Ľudové Noviny, júl-december 1980 (XXIV/27-52)

1980-07-03 / No. 27

2 3. júia 1980 PO NÁVŠTEVE H. SCHMIDTA V MOSKVE Otvorená výmena názorov Začiatkom týždňa kancelár Ne­meckej spolkovej republiky Helmut Schmidt rokoval v Moskve s generál­nym tajomníkom Komunistickej strany ZSSR a predsedom prezídia Najvyšš iehosovietu Leonidom Brež­­nevom. Na rokovaniach si vymenili názory o kľúčových otázkach sú­časnej medzinárodnej situácie, ako i o obojstranných stykoch ZSSR a NSR. V priebehu rokovaní L. Brežnev vyzval pozornosť na zaručenie me­dzinárodného mieru a bezpečnosti. Vystúpil za nezlomné pokračovanie procesu, ktorý sa začal konferen­ciou o európskej bezpečnosti, mieri a spolupráci, ako i za ďalšie kroky, prispievajúce k upevneniu dôvery a vzájomnej zhody štátov, signatá­rov Záverečného aktu. Vo vzťahu uvoľňovania a odzbrojenia hovoril o otázkach zvolania novej konfe­rencie, konštatujúc, že takéto fórum by znamenalo začiatok dôležitej eta­py v upevňovaní európskeho mieru. Hovoriac o viedenských rokova­niach za vzájomné zníženie ozbroje­ných síl a výzbroje v strednej Európe potvrdil, že Sovietsky zväz je pevne rozhodnutý realizovať takú politiku, ktorá by vyhovovala zása­dám zachovania bezpečnosti oboch strán. Sovietska strana vyjadrila ochotu podniknúť všetko v záujme toho, aby viedenské rokovania boli aktívnejšie a konštruktívnejšie. L. Brežnev zdôraznil, že obraz vytvorený v určitých západných kruhoch o afganistanských udalos­tiach sa nezakladá na faktoch, ale na predsudkoch súvisiacich s fakta­mi. Následkom vzniknutých okolnos­tí Sovietsky zväz nemohol odriek­­nuť pomoc susednej priateľskej kra­jine v takej chvíli, keď bola ohrozo­vaná jej nezávislosť. L. Brežnev vystúpil s tým, aby problémy spojené s Afganistanom boli riešené v súlade s návrhmi afganistanskej vlády cestou rokova­ní. Na základe takýchto rokovaní sa môže vyriešiť aj otázka stiahnutia sovietskych vojsk z Afganistanu. Kancelár Schmidt v priebehu roz­hovorov vyjadril, že vláda NSR by chcela predísť rozšíreniu medziná­rodného napätia. Zdôraznil, že vláda NSR naďalej pokladá za svoj dôle­žitý cieľ pokračovať v politike uvoľ­ňovania a vyjadril sa za zachovanie vzťahov rozširujúcich rámce spolu­práce medzi Západom a Východom, za pokračovanie v rozhovoroch. H. Schmidt vyjadril zámer svojej vlády napomáhať pokračovania pro­cesu odzbrojovania. NSR — pove­dal — je zainteresovaná v ratifikácii dohody SALT 2 ako i v zabezpe­čení úspechu viedenských rokovaní. Obe strany objasnili svoje pred­stavy vzťahuj érce sa na situáciu v rôznych oblastiach sveta. Potvrdili, že chcú pokračovať v spolupráci započatej v rôznych oblastiach, chcú byť verní zmluve podpísanej roku 1970 v Moskve, spoločnému prehlá­seniu podpísanému roku 1978, hos­podárskym dohodám a na iné oblasti sa vzťahujúcim zmluvám. 0 súčasnom stave ekonomických vzťahov ZSSR—NSR K súčasnému stavu sovietsko— západonemeckých vzťahov možno povedať, že za desať rokov od uzavretia moskovskej dohody, ktorá postavila vzťahy medzi ZSSR a NSR na trvalú politickú a právnu základňu, sa vytvorili priaznivé predpoklady pre rozvoj vzájomne výhodnej spolupráce v rôznych od­vetviach, povedal N. A. Tichonov, člen politického byra ÚV KSSZ, prvý podpredseda rady ministrov ZSSR, tlačovej agentúre NO­VOSTI. Stačí pripomenúť výsledky náv­števy L. I. Brežneva v máji 1978 v NSR, pri ktorej boli podpísané také závažné dokumenty ako spo­ločná deklarácia a 25-ročná dohoda o ekonomickej spolupráci, zdôraznil N. A. Tichonov. Stabilita ekonomických vzťahov medzi ZSSR a NSR je založená na dôležitých a dlhodobých doho­dách a kontraktoch akcií, ako je výstavba