Ľudové Noviny, júl-december 1983 (XXVII/27-52)
1983-07-07 / No. 27
7. júla 19*3 I7 snamen í pria tel9stra Minulý týždeň na pozvanie predsedu vlády György a Lázára bol u nás na dvojdňovej návšteve predseda vlády Tureckej republiky Bülend Ulusu. Tureckého predsedu vlády prijali aj prvý tajomník ÚV MSRS János Kádár a predseda Prezídia Pál Losonczi. 0 návšteVe vydali spoločné komuniké, v ktorom sa o. i. konštatuje: predsedovia vlád oboch štátov si vymenili názory o vzájomných vzťahoch a o aktuálnych medzinárodných otázkach. V družnej a úprimnej atmosfére viedli pohovory o súčasnej situácii vzťahov ich krajín a o výhľadoch vzťahov pre budúcnosť. S uspokojením konštatovali, že hospodárske, obchodné a kultúrne vzťahy sa v posledných rokoch vyvíjali v prospech oboch štátov. Predsedovia vlád vyjadrili svoju ochotu, že vzťahy v rôznych oblastiach chcú naďalej rozvíjať na základe vzájomných záujmov. S uspokojením vzali na vedomie, že od ich posledného stretnutia v r. 1982 vzrástol objem dvojstrannej výmeny tovaru. Zdôraznili, že podniknú všetko v záujme ďalšieho rozšírenia a rozvíjania hospodárskej, priemyselnej a technickej spolupráce. Vyjadrili presvedčenie, že spolupráca prispievajúca k lepšiemu dorozumeniu dvoch národov v oblasti vedy, kultúry a umenia pokračuje. Predsedovia vlád vo výmene názorov o aktuálnych otázkach medzinárodnej situácie osobitnú pozornosť venovali situácii v Európe, otázkam odzbrojenia, zachovaniu výsledkov helsinského procesu, ako i nedávnym udalostiam na Blízkom východe a v Libanone. Vyjadrili svoje obavy nad tým, že od ich posledného stretnutia sa medzinárodná situácia zhoršila a vzrástlo napätie vo svete. V tejto súvislosti — v záujme toho, aby zamedzili ďalšie zhoršovanie medzinárodnej situácie, zachránili a upevnili mier a bezpečnosť v Európe a vo svete — sú tej mienky, že každý štát má postupovať na základe rovnoprávnosti, nezávislosti, územnej integrity a nevměšován i a sa do vnútorných záležitostí iných štátov. V záujme značného zníženia počtu nukleárnych zbraní nazhromaždených v Európe a vo svete predsedovia vlád podporujú rokovania prebiehajúce za týmto účelom na rôznych fóroch a urgujú vypracovanie vzájomne prijateľných riešení, na základe nenarušenej bezpečnosti všetkých štátov. Za potrebné uznávajú urýchlenie rokovaní o obmedzení tradičných zbraní. Bülend Ulusu pozval Györgya Lázára na oficiálnu návštevu do Turecka, ktorý pozvanie s vďakou prijal. 15. ROČNÍK MEDZINÁRODNÉHO CHEMICKÉHO VEĽTRHU INCHEBA ’83 Prehĺbiť spoluprácu Medzi 25. júnom a 1. júlom bola usporiadaná v Bratislave tohtoročná medzinárodná výstava chémie Incheba ’83^ Minister zahraničného obchodu ČSSR Bohumil Urban v svojom otváracom prejave zdôraznil význam veľtrhu Incheba ako jediného špecializovaného chemického veľtrhu v krajinách RVHP: „Medzinárodný chemický veľtrh Incheba pokladáme nielen za významné miesto prehliadky výrobkov chemického priemyslu z celého sveta, ale aj za významné miesto stretnutia predstaviteľov chemického priemyslu, technikov i výskumníkov.” Jubilejný pätnásty ročník veľtrhu Incheba sa konal s čiastočne upravenou nomenklatúrou. Zanikla v nej samostatná sekcia spracovateľskej chémie a technických dielov, aby jej exponáty obohatili skupinu základnej chémie. Širší priestor sa utvoril pre výrobky hutníckej prvovýroby, silikátového, sklárskeho a keramického priemyslu. Jednou z najzaujímavejších častí veľtrhu boli exponáty farmácie a biochémie. V strojárenskej časti výstavy mala verejnosť možnosť oboznámiť sa so strojmi, prístrojmi a zariadeniami pre chemický priemysel. Okrem toho boli vystavené aj materiály pre povrchové úpravy na ochranu pred koróziou, rôzne typy chemických vlákien