Ľudové Noviny, január-jún 1983 (XXVII/1-26)

1983-01-06 / No. 1

6. jan. 1983 Svet vysoko oceňuje sovietsku ponuku Široký ohlas na naliehavú mierovú výzvu z Moskvy, ktorá vzišla z osláv 60. výročia vzniku Zväzu so­vietskych socialistických republík, je výrečným svedectvom toho, že svet vysoko oceňuje sovietsku po­nuku na odvrátenie nebezpečenstva jadrovej vojny a zachovanie mieru. Návrhy, ktoré predniesol vo svojom prejave 'generálny tajomník ÚV KSSZ Jurij Andropov, otvárajú cestu k rokovaniam o obmedzení jadrových zbraní, o zastavení ďal­šieho horúčkovitého zbrojenia a upevnení dôvery medzi štátmi. Na­vyše vyhlásenie najvyšších soviet­skych orgánov adresované parla­mentom, vládam, politickým stra­nám a národom sveta je presved­čivým dôkazom toho, že Sovietsky zväz má úprimný záujem o zacho­vanie mieru a robí všetko, aby za­bránil vzniku novej vojny. Podlá správ agentúry AP majú Spojené štáty obavy, že vo svete môže vzniknúť dojem, že Sovietsky zväz otvoril dvere ku kontrole nad zbrojením, o ktorej vo Washingtone len hovoria, a Spojené štáty sa dostanú do pozície tých, čo tieto dvere zabuchli. Tieto obavy Wa­shingtonu nie sú náhodné. Celý svet totiž prijal s úľavou konštruktívne návrhy z Moskvy, len niektoré člen­ské štáty NATO na čele s USA sa k nim postavili odmietavo. Odô­vodnenia ich odmietavých stanovísk vyzneli nepresvedčivo, ba až trápne rozpačito. Washington napríklad tvr­dí, že návrhy sú „neprijateľné”, pretože ponechávajú Sovietskemu zväzu „viac jadrových náloží”. Tvr­diť niečo také predtým, než sa roko­vania uskutočnia, je prejavom neo­choty zúčastniť sa na rokovaniach. Spojené štáty totiž dobre vedia, že Sovietsky zväz sa na odzbrojovacích rokovaniach dôsledne drží zásady rovnosti a rovnakej bezpečnosti a ne­žiadal by nikdy, aby Severoatlantic­ký pakt znížil stav čo len o jednu raketu viac ako štáty Varšavskej zmluvy a rovnaký postoj očakáva od svojich partnerov. Vecné a kon­krétne rokovania zrejme Spojeným štátom nevyhovujú, preto že by im zobrali vietor z plachát ich propa­gandy, ktorá je založená na prekrú­tených faktoch a hrubej manipulácii s nimi. Britská predsedníčka vlády Mar­garet Thatcherová odmietla návrhy bez toho, že by sa obťažovala obo­známiť sa s ich obsahom. Takáto „odpoveď” usvedčuje birtskú vládu, že nemá nič konštruktívneho, čo by dodala, a teda, na rozdiel od brit­ského ľudu nemá záujem o odzbro­jovacie rokovania. Francúzsky mi­nister zahraničných vecí Cheysson vyslovil „prekvapenie”, že by sa do rokovaní mali zahrnúť aj fran­cúzske jadrové prostriedky, ktoré pokladá za „výsostne národné”. Lenže tu sa potom vynára otázka, proti komu Francúzsko udržiava a rozširuje svoj jadrový potenciál. Súčasná francúzska vláda sa usiluje predstierať, že má vlastnú „nezá­vislú jadrovú politiku”, ale zabúda na to, že francúzski oficiálni pred­stavitelia už v minulosti sa vyjadrili v tom zmysle, že v prípade konfliktu podriadi Francúzsko svoje ozbrojené sily spoločnému veleniu NATO. Vyčleňovať jadrové zbrane Fran­cúzska a Británie z rozhovorov medzi Západom a Východom je vychytralou taktikou NATO a oboch západoeurópskych jadrových krajín. Na váhu jadrových zbraní v Európe by chceli klásť iba sily Spojených štátov, teda mimoeurópskej krajiny, a Sovietskeho zväzu, a tak vytvoriť na svojej strane prevahu, o ktorú sa Západ usiluje. Aby tieto zámery zahalili, tak často šermujú vymysle­ným argumentom