Ľudové Noviny, júl-december 1982 (XXVI/26-52)

1982-07-01 / No. 26

1. júla 1982 Zasadal Ú V sobotu bolo uverejnené v maďar­ských denníkoch komuniké zo zasadania ÜV Maďarskej socialistickej robotníckej strany z 23. júna. Zasadanie viedol prvý tajomník ÚV MSRS János Kádár. tľV prerokoval a schválil správu o aktuálnych medzinárodných otázkach, ako aj správy o tohtoročných skúse­nostiach rozvoja národného hospodár­stva a o rozvoji zahraničnoobchodných stykov MĽR. V komuniké sa vysoko oceňujú nové iniciatívne návrhy a opa­trenia Sovietskeho zväzu. ÚV spolu s verejnosťou rozhodne odsudzujú novú izraelskú agresiu proti Libanonu a arabskému ľudu Palestíny, znova sa vyslovujú za úplné a spravodlivé rie­šenie problému Rlízkcho východu cestou rokovania. Ústredný výbor MSRS rozhodol o niektorých kádrových zmenách. Uvoľnil okrem iného z funkcie tajomníka a Člena ÚV MSRS Andrása Gyenesa a zvolil za tajomníkov ÚV MSRS Člena Politického byra ÚV MSRS, doterajšieho podpredsedu Rady ministrov MĽR Györ­­gya Aczéla a doterajšieho šéfredaktora ústredného tlačového orgánu MSRS Népszabadság Pétera Várkonyiho. Zá­roveň predložil návrhy na obsadenie niektorých funkcií v štátnych a spo­ločenských orgánoch. Prezídium MĽR na návrh ÚV MSRS a Předsednictva Celoštátnej rady Vla­steneckého ľudového frontu MĽR v súvislosti s poverením inými dôležitými úlohami uvoľnilo z funkcie podpredsedu Rady ministrov MĽR Györgya Aczéla a z funkcie ministra vzdelávania Imre Pozsgaya. Zároveň vymenovalo za pod­predsedu Rady ministrov MĽR Istväna Sarlósa a za ministra vzdelávania Hélu Köpccziho. V lludnpešti zasadala aj Celoštátna rada Vlasteneckého ľudového frontu, ktorá uvoľnila z funkcie svojho a generálneho tajomníka Istvána Sarlósa na jeho miesto zvolila Imre Pozsgaya. Ronald Reagan—ničiteľ mostov Kľúčom k riešeniu súčasných zlo­žitých medzinárodných problémov je a musí byť reálne posudzovanie stavu vecí, k čomu predovšetkým patrí uznanie faktu, že jestvuje rov­nováha síl medzi Sovietskym zvä­zom a Spojenými štátmi a že túto rovnováhu treba zachovať aj naďa­lej, pravda, na menej nebezpečnej a menej nákladnej úrovni. V spôsobe naplnenia týchto zásad je aj obsiah­nutá realizácia mierového spoluna­žívania národov v blízkej aj vzdia­lenejšej budúcnosti. Člen Politického byra ÚV KSSZ, minister zahraničných vecí ZSSR Andrej Gromyko zdôraznil na záver svojho úvodného vystúpenia na tla­čovej konferencii v New Yorku: „Pevným základom pre rokovanie medzi Spojenými štátmi a Soviet­skym zväzom a pre dosiahnutie do­hôd medzi nimi je rovnosť a rovnaká bezpečnosť. Týka sa to strategických zbraní, týka sa to i jadrových zbraní v Európe. Sovietsky zväz nemôže od tejto zásady ustúpiť.” Gromyko pri tejto príležitosti zdô­raznil potrebu upevňovať dôveru medzi rokujúcimi partnermi, bez­podmienečnú nutnosť vychádzať zo skutočností, tak, ako jestvujú a v nijakom prípade nenahrádzať sku­točnosti predstavami, tak, ako sa to dnes až príliš často robí v politike Spojených štátov. Povedal, že pri rozhovoroch o vojenských otázkach by ideologické rozdiely, takisto ako rozdiely v spoločenskom zriadení, mali ísť bokom. „Vyjadrujeme to krátkou, ale matematicky