu rozšíreniu turistického ruchu v Búkkszentkereszte. Veď tu sú dané všetky podmienky pre letné táborenie. Plánujeme uskutočniť aj medzinárodnú výmenu pionierov. Naša škola i doteraz udržiavala družobné styky s pionierskymi skupinami na Slovensku. Dúfame, že tieto styky sa nám v budúcnosti podarí naďalej rozvíjať aj prostredníctvom pionierskych táborov. Našou najdôležitejšou úlohou v súčasnosti je rozšírenie kapacity materskej školy. Doteraz sme mali škôlku pre 25 detí, čo vôbec nestačilo. Preto sme sa ju snažili rozšíriť o ďalších 50 miest. Práce prebiehajú v plnom prúde. Vybudovali sme základy pre novú časť škôlky. Vo výstave budeme však pokračovať v dvoch etapách. V tomto roku zavŕšime prvú etapu — vybudujeme priestory pre 25 detí. Pre tieto práce máme k dispozícii na úspechy 2,8 milióna forintov. Z nich sme v roku 1979 realizovali asi 1,5 milióna, ostatné využijeme v tomto roku. Obyvatelia obce sa tiež pričinia o rozšírenie škôlky verejnoprospešnou prácou v hodnote asi 50 až 60 tisíc forintov. To, že máme problémy s cestnou sieťou, súvisí so stupňujúcim sa turistickým ruchom. Vybudované sa pomerne rýchlo opotrebujú, treba ich obnoviť, prípadne vybudovať nové. Nedávno sme vybudovali 1,5 km dlhú bezprašnú cestu v hodnote 945 tisíc forintov. Z tejto sumy obec hradila 45 tisíc forintov, zvyšnú sumu zabezpečila župná rada. Okrem spomínaných sme v našej obci uskutočnili ešte niekoľko menších investícií. Musíme pripomenúť, že aj na týchto sa v značnej miere podieľali obyvatelia verejnoprospešnou prácou. Z tohto hľadiska treba spomenúť rozšírenie vodovodnej siete, kde verejnoprospešná práca činila 200 tisíc forintov. Dôsledkom rozvoja obce a cestovného ruchu máme čoraz viac súr- i nej sich úloh v oblasti ochrany životného prostredia. Zatiaľ nemáme uspokojúco riešený problém uskladňovania a odvozu odpadkov v obci a v rekreačnej oblasti. Podobné problémy máme s vybudovaním kanalizácie. Totiž čoraz viac bytov sa buduje s kúpeľňami. Budujú sa síce tiež nádrže na zachytávanie znečistenej vody, ale ich čistenie, okrem nádrží verejných budov, nie je vyriešené. Sme však presvedčení, že za pomoci kompetentných orgánov zdoláme aj tieto ťažkosti. —mh— Doraz na hospodárnost' Pracovníci kubánskych elektrární splnili plán výroby elektrickej energie za prvých desať mesiacov tohto roku na 105 percent. A tak ako v celom kubánskom hospodárstve i v tomto, a zvlášť v tomto odvetví sa kladie dôraz na hospodárnosť. Kubánske elektrárne v tomto roku ušetrili už 180 000 ton paliva. Celkovo v roku 1979 na Kube vyrobia viac ako. osem miliárd kilowatthodin elektriny. Predstavuje to nielen päťpercentné prekročenie plánu, ale aj o 14,3 percenta vyššiu výrobu elektroenergie ako v minulom roku. Úspešne pokračuje aj výstavba transkubánskeho vedenia o vysokom napätí (220 a 110 kilovoltov). V Závode ii;i výrobu |ile(euéIio tovaru v Kecskemété sa pracovné kolektívy zaviazali, že na počesť blížiaceho sa XII. zjazdu strany a 35. výročia oslobodenia našej vlasti zlepšia kvalitu svojej práce, zvýšia efektívnosť výroby. Závod značnú časť svojej produkcie vyváža do zahraničia. — Záber zo závodu Foto: MTI — I. Cser