Ľudové Noviny, január-jún 1987 (XXXI/1-26)

1987-03-26 / No. 13

TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 13 26. MARCA 1987 ROČNÍK XXXI. CENA 1,80 FT Novohradská župa Priaznivé skúsenosti národnostnej osvety Galgaguta: osvedčený vzdelávací krúžok Na programe nedávneho za­sadnutia Národnostnopolitic­­kého výboru pri Novohrad­skom župnom výbore Vlaste­neckého ľudového frontu v Salgótarjáné bola bilancia skúseností v oblasti verejnej osvety národnostných obcí župy. Zasadnutia sa zúčastnila aj generálna tajomníčka De­mokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Mária Jakabová. S príspevkom na túto tému vystúpil predseda spoločnej rady v Nógrádkôvesde Pavol Bartos, ktorý informoval o ná­rodnostnej osvetovej činnosti v Slovákmi obývanej Galgagute. -Je známe, - zdôraznil reč­ník, - že spomedzi štyroch obcí, ktoré spravuje spoločná rada, je Galgaguta so svojimi 900 oby­vateľmi najväčšou, pričom z tohto počtu asi dve tretiny tvo­ria príslušníci slovenskej národ­nosti. Čo sa týka životaschop­nosti a aktivity kultúrneho živo­ta tej-ktorej obce, už dávno vie­me, že za sťažených hospo­dárskych podmienok prostried­ky možno zabezpečiť iba mobili­záciou kolektívu obce, ľudí, ktorí sú ochotní k činom v pros­pech svojho bydliska, ako aj vlastnou premyslenou organi­začnou prácou. V spojitosti s výukou mate­rinského jazyka predseda obecnej rady povedal, že v miestnej škole sa učia iba žiaci nižších ročníkov. Na hodiny slovenčiny dochádzajú takmer všetci, čo je dôležité aj z hľadiska verejnej osvety. Systematicky pracuje diva­delný krúžok, členovia ktoré­ho pravidelne vystupujú na rôznych obecných slávnos­tiach ako i na mesačne poria­­daných klubových poduja­tiach dôchodcov. - V škole mimoriadnu dôleži­tosť pripisujú príprave na ná­rodnostné kultúrne prehliadky pionierov, - zdôraznil predse­da spoločnej rady. - V tejto ob­lasti dosiahli pozoruhodné výsledky, o čom svedčí aj zlatý diplom a postup do župného a celoštátneho kola. Naši pionieri sa zúčastnili aj národopisného súbehu, za čo viacerí získali ako odmenu rekreáciu v csillebérc­­skom pionierskom tábore. Žiaľ, podobný záujem o verejnú osve­tu neprejavujú príslušníci mlá­dežníckej generácie, ktorí pre­važne navštevujú diskotéky a videoklub. Napriek tomu, že majú k dispozícii klubovňu, ich klubové zamestnania sú nepra­videlné. Nie sme spokojní ani s ich účasťou na prírodove­deckých prednáškach. Pritom v sídelnej obci máme odborníka­­osvetára, ktorý riadi osvetovú činnosť v plnom pracovnom úväzku. V pridružených obciach túto činnosť napomáhajú osoby bez odborného vzdelania. Činnosť miestnej knižnice má rozhodujúci vplyv na šíre­nie slovenského slova. Zo 4100 zväzkov je viac ako 800 v slovenčine a z takmer 200 čita­teľov asi 90 si pravidelne vypo­žičiava slovenskú literatúru. Vedúca knižnice - s maturitou na slovenskom gymnáziu - vykonáva svoju prácu svedo­mité a k všeobecnej spokoj­nosti, aj keď v nepriaznivých podmienkach, pričom je malý priestor knižnice. Zásobovanie slovenskou literatúrou z bázo­vej knižnice v Rétságu - ako na to poukázal referujúci - je vyhovujúce. O čítanosti kníh však sa to už nedá povedať; zo známych príčin si knihy vypožičiavajú väčšinou iba de­ti. Vecné podmienky národ­nostnej verejnej osvety v Gal­gagute nie sú najlepšie. Budo­va kultúrneho domu, ktorú postavili koncom päťdesia­tych rokov, pozostáva iba z jednej veľkej