presnou formulou” — povedal minister zahraničných vecí Sovietskeho zväzu — „hľadať rie­šenie problémov a žiť v mieri. Bez ohľadu na rozdiely v spoločenskom zriadení. To znamená nezávisle od ideologických rozdielov.” Skutočnosťou zostáva, že súčasná vláda Spojených štátov neposudzuje problémy medzinárodných vzťahov podľa týchto kritérií, ale vnáša do tohto posudzovania výrazne ideo­logický prístup —■ navyše bez zá­väzného hodnotenia vecí aj samot­ných ideologických charakteristík. Andrej Gromyko v tejto súvislosti konštatoval, že keby Sovietsky zväz mal z týchto pozícií pristupovať k rokovaniu o strategických zbra­niach, o zbraniach stredného doletu, či vôbec k rozhovorom na akúkoľvek tému a vnášať do nich ideologické rozpory — kto čomu verí, či rozličné filozofické koncepcie — potom by sa svet ocitol pred nepreniknuteľ­ným múrom, v slepej uličke, potom by nebolo možné nájsť riešenie ži­votne dôležitých problémov vojny a mieru. Ak v uplynulých týždňoch v zá­padnej Európe boli komentátori ochotní pripúšťať, že politika Ro­nalda Reagana sa prispôsobuje sku­točnostiam medzinárodnej politiky, a nachádzali v nej v týchto sú­vislostiach isté pozitívne zmeny, už prvé rozhodnutia Ronalda Reagana po jeho návrate z cesty do západnej Európy verejnosť západoeurópskych krajín vyslovene šokovali. Prezident Spojených štátov veľmi jednoducho dokázal, že napriek všetkým svojim sladkým rečiam o dorozumení a po­rozumení sleduje svoju starú, ideo­logicky strnulú politiku. Namiesto úsilia o všeobecne prijateľné postupy a závery, proti jednoznačným sta­noviskám svojich západoeurópskych spojencov, proti najzákladnejším zá­sadám rozumu rozšíril politiku em­barga, politiku likvidácie všeobecne prospešných, všestraných ekonomic­kých stykov. Keď minister zahraničných vecí Sovietskeho zväzu odpovedal na tla­čovej konferencii na otázku, týka­júcu sa týchto krokov vlády Spoje­ných štátov, zdôraznil, že tietó kro­ky majú vystupňovať medzinárodné napätie, avšak v podstate nemôžu narušiť plány Sovietskeho zväzu. Povedal potom, že súčasná vláda Spojených štátov veľmi úspešne ničí mosty, ktoré boli po desaťročia bu­dované, ničí tieto mosty jeden za druhým. A ak si vo Washingtone všimnú, že niektorý most ešte nebol zničený, okamžite položia nálož a zničia ho. V tejto súvislosti možno konšta­tovať, že vláda Ronalda Reagana je vládou podkladania výbušných ná­loží pod všetko pozitívne, čo sa podarilo v uplynulých rokoch v medzinárodných vzťahoch dosiahnuť. To je skutočnosť, ktorú čoraz lepšie chápe aj verejnosť Spojených štátov. Táto vláda stráca kredit oveľa rých­lejšie ako ktorákoľvek predchádza­júca vláda USA. Pri pohľade na sú­bor negatív jej činnosti je to, azda, jej jediné pozitívum. Východiskový postoj ZSSR Postoje veľmocí na mimoriadnom zasadaní VZ OSN o odzbrojení hod­notil politický komentátor TASS Igor Orlov. Konštatoval o. i., že podľa názoru nezaujatých odborní­kov z mnohých krajín sa postoj Sovietskeho zväzu k najaktuálnejšej úlohe zasadania vyznačuje smelosťou a veľkorysosťou, ale aj jasnosťou a realizmom. Plne to platí i o takom dôležitom probléme, ako je obmedze­nie a zníženie stavu strategických