atď. . . Hneď prvý deň bola usporiadaná tlačová beseda s predstaviteľmi maďarskej kolektívnej účasti na Inchebe ’83, na ktorej bol prítomný okrem iných námestník ministra priemyslu MLR E. Kindl a vedúci obchodného oddelenia Generálneho konzulátu MLR v Bratislave I. Német. Maďarskí predstavitelia informovali o rozvoji chemického priemyslu v MLR a o možnostiach ďalšej spolupráce medzi Maďarskom a Československom. Tempo rozvoja chemického priemyslu MLR v posledných desaťročiach podstatne prekročilo tempo rozvoja priemyslu ako celku. Kľúčovú oblasť nášho chemického priemyslu pritom tvorí výroba priemyselných hnojív a plastov ako i farmaceutických tovarov. Na tohtoročnej Inchebe vystavili 500 maďarských výrobkov na ploche 500 m2. Expozícia bola zostavená z výrobkov 23 podnikov — reprezentantov nášho chemického priemyslu —, ale okrem veľkých chemických kombinátov boli na Inchebe zastúpené aj menšie výrobné a poľnohospodárske družstvá. Je v tom vidieť správnu snahu dostať čo najviac podnikov do kontaktu so svetovým dianím v oblasti chémie. Z veľkého množstva exponátov spomeňme aspoň niekoľko skupín výrobkov. Peremartonský chemický podnik vystavil priemyselné hnojivá a prostriedky na hubenie plesní, Chemický kombinát Tisza vrecia a sáčky z plastov, Spojené chemické závody, Chemické závody Tiszamenti a Severomaďarské chemické závody zase pracie prášky a čistiace prostriedky. Podnik Caola prezentoval viac než sto kozmetických prípravkov. Známe a populárne sú výrobky značky Derby, Exotic, Timea a rôzne krémy a prísady do kúpeľa značky Fabulon, ktoré vyrába Farmaceutický podnik Kőbánya. Na Inchebe ’83 zaznamenal maďarský chemický priemysel dva pozoruhodné úspechy: pri hodnotení najlepších výrobkov v spotrebnej chémii boli ocenené Zlatou medailou dva výrobky podniku Caola, značky Velmetina. Je to nový šampón proti lupinám a moderný prípravok na vytváranie účesov. Československo je po ZSSR a NDR najvýznamnejším obchodným partnerom maďarského priemyslu. Avšak v rámci celkového vývozu do ČSSR je podiel chemického priemyslu iba 5,3%. Geografická blízkosť, podobné klimatické podmienky a pestovanie rovnakých druhov poľnohospodárskych plodín sú také faktory, ktoré utvárajú dobré predpoklady pre prehĺbenie spolupráce v oblasti výskumu a výroby. Výmena chemických výrobkov medzi Maďarskom a Československom nezodpovedá významu chemického priemyslu, aké zaujíma v národnom hospodárstve našich krajín. Preto sa treba viac usilovať o prehĺbenie spolupráce v oblasti chémie. 15. ročník medzinárodného chemického veľtrhu Incheba ’83 v Bratislave úspešne podnietil túto spoluprácu, pomohol nadviazať nové kontakty a umožnil konfrontáciu pokroku v chemickej výrobe. Imrich Fuhl ĽUDOVÉ NOVINY AKO HOSPODÁRIA V DRUŽSTVE SLOBODA Žatvu zdržuje iba počasie Do poľnohospodárskeho družstva Sloboda v Békéšskej Čabe sme sa vybrali na žatevnú kampaň, no kombajny sme našli zoradené na dvore družstevného strediska. Mláky, blato na cestách svedčili o výdatnom daždi. -— Pred dvoma týždňami sme ho ledva čakali, teraz zase keby len už prestalo pršať! — víta nás predseda družstva Jozef Goron. — Darmo, s počasím to už býva takto, poľnohospodár s ním môže byt len zriedkakedy spokojný. Aj včera nám zbytočne zmoklo 300 hektárov pšenice, ale v Csabaszabadi, kde máme 1200 hektárov kukurice, nespadla ani kvapka! Zemiakom sa ušiel tiež len jediný poriadny dážd. Osem kombajnov družstva sa 27. júna, deň pred našou návštevou, pustilo do pšenice, no počasie im neprialo. Naša prechádzka po poliach sa teda nekoná, naskytuje sa nám však možnosť pobesedovať si s vedením družstva a podať tým ucelenejší obraz o hospodárení v čabianskej Slobode. Dozvedáme sa, že obrábajú 