Ľudové Noviny, január-jún 1983 (XXVII/1-26)
1983-01-06 / No. 1
6. jan. 1983 Svet vysoko oceňuje sovietsku ponuku Široký ohlas na naliehavú mierovú výzvu z Moskvy, ktorá vzišla z osláv 60. výročia vzniku Zväzu sovietskych socialistických republík, je výrečným svedectvom toho, že svet vysoko oceňuje sovietsku ponuku na odvrátenie nebezpečenstva jadrovej vojny a zachovanie mieru. Návrhy, ktoré predniesol vo svojom prejave 'generálny tajomník ÚV KSSZ Jurij Andropov, otvárajú cestu k rokovaniam o obmedzení jadrových zbraní, o zastavení ďalšieho horúčkovitého zbrojenia a upevnení dôvery medzi štátmi. Navyše vyhlásenie najvyšších sovietskych orgánov adresované parlamentom, vládam, politickým stranám a národom sveta je presvedčivým dôkazom toho, že Sovietsky zväz má úprimný záujem o zachovanie mieru a robí všetko, aby zabránil vzniku novej vojny. Podlá správ agentúry AP majú Spojené štáty obavy, že vo svete môže vzniknúť dojem, že Sovietsky zväz otvoril dvere ku kontrole nad zbrojením, o ktorej vo Washingtone len hovoria, a Spojené štáty sa dostanú do pozície tých, čo tieto dvere zabuchli. Tieto obavy Washingtonu nie sú náhodné. Celý svet totiž prijal s úľavou konštruktívne návrhy z Moskvy, len niektoré členské štáty NATO na čele s USA sa k nim postavili odmietavo. Odôvodnenia ich odmietavých stanovísk vyzneli nepresvedčivo, ba až trápne rozpačito. Washington napríklad tvrdí, že návrhy sú „neprijateľné”, pretože ponechávajú Sovietskemu zväzu „viac jadrových náloží”. Tvrdiť niečo také predtým, než sa rokovania uskutočnia, je prejavom neochoty zúčastniť sa na rokovaniach. Spojené štáty totiž dobre vedia, že Sovietsky zväz sa na odzbrojovacích rokovaniach dôsledne drží zásady rovnosti a rovnakej bezpečnosti a nežiadal by nikdy, aby Severoatlantický pakt znížil stav čo len o jednu raketu viac ako štáty Varšavskej zmluvy a rovnaký postoj očakáva od svojich partnerov. Vecné a konkrétne rokovania zrejme Spojeným štátom nevyhovujú, preto že by im zobrali vietor z plachát ich propagandy, ktorá je založená na prekrútených faktoch a hrubej manipulácii s nimi. Britská predsedníčka vlády Margaret Thatcherová odmietla návrhy bez toho, že by sa obťažovala oboznámiť sa s ich obsahom. Takáto „odpoveď” usvedčuje birtskú vládu, že nemá nič konštruktívneho, čo by dodala, a teda, na rozdiel od britského ľudu nemá záujem o odzbrojovacie rokovania. Francúzsky minister zahraničných vecí Cheysson vyslovil „prekvapenie”, že by sa do rokovaní mali zahrnúť aj francúzske jadrové prostriedky, ktoré pokladá za „výsostne národné”. Lenže tu sa potom vynára otázka, proti komu Francúzsko udržiava a rozširuje svoj jadrový potenciál. Súčasná francúzska vláda sa usiluje predstierať, že má vlastnú „nezávislú jadrovú politiku”, ale zabúda na to, že francúzski oficiálni predstavitelia už v minulosti sa vyjadrili v tom zmysle, že v prípade konfliktu podriadi Francúzsko svoje ozbrojené sily spoločnému veleniu NATO. Vyčleňovať jadrové zbrane Francúzska a Británie z rozhovorov medzi Západom a Východom je vychytralou taktikou NATO a oboch západoeurópskych jadrových krajín. Na váhu jadrových zbraní v Európe by chceli klásť iba sily Spojených štátov, teda mimoeurópskej krajiny, a Sovietskeho zväzu, a tak vytvoriť na svojej strane prevahu, o ktorú sa Západ usiluje. Aby tieto zámery zahalili, tak často šermujú vymysleným argumentom o „sovietskej vojenskej prevahe”. V skutočnosti však len dokazujú, že horúčkovité zbrojenie a stupňovanie napätia zostáva základom zahraničnej politiky USA a NATO. Obhajovať túto politiku bude aj na Západe čoraz ťažšie. Návrhy z Moskvy sú také jasné a zrozumiteľné, že ich nebude možné prekrúcať a pokúšať sa mystifikovať verejnú mienku na Západe. Nová sovietska mierová iniciatíva zahrňuje významné otázky obmedzenia horúčkovitého zbrojenia, teda otázky, od ktorých závisí budúcnosť všetkého ľudstva. Sovietsky zväz sa vo vyhlásení k parlamentom, vládam, politickým stranám a národom sveta znovu prihlásil k leninskej politike mieru a medzinárodnej spolupráce. Vyhlásil, že urobí všetko pre odvrátenie vojny, a vyzval ostatné jadrové mocnosti, aby prijali rovnaký záväzok ako Sovietsky zväz: že nepoužijú ako prvé jadrové zbrane. Presvedčivá sila týchto slov nemôže nechať nikoho na pochybách o tom, že Sovietskemu zväzu naozaj ide o osudy ľudskej civilizácie, ktorú možno zachrániť rozumným rokovaním o obmedzení jadrových zbraní, o odzbrojovaní vôbec a ďalším prehlbovaním procesu uvoľňovania medzinárodného napätia. Krátkozraká reakcia Washingtonu Nekonstruktivný prístup Reaganové j vlády k novým sovietskym iniciatívam na obmedzenie rakiet stredného doletu v Európe kritizoval profesor Princetonskej univertity (Štát New Jersey) Richard Ullman, ktorý je odborníkom na medzinárodné problémy. Reakciu Washingtonu na posledné návrhy Sovietskeho zväzu prednesené generálnym tajomníkom ÚV KSSZ Jurijom Andropovom označil v denníku New York Times ako „krátkozrakú”. Namiesto oznámenia, že sovietske návrhy sú pre nás „neprijateľné”, mali by sme túto iniciatívu privítať, zdôraznil Ullman. Pripomenul tiež, že rozmiestenie takmer šesťsto rakiet stredného doletu a rakiet Pershing na európskom kontinente ďalej zosilní horúčkovité zbrojenie. Známy americký odborník na otázky odzbrojenia James Douglas zasa zdôraznil, že Washingtonom proklamovaná téza, podľa ktorej dislokácia nových rakiet v Európe zodpovedá záujmom Američanov, je lživá. Tieto rakety v nijakom prípade nezvýšia našu bezpečnosť, vyhlásil, ich rozmiestenie naopak povedie k „zosilneniu vojenskej konfrontácie v Európe”. Uzavrieť zmluvu medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom, v ktorej by sa obe strany zriekli prvého jadrového úderu, vyzvalo 40 poslancov Snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Ako oznámil denník Washington Post, vypracovali poslanci rezolúciu, ktorou by sa mal v januári zaoberať Kongres. V dokumente poslanci žiadajú Reaganovu vládu, aby brala na rokovaniach v Ženeve do úvahy obavy národov pred prvým jadrovým úderom. Záväzok nepoužiť ako prvý jadrovú zbraň prijal Sovietsky zväz jednostranne už pri príležitosti druhého mimoriadneho zasadania VZ OSN o odzbrojení v r. 1982. Rok 1983 nesmie vojsť do dejín Nemeckej spolkovej republiky ako rok rozmiestenia nových amerických jadrových rakiet. Nesmie byť ani rokom zániku baní a hút v Porýní, Porúrí a v Sársku, rokom likvidácie sociálnych a demokratických výdobytkov z obdobia 70. rokov. Pre všetky sily robotníckeho a mierového hnutia a ďalšie demokratické hnutia sa rok 1983 musí stať rokom boja proti novým ničivým jadrovým raketám stredného doletu, za obranu pracovných miest. Tieto hlavné ciele západonemeckých komunistov a ďalších ľavicových a demokratických síl v NSR pre