zbraní. Východiskový postoj ZSSR spo­číva v tom, že na dosiahnutie vzá­jomne prijateľnej dohody je nevy­hnutné, aby rokovanie o tejto otázke skutočne sledovalo cieľ — obmedziť a znížiť stav strategických zbraní — a nebolo iba pláštikom na pokra­čovanie horúčkovitého zbrojenia a porušovania vzniknutej parity. Na­vyše je potrebné uchovať všetko pozitívne, čo sa už v tejto oblasti dosiahlo. Týka sa to i zmluvy SALT 2. Mimoriadne dôležitá je aj soviet­ska téza o nevyhnutnosti prehradiť všetky cesty ďalšiemu strategické­mu zbrojeniu v akejkoľvek forme. K tomu ZSSR navrhuje dva va­rianty riešenia — buď zakázať, alebo dohodnutými parametrami ma­ximálne obme.dziť vznik nových druhov strategických zbraní. So­vietsky zväz súčasne prejavil ochotu dohodnúť sa, aby sovietske i ame­rické strategické zbrane boli vo chvíli začatia rozhovorov početne zmrazené a aby bola maximálne obmedzená ich modernizácia. Obrazy zo Slovenského Romlósa DOMÁCKY PRIEMYSEL Predsedkyňa komlóšskeho druž­stva domáckeho priemyslu Anna Racskóová nám ukazuje diplom a knihu so striebristým obalom. Dip­lom je trofejou krajinskej súťaže medzi družstvami domáckeho prie­myslu. Krajinská rada priemysel­ných družstiev (OKISZ) ho udelila komlóšskemu kolektívu tohto roku už po tretíkrát. Predtým sa mu tejto cti dostalo v rokoch 1973 a 1977. Kniha so striebristým obalom nesie názov ,, Tridsať rokov Békéšskej župy” a bola vydaná pri príležitosti 30. výročia oslobodenia krajiny. Na strane č. 255 pod titulom ,,Tót­­komlóšske družstvo domáckeho prie­myslu pokračovateľ tradícií ľudového umenia” informuje článok ilustro­vaný farebnými fotografiami o tom, že . .družstvo založilo v roku 1952 25 členov a dodnes sa pridržiavajú svojho pôvodného cieľa: vyrábajú rôz­ne tkaniny so slovenskými ozdobnými motívmi tohto kraja tak na nástenných kobercoch a obrusoch, ako i na opát módnych vyšívaných blúzkach.” Na otázku, či aj dnes, 30 rokov po založení družstva, sú obľúbené komlóšske blúzky a obrusy, Anna Racskóova odpovedá rozhoďne áno, pritom však dodá, že móda a ná­roky sa stále menia, preto s nimi musia držať krok. — Žiaľ, do značnej miery závisíme aj od pružnosti obchodných podnikov. Čo si objednajú, to vyrábame — poukáže na nemalý problém súdruž­ka predsedkyňa. Veď tým sa vlastne obmedzuje tvorivá fantázia pestova­teľov traďícií ľudového umenia. No čo robiť ? — Dačo predsa len — pokračuje Anna Racskóová —, aspoň toľko, že môžeme konzultovat s výtvarníkmi Družstevnej spoločnosti Peštianskej župy, ku ktorej patríme aj my, a oni buď rešpektujú naše návrhy, alebo nie. . . Správa, že dostanú znovu diplom, členstvo potešila. V minulom roku sa im naozaj darilo, veď hodnotu vý­roby družstva zvýšili o tretinu, čo je 10 miliónov forintov. Na tomto ús­pechu majú veľký podiel nové stroje (nedávno dokončili výmenu strojo­vého parku) aj šikovné ruky kom­­lóšskych žien a dievčat. Je ich spolu tristo, mnohé z nich šijú, vyšívajú a strapkajú obrusy a závesy doma. A čo v tomto roku? Chceli by vyniknúť novými tkaninami, ob­rusmi veľkých rozmerov. Ich naj­väčšími zahraničnými zákazníkmi sú Sovietsky zväz, Československo a NDR. — Tohto roku dodáme viac našich výrobkov