Ľudové Noviny, január-jún 1986 (XXX/1-26)
1986-01-02 / No. 1
TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 2. JANUÁRA 1986 ROČNÍK XXX. CENA 1,80 FT VIII. ZJAZD VĽF V znamení národnej jednoty Bolo by zdĺhavé čo i len vymenovať v tituloch všetko to, čo odznelo na VIII. zjazde Vlasteneckého ľudového frontu, ktorý sa konal v dňoch 13.—15. XII. 1985. Už aj počas jeho priebehu ho hodnotili viacerí účastníci diskusie a prevažná väčšina bola tej mienky, že tento zjazd hľadel do budúcnosti a aj odhalením problémov, negatívnych javov mobilizuje, upevňuje v ľuďoch vieru a nádej, že naše ťažkosti prekonáme. Bolo to vyrovnané pracovné rokovanie prebiehajúce v priaznivom ovzduší — charakterizoval zjazd generálny tajomník VLF Imre Pozsgay. V znamení príkladnej národnej jednoty prispel k upevneniu pozícií socializmu v našej vlasti. Aj predseda Rady ministrov MLR György Lázár, ktorý vystúpil v mene strany a vlády, vysoko hodnotil, že zjazdové materiály i delegáti hovorili o nedostatkoch reálne a so snahou po náprave. Zjazd hodnotil mnohostrannú a obsahovo čoraz bohatšiu činnosť VLF, od jeho úloh v oblasti ochrany životného prostredia cez organizovanie brigádnickej práce, čitateľské hnutie alebo starostlivosť o starších občanov až po prerokúvanie otázok nášho hospodárskeho života. Na zjazde odznelo množstvo návrhov, z ktorých môže hnutie VLF dlhé roky čerpať v záujme zdokonaľovania svojich pracovných metód, aby ešte úspešnejšie napomáhalo hospodársky a spoločenský rozvoj našej vlasti. Rokovanie zjazdu sledovala s veľkým záujmom celá naša verejnosť, a teda aj príslušníci našich národností, ktorých predstavitelia boli v radoch delegátov. Tento záujem bol oprávnený. VLF už od svojho založenia venuje národnostiam žijúcim na území našej vlasti veľkú pozornosť. K úlohám, ktoré vyplývajú z politiky národnej jednoty a z tradičného poslania VLF, patrí a organicky sa včleňuje aj úloha napomáhať realizáciu leninskej národnostnej politiky našej strany a vlády. Dokumenty zjazdu, ako i prejavy a príhovory vedúcich predstaviteľov straníckych, štátnych a spoločenských orgánov a organizácií na VIII. zjazde VLF, sa primerane jeho významu zaoberali otázkami národnostnej politiky. — V socialistickej jednote našej spoločnosti má národnostná politika veľký význam, — povedal vo svojom zjazdovom referáte generálny tajomník VLF Imre Pozsgay. — V našej vlasti žije pomerne malý počet národnostných príslušníkov — Nemcov, Slovákov, Rumunov, Srbov, Chorvátov a Slovincov. Avšak takmer tretina Maďarov žije za hranicami, prevažne v susedných socialistických krajinách, resp. v Rakúsku. Národnosti zohrávajú dôležitú rolu pri pestovaní priateľstva medzi Maďarmi a susednými národmi, pri upevňovaní spolupráce medzi našimi krajinami. Pokladáme za samozrejmé, že v našej vlasti žijúce národnosti používajú svoj materinský jazyk, rozvíjajú svoju kultúru, upevňujú styky medzi rodinnými príslušníkmi i inštitúciami a príslušníkmi národa hovoriaceho tým istým jazykom, s materským národom, pričom za svoju vlasť pokladajú Maďarskú ľudovú republiku. Táto vlasť im zabezpečuje úplnú rovnoprávnosť, vrátane kolektívnych práv. Samozrejme, aj my si nárokujeme, aby i príslušníci maďarskej národnosti v susedných krajinách sa mohli učiť a používať svoj materinský jazyk, obohacovať svoju národnú kultúru a pestovať tradície — ako verní občania svojej vlasti — aby mohli udržiavať a ,upevňovať styky s .rodmrtými príslušníkmi i inštitúciami materskej krajiny, socialistického Maďarska. VLF pokladá za svoju dôležitú úlohu podporovanie našich národností. Národnostné zväzy sú členmi VLF, aktívnymi činiteľmi hnutia. Treba pritom zdôrazniť, že pre národnosti, pre ich zveľadenie viac môže urobiť a nesie zodpovednosť v prvom rade väčšinový národ, s ktorým žije v spoločnej vlasti. G. HAMBUCH Odmietame akékoľvek prejavy nacionalizmu V mene národnostných zväzov prehovoril k účastníkom zjazdu generálny tajomník Demokratického zväzu Nemcov v Maďarsku Géza Hambuch, ktorý o. i. povedal: —- S nádejou a dôverou sme konštatovali, že XIII. zjazd Maďarskej socialistickej robotníckej strany opäť potvrdil národnostnopolitické zásady našej strany, to, že ľudový front aj naďalej chce upevňovať vo verejnosti povedomie, podľa ktorého existencia národností, zachovanie rozvíjanie ich jazyka a kultúrnych a hodnôt nie je balastom, ale významným prínosom pre väčšinový národ. Je to zásadne dôležité konštatovanie, keďže cítenie, uvedomelosť, osud a celá existencia menšiny závisí od postoja a podpory väčšinového národa, od realizácie príslušných zásad v praxi. Tak tomu bolo v nedávnej minulosti a tak je tomu aj v súčasnosti. Kto skúma dejiny, znovu a znovu sa môže presvedčovať, ako často boli národnosti zneužívané na vyvolávanie nesvárov medzi národmi, k štvavým kampaniam medzi štátmi, koľko utrpenia a tragédií postihlo ľudstvo z pliagy, zvanej nacionalizmus. Pre príklady nemusíme siahať ďaleko do minulosti. Odmietame akékoľvek prejavy nacionalizmu, predsudky, vyvierajúce z akéhokoľvek prameňa a smerujúce proti komukoľvek. Sme prívržencami mierového spolunažívania, tolerancie, vzájomného porozumenia a úcty. Stáročia žijeme na tomto území, tu chceme byť šťastní. Pritom sme pripravení plniť nám určenú funkciu — sprostredkovať, zbližovať a prehlbovať porozumenie medzi našou vlasťou a medzi národmi a národnosťami hovoriacimi tým istým jazykom. Súdruh Hambuch zdôraznil, že v uplynulých rokoch príslušníci našich národností statočne plnili svoje úlohy v oblasti budovania našej vyspelej socialistickej spoločnosti. Mnohí príslušníci našich národností zastupujú vedúce miesta v politickom, spoločenskom, hospodárskom a kultúrnom živote, avšak nikto od nich neočakáva, aby preto zapreli svoj pôvod. Staré rany sa hoja. V súčasnosti sú všetky naše národnosti verné svojej vlasti, Maďarskej ľudovej republike a svojej národnosti, bez toho, aby boli v rozpore medzi sebou, alebo s inými, ako sa to v minulosti často stávalo. Rečník poukázal na to, aké veľké škody spôsobil názor, podľa ktorého v epoche socializmu sa národnostná otázka rieši automaticky. Ako aj v iných oblastiach života, i tu treba výrazne presadzovať realizáciu správnych zásad a systematicky sa stavať proti ľahostajnosti, proti pohodlnému a falošnému postoju, ktorý charakterizuje konštatovanie ,,Niet na to nárokov”. Ani jeden národ, ani jedna národnosť sa dobrovoľne nevzdáva svojich národných, národnostných hodnôt. — Život preveril a každodenne dokazuje, že aj v oblasti národnostnopolitickej činnosti možno dosahovať žiadané úspechy iba spoločným vypätím síl, — povedal generálny tajomník DZNM. — Ide teda o spoločné úsilie rôznych orgánov, organizácií, ustanovizní a samých národností. Naše ciele a plány sa môžu naplniť iba vtedy, ak k ich realizácii poskytnú patričné orgány potrebné politické, vecné a osobné podmienky a keď my, národnostní občania, využívame dané možnosti a podnikneme vo vlastnom záujme všetko, čo je k tomu potrebné. V tomto duchu sa naše národnostné zväzy snažia rozšíriť okruh ivojej aktivity, zapájať do nej ďalších partnerov. Naším dávnym partnerom a spolubojovníkom je Vlastenecký ľudový front. Bez jeho pomoci by sme nemohli dosiahnuť to, čo dnes slúži (Pokr. na 2. str.) V kultúrnom dome v Mlynkoeh (Pilisszentkercszt) je umiestnená klubovňa s knižnicou, ktorú v predpoludňajších hodinách obsadzujú už dlhší čas žiaci miestnej všeobecnej školy. Škola totiž zápasí s nedostatkom priestorov. Nedávno zaplnili školskými lavicami aj hľadisko kultúrneho domu, a to preto, lebo niektoré učebne — zatiekli. Výnimočný stav pre mlynských žiakov bude trvať aspoň tri mesiace. Na našej snímke vidíte priečelie kultúrneho domu Foto: I. Fühl Zasadalo Predsedníctvo DZSM Na programe zasadnutia Predsedníctva Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, ktoré sa konalo 18. decembra v Budapešti, bol referát o činnosti DZSM v roku 1985 a diskusia o návrhu pracovného plánu na rok 1986. UCdÄtnioi zasadania po obsažnej a živej diskusii schválili referát a pracovný plán a navrhli predložiť dokumenty na prerokovanie Krajinskému výboru Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Našich čitateľov oboznámime s obsahom prijatých dokumentov po zasadnutí Krajinského výboru DZSM, ktoré sa bude konať koncom januára t. r. VZNIKOLJNÁRODNOSTNÝ PODVÝBOR PRIjOV^PEŠTIANSKEJ ŽUPNEJ RADY S konkrétnymi úlohami do nového roku Ako je známe, Peštianska župa patrí k tým, kde žije viacero národností. Vedúce župné orgány venujú zvýšenú pozornosť svojráznym problémom tunajšieho národnostného obyvateľstva. V súvislosti s realizovaním patričných úloh považovali za potrebné založiť pri Osvetovom výbore župnej rady Národnostný podvýbor. Na ustavujúcej schôdzi, ktorá sa konala v decembri minulého roku, boli prítomní vedúci Samostatného národnostného oddelenia Ministerstva vzdelávania Ferenc Stark, ako aj predstavitelia príslušných národnostných zväzov. Podpredsedníčka župnej rady B. Balázsová povedala vo svojom otváracom prívete okrem iného: „V 68 osadách Peštianskej župy žije 62 tisíc národnostných obyvateľov, šesť percent celkového počtu obyvateľstva. Z toho je 32 tisíc Nemcov, 25 tisíc Slovákov a 5 tisíc Južných Slovanov. V súlade s uznesením Politického výboru MSRS z januára 1978 župný výbor strany vypracoval smernice ďalšieho rozvíjania národnostnej politiky na roky 1979—1989. Podstatná cast týchto úloh bola realizovaná. Väčšina národnostných inštitúcií dostala označenie v príslušnom jazyku, v 58 osadách pôsobia národnostné kluby, ochotnícke umelecké súbory, z ktorých viaceré poznajú v celej krajine. Medzi týmito je slovenský páví krúžok z Mlynkov (Pilisszentkereszt), nemecký tanečný súbor z Pilisvörösváru a ťôkolský tamburášsky orchester a i. Vyučovanie v jazykoch národností prebieha v 45 škôlkach a 58 všeobecných školách. Vzrastá počet zamestnaní mimo vyučovacích hodín. Pestovaniu materinského jazyka slúžia jazykové čitateľské tábory a exkurzie do bratských krajín. Máme však aj problémy. Málo je národnostných učiteľov a osvetových pracovníkov ovládajúcich jazyky národností, málo je aj učební a vhodných názorných pomôcok, čo sťažuje ďalšie napredovanie. Práve vytvorený Národnostný podvýbor musí vziať do úvahy spomenuté úlohy a vypracovať vlastný akčný plán na najbližších päť rokov.” Súdruh F. Stark vo svojom príhovore konštatoval, že národnostné výbory vznikli na základe uznesenia Politického výboru MSRS z roku 1978. Poukázal na to, že záleží len na tom, ako sa postavia k realizácii spomenutého uznesenia, či k nemu budú pristupovať formálne alebo iniciatívne. F. Stark zdôraznil tie aspekty pôsobenia národnostných výborov, ktoré sa týkajú aktivity v odkrývaní záujmov, príprave uznesení a koordinácii činnosti. Je potrebná spolupráca pri uskutočňovaní národnostnej politiky v jednotlivých obvodoch a treba podporovať aktivistov národnostných zväzov. Jednotliví členovia Národnostného podvýboru zastupujú rôzne oblasti verejného života —- činnosť rád, školstvo, osvetu atď. Všetci sú vynikajúcimi znalcami národnostnej oblasti, ako to vyplynulo z ich vystúpení, kde upozornili na konkrétne možnosti riešenia úloh národnostnej politiky v župe. Tajomník župného výboru VLF Mihály Fogd povedal, že hodlajú združiť členov krajinských zborov a delegátov zjazdov vo zvláštnom (Pokr. na 2. str.)