rok 1983 vyzdvihol predseda Nemeckej komunistickej strany Herbert Mies v novoročnom príspevku pre stranícky denník Unsere Zeit. Odmietnutie nových sovietskych odzbrojovacích návrhov vládou NSR na tlačovej konferencii v Bonne ostro kritizoval podpredseda poslaneckej skupiny SPD v Spolkovom sneme Horst Ehmke. Postoj vlády označil za „chybný a nebezpečný”. ĽUDOVÉ NOVINY DREVO AJ DO ZAHRANIČIA Medzi ľuďmi hôr Odpadli už aj posledné listy z kalendára, nadišiel čas bilancovania celoročnej práce. V Nagymarosi si vedúci lesnej správy Poipeľského lesného a drevospracujúceho hospodárstva môžu prezerať najnovšie výsledky s uspokojením. Družstvo tvorí desať tradičných, takzvaných biologických lesníctiev, dve technické oddelenia a malá horská železnica. Nagymarošská odbočka patrí medzi najúspešnejšie. — Hospodárime na desaťtisíc hektároch, — informuje nás vedúci lesníctva Ferenc Sipos. — Plánovaný ročný zisk, 6,7 milióna forintov sme splnili už pred niekoľkými týždňami, takže smelo môžeme čakať na uzávierku. Zaoberáme sa výlučne spracúvaním dreva, tohto roku sme vyťažili zhruba 19 tisíc kubických metrov. Dubové, hrabové, cerové a bukové pne dovážajú nákladné autá zo všetkých kútov nagymarošského revíru, ba i z pohorí Börzsöny a Cserhát, na železničnú prekladaciu stanicu v Szobe. Jej vedúcemu Ondrejovi Remiczkému nemusíme dlho vysvetľovať, odkiaľ sme prišli. Býva v susednej Márianosztre, spolu s mamkou a bratom vystupujú s tamojším slovenským ľudovým súborom, on hrá na base. — Toto je už moje tretie pracovisko, ale pracovnú knižku som si ešte nevidel, — poznamenáva žartovne. — Prešli sme totiž rôznymi reorganizáciami, názov lesného hospodárstva sa viackrát zmenil, no ja som tu od skončenia štúdií v Šoprone nepretržite už dvadsať rokov. V tomto roku prešlo našou stanicou vyše 18 tisíc kubických metrov dreva, takže dvadsiati traja pracovníci sa museli poriadne obracať. Zvládli to, za prestoje vagónov sme platili napríklad nepatrnú pokutu, necelých dvadsaťtisíc forintov za rok. Aj počas nášho rozhovoru hučia neprestajne stroje na zablatenom dvore stanice, husto prichádzajú nákladné autá naložené žltkastými odkôrkovanými bukovými pňami. Zarývajú sa do nich drapáky žeriavu a hneď sú na širokom vagóne. Onedlho ich vypravia do niektorého domáceho papierenského závodu. Bolo by zdĺhavé vymenúvať, kde všade sa dostáva drevo z nagymarošského lesníctva, veď by sme museli spomenúť od uhoľných baní v Pécsi a Tatabányi cez závod na výrobu preglejok v Mohácsi a štetcov v Se-gedíne, po drevospracujúce družstvo v Pomázi (strúhajú tu hlavne varechy na export) — celý rad domácich zákazníkov. Pritom zásobuje lesná správa obyvateľstvo okolia kurivom, stavebným materiálom. Pozoruhodné množstvo, viac než tretina ročnej ťažby, sa vyváža aj do zahraničia. Medzi popredných odberateľov patrí už tradične západné Nemecko, kam putuje päť a pol tisíc kubických metrov odkôrkovaného dreva na papier nie po koľajniciach, ale po Dunaji, vlečným člnom. Väčšie množstvo z „úrody” okolitých lesov odoberá aj Juhoslávia a Rakúsko. Ako nás informuje súdruh Remiczky, vývoz dreva sa stáva pritom stále obťažnejším, veď konkurenti, predovšetkým z Československa a Rumunska, sa hlásia na trhu s lacnejším tovarom. Na stanici sa drevo nielen prekladá, ale aj spracúva. Pília tu predovšetkým dosky na výrobu rámov na prekladanie materiálu, z nich 