6020 hektárov, čím sa zaraďujú do strednej kategórie družstiev Békešskej župy. Vekový priemer členstva je mimoriadne vysoký, polovica, zhruba 1220 pracovníkov, prekročila dôchodkovú hranicu, ba mnohí z nich majú už okolo osemdesiatky. — Veru, takmer niet týždňa, aby na našej hlavnej budove neviala čierna vlajka. Na výročných členských schôdzach zvyčajne vzdávame hold pamiatke 40—50 našich bývalých pracovníkov, — vraví tajomník straníckej organizácie družstva Ján Zsilinszki. KOMBAJNY SÚ PRIPRAVENÉ Generálnou skúškou žatvy bol v družstve i tohto roku zber hrachu začiatkom júna. Na 193 hektároch sa ho urodilo síce menej ako očakávali, no kvalita bobúľ vynahradila straty a tak sa im podarilo prekročiť plánované príjmy o milión forintov a dosiahnuť sumu 8 miliónov. Stroje pracovali bez väčších porúch, a tak stihli pomôcť pri zbere aj miestnemu družstvu V.I. Lenina a týždeň kosili aj v Cibakházé, kde tiež pestujú hrach pre čabiansku konzerváreň. Jesenného jačmeňa nemali veľa, zo 113 hektárov by ho boli zožali za deň, no dažde predĺžili práce na týždeň. Úroda sa im tohto roku nevydarila, namiesto plánovaných 5,2 tony na hektár dosiahli o tonu menej. — Jesenný jačmeň pestujeme len pre vlastnú potrebu, na výkrm, takže tieto straty ešte neznamenajú veľký problém. Oveľa dôležitejšie sú výnosy pšenice, ktorú pestujeme na 1300 hektároch. Dúfame, že tieto nám stratu nahradia, — hodnotí situáciu hlavná účtovníčka družstva M ária Szabóová- Bertaová. Prvé výsledky sú uspokojivé: 5,2-—5,4 tony z hektára. Zatiaľ kosili iba krmovinovú pšenicu, kvalita ktorej je lepšia ako vlani, vyrovná sa konzumnej. Dažde síce povalili obilie na ploche 300 hektárov, no keby prišlo pekné počasie a mohli by rýchlo zožať a takto predísť kvalitatívnym a kvantitatívnym stratám, predpokladajú, že by dosiahli plánované hektárové výnosy 5,8 tony. Osem kombajnov typu E516 je pripravených, podlá plánu kampane majú denne zožať 600—650 ton. Na zrýchlenie prác by chceli prenajať niekoľko strojov z iných družstiev. Ako vraví súdruh predseda, s náhradnými súčiastkami nemajú väčšie starosti najmä preto, lebo si vytvorili typizovaný strojový park. Kombajny sú bez výnimky typu E516, vyrobené v NDR, nákladné autá značky IFA pochádzajú tiež odtiaľ. S niektorými úzkoprofilovými dielcami majú však aj oni problémy, z dvoch veľkých strojov na balenie slamy, vyrobených v tuzemsku, jeden stojí pre nedostatok vhodného klinového remeňa. NAJMODERNEJŠOU TECHNIKOU Pre nepriaznivé počasie žatva síce viazne, no život v družstve prúdi ďalej. Práve v čase nášho príchodu štartovala zo strediska helikoptéra a o niekoľko sekúnd zmizla nad šírymi lánmi. Využíva sa tu teda aj tá najmodernejšia technika a technológia. — Zároveň snáď aj najdrahšia, — dodáva Jozef Goron. — Ceny týchto služieb sa za posledné štyri roky zvýšili na päťnásobok! Pred tromi týždňami sme vykonali posledný postrek približne 1000 hektárov pšenice. Za trinásť nalietaných hodín sme vyplatili 560 tisic forintov! V tom, pravda, nie je započítaná cena chemikálií. No darmo, inak sa to vykonať nedá, pozemnými strojmi by sme narobili v úrode oveľa väčšie škody. Preto založilo trinásť poľnohospodárskych družstiev a niekoľko ďalších výrobných jednotiek Agrárno-priemyselné združenie Békéšskej župy, ktoré disponuje dvoma lietadlami a dvoma helikoptérami. Bázu jednej z nich zriadili v našom družstve. Na vzdušný postrek čaká v blízkej budúcnosti asi 2000 hektárov kukurice, jedna desatina ktorej patrí k záhumienkovým hospodárstvam členov družstva. Vlani dosiahli pekné výnosy — 9,5 tony na hektár, tohtoročný plán je o niečo skromnejší — 9,2 tony. Zdá sa, že niekdajší ,,klub osemdesiatnikov” sa stáva prežitkom . . . — No