Ľudové Noviny, január-jún 1984 (XXVIII/1-26)

1984-01-05 / No. 1

5.jan.1984 Dosiahnuť líniu rozumu Stupňovanie medzinárodného na­pätia spôsobené militaristickým kurzom USA a s nimi spolupracu­júcich reakčných režimov a vlád do­siahlo v poslednom období novú kvalitu. Vinou realizácie plánu NATO na rozmiestenie takmer 600 amerických útočných rakiet stred­ného doletu v niektorých západo­európskych štátoch sa podstatne zvyšuje nebezpečenstvo vzniku jad­rovej vojny. Pred touto skutoč­nosťou neraz veľmi naliehavo varo­vali najvyšší predstavitelia socialis­tických štátov vlády i parlamenty týchto krajín. Na zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR, ktoré sa skončilo 29. de­cembra v Moskve, opäť zaznel hlas naplnený vážnym znepokojením. Veď americká soldateska ignoruje zákonné práva iných krajín, bezo­hľadne rozsieva smrť v Grenade, hegemonistické ambície demonštru­je na Blízkom východe, vedie ne­vyhlásenú vojnu voči Nikarague, vyhráža sa socialistickej Kube a dalším štátom, podnecuje krvipre­lievanie a agresiu JAR v Angole. Pri hodnotení medzinárodnej situá­cie spôsobenej rastom militarizmu a agresivity imperialistických síl Naj­vyšší soviet ZSSR plne a bezvýhrad­ne schválil vyhlásenia generálneho tajomníka ŰV KSSZ, predsedu Pre­zídia Najvyššieho sovietu ZSSR sú­druha J. V. Andropova z 28. sep­tembra a 24. novembra 1983, ktoré dali pravdivý obraz a poskytli hlbo­kú analýzu príčin vyvolávajúcich terajšie skomplikovanie medziná­rodnej situácie. Napriek neústupči­vému postoju najreakčnejších vlád­nych kruhov vo Washingtone so­vietski poslanci vyjadrili presved­čenie, že možno zachrániť ľudstvo pred jadrovou katastrofou, ktorá hrozí vypuknúť v dôsledku hegemo­­nistickej imperialistickej politiky USA. Vyzvali americký Kongres a parlamenty ďalších krajín NATO, aby využili všetky svoje možnosti na dosiahnutie zmeny terajšej poli­tiky uskutočňovanej ich vládami. Pokusy dosiahnuť vojenskú preva­hu a konať ,,z pozície sily” — to je línia nebezpečná pre mier, pre exis­tenciu všetkého ľudstva. „Za teraj­ších podmienok,” zdôrazňuje sa v uznesení O medzinárodnej situácii a zahraničnej politike sovietskeho štátu, „vedie k upevneniu mieru a k bezpečnosti národov jediná cesta, uznať v praxi zásadu rovnosti a rov­nakej bezpečnosti a usilovať sa na tomto základe dosiahnuť vzájomne prijateľné dohody.” Najvyšší soviet ZSSR potvrdil, že ak USA a ďal­šie krajiny NATO prejavia ochotu vrátiť sa k stavu, ktorý existoval pred začatím rozmiesťovania americ­kých rakiet stredného doletu v Euró­pe, bude ZSSR taktiež ochotný to urobiť. Vzhľadom na to, že zatiaľ takúto ochotu nevidieť, Najvyšší soviet ZSSR plne podporil a schvá­lil praktické kroky a opatrenia, kto­ré podnikajú komunistická strana a sovietska vláda na upevnenie obra­nyschopnosti ZSSR a na zaručenie bezpečnosti sovietskeho ľudu a je­ho spojencov. Zahraničnopolitická línia KSSZ a sovietskeho štátu je naplnená neutí­chajúcim úsilím dosiahnuť mierové riešenie všetkých sporných medzi­národných problémov a zabrániť vzniku vojnového konfliktu, ktorý by mohol mať nedozerné následky pre všetko ľudstvo. Najvyšší soviet ZSSR preto považuje za nevyhnut­né húževnato sa usilovať o realizá­ciu návrhu na uzavretie zmluvy o vzájomnom nepoužití vojenskej sily a zachovaní mierových vzťahov me­dzi štátmi Varšavskej zmluvy a