250 kubických metrov vyviezli tohto roku aj do Talianska. Spod píly vychádzajú i ďalšie polotovary, z ktorých budú napríklad parkety, rúčky na metly atď. V tomto roku zľahčil namáhavú prácu ľudí nový švédsky stroj na odkôrkovanie pňov, ktorý spracuje aj 50 kubických metrov za smenú. Bola to síce dosť náročná investícia, stála 2,2 milióna forintov, no ťažko by sa už bez tohto stroja zaobišli, veď na nich každoročne čaká niekoľko tisíc kubíkov dreva. Medzitým aj náš sprievodca, mladý lesný inžinier Ladislav Schindler, vyúčtoval šoférom peniaze na pohonné hmoty, dohodol sa o aktuálnych úlohách s vedúcim stanice, môžeme nasadnúť do zeleného mikrobusu a pozrieť sa na niektoré pracoviská. Pred necelým rokom získal diplom na Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene, robí technického vedúceho dopravy, realizovania a spracúvania dreva. Nemôže sa sťažovať ako mnohí novopečení absolventi vysokých škôl, že mu nezverili zodpovednú prácu! Dobre si rozumie aj s pracovníkmi, veď takmer tri štvrtiny zo 110 robotníkov lesníctva sú Kóspallagčania, a on pochádza tiež zo slovenskej obce, zo Senváclavu. Všetci vedúci pracovníci chvália usilovnosť tunajších ľudí, ktorí po stáročia dedia lásku k horám, z ktorých žijú. Svedčí o tom aj práca Jána Vácziho, Jozefa Lichnera, Jána Bíróa a Alexandra Drobinohu, ktorí pília pne na kusy a kladú ich do dlhej siahovice na malej čistinke. Asi neveľmi pociťujú štipľavý decembrový vzduch, snáď ani inovať na konároch si nevšimli. Neďaleko v hore spiľuje stromy trojčlenná partia Mikuláša Patakiho, ktorá vyťažila tohto roku 4400 kubických metrov a tým sa stala najúspešnejšou brigádou lesníctva. Dlhé pne vyťahuje a posúva československý lesný kolesový traktor typu LKT 80. Za volantom sedí Karol Burik, ktorý sa zúčastnil i na celoštátnej súťaži svojej profesie. — Toto je najkrajší rajón lesníctva, — víta nás s obvyklým výrokom horárov Tamás Toman. Pod jeho dozor patrí 1200 hektárov. Zapisuje práve vianočné stromčeky, ktoré zväzujú členovia socialistickej brigády Kató Hámánovej. Tohto roku ich vyťažili pomerne málo, necelých pol druha tisíc kusov, trh bol totiž preplnený. Nie ako pred niekoľkými rokmi, keď sme ich museli dovážať zo zahraničia. Vtedy sa dobrého obchodu chopili mnohé družstvá, ba i súkromníci a z toto vznikol nadbytok. Lesníctvu to nerobí väčšie problémy, veď štátna správa odobrala tohto roku dvanásťhektárový sad jedličiek už ako les. Nálada a práca brigády prezrádza, že ide o zohratý (Pokr. na 4. str.) Vedúci prekladacej stanice Ondrej Itemiezky nám ukazuje nový stroj na odkôrkovanie pňov l)vc generácie - mhiilý lesný inžinier Ladislav Schindler n vedúci najúspešnejšej brigády \ spiľovaní dreva Mikuláš Pataki Píla vrčí, siahovica rastie: Jozef Lichner, Ján Bíró, Alexander Drobinoha a Ján Váczi sa môžu len zriedkakedy ohrievať pri ohníku Donrava x uhol hej drviny Novosibirská elektráreň a tepláreň bude dostávať potrubím na pevné palivá s priemerom 400 mm ročne 3,5 až 4 milióny ton uhlia. Na šachte Inskaja sa vyvíja zariadenie na výrobu \)hoľnej drviny, kaše z malých čiastočiek uhlia. Dve čerpacie stanice zabezpečujú dopravnú rýchlosť 2 m/s. Na konečnej stanici sa bude uhlie naďalej drviť a zbavovať vody. Už 15 rokov dostáva hutnícky závod v západnej Sibíri ročne 3,5 milióna ton koksovateľného uhlia potrubím zo šachty Jubilejnaja z kuzneckej panvy.