Ľudové Noviny, júl-december 1987 (XXXI/27-53)
1987-07-02 / No. 27
TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 27 2. JÚLA 1987 ROČNÍK XXXI. CENA 1,80 FT Kestúc Aktívne v národnostnej kultúre - V našej obci žije viac ako 75 percent národnostných obyvateľov, - povedal na nedávnom zasadnutí kestúckej rady jej predseda Štefan Radovics. - Preto je mimoriadne dôležité preskúmať, ako sa v našej obci cítia príslušníci slovenskej národnosti, ako sa u nás realizujú úlohy našej národnostnej politiky. Predseda miestnej rady podrobne referoval o plnení tých národnostných uznesení, ktoré vzišli zo zasadnutia výkonného výboru koncom roku 1980. Vtedy - nakoľko v miestnej škole prebiehala výuka slovenského jazyka iba na nižšom stupni - sa zrodilo uznesenie postupne zaviesť výuku jazyka vo všetkých triedach. V súčasnosti sa teda učia slovenčinu všetci žiaci školy. Ba, s príchodom pedagóga s odbornou kvalifikáciou sa naskytla možnosť založiť aj krúžok slovenského jazyka a literatúry. Zasadnutie členov miestnej rady v r. 1980 nariadilo zabezpečiť vhodných odborníkov na oživenie a zefektívnenie národnostnej umeleckej činnosti. Na čele umeleckých skupín stoja v súčasnosti odborníci, ktorí svedomité a oddane vykonávajú svoje povinnosti. Vedúcim pávieho krúžku je dr. Béla Kálmánfi, slovenských divadelníkov - jediných v našej vlasti - usmerňuje Ján Petróczi a o prijateľnú úroveň tanečnej skupiny sa stará Ladislav Janetka. O tom, že v Kestúci - v duchu tradícií - aj v súčasnosti žije a prekvitá národnostná kultúra a nezabúda sa na pestovanie tradícií - svedčia aj úspechy národnostných ochotníckych umeleckých skupín. Uvádzame len niekoľko z ich posledných úspechov: nedávno zožali vrelý potlesk publika v Dabasi a v Mlynkoch, kde ich program na-točilo aj segedínske štúdio Maďarskej televízie, speváci a tanečníci vystúpili na župnej prehliadke národnostných súborov v Täte a Mogyorósbányi, páví krúžok sa zúčastnil na celoštátnom národnostnom festivale a vo vymenúvaní by sme mohli ešte dlho pokračovať. Predseda obecnej rady sa s uznaním zmienil aj o stykoch s Demokratickým zväzom Slovákov v Maďarsku a pomoci, ktorú im zväz poskytuje, veď to je jeden z prameňov rozvoja národnostnej umeleckej činnosti v obci. Súdruh Radovics samozrejme nezakrýval ani nedostatky; v niektorých oblastiach národnostného života sa im nepodarilo natoľko úspešne napredovať. sa Napríklad ešte v roku 1980 zrodilo rozhodnutie, že miestny kultúrny dom, knižnica a národopisné múzeum budú každoročne poriadat’ národnostné dni. Zatiaľ toto uznesenie plní iba kultúrny dom. - Pestovanie a rozvíjanie materinského jazyka pokladáme aj v budúcnosti za jednu z našich najdôležitejších úloh, - zdôraznil predseda miestnej rady vo svojom referáte. - V spojitosti s výukou jazyka musím zdôrazniť, že aj v materskej škole sa zaoberajú s deťmi po slovensky vo všetkých štyroch skupinách, čiže - nakoľko všetky naše štyri učiteľky majú jazykové odborné vzdelanie - mohli sme v škôlke zaviesť národnostné dni. Kádrové podmienky výuky jazyka sú zabezpečené aj vo všeobecnej škole - potrebnú kvalifikáciu má päť pedagógov. Výkonný výbor pokladá za vyhovujúce aj vecné podmienky výuky. Škola má dobre zásobenú školskú knižnicu s potrebným fondom slovenských kníh. Národnostný ráz sa v našich inštitúciách prejavuje ó.i. aj v tom, že na nástenných novinách nechýbajú slovenské príspevky, často sa poriadajú výstavy s národnostnou tematikou. Predseda miestnej rady povedal, že národnostný život obce sa neprejavuje len výukou jazyka a činnosťou ochotníckych umeleckých skupín. V miestnej knižnici sa nachádza desiat of né množstvo slovenských kníh, ktoré župná knižnica systematicky dopĺňa. Záujem o ne prejavujú hlavne žiaci miestnej školy a starší občania obce. V záujme zvýšenia čítanosti