NA­TO, návrhu, aby sa podľa vzoru ZSSR všetky jadrové mocnosti za­viazali nápoužiť jadrové zbrane ako prvé, i ďalších návrhov týkajúcich sa zmrazenia jadrových zbraní a obmedzovania horúčkovitého zbro­jenia. Najvyšší soviet ZSSR v uzne­sení zdôraznil, že sovietska krajina neohrozuje bezpečnosť nijakého štá­tu, želá si žiť v mieri so všetkými, uskutočňovať zásadu mierového spo­lužitia štátov s rozdielnym spolo­čenským a politickým zriadením. „Rozum môže a musí zachrániť ľudstvo pred jadrovou katastro­fou ... K vyriešeniu tohto najpálči­vejšieho problému dneška môžu a musia významne prispieť parlamen­ty a národy všetkých krajín sve­ta,” zdôraznilo uznesenie sovietskych poslancov. Hlas z Moskvy opätovne zaznieva ako mierová výzva. Ro­zum velí prijať ju — v záujme bu­dúcnosti. Zasadala volebná komisii V Moskve sa konalo 30. decembra prvé zasadanie Üstrednej volebnej komisie pre voľby do Najvyššieho sovietu ZSSR jedenásteho funkčného obdobia. Na zasadaní ocenili úspešne sa rozvíjajúcu volebnú kampaň. Nové podnety k ďalšiemu rozvoju predvolebnej aktivity poskytli uznesenia de­cembrového zasadania ŰV KSSZ, myšlienky a tézy obsiahnuté v texte pre­javu generálneho tajomníka ÚV KSSZ Jurija Andropova na decembrovom zasadaní Najvyššieho sovietu ZSSR. Predseda Ústrednej volebnej komisie Georgij Markov informoval na zasadaní o hlavných smeroch činnosti ko­misie a o úlohách, ktoré bude plniť počas volebnej kampane. V závere zasa­dania schválili plán práce Ústrednej volebnej komisie. Posolstvo ÚV KS Rakúska „V západnej Európe sa začalo rozmiestovanie amerických jadrových rakiet prvého úderu. Aj agresia amerického imperializmu na Grenade a v dalších oblastiach Latinskej Ameriky, na Blízkom východe i v niektorých iných častiach sveta ukázala, že vládnuce kruhy USA sa nezľaknú nijakých zločinov proti ľudstvu.” Zdôraznil to ÜV Komunistickej strany Rakúska v novoročnom po­solstve, ktoré uverejnil denník Volksstimme. ,,Aj v neutrálnom Rakúsku si čo­raz viac ľudí uvedomuje, že proti jadrovej hrozbe je nevyhnutné v budúcnosti postupovať oveľa ráznejšie ako doteraz. Kým na jednej strane musia robotnícka trieda a široké vrstvy obyvateľstva prinášať obete a ich životná úroveň sústavne klesá, sú zisky podnikateľov práve teraz také vysoké ako nikdy predtým. Vyzývame preto pracujúcich na spoločný odpor proti tlaku kapitálu, na zápas za zabezpečenie pracovných miest a zachovanie sociálnych vymoženosti. Orga­nizovať tento odpor a doviesť ho k úspechu — to je dnes veľká úloha rakúskych komunistov. A k tomuto cieľu musí prispieť aj náš januárový XXV. zjazd,” zdôrazňuje posolstvo na záver. Agresia pokračuje Ministerstvo obrany Angolskej republiky oznámilo, že juhoafrická agresia na angolskom území stále pokračuje. Juhoafrické letectvo ne­dávno bombardovalo obec Luiovo v provincii Huila. Medzi civilným obyvateľstvom je mnoho strát na životoch. Velenie juhoafrických ozbrojených síl stále tvrdí, že preto­­rijské letectvo útočí na tábory a po­stavenia Ľudovej organizácie Ju­hozápadnej Afriky (SWAPO), ale v skutočnosti na miestach náletov bojovníci SWAPO nie sú a nikdy neboli. Rasistom sa nedarí presved­čiť verejnú mienku, že terajšia ag­resia proti zvrchovanej Angole je opodstatnená, uvádza sa v komuni­ké angolského ministerstva obra­ny- RAST OBYVATEĽSTVA V RÉPÁSHUTE Nevyriešený problém: pitná voda Už prvé informácie tajomníčky výkonného výboru obecnej rady v Répáshute Margity Horváthovej pre­zrádzajú veľa o súčasnom živote tejto malej Slovákmi obývanej obce, učupenej v Bukových horách. Do­zvedáme sa totiž, že v minulom roku museli rozšíriť materskú školu v hodnote 700 tisíc forintov, lebo mali rekordný počet, tridsaťpäť detí, čo si vyžadovalo vytvorenie dvoch skupín. — Práve 'pred desiatimi rohmi sme vystavali materskú školu s tým, že budeme mať naraz najviac asi dvadsať detí,—spomína Margita Horváthová, ktorá pozná samozrejme veľmi dobre vtedajšie názory, veď zastáva fun­kciu tajomníčky výkonného výboru od konca päťdesiatych rokov. — Kto by sa netešil takémuto omylu? Aj keď to znamená pre nás väčšie finančné ťarchy, ako napríklad aj v prípade materskej školy. Voľakedy sme ju udržovali v prevádzke spolu s miestnym lesným hospodárstvom, vecľ naše ženy pracovali skoro bez výnimky u nich. No odkedy založilo v obci odevné družstvo FÉKISZ svoju krajčírsku dielňu, do lesa chodia iba staršie ženy, už v penzii. Lesné hospodárstvo tak stratilo záujem na podporovaní našej materskej školy. V spomenutej krajčírskej dielni pracuje približne 90 žien na dve sme" ny, asi desať ich dochádza zo su* sedného Biikkszentkeresztu. Šijú tu hlavne džínsy, módne menčestrové sukne a nohavice. Nájdu si teda prácu a slušný zárobok priamo v bydlisku. Väčšina mužov pracuje i naďalej v lesnom hospodárstve, pália uhlie, rúbu drevo, máloktorí dochádzajú do priemyselných závo­dov v Miškovci. V Répáshute žije dnes vyše 630 ľudí, no ako o tom svedčí aj príklad materskej školy, ich počet stále stúpa. Ročne pri­búdajú v obci dva-tri nové rodinné domy a . samozrejme i tie staršie sa stále modernizujú. — Snáď ani niet v obci domu, ktorý by nebol obnovený — vraví súdružka tajomníčka. -— Vidíte, aj my pracujeme práve na budove obecnej rady. Opravíme strechu, plot, vyme­níme parkety, no a na budúci rok príde na rad budova všeobecnej školy. Ešte v tomto roku chceme dokončiť výstavbu domu smútku, na ktorý sme dostali od župnej rady 210 tisíc forintov. Ako väčšina obecných rád, aj my máme dosť skromné finančné možnosti, preto pri realizácii našich rozvojových plánov sa v zvýšenej miere opierame o pomoc obyvateľov dediny, počítame hlavne s mládežou a miestnymi malőremeselníkmi. Ako sa dozvedáme od tajomníčky obecnej organizácie KISZ Valérie Petőfiovej, absolventky Vysokej ško­ly pedagogickej v Segedíne a učiteľky slovenského jazyka v miestnej všeo­becnej škole, tunajší mladí ľudia sa podujali na veľkú prácu. Začalo sa to konkurzom župného výboru mlá­dežníckeho zväzu, vypísaného n vytvorenie parku športu a oddychu Répášania vyhrali prvú cenu vo výške 50 000 Ft a s organizátorskou pomocou učiteľa Karola Orliczkého sa pustili do realizácie svojho úspeš­ného projektu. — Asi by bolo zbytočné dokazovať, koľko obetavej práce si vyžadovala a ešte bude vyžadovať táto naš'­­akcia, — poznamenáva tajomníčk organizácie Valéria Petőfiová. — L aj prvý krok, vytvorenie vhodnéh terénu, znamenal pre nás nemal j problém, ved sme museli začína vykopávaním jarkov, odvádzanír spodných vôd. V parku budeme ma , inak okrem rôznych športových ihrísl aj šatne, parkovisko pre turistov a vytvoríme zvlášť ihrisko i pre tých najmenších. Dúfam, že v budúcom roku môže vystúpiť náš dvadsaťčlenný mládežnícky