plynovodu plánovaná na štvrťstoročie, dohoda o výstavbe Oskolského metalurgického kombi­nátu, v rámci ktorej boli už uzavřené kontrakty vo výške viac ako 380 mi­liónov rubľov, kompenzačná dohoda o výstavbe komplexu na výrobu polyesterových vlákien v Soviet­skom zväze. Môžeme napríklad pri­pomenúť i dodávku 17 plynokom­­presorových staníc do Sovietskeho zväzu v hodnote takmer pol mi­liardy rubľov, k čomu došlo v minu­lom roku. NSR od ZSSR dostala viac než 35 miliárd kubických met­rov plynu, dováža značné množ­stvo ďalších energetických zdrojov a postupne sa zvyšujú i dodávky stroj árenskopriemyselných výrob­kov. V západnej, to jest i v západno­­nemeckej tlači, sa živo posudzuje otázka výstavby nového veľkého plynovodu zo severných oblastí Tu­­mene k západným hraniciam ZSSR. Skutočne ZSSR dostal návrhy od mnohých západných firiem, ale i z ostatných ďalších západoeurópskych krajín. Je v nich vyslovené želanie dostávať sovietsky plyn o celkovom objeme 30—40 i viac miliárd ku­bických metrov ročne a dodať So­vietskemu zväzu potrubie a zaria­denie potrebné k výstavbe plynovo­du. Sovietske kompetentné orgány v súčasnej dobe tieto návrhy štu­dujú. Na otázku, že v poslednom čase sa na Západe často objavujú názory, že by bolo možné existujúce vzťahy so Sovietskym zväzom bezbolestne prerušiť, bez toho, aby to západnej ekonomike spôsobilo zvláštnu škodu, N. A. Tichonov prehlásil: —- Obchodné ekonomické vzťahy nie sú postavené na základe jedno­strannosti, ale na základe obojstran­ných výhod. Otázka, že kto viac získa alebo stratí v prípade preru­šenia týchto vzťahov, nemá sama o sebe význam. Pri takomto vývoji udalostí strácajú všetci. Odkazy na „závislosť” Moskvy od západnej technológie sú prinajmenej nepoctivé. Vědeckotechnický poten­ciál Sovietskeho zväzu mu umožňuje riešiť úlohy v ktorejkoľvek oblasti výroby. Medzinárodný obchod a výmena sa zakladajú na zásade vzájomných výhod a princípe medzinárodnej deľby práce; preto je výhodné, aby sám vyrábal a predával a zároveň nakupoval u druhých. Ktorýkoľvek štát — a západné krajiny tu netvoria výnimku — sleduje v prvom rade vlastné záujmy. Napríklad pre NSR obchod so socialistickými krajinami zaisťuje stály odbyt (objednávky z krajín RVHP, ako píše západo­­nemecká tlač, garantujú zamestna­nosť viac než pol milióna ľudí) a dovoz deficitných surovín, ako je ropa, plyn a ďalšie. Spolupráca medzi Východom a Západom zodpovedá nielen ekono­mickým záujmom oboch strán, ale je v súlade i s politickým uvoľňo­vaním, upevňovaním dôvery a dob­rých susedských vzťahov. Vytvára základy budúcnosti, dodal N. A. Tichonov ĽUDOVÉ NOVINY J PRÍPRAVY NA ŽATVU Plánovanejšie a organizovanejšie Čoskoro obilné polia dozrejú a začne sa jedna z najťažších fáz poľnohospodárskeho roka — žatva. V tomto roku bude prebiehať na ploche 1 milión 630 tisíc hektárov, čo je v porovnaní s predchádzaj úcim rokom o 7,8 percenta viac. Z toho na 1,3 milióna hektároch rastie pšenica. Počasie v tomto roku plodinám ne­prialo. Dozrievanie jesenných i jar­ných obilnín sa oneskorilo o jeden­­dva týždne, u plodín náročnejších na teplé počasie je toto meškanie ešte väčšie. A práve preto je veľmi dôležité, aby žatevné práce prebie­hali organizovanejšie než v predchá­dzajúcich rokoch. A ako sa konkrétne poľnohospodári pripravili na tohoročnú žatvu ? Opra­vy strojov sa už ukončili prakticky po celej krajine. Avšak ani dôsledné prípravy, ktoré sa kvalitatívne líšili od predošlých rokov, sa akosi „ne­zaobišli” bez starostí s náhradnými súčiastkami. Hoci zásobovanie diel­cami sa zlepšilo, ešte vždy sa vysky­tovali ťažkosti so zaobstarávaním 150 druhov