slovenských kníh si starší obyvatelia môžu v dome dôchodcov vyberať z 50 zväzkov. Žiaľ, stredná generácia a mládež - až na malé výnimky - nenavštevuje knižnicu a nečíta slovenské knihy. Čo sa týka zbierania pamiatok ľudového umenia, vedenie obce je spokojné. Pod vedením Jozefa Pe trika ešte v roku 1964 založili národopisné múzeum so stálou zbierkou. Zbieranie materiálu prebieha aj v súčasnosti. Veľké zásluhy na tom, že sa nazhromaždil cenný a bohatý národopisný i archeologický materiál, majú hlavne členovia vlastivedného krúžku. V živej diskusii viacerí s uznaním hovorili o dosiahnutých výsledkoch, ale zároveň poukázali na to, že aj v budúcnosti sa treba systematicky a plánovité zaoberať otázkami pestovania a rozvíjania materinského jazyka a národnostnej kultúry a do tejto činnosti treba zapojiť aj príslušníkov strednej a mladšej generácie. (zb) Vystúpenie kestúckeho slovenského pávieho krúžku 113 minuloročnom župnom nérodnos*rr>m stretmi^' Koncom školského roka sme nahliadli i do druhej triedy miestnej školy na hodinu slovenčiny Foto: archív v- Maďarský týždeň 10-ročný Už desať rokov slúži časopis Maďarský týden-týždeň šíreniu priateľstva medzi maďarským a československým ľudom. Na základe rozhodnutia Politického výboru Maďarskej socialistickej robotníckej strany vyšlo pred desiatimi rokmi prvé číslo tohto časopisu v slovenskom a českom jazyku, ktorý sa v turistickej sezóne dvakrát mesačne prihovára československým turistom, prichádzajúcim k nám v stále väčšom počte, v ich materinskom jazyku. S1JÖÍS WESIňTEí KÖNYVTÁR 5601 BÉKÉSCSABA ____________l?f-= ' Z obsahu: Družstvo s prosperujúcou poľnohospodárskou výrobou (2. str.) Rozlúčka s profesorom dr. László Sziklaym (3. str.) Stretnutie národnostnej mládeže (3. str.) Vždy som sa hlásil k slovenskej národnosti Vyznamenanie Ondrejovi Vidovszkému Mesiac mieru má pekné tradície. V tomto mesiaci udeľuje Celoštátna mierová rada odznaky a pamätné listiny tým, ktorí sa pričiňujú o zachovanie pokojnej budúcnosti. V tomto roku bol medzi vyznamenanými i dlhoročný aktivista DZSM Ondrej Vidovszky, ktorý prevzal medailu od generálnej tajomníčky zväzu Márie Jakabovej. Pri slávnostnom akte boli prítomní vedúci straníckych a štátnych orgánov Horných Peťan (Felsôpetény). Ondrej Vidovszky sa narodil v Horných Peťanoch (Felsôpetény), v dedinke ležiacej v údolí medzi novohradskými vŕškami. Pochádza z roľníckej rodiny. Jeho šťastné detstvo však netrvalo dlho, prekazila ho druhá svetová vojna. Po jej skončení čakali na neho v oslobodenej vlasti dôležité úlohy - pri ich vykonávaní dospel ľudsky i občiansky. Po roku 1945 aktívne pracoval v 'miestnej rnláaežmckej organizácii, ľudia si ho veľmi rýchlo obľúbili - a tak sa stal vedúcou osobnosťou mládežníckeho hnutia. Už ako mladý príslušník slovenskej národnosti hovoril dobre po slovensky. Keď v oslobodenom Maďarsku otvorili Slovenský učiteľský ústav, prihlásil sa naň, aby sa po vyštudovaní mohol vrátiť do rodnej dedinky a vyučovať slovenčinu. Žiaľ, v tých dňoch mu zomrel otec a tak sa na pohovory ani nedostal. Rodina potrebovala niekoho, kto by zarábal na chlieb. A tak v roku 1954 začal pracovať na miestnej rade. Zaujímal sa o problémy príslušníkov slovenskej národnosti, činnosť na tomto poli považoval vždy za svoju úlohu a tak sa dostal do úzkeho vzťahu s DZSM. Ako člen Celoštátneho výboru príkladne organizoval a dodnes organizuje rozširovanie a popularizovanie Nášho kalendára a Ľudových novín. - Nakoľko som nemohol študovať na vysokej škole pedagogickej, - hovorí, - chopil som sa každej príležitosti, aby som sa, popri každodennej práci, sám vzdelával. Vždy som sa zaujímal o poľnohospodárstvo, preto som sa prihlásil na strednú poľnohospodársku školu, kde som zmaturoval a získal diplom poľnohospodárskeho technika. Samozrejme