Ľudové Noviny, júl-december 1986 (XXX/27-52)
1986-07-03 / No. 27
3. júla 1986 V. PETROVSKIJ O ZASADANÍ POLITICKÉHO PORADNÉHO VÝBORU V BUDAPEŠTI Uchrániť náš spoločný domov Tlačová agentúra Novosti predkladá čitateľom rozhovor s doktorom historických vied Vladimírom Petrovským, námestníkom ministra zahraničných vecí ZSSR, v ktorom hovorí o júnovom zasadaní Politického poradného výboru členských štátov Varšavskej zmluvy. — Počas júnového stretnutia Politického poradného výboru členských štátov V aršavskej zmluvy ste spolu so skupinou sovietskych expertov navštívili Budapešť. Aké sú podľa vášho názoru hlavné výsledky tejto porady? — Najvyšší predstavitelia spojeneckých štátov sa stretli — treba to povedať priamo — na búrlivom pozadí medzinárodnej situácie, aby ju spoločne analyzovali a na základe tejto analýzy urobili veľmi konkrétne závery. Závery, orientované na to, ako odvrátiť vojenskú búrku, ktorá sa sťahuje nad ľudstvom v dôsledku činnosti USA a ich najbližších spojencov. Y Budapešti sa ukázali najdôležitejšie smery, vypracovali sa praktické cesty, vedúce k obmedzeniu horúčkovitého zbrojenia, k odzbrojeniu, ozdraveniu medzinárodnej situácie a k premene Európy — nášho spoločného domova, v ktorom žijeme, na domov spoľahlivý a bezpečný. Veľmi dôležité je aj to, že v týchto zložitých podmienkach účastníci stretnutia potvrdili význam čoraz aktívnejšej súčinnosti bratských krajín v medzinárodných záležitostiach, pri príprave a realizácii koordinovaného zahraničnopolitického kurzu. Tejto skutočnosti venovalo pozornosť i zasadanie ÚV KSSZ v Moskve, ktoré schválilo rezolúciu o výsledkoch stretnutia Politického poradného výboru. — V čom spočíva podľa vášho názoru hodnota a aktuálnosť 'programu znižovania ozbrojených síl a konvenčných zbraní v Európe, ktorý predložili v Budapešti? — Dokumenty, schválené na stretnutí, komuniké i Výzva členských štátov Varšavskej zmluvy členským štátom NATO a všetkým európskym krajinám načrtávajú jedine rozumnú a jedine prijateľnú cestu európskych národov. Program sa dotýka oblasti konvenčných zbraní — hovoríme síce „konvenčných” — no tie sa v podstate svojou ničivou silou a technickými vlastnosťami približujú k zbraniam hromadného ničenia (treba pripomenúť, že vo všetkých vojnách, ku ktorým došlo doteraz a ktoré priniesli ľudstvu obrovské útrapy, sa používali konvenčné zbrane). Je mimoriadne cenné, že tu ide o konkrétny, podrobne rozpracovaný program, rozrátaný na jeho etapovú realizáciu v koordinovaných termínoch. Jeho dialektikou sa musí stať stále znižovanie úrovne vojenskej rovnováhy v Európe. Socialistické krajiny navrhujú, aby sa v prvej etape, ktorá bude trvať 1—2 roky, uskutočnilo jednorazové vzájomné zníženie počtu vôjsk štátov vojensko-politických zväzkov stojacich proti sebe o 100 až 150-tisíc mužov na každej strane. A už začiatkom 90. rokov sa plánuje znížiť pozemné vojská a taktické útočné letectvo oboch zväzkov približne o 25 percent v porovnaní s dnešnou úrovňou. To znamená, ak máme hovoriť v číslach, skupiny by sa zmenšili o viac ako milión mužov. Je to obrovské, úctyhodné číslo nielen v európskom, ale aj vo svetovom meradle. Myslím, že význam tohto programu je aj v tom, že výrazne podporuje návrhy, ktoré