Ľudové Noviny, júl-december 1989 (XXXIII/27-52)

1989-07-06 / No. 27

6. júla 1989 Spolupráca MLR - Rakúsko Príkladné susedstvo Za najkrajší okamih vo svo