tanečný súbor už na tu­najšom novom prírodnom javisku. Túto túžbu bude podporovať po­dľa možností aj finačne obecná rada, sľubuje Margita Horváthová, ktorá sa počas nášho rozhovoru zdá byť úplne spokojná so súčasnou situáciou v obci. Nakoniec však nezamlčí — asi ani nemôže zamlčať — starosti s pitnou vodou. — Obyvatelia susedného Bükkszent­­keresztu mali väčšie šťastie ako my, — vraví, — ved zapadajú ešte do celoštátne preferovanej rekreačnej oblasti, dostali teda aj vodovod, zdravú pitnú vodu. Koncom šesťdesiatych rokov sa začalo aj u nás vymeriavanie parciel, asi dvadsať víkendových cha­tiek sa i vystavalo, ale pre vytvorenie národného parku v Bukových horách sa tento rozvoj musel zastaviť. A tým sme skoro celkom stratili nádej, že raz budeme môcť naše nakazené studne zakopať. Aj dnes tu stojíme bez toho, že by sme boli aspoň sľub dostali. A uznáte, vo väčšine prípadov sa človek sľubmi daleko nedostane, nuž čo by mohol potom očakávať bez nich? / Text a foto: J. .F Margita Horváthová: Ani nám len nesľubujú. . . Valéria Petőiiová: V budúcom roku na novom prírodnom Javisku. . . Asi niet domu v obci, ktorý by nebol obnovený Ako ovládnuť blesk Na okraji Novosibirská s prícho­dom noci možno počuť suché, preru­šované praskanie. Po neviditeľných drôtoch sa pohybujú belasé a fialo­vé svetielka. Nasleduje výbuch a vzduchom preletí obrovská iskra. Riaditeľ Sibírskeho vedeckový­skumného ústavu energetiky V. Bu­­šujev hovorí, že blesk v prírode pre­razí niekoľkokilometrovú vzducho­vú vrstvu. Ale v najväčšej vysoko­napäťovej skúšobnej základni ZSSR dĺžka elektrického výboja vo vzdu­chu dosahuje zatiaľ len jednu-dve desiatky metrov. No napätie pri­rodzeného a umelého blesku už mož­no porovnávať. Ľudstvo pozorovalo blesky už od samého vzniku, doteraz však nevy­pracovalo ucelenú teóriu elektrické­ho výboja. Bolo to pochopiteľné do­vtedy, kým bol záujem čisté vedec­ký-Dnes s rastom výkonu a napätia diaľkových elektrických vedení me­ní sa elektrina na ničivú silu — pre­ráža izoláciu. Túto silu sa vedci po­kúšajú skrotiť. Spolu s Eduardom Janšinom, vedúcim oddelenia vyso­konapäťovej elektrofyziky, vchá­dzame do vnútra železobetónovej kocky. V tmavej hale pôsobí hrom i kľukatý blesk nezvyčajným dojmom (bez ozveny). Presnejšie povedané, vidíme iba svetielkujúcu ionizovanú stopu elek­trického výboja. Aby vedci mohli skúmať umelý blesk, museli ho, ako vravia, „zmraziť”. Janšinovi a jeho kolegom to pomáha prístroj, ktorý umožnil odfotografovať blesk v roz­ličných štádiách jeho pohybu. ČÍTAJTE A ROZŠIRUJTE ĽUDOVÉ NOVINY ĽUDOVÉ NOVINY Rumunské ložiská do sveta Rumunsko patrí k popredným svez tovým výrobcom a vývozcom valivých ložísk. Vlani sa tu vyrobilo 120 mi­liónov ložísk všetkého druhu, z kto­rých sa zhruba 40 percent vyviezlo dó 65 krajín sveta. K hlavným odbera­teľom rumunských ložísk patrí Poľ­sko, NDR a ČSSR. Rumunské závody na výrobu ložísk majú odbyt svojich výrobkov do zahraničia zabezpečený až do konca terajšej päťročnice. Zá­kladom rumunskej výroby ložísk sú štyri veľké závody — dva v Biriade a ďalej v Brašove a Alexandrii, kto­ré sú vybavené najmodernejším zaria­dením. Pred dokončením je výstavba závodu v Ploješti, kde bude sústredená výroba ďalších a špeciálnych ložísk pre rôzne stroje v ropnom priemysle, pre valcovacie zariadenie a prístav­né žeriavy.

Next