o „sovietskej vo­jenskej prevahe”. V skutočnosti však len dokazujú, že horúčkovité zbroje­nie a stupňovanie napätia zostáva základom zahraničnej politiky USA a NATO. Obhajovať túto politiku bude aj na Západe čoraz ťažšie. Návrhy z Moskvy sú také jasné a zrozumiteľné, že ich nebude možné prekrúcať a pokúšať sa mystifikovať verejnú mienku na Západe. Nová sovietska mierová iniciatíva zahrňuje významné otázky obme­dzenia horúčkovitého zbrojenia, teda otázky, od ktorých závisí budúcnosť všetkého ľudstva. Sovietsky zväz sa vo vyhlásení k parlamentom, vládam, politickým stranám a ná­rodom sveta znovu prihlásil k lenin­skej politike mieru a medzinárodnej spolupráce. Vyhlásil, že urobí všetko pre odvrátenie vojny, a vyzval ostatné jadrové mocnosti, aby prijali rovnaký záväzok ako Sovietsky zväz: že nepoužijú ako prvé jadrové zbra­ne. Presvedčivá sila týchto slov ne­môže nechať nikoho na pochybách o tom, že Sovietskemu zväzu naozaj ide o osudy ľudskej civilizácie, ktorú možno zachrániť rozumným rokovaním o obmedzení jadrových zbraní, o odzbrojovaní vôbec a ďal­ším prehlbovaním procesu uvoľňo­vania medzinárodného napätia. Krátkozraká reakcia Washingtonu Nekonstruktivný prístup Reaga­nové j vlády k novým sovietskym iniciatívam na obmedzenie rakiet stredného doletu v Európe kritizoval profesor Princetonskej univertity (Štát New Jersey) Richard Ullman, ktorý je odborníkom na medzinárod­né problémy. Reakciu Washingtonu na posledné návrhy Sovietskeho zväzu predne­sené generálnym tajomníkom ÚV KSSZ Jurijom Andropovom označil v denníku New York Times ako „krátkozrakú”. Namiesto oznámenia, že sovietske návrhy sú pre nás „neprijateľné”, mali by sme túto iniciatívu privítať, zdôraznil Ullman. Pripomenul tiež, že rozmiestenie takmer šesťsto rakiet stredného do­letu a rakiet Pershing na európ­skom kontinente ďalej zosilní horúč­kovité zbrojenie. Známy americký odborník na otázky odzbrojenia James Douglas zasa zdôraznil, že Washingtonom proklamovaná téza, podľa ktorej dislokácia nových rakiet v Európe zodpovedá záujmom Američanov, je lživá. Tieto rakety v nijakom prípade nezvýšia našu bezpečnosť, vyhlásil, ich rozmiestenie naopak povedie k „zosilneniu vojenskej kon­frontácie v Európe”. Uzavrieť zmluvu medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, v kto­rej by sa obe strany zriekli prvého jadrového úderu, vyzvalo 40 poslan­cov Snemovne reprezentantov ame­rického Kongresu. Ako oznámil den­ník Washington Post, vypracovali poslanci rezolúciu, ktorou by sa mal v januári zaoberať Kongres. V do­kumente poslanci žiadajú Reagano­vu vládu, aby brala na rokovaniach v Ženeve do úvahy obavy národov pred prvým jadrovým úderom. Záväzok nepoužiť ako prvý jad­rovú zbraň prijal Sovietsky zväz jednostranne už pri príležitosti dru­hého mimoriadneho zasadania VZ OSN o odzbrojení v r. 1982. Rok 1983 nesmie vojsť do dejín Nemeckej spolkovej republiky ako rok rozmiestenia nových americ­kých jadrových rakiet. Nesmie byť ani rokom zániku baní a hút v Porýní, Porúrí a v Sársku, rokom likvidácie sociálnych a demokra­tických výdobytkov z obdobia 70. rokov. Pre všetky sily robotníckeho a mierového hnutia a ďalšie demo­kratické hnutia sa rok 1983 musí stať rokom boja proti novým niči­vým jadrovým raketám stredného doletu, za obranu pracovných miest. Tieto hlavné ciele západonemec­­kých komunistov a ďalších ľavico­vých a demokratických síl v NSR pre