snažil som sa rozširovať si aj svoje politické vzdelanie, preto som navštevoval večernú univerzitu marxizmu-leninizmu. na Aktívne som sa zúčastňoval práci miestnych straníckych a masových orgánov a organizácií. Za propagandistickú prácu som dostal Leninovu pamätnú plaketu. Prácu v miestnej rade som sa snažil samozrejme tiež vykonávať na čo najvyššej úrovni, preto som absolvoval trojročný kurz pre pracovníkov štátnej správy. - Počas viacerých období ste boli popredným činiteľom miestnej rady. Ako si spomínate na toto obdobie? -Veru, boli to zložité časy ... presne 25 rokov som pôsobil vo vedení miestnych rád. Ako predseda rady som 15 rokov pracoval v Dolných resp. v Horných Peťanoch, po zlúčení obcí som bol tajomníkom výkonného výboru v Nôtinesi. K týmto obciam ma viaže veľa pekných spomienok. V tom čase sa zakladali družstvá a stavali mnohé verejné budovy. Len ako príklad spomeniem, že v Horných Peťanoch sme postavili novú školu, modernú škôlku a zdravotné stredisko. V Nôtincsi šme sa pustili do budovania novej školy. Vždy som pracoval v obci obývanej Slovákmi. - Namiesto v mladosti vysnívanej katedry ste strávili 25 rokov vo verejnej činnosti. Neoľutovali ste to? - Ani nie, pretože aj v tomto postavení som sa mohol zaoberať záležitosťami a problémami spoluobčanov. Čo sa týka národnostnej otázky, vždy som považoval za dôležité vyučovanie v materinskom jazyku. Z mnohých talentovaných peťanských detí vyrástli príslušníci národnostnej inteligencie. Viacerí absolvovali vysoké školy pedagogické a teraz pôsobia ako národnostní učitelia. Sám mám tri deti, dve sa dali na pedagogickú dráhu a vyučujú slovenčinu v Novohradskej župe. Ja ša snažím i činmi dokazovať svoj vzťah k našej národnosti. Pravidelne prispievam aktuálnymi informáciami do Ľudových novín. I touto cestou sa ich čitatelia môžu oboznámiť so životom v našej obci. Spravodajskú prácu považujem za veľmi dôležitú, pretože práve prostredníctvom tlače máme možnosť lepšie sa spoznať. Me'dzi našimi obcami sa vytvorila dobrá spolupráca, navzájom si pomáhame, tešíme sa spoločným úspechom, veď dosiahnuté výsledky sú spoločné. Žiaľ, v okolitých obciach je málo pracovných možností a preto každý deň stovky ľudí dochádzajú na pracoviská do vzdialených miest. Veríme, že sa nám podarí vytvoriť aj miestne pracovné možnosti, a tak budú naši obyvatelia viac pospolu. -Počuli sme, že spracúvate dejiny obce. - Áno. Vždy ma zaujímala minulosť dediny, navštevoval som miestne knižnice, skúmal som miestne zvyky a iné národopisné hodnoty. Zozbieral som cenné údaje až z roku 1300. Ondrej Vidovszky je už síce dôchodcom, ale ani teraz neodpočíva. Aktívne sa podieľa na rozvoji svojej rodnej obce. - a - Ondrej Vidovszky preberá vyznamenanie z rúk generálnej tajomníčky DZSM Márie Jakabovej z V zrkadle dokumentov pätdesiatychrokov Otrasný osud roľníckej rodiny zo Slovenského Komlóša Zriedkakedy sa dostaneme k takej zaujímavej knihe, akou je dielo Pála Závadu, ktorú vydal Ústav pre výskum vzdelávania pod titulom „Kulákprés”. Ide o zbierku dokumentov osudných peripetiách hospodáo renia a o páde roľníckej rodiny v Slovenskom Komlóši. Presnejšie povedané, autor sa pokúsil - a dodajme úspešne a presvedčivo - p acovať na základe bohatí ^ materiálu rodinného archívu „druhú epochu” hospodárenia Jána Rolníka a jeho rodiny, čiže obdobie rokov 1945 až 1956. Spisový materiál sedliackych rodín pozostáva prevažne z úradných listín, zhromažďovaných v truhliciach. Väčšinou ide o rozsudky o dedičstve, daňové listiny, poukazy, šeky, potvrdenia, dohody o kúpe alebo predaji a iné. Popri týchto úradnvch listinách sa v spisoch troj dennej rodiny Jána Rolníka, jeho manželky a syna Ondreja zachovali aj listiny, ktoré si písali matka a syn v rokoch 1951 až 1953, keď Ondrej Rol(Pokr. na 4. str.)