no, pred dvoma týždňami, v tej pálivej suchote, by sme sa boli zjednali aj na tých osemdesiatich metrákoch, — upozorňuje predseda. SÓJA — CELOŠTÁTNY REKORD Kukurici dážd mimoriadne prospel, zemiakom by sa zišlo ešte vlahy. Vysadili ich na 87 hektároch, z toho dvadsať tvoria záhumienkové hospodárstva. Ako vraví Jozef Goron, závisí len od počasia, či zoberú 15 alebo 25 ton z hektára. Na obrábanie cukrovej repy majú k dispozícii jedinú linku, ktorá stačí na plochu 250 hektárov. Vlani sa urodilo bezmála 48 ton na hektári, čo je však oveľa dôležitejšie, aj s jej kvalitou, cukornatosťou, bol spracovateľský priemysel spokojný. Osevmi plochu cukrovej repy neplánujú zväčšovať, no sóje majú stále viacej. — Začali sme ju pestovať pred štyrmi rokmi, — informuje nás hlavný výrobný inžinier Juraj Bohus, — teraz jej máme na takmer 400 hektároch. Vlani sme dosiahli na hektári 3,5 tony, najviac v krajine! Sója nám prináša najvyššie hektárové výnosy, pritom je vynikajúcou predsevnou rastlinou pre jesenné obilniny. Na budúci rok ju chceme preto pestovať už na 600 ha. POMÁHA AJ POČÍTAČ V živočíšnej výrobe družstva má najväčší význam výkrm ošípaných. Toto odvetvie prinášalo aj v predchádzajúcom období príjmy vo výške viac ako 30 milliónov forintov, čím sa zaraďuje medzi najúspešnejšie v župe. V minulom roku rozšírili farmu, teraz tu môžu umiestniť 600 prasníc a odchovať ročne 11—12 000 kŕmnikov. — Onedlho budeme riadiť aj chov ošípaných pomocou nášho nového počítača typu VT 20, — dozvedáme sa od hlavnej účtovníčky Márie Szabóovej-Bertaovej. — Bude uskladňovať a vyhodnocovať celý informačný materiál, všetky dôležité údaje farmy a tak nám môže potom rýchlo „poradiť”. Pritom neslobodno zabúdať ani na výkrm ošípaných v záhumienkových hospodárstvach, ktorý je v Békéšskej župe obzvlášť rozšírený. Iba naši členovia a zmluvní partneri odovzdali vlani 14 600 kusov bravov a tento počet sa v tomto roku určite zvýši! Chov rožného statku a výroba mlieka predstavuje v družstve priemernú úroveň: ročne získavajú od jednej dojnice 4300 litrov. Zvýšenie produkcie by si vyžadovalo okrem iného väčšie investície na obnovu maštali, vybudovanie nových objektov. Bolo však dôležitejšie postaviť sušiareň a skladištia obilia. V minulom roku sa im podarilo zaviesť do strediska plyn za 19 miliónov forintov, vybudovať sušiareň a dve obrovské skladovacie haly s celkovou plochou 3200 metrov štvorcových za ďalších dvadsať miliónov. V jednom skladišti je už vyriešený, v druhom sa teraz realizuje systém podlažnej ventilácie, ktorá umožňuje uskladňovať obilie aj pri 18-percentnej vlhkosti, čo značne znižuje náklady na sušenie. Vychádzajúc z obrovských hál, v ktorých možno uskladniť celkom 16 000 ton obilia a kukurice, vidíme, že rad kombajnov sa pomaly pohýňa. Vietor trochu ofúkal, vysušil chotár, pustia sa teda znovu do práce. Len aby im už počasie prialo! J. F. Vedenie družstva: zľava Ján Zsilinszki, Juraj Bohus, Mária Szabóová-Bertaová a Jozeí Goron pri obilnom kombajne Kumys v prásku Kumys, skvasené kobylie mlieko, je nápoj s liečivými účinkami. Nevýhodou je, že jeho trvanlivosť sa obmedzuje iba na dva dni. Liofilizáciou sa však dá z kumysu získať biely prášok, ktorý sa už dá skladovať dlhší čas. Doteraz sa však pochybovalo o tom, či aj kumys z prášku má liečivé účinky. Vó Výskumnom mliekárenskom ústa ve v Biazani (Sovietsky zväz) pripravili kumys, ktorý v mililitri obsahuje 1,5 percenta alkoholu a 14 tniliónov kvasiniek. Výsledky ukázali, že z prášku získaného sušením vo vákuu sa dá pripraviť kumys, ktorý je rovnocenný nielen chuťovo, ale akisto je účinný aj pri ničení mikroorganizmov. Potvrdilo sa, že je rovnocenný s čerstvo vykvaseným kumysom.