rok 1983 vyzdvihol predseda Nemeckej komunistickej strany Her­bert Mies v novoročnom príspevku pre stranícky denník Unsere Zeit. Odmietnutie nových sovietskych odzbrojovacích návrhov vládou NSR na tlačovej konferencii v Bonne ostro kritizoval podpredseda posla­neckej skupiny SPD v Spolkovom sneme Horst Ehmke. Postoj vlády označil za „chybný a nebezpečný”. ĽUDOVÉ NOVINY DREVO AJ DO ZAHRANIČIA Medzi ľuďmi hôr Odpadli už aj posledné listy z ka­lendára, nadišiel čas bilancovania celoročnej práce. V Nagymarosi si vedúci lesnej správy Poipeľského lesného a drevospracujúceho hospo­dárstva môžu prezerať najnovšie výsledky s uspokojením. Družstvo tvorí desať tradičných, takzvaných biologických lesníctiev, dve tech­nické oddelenia a malá horská želez­nica. Nagymarošská odbočka patrí medzi najúspešnejšie. — Hospodárime na desaťtisíc hektároch, — informuje nás vedúci lesníctva Ferenc Sipos. — Plánovaný ročný zisk, 6,7 milióna forintov sme splnili už pred niekoľkými týždňami, takže smelo môžeme čakať na uzávier­ku. Zaoberáme sa výlučne spracúva­ním dreva, tohto roku sme vyťažili zhruba 19 tisíc kubických metrov. Dubové, hrabové, cerové a bukové pne dovážajú nákladné autá zo všetkých kútov nagymarošského re­víru, ba i z pohorí Börzsöny a Cser­hát, na železničnú prekladaciu sta­nicu v Szobe. Jej vedúcemu Ondre­jovi Remiczkému nemusíme dlho vysvetľovať, odkiaľ sme prišli. Býva v susednej Márianosztre, spolu s mamkou a bratom vystupujú s tamojším slovenským ľudovým sú­borom, on hrá na base. — Toto je už moje tretie pracovisko, ale pracovnú knižku som si ešte nevi­del, — poznamenáva žartovne. — Prešli sme totiž rôznymi reorgani­záciami, názov lesného hospodárstva sa viackrát zmenil, no ja som tu od skončenia štúdií v Šoprone nepretržite už dvadsať rokov. V tomto roku prešlo našou stanicou vyše 18 tisíc kubických metrov dreva, takže dvadsiati traja pracovníci sa museli poriadne obra­cať. Zvládli to, za prestoje vagónov sme platili napríklad nepatrnú po­kutu, necelých dvadsaťtisíc forintov za rok. Aj počas nášho rozhovoru hučia neprestajne stroje na zablatenom dvore stanice, husto prichádzajú nákladné autá naložené žltkastými odkôrkovanými bukovými pňami. Zarývajú sa do nich drapáky žeriavu a hneď sú na širokom vagóne. Onedlho ich vypravia do niektorého domáceho papierenského závodu. Bolo by zdĺhavé vymenúvať, kde všade sa dostáva drevo z nagymaroš­ského lesníctva, veď by sme museli spomenúť od uhoľných baní v Pécsi a Tatabányi cez závod na výrobu preglejok v Mohácsi a štetcov v Se-gedíne, po drevospracujúce družstvo v Pomázi (strúhajú tu hlavne va­rechy na export) — celý rad domá­cich zákazníkov. Pritom zásobuje lesná správa obyvateľstvo okolia kurivom, stavebným materiálom. Pozoruhodné množstvo, viac než tre­tina ročnej ťažby, sa vyváža aj do zahraničia. Medzi popredných od­berateľov patrí už tradične západ­né Nemecko, kam putuje päť a pol tisíc kubických metrov odkôrkova­­ného dreva na papier nie po koľaj­niciach, ale po Dunaji, vlečným člnom. Väčšie množstvo z „úrody” okolitých lesov odoberá aj Juho­slávia a Rakúsko. Ako nás informuje súdruh Remiczky, vývoz dreva sa stáva pritom stále obťažnejším, veď konkurenti, predovšetkým z Česko­slovenska a Rumunska, sa hlásia na trhu s lacnejším tovarom. Na stanici sa drevo nielen prekla­dá, ale aj spracúva. Pília tu pre­dovšetkým dosky na výrobu rámov na prekladanie materiálu, z nich 