i do domácich obchodov — sľubuje predsedkyňa. K tomu mô­žeme len dodať: Čakáme ich! A blahoželáme k vyznamenaniu. KÚPALISKO RÓZSA Bolo vybudované začiatkom šty­ridsiatych rokov. O liečivom účinku vody zo vtedy vyvŕtanej studne sa návštevníci rýchlo presvedčili, a tak sem chodili koncom desaťročia ľudia oddychovať a liečiť sa i z väčších diaľok. Obecná rada z roka na rok rozširovala, skrášľovala kúpalisko, budovala nové kabíny. Pred nie­koľkými rokmi otvorili liečebný ba­zén, v ktorom kúpajúcich osviežo­vala voda z termálneho prameňa poľnohospodárskeho družstva Vihar­sarok. Z kroniky kúpaliska môžeme ešte vyzdvihnúť, že pred desiatimi rokmi tu vybudovali ošetrovňu s fyzikálnou terapiou a stále skrášľo­vali aj okolie kúpaliska. Každé leto navštevujú kúpalisko Rózsa desaťtisíce ľudí, veľa ich prišlo i tohto roku, a nielen Komlóšanov. S prekvapením však zistili, že kú­palisko je zatvorené. Príčina: studňa, fungujúca už takmer tridsať rokov, nestačí zá­sobovať termálnou vodou celé kú­palisko. Nedostatok vody spôso­boval problémy už v prechádzajú­cich rokoch a preto — vďaka obozretnému opatreniu obecnej ra­dy — začali vŕtať novú studňu. Vlani ju dokončili, jej hĺbka je 520 metrov a každú minútu dodáva 600 litrov termálnej vody s teplotou 42 stupňov Celzia. Sklamaný ná­vštevník sa teda pýta: tak potom prečo bolo kúpalisko zatvorené ? Odpovedá predseda obecnej rady Štefan Lehoczki: — Nová studňa privádza vodu z tej istej vrstvy ako stará, a podobne nasýtenú plynmi. To znamená, že pre otvorené bazény je síce vyhovujúca, no ku sprchám alebo vaňovým kúpe­ľom ju môžeme používat iba namonto­vaním odplyňovacieho zariadenia. To však ešte nie je zhotovené, dostaneme ho iba na jeseň. Aby sme kúpalisko predsa len mohli otvorit, na našu prosbu nám župný vodárenský podnik poskytol špeciálne čerpadlo, ktorým zo starej studne môžeme zabezpečit vodu pre sprchy. Veľký a detský ba­zén naplníme vodou z nového prame­ňa. Až budete čítat tieto riadky, kúpalisko Rózsa už bude znovu otvo­rené pre potešenie .všetkých. Kúpalisko počas nutnej prestávky pekne obnovili: prefarbili bazén, železné zábradlia. Chýrne komlóš­ske kúpalisko Rózsa teda znovu očakáva návštevníkov, a ponúka príjemný oddych. Text: Ervin S ass \si krosnách družstva domáckeho prie­myslu sa rodí veľký obrus s komlóšskymi ozdobnými ľudovými motívmi Začiatkom mesiaca ešte v bazéne kúpaliska nebolo vody — žiaci všeobecnej školy tu mávali hodinu telocviku Státisíce kačíc s Békéšskej Caby V čabianskom Poľnohospodárskom družstve 1. mája odchovajú ročne 490 tisíc kačíc, pričom vodou nasýtenou organickým hnojivom zavlažujú aj okolité pasienky. Týmto zabezpečujú dobrý pasienok a zimné krmivo pre 1600 oviec Foto: Pál Plavecz ĽUDOVÉ NOVINY NOVÁ REŠTAURÁCIA Štátne spotrebné n nákupné družstvo (ÁFÉSZ) Slovenský Koinlóš a vidiek obnovilo nedávno staničnú reštauráciu veľkoobee. Klegsintná, vytapetovaná po­hostinská jednotka sa podujala popri verejnom stravovaní aj na usporadúva­nie svadieb. Novú reštauráciu robí po­pulárnou ako sa v Romlási hovorí — predovšetkým dohrá kuchyňa a pozorná obsluha. Renovácia stála dva milióny forintov Foto: László Fazekas

Next