sály s dvomi šat­ňami a z miestnosti knižnice. Je citeľný nedostatok ďalších miestností pre klubové za­mestnania, besedy a pod. -Aj napriek nepriaznivým podmienkam, - povedal P. Bartoš, - v uplynulom období je činnosť v kultúrnom dome živ­šia a mnohostrannejšia. V roku 1984 sa experimentálne založil vzdelávací krúžok, s činnosťou ktorého môžeme byť naozaj spokojní. V rámci tohto krúžku pôsobia rôzne kluby. Pozoru­hodná je činnosť klubu dôchod­cov, milovníkov filmu, ako i fo­toamatérov. Členovia vlastived­ného krúžku - študenti, robotní­ci, družstevníci, príslušníci inte­ligencie - vydávajú každoročne Kroniku obce, ktorá obsahuje 150 farebných snímok s textom i hudbou. Je priam zážitkom predstavenie takejto kroniky na obecnom zhromaždení alebo pri inej významnej udalosti. Tu by som pripomenul, že za pomoci miestneho výboru VĹF náš vlas­tivedný krúžok - ako prvý v žu­pe - uskutočnil fotografovanie obce. Klub dôchodcov, ktorý pô­sobí od r. 1983 a má viac ako 60 členov, realizuje každý me­siac hodnotné a lákavé poduja­tia, napr. prednášky, vystúpenia súborov, výlety po krajine i do hlavného mesta, návštevy di­vadla a iné. Organickou súčasťou verej­nej osvety v našej obci sú a mi­moriadny význam majú aj ná­rodnostné kultúrne- podujatia. Majú s voju príťažlivosť aj preto, lebo v ich rámci vytupujú na na­šom javisku domáce slovenské ochotnícke súbory i súbory zo Slovenska, čo pôsobí na pesto­vanie miestnych národnostných tradícií. Rád uvádzam aj to, že dve naše sólistky A. Oravcová a S. Menczerová postúpili do galaprogramu súťaže Vyletel vták. Predseda spoločnej rady na záver hovoril o stálej pomoci, ktorú poskytujú verejnej osve­te obce župné osvetové stre­disko v Salgótarjáné, mestské osvetové stredisko v Ba­­lašských Ďarmotách (Balassa­gyarmat) a rétságske osvetové stredisko. Taktiež je nepostrá­­dateľná pomoc a podpora miestnych straníckych a spolo­čenských orgánov, ako i hos­podárskych jednotiek, bez ktorých by úspešná verejná o­­sveta v Galgagute nemohla existovať. O národnostnej verejnej o­­svete v Teranoch (Terény) re­ferovala učiteľka materskej školy Zuzana Oczotová. S u­­znaním hovorila o úsiliach miestnej rady, ktorých cieľom je napomáhať vzdelávanie prí­slušníkov slovenskej národnos­ti. Mimoriadne veľký význam majú pravidelne organizované národnostné dni v obci, ktoré mobilizujú i obyvateľov oko­litých obcí. Pravidelnými účastníkmi týchto podujatí bývajú i hostia zo Slovenska. V oblasti výuky materinského jazyka žápasia s viacerými ťaž­kosťami, ktoré hatia plynulosť vyučovacieho procesu. Predsedníčka obecnej rady vo Veňarci (Vanyarc) Anna Hugyecová sa výsledkami tamojšej zaoberala národ­nostnej verejnej osvety. Analy­zovala možnosti, ktoré sa skrývajú v pestovaní národ­nostnej kultúry a v pôsobení národnostných ochotníckych umeleckých súborov a pouká­zala aj na dôležitosť kul­túrnych kontaktov medzi naši­mi národnostnými obcami a obcami na Slovensku. V diskusii vystúpila aj gene­rálna tajomníčka DZSM Má­ria Jakabová. S uznaním sa zmienila o úspešnej národ­­nostnopolitickej činnosti a o pozitívnych úsiliach, ktoré na­pomáhajú realizáciu cieľov národnostnej verejnej osvety. Na záver zasadnutia pod­predseda župnej rady a pred­seda Národnostnopolitického pracovného výboru Mihály Berki reagoval na pripomienky účastníkov a zaujal kritické stanovisko k nežiadúcim ja­vom, ktoré brzdia rozvoj ná­­rodnostnopolitickej