250 kubických metrov vyviezli tohto ro­ku aj do Talianska. Spod píly vychádzajú i ďalšie polotovary, z ktorých budú napríklad parkety, rúčky na metly atď. V tomto roku zľahčil namáhavú prácu ľudí nový švédsky stroj na odkôrkovanie pňov, ktorý spracuje aj 50 kubických metrov za smenú. Bola to síce dosť náročná investícia, stála 2,2 milióna forintov, no ťažko by sa už bez tohto stroja zaobišli, veď na nich každoroč­ne čaká niekoľko tisíc kubíkov dreva. Medzitým aj náš sprievodca, mla­dý lesný inžinier Ladislav Schindler, vyúčtoval šoférom peniaze na po­honné hmoty, dohodol sa o aktuál­nych úlohách s vedúcim stanice, môžeme nasadnúť do zeleného mikrobusu a pozrieť sa na niektoré pracoviská. Pred necelým rokom získal diplom na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene, robí technického vedúceho dopravy, realizovania a spracúvania dreva. Nemôže sa sťažovať ako mnohí novopečení absolventi vysokých škôl, že mu nezverili zodpovednú prácu! Dobre si rozumie aj s pracovníkmi, veď takmer tri štvrtiny zo 110 robot­níkov lesníctva sú Kóspallagčania, a on pochádza tiež zo slovenskej obce, zo Senváclavu. Všetci vedúci pracovníci chvália usilovnosť tunajších ľudí, ktorí po stáročia dedia lásku k horám, z kto­rých žijú. Svedčí o tom aj práca Jána Vácziho, Jozefa Lichnera, Jána Bíróa a Alexandra Drobinohu, ktorí pília pne na kusy a kladú ich do dlhej sia­­hovice na malej čistinke. Asi neveľmi pociťujú štipľavý decembrový vzduch, snáď ani inovať na konároch si nevšimli. Neďaleko v hore spiľuje stromy trojčlenná partia Mikuláša Patakiho, ktorá vyťažila tohto roku 4400 kubických metrov a tým sa stala najúspešnejšou brigádou les­níctva. Dlhé pne vyťahuje a posúva československý lesný kolesový trak­tor typu LKT 80. Za volantom sedí Karol Burik, ktorý sa zúčastnil i na celoštátnej súťaži svojej profesie. — Toto je najkrajší rajón lesníctva, — víta nás s obvyklým výrokom horárov Tamás Toman. Pod jeho do­zor patrí 1200 hektárov. Zapisuje práve vianočné stromčeky, ktoré zväzujú členovia socialistickej bri­gády Kató Hámánovej. Tohto roku ich vyťažili pomerne málo, necelých pol druha tisíc kusov, trh bol totiž preplnený. Nie ako pred niekoľkými rokmi, keď sme ich museli dovážať zo zahraničia. Vtedy sa dobrého obchodu chopili mnohé družstvá, ba i súkromníci a z toto vznikol nad­bytok. Lesníctvu to nerobí väčšie problémy, veď štátna správa odobra­la tohto roku dvanásťhektárový sad jedličiek už ako les. Nálada a práca brigády prezrádza, že ide o zohratý (Pokr. na 4. str.) Vedúci prekladacej stanice Ondrej Ite­­miezky nám ukazuje nový stroj na odkôrkovanie pňov l)vc generácie - mhiilý lesný inžinier Ladislav Schindler n vedúci najúspešnejšej brigády \ spiľovaní dreva Mikuláš Pataki Píla vrčí, siahovica rastie: Jozef Lichner, Ján Bíró, Alexander Drobinoha a Ján Váczi sa môžu len zriedkakedy ohrievať pri ohníku Donrava x uhol hej drviny Novosibirská elektráreň a tepláreň bude dostávať potrubím na pevné palivá s priemerom 400 mm ročne 3,5 až 4 milióny ton uhlia. Na šachte Inskaja sa vyvíja zariadenie na výrobu \)hoľnej drviny, kaše z ma­lých čiastočiek uhlia. Dve čerpacie stanice zabezpečujú dopravnú rých­losť 2 m/s. Na konečnej stanici sa bude uhlie naďalej drviť a zbavovať vody. Už 15 rokov dostáva hutnícky závod v západnej Sibíri ročne 3,5 milióna ton koksovateľného uhlia potrubím zo šachty Jubilejnaja z kuzneckej panvy.

Next