náhradných súčiastok. Niektoré poľnohospodárske závody si časť dielcov vyrobili, resp. obno­vili samy, ale pomocnú ruku podali aj podniky trustu Mezőgép, ktoré uvoľnili časť kapacít na ich výrobu, a taktiež Ministerstvo zahraničného obchodu, ktoré vypomohlo zakúpe­ním niektorých súčiastok v zahra­ničí. A keďžé úrodu treba zožať z plochy o 118 tisíc hektárov väčšej ako vlani, poľnohospodárske veľko­­závody majú v tomto roku k dispo­zícii i väčší strojový park. Okrem iných zakúpili 405 kombajnov a ďal­ších 536 čaká v skladoch. Okrem toho postupne prichádzajú aj kom­bajny z NDR. Avšak žatva nie je záležitosťou len poľnohospodárov. Možno pove­dať, že aj v >žatve ide o „tímovú” prácu. Podniky trustu MEZŐGÉP, AGROKER a podnik zásobova­nia poľnohospodárskymi strojmi MEGÉV budú mať počas žatvy pohotovostné služby a opravy stro­jov budú prevádzať priamo na po­liach. Napríklad trust MEZŐGÉP zorganizoval služby od 30. júna až do 15. augusta v pracovné dni od 7. do 19. hodiny, v sobotu do 15. a v nedeľu do 13. hodiny. Pripravili sa i nákupné podniky. Opravili preklada­cie stroje, prekontrolovali meracie zariadenia a vydezinfikovali sklady. Okrem toho v poľnohospodárskych závodoch už ukončili vytváranie zásob pohonných látok, ktoré v I prípade potreby vystačia na 10—11 j dní. Jednou z veľmi dôležitých pod­mienok dobrého priebehu žatvy je organizovanosť letných prác. Preto poľnohodárske veľkozávody i druž­stvá vypracovali dva varianty žatev­­! ného plánu. Prvý stanovuje harmo­nogram prác v prípade pekného, dru­hý je vypracovaný pre prípad daždi­­vejšieho počasia. O pšenici možno hovoriť až keď je pod strechou. Poľ­nohospodárske veľkozávody preto plánujú ukončiť žatvu za 16—17 dní a potom vypomôžu ostatným hospodárstvam. O pár dní sa začne žatva na juhu krajiny, v polovici mesiaca na se­vere. Do polí vyjde 14 tisíc kombaj­nov, 22 tišíc nákladných automobi­lov, 66 tisíc nakladacích strojov, 55 tisíc traktorov a 6 tisíc viazačov slamy. Ľudia a stroje budú v pre­vádzke na dve smený. Do tejto práce sa zapoja aj poslucháči poľnohos­podárskych vysokých škôl a univer­zity v Gödöllő, kombajnistov „zapo­žičajú” i podniky trustu MEZŐGÉP a mnohé iné organizácie. V tomto roku už kombajnisti ne­budú prémiovaní podľa zožatých hektárov, ale na základe ton obilia. Je to jedno z ďalších opatrení na zníženie stratovosti obilia, aby sa do 1950 sušiarní krajiny a potom do spoločnej obilnice dostalo zo žltého zlata čo najviac. I obilný trust bude obilie preberať podlá kva­lity a nie ako doteraz, keď sa rozli­šovali dva druhy pšenice — na chlieb a krmivo. Už tradične vypomôžu našim poľ­nohospodárom aj kombajnisti Československa. V počiatkoch sa táto z spolupráca počas žatvy uskutočňo­vala prevažne v pohraničných oblas­tiach. Teraz už budú československí kombajnisti križovať aj pšeničné lány župy Szolnok a Bács-Kiskun. Naši susedia prídu na pomoc so 400—500 kombajnami. A neskôr, keď dozrejú pšeničné polia v Čes­koslovensku, poputujú maďarské kombajny na sever. Ako vyplýva z hlásení poľnohos­podárskych závodov, tohoročná žat­va bude prebiehať skutočne plánova­nejšie a organizovanejšie. Ľudia v záujme plynulého a rýchleho prie­behu žatvy vykonali všetko. Možno len dúfať, že im bude priať i počasie. — mv — Predžatevná príprava v srjjetlínskom poľnohospodárskom družstve ľ. Móru Foto: MTI l{. Tóth ŠTATISTIKA ŠTYROCH MESIACOV Priemysel, poľnohospodárstvo, zahraničný obchod V prvých štyroch mesiacoch roka v porovnaní s januárom-aprílom 1979 — na základe brutto výrobnej hodnoty —produkcia socialistického priemys­lu poklesla o 1,3 percenta. Ako vy­plýva z mesačných hlásení Ú stred,neho štatistického ú r ad,u: najmä družstevný priemysel znížil svoju produkciu o 4,7 percenta. Počet pracujúcich priemyslu poklesol o 2,7 percenta, v priemysel­ných družstvách o 3,6 percenta. Koncom apríla v socialistickom: priemysle praco­val 1 milión 627 tisíc ľudí (z toho fy­zicky pracujúcich 1 milión 290 tisíc). Spomedzi jednotlivých priemysel­ných odvetví stupňoval výrobu textilný priemysel o 11,3 percenta, htiniká­­renský a pivovarnícky o 7 percent, tehelne a palivové odvetvia o 6,7 per­centa, papierenský priemysel o 5,7 per­centa, tlačiarenský o 5,2 percenta, gu­márenský o 4,4 percenta a mäsiaren­­ský o 4,3 percenta. Výrobu znížil — o­­krem iných — priemysel železiarskeho tovaru o 14,9 percenta, kožiarenský, kožušnícky a obuvnícky priemysel o 10,4 percenta, ťažba bauxitu poklesla o 7.7 percenta, nafty a zemného plynu o 6.8 percenta, strojárenský priemysel znížil výrobu o 5,5 percenta, priemysel presnej mechaniky zasa o 5,4 percenta. Čo sa týka štyroch mesiacov v staveb­nom priemysle: výroba sa o 2,6 per­centa spomalila, počet pracovníkov stavebníctva sa znížil o 4,2 percenta. Produkcia stavebného priemyslu, pripadajúca na jedného pracovníka, vzrástla o 1,7 percenta, v prepočte na fyzicky pracujúcich o 3,2 percenta. Stavbári do konca apríla odovzdali 5275 objektov (v porovnaní s tým is­tým obdobím minulého roku o 13,2 per­centa menej) a pustili sa do výstavby 7694 objektov (o 12,6 percenta me­nej ) — koncom apríla bolo vo výstavbe 13657 objektov (o 7,5 percenta menej ako v apríli minulého roku). Ná­klady na výstavbu dosahovali celkovo 131.8 miliardy forintov, čo je podľa bežných cien o 5,2 percenta viac ako koncom apríla roku 1979. Stavbári odovzdali o 7,3 percenta viac bytov: celkovo 8276, ale o 13,2 percenta me­nej bytov začali stavať. Koncom apríla bolo vo výstavbe 59 185 bytov čo je o 5 percent menej ako pred rokom. So­cialistické orgány vynaložili na vý­stavbu bytov v priebehu 4 mesiacov 38,2 miliardy forintov: štát 16,3 miliardy, podniky zasa 21,9 miliardy. V porov­naní s minulým rokom to predstavuje celkovo 7-percentný pokles a to tak, že štátne výdaje vzrástli o 4,1 percenta, podnikové sa znížili o 14,4 percenta. Speňažovanie poľnohospodárskych produktov — nákup — vzrástlo o 1,8 percenta, v prvom rade živých zvierat (o 4,1 percenta), mäsových výrobkov zasa o 1,6 percenta. Nákup poľno­hospodárskych plodín poklesol o 8,7 percenta. Obrat zahraničného obchodu — na základe bežných cien — i načľalej cha­rakterizuje pozitívny rast: import vzrástol o 2,1 percenta, export zasa o 11,7 percenta. Podľa devízových sku­pín : dovoz v rublových reláciách vzrás­tol o 1,6, v nerubľových reláciách zasa o 2,4 percenta, zatiaľ čo vývoz do krajín rublových relácií poklesol o 9,4 per­centa popri takmer 33-percentnom ras­te exportu do krajín nerubľových re­lácií. V najväčšej miere sa stupňoval dovoz spotrebných tovarov: o 10,6 percenta, na druhej strane zasa vzrás­tol vývoz energetických zdrojov a elek­trickej energie o 148, 1 percenta, mate­riálov, polovýrobkov a súčiastok o 25,2 percenta. VÝROBA CEMENTU NA KUBE Vyše 2,6 milióna tony cementu sa minulý rok vyrobilo na Kube. Je to takmer štyrikrát viac ako pred víťazstvom revolúcie. V prvom štvrť­roku tohto roku sa k doterajším piatim závodom pripojili dve nové cementárne v Mariele a v Cienfue­­gose, budované so zahraničnou po­mocou. Podľa plánu má dosiahnuť tohto roku výroba cementu na Kube 3,2 milióny tony. Toto prenikavé zvýšenie umožní realizovať plány urýchleného rozvoja kubánskej eko­nomiky a rozšíriť výstavbu bytov. V oblasti stavebníctva zvýši Kuba aj pomoc rozvojovým krajinám.

Next