činnosti a verejnej osvety. Zároveň pred­ložil pracovný plán Národ­nostnopolitického výboru na rok 1987, ktorý po prerokova­ní a doplnkoch účastníci za­sadnutia schválili. P. B. Modernejšie chladničky Jászberénysky závod na výrobu chladničiek sa všemožne snaží, aby sa na domáci a zahraničný trh dostá­vali moderné, energeticky úsporné chladničky. V tomto roku prevažná väčšina z tu vyrobených 600 tisíc chladničiek vyhovuje aj tým najnáročnejším zákazníkom. Foto: MTI-S. Szabó Z obsahu: Pracovisko húževnatých mužov (2. str.) Ochotnícke hnutie sa omladzuje (3. str.) Aj vkusu sa dá naučiť (4. str.) Békéšska župa Brigádnická práca za miliardu Zaujímavé fakty a závery o vlaňajšej brigádnickej práci pri­náša písomný materiál pláno­vacieho oddelenia Békéšskej župnej rady, ktorý nedávno predložili zasadaniu predsed­níctva a župného výboru Vlaste­neckého ľudového frontu. V dokumente sa konštatuje, že „ v našej župe v záujme rozvo­ja obcí i miest, skrášľovania a obohacovania životného pro­stredia z roka na rok vzrastá hodnota verejnoprospešnej prá­ce”. Obyvatelia, hospodárske orgány a inštitúcie takto posky­tujú účinnú pomoc v záujme zlepšenia, resp. rozvoja infrašt­­ruktúry. Spoločenský výbor, ktorý po­zostáva z predstaviteľov rôznych orgánov a ustanovizní, kontroluje hlásenia miestnych orgánov, ba i priamo na mieste sa presvedčuje o ich pravdivosti, získal priaznivé skúsenosti v tej­to oblasti. Po zhrnutí výsledkov odbor­níci konštatovali, že v roku 1986 hodnota brigádnickej prá­ce prevýšila 1 miliardu forintov, čo je o 252 miliónov viac ako bola hodnota tejto práce v pred­­cházajúcom roku. Rast hodnoty dosiahol teda 32 percent - z 1824 sa zvýšil na 2433 forintov, pripadajúcich na jedného oby­vateľa župy. Zo správy vysvitá, že hodnota brigádnickej práce sa vo väčšej miere zvýšila v mestách a v menšej v obciach. Miestne rady si nárokovali brigádnickú pomoc hlavne v ko­munálnej oblasti. Bez nej by sa akiste nebolo vybudovalo 243 kilometrov dlhé potrubie zemné­ho plynu. Okrem tpho v župe vybudovali 52 kilometrov nových ciest a 83 kilometrov dláždených chodníkov. Značný je podiel brigádnickej práce pri modernizovaní budov kul­túrnych objektov, pri výstavbe, modernizácii škôl a športových objektov. Spoločenský výbor podal návrhy na vyznamenanie obcí, miest, kolektívov a jednotlivcov, ktorí dosiahli v brigádnickom hnutí vynikajúce výsledky. Kvalitné Támoku Na majeri Anasztázia v chotári obce Tárnok doja najkvalitnej­šie mlieko v Peštianskej župe. Na farme rožného statku poľno­hospodárskeho družstva Sasad chovajú tisíc dojníc, od ktorých ročne nadoja takmer päť miliónov litrov mlieka, ktoré putuje nielen do predajní, ale aj do mliekární v Törökbálinté, kde vyrá­bajú obľúbený mrazený krém Leo. V januári sa dokončila modernizácia farmy nákladom 60 mili­ónov forintov, čím sa neporovnateľne zlepšili pracovné pod­mienky tunajších zamestnancov, keďže takmer všetky pracovné postupy mechanizovali. Vydojené mlieko sa potrubím dostáva do ústrednej chladiar­­ne, kde ho za niekoľko minút schladia na 4° C. Automatické do­­jačky sú vybavené mikroprocesormi a celý proces riadi počítač. Družstvo iba za stroje zakúpené v NSR vydalo vyše 25 miliónov forintov. Zamestnanci farmy si to uvedomujú a snažia sa ešte usilovnejšie pracovať. Aj F. Pavlovicsová (na snímke) sa prí­kladne stará o zverené dojnice. Text a foto: B. Kratochwill

Next