predložil ZSSR na likvidáciu jadrových zbraní do konca tohto storočia. Ide o to, že naši protivníci sa vždy usilovali ukázať veci tak, akoby sa ZSSR a jeho spojenci usilovali dosiahnuť bezjadrový svet iba preto, aby mali prevahu v konvenčných zbraniach. Nový program ukazuje, že niečo také vôbec nie je cieľom socializmu. Sme presvedčení, že v bez jadrovom svete sa musia vojenské potenciály zabezpečovať v medziach rozumnej dostatočnosti. A nakoniec, ďalší dôležitý moment — to je európsky aspekt iniciatívy Varšavskej zmluvy. Socialistické krajiny nie náhodou navrhujú, aby sa začala riešiť otázka znižovania ozbrojených síl a konvenčných zbraní práve od Európy. Nikde na svete nedosiahla koncentrácia vôjsk a zbraní také nebezpečné rozmery ako na našom kontinente. Zohľadňujeme však aj to, že Európa má súčasne aj veľké skúsenosti z pozitívnej spolupráce Východ—Západ. Vlastne ona bola priekopníkom uvoľňovania napätia a utvorila model kolektívnej spolupráce štátov s rozličným sociálnym zriadením na základe helsinských dohôd. Zdá sa, že aj dnes by Európa mohla v obmedzení horúčkovitého zbrojenia, hlavne v smeroch spätých š konvenčnými zbraňami, ukázať dobrý príklad iným krajinám a kontinentom. — Go môžete povedať o reakcii na nové mierové iniciatívy socializmu vo svete? — S radosťou možno konštatovať, že návrhy štátov Varšavskej zmluvy mali široký ohlas na celom svete — a nielen medzi európskymi krajinami, ale aj v iných oblastiach. Dokonca ani tí, ktorí už tradične hovorili „nie” na návrhy socialistických krajín, nešli tentokrát vychodenou cestičkou, ale vyhlásili, že študujú uznesenia budapeštianskeho stretnutia. Nuž, štúdium iniciatív je užitočná vec. Chceli by sme dúfať, že to nepriniesie ich bežnú reakciu, ale povedie to ku konštruktívnej odpovedi. — Ako by ste charakterizovali prístup štátov V aršavskej zmluvy k novému politickému mysleniu v jadrovom storočí? — Zdá sa mi, že počas práce budapeštianskeho stretnutia Politického poradného výboru sa úplne a plasticky odzrkadlilo nové politické myslenie, ktoré sformuloval XXVII. zjazd KSSZ a zjazdy ostatných bratských strán. Inými slovami, toto nové myslenie možno zistiť aj v budapeštianskej analýze súčasného sveta — sveta zložitého, protikladného, no v mnohom vzájomne spätého a celostného. Aj v uznaní toho, že zabezpečenie medzinárodnej bezpečnosti sa v súčasných podmienkach stáva záležitosťou všetkých a každého a nie údelom nejakých vybraných krajín. Aj v chápaní toho, že problémy bezpečnosti vyžadujú politické, nie vojensko-technické riešenie, že vojenské doktríny sa musia budovať iba na obrannom základe. A nakoniec to hlavné. Nové politické myslenie sa odzrkadlilo v uzneseniach Politického poradného výboru, orientovaných na dosiahnutie konkrétnych dohôd. Komuniké i výzva sú presýtené myšlienkou nevyhnutnosti prijať praktické opatrenia, a to hneď, dosiahnuť konkrétne výsledky vo všetkých smeroch zastavenia horúčkovitého zbrojenia, hlavne v tom najnebezpečnejšom smere — jadrovom. Pri premýšľaní o novom politickom myslení človeka prichádzajú na um slová známeho spisovateľa a humanistu Sain-Exupéryho, že Zem je obrovským kozmickým korábom a my, obyvatelia jednej spoločnej planéty, sme cestujúcimi na jednej lodi. I ČÍTAJTE A ROZŠIRUJTE immíMmmf ĽUDOVÉ NOVINY VYZNAMENANIE ZDRUŽENIU SERKÖV V SLOVENSKOM KOMLÓŠI Za hľadanie nových V poslednom čase sa na stránkach našich novín častejšie stretáme s názvom Slovenský Komlóš. Je takmer neuveriteľné, koľko významných akcií prebiehalo v posledných mesiacoch v tejto obci. Všetky podujatia — hospodársko-politického, kultúrneho či národnostného rázu, sa tešia veľkému záujmu Komlóšanov. Na dosiahnuté úspechy sú právom hrdí a šíria svoje dobré meno po celej krajine. Koncom mája oslavovali členovia družstveného združenia Serkôv produkujúceho bravčové mäso. Založili ho štyri moderne hospodáriace družstvá a z pätnástich rokov dvanásť uzavreli so ziskom. Počas VI. päťročnice získali štyrikrát titul Vynikajúce hospodárske združenie a teraz, v máji, ocenila Rada ministrov činnosť združenia vysokým vládnym vyznamenaním — Červenou zástavou. Pri tejto príležitosti zavítal do obce podpredseda vlády MLR Lajos Faluvégi, člen ÚV MSRS Gábor Apáti-Nagy, prvý tajomník Mestského výboru strany v Orosháze dr. József Gonda, tajomník Zväzu poľnohospodárskych družstiev župy Károly Győrfi a predstavitelia straníckych a štátnych orgánov Orosházy a Slovenského Komlóša. Na slávnostné zhromaždenie, ktoré sa konalo v miestnom osvetovom stredisku, pozvali zakladajúcich členov výrobných družstiev a predstaviteľov partnerských výrobných jednotiek. Slávnostný prejav predniesol riaditeľ Serköv-u Dezső Rózsa, ktorý hovoril nielen o dosiahnutých úspechoch, ale i o problémoch, ktoré ich ťažia a ktoré čakajú na riešenie. Riaditeľ spomenul investície, vývoj a pracovnú atmosféru podniku, hovoril o opatreniach, zavedených v záujme zveľadenia stavu ošípaných. Zdô-razmi dôležitosť súťaženia medzi výrobnými jednotkami a zavedenia aktuálnych racionalizačných opatrení. Na záver svojho vystúpenia poďakoval všetkým zamestnancom združenia za ich obetavú prácu, ako i predstaviteľom Teszôv-u a partnerských podnikov za pomoc, ktorú im poskytovali. Podpredseda vlády Lajos Ealuvégi hovoril o perspektívach rozvoja poľnohospodárskych odvetví, zvlášť sa zameral na živočíšnu výrobu. Pozitívne hodnotil snahu vedenia župy podporovať racionálne organizovanie výroby, znižovanie výrobných nákladov. Konštatoval, že tu kriticky pristupujú k výrobným systémom a metódam kŕmenia, ktoré inde prijímajú ako dobré, že experimentujú a rozvíjajú ich. Bez dobrých nápadov, bez hľadania nových ciest v záujme ďalšieho vývoja nebudú hospodárske jednotky dosahovať lepšie výsledky. Vedúci pracovníci Serköv-u objavujú tieto nové cesty, čím si zabezpečujú možnosti ďalšieho napredovania. Je možné, povedal, že o niekoľko rokov budeme môcť hovoriť o chovateľskom, výrobnom a spracovateľskom podniku. Podpredseda vlády sa zmienil i o účinnej spolupráci obyvateľov rôznych národností a konštatoval, že ich spolužitie a spoločné pracovné úspechy majú nielen hospodársky, ale aj spoločenský a politický význam. Lajos Falu végi hovoril aj o budúcnosti nášho poľnohospodárstva. V siedmej päťročnici chceme dosiahnuť zlepšenie výsledkov rastlinnej výroby, rozšírenie živočíšnej výroby a lepšie spracovanie živočíšnej produkcie. Vláda a vedúci stranícki a štátni predstavitelia pracujú na tom, aby sa pre našich pestovateľov a chovateľov utvorili širšie možnosti realizovania produkcie na medzinárodnom trhu. Na záver slávnosti odovzdal Lajos Faluvégi riaditeľovi Serköv-u Dezső Rózsovi Červenú zástavu Rady ministrov. Podpredseda Rady ministrov potom odovzdal vyznamenanie Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Za vynikajúcu prácu námestníkovi riaditeľa Serköv-u Istvánovi Kulimovi, zástupkyni hlavného účtovníka Eve Borosovej Škodovej a inseminátorovi Gézovi Bodvaimu. Vyznamenanie TOT Za vynikajúcu družstevnú prácu prevzal skladník, tajomník odborovej organizácie Ondrej Leginszki a námestník riaditeľa Imre Varga. Veríme, že vysoké vládne vyznamenanie bude stimulom pre ďalšie úspešné hospodárenie pre zamestnancov i vedenie Serköv-u. Podpredseda vlády Lajos Faluvégi odovzdáva zástupkyni hlavného účtovníka Eve Borosovej Škodovej vyznamenanie Za vynikajúcu prácu Riaditeľ Serköv-u Dezső Rózsa s Červenou zástavou Rady ministrov Členovia spoločného družstevného podniku a pozvaní hostia na slávnostnom zhromaždení Foto: P. Pokorádiová POLUDNÍKY A ROVNOBEŽKY SPOLUPRÁCE ťrogram biotechnológií v ML R Dve miliardy forintov si v MĽR vyžiada realizácia programu biotechnológií v terajšej siedmej päťročnici. Zapojí sa do neho šesťdesiat výskumných ústavov, veľkých poľnohospodárskych podnikov, vysokých škôl a ďalších organizácií, ktoré sa budú usilovať predovšetkým o to, aby sa výsledky výskumov dostali čo najskôr do výroby. Výskumníkom sa už podarilo vypestovať bezvírusové odrody zemiakov, ktoré tohto roku použilo läl poľnohospodárskych podnikov na výsadbu. V priebehu 3 — 4 rokov majú tieto odrody nahradiť doteraz dovážanú sadbu, čo prinesie ročnú úsporu štyri milióny dolárov. V živočíšnej výrobe je prvoradou úlohou našich vedcov zdokonaliť systém rozmnožovania dobytka pomocou delenia embryí a utvoriť tak podmienky na jeho uplatnenie vo veľkovýrobe. Jedným z vybraných cieľov programu biotechnológií vo farmaceutickom priemysle je urýchlenie fermentačných procesov za pomoci nových technologických postupov, čo prispeje k rastu produktivity práce. Uskutočňujú sa aj pokusy s výrobou enzýmov pre potreby potravinárskeho priemyslu. Hospodárstvo vo svete Kríza kín Viedenské kiná prežívajú krízu: počet ich návštevníkov, ktorý ešte v polovici päťdesiatych rokov predstavoval 50 miliónov ročne, klesol vlani na 6,5 milióna. Oznámila to rakúska tlač pri príležitosti 90. výročia otvorenia prvého viedenského kina. Ilustrovaná kniha 90 rokov kina vo Viedni, ktorá teraz vyšla, zachycuje jeho vznik a históriu, hovorí zároveň o čoraz ,,zhubnejšom’ ’ pôsobení televízie na filmovú tvorbu, návštevnosť kín i myslenie ľudí. Zníženie vývozu voz Juhoslávia znižuje tohto roku výpoľnohospodársko-potravinárskycli produktov o .sedem percent v porovnaní s exportným plánom tohto odvetvia v roku 1985. Tohto roku dáva svojim zahraničným partnerom poľnohospodárske a potravinárske výrobky v hodnote 1,2 miliardy dolárov, z toho za 883 miliónov dolárov do kapitalistických štátov a približne za 367 miliónov dolárov do socialistických krajín. Zníženie vývozu týchto výrobkov súvisí predovšetkým so slabším zberom obilnín v minulom roku, spôsobeným z veľkej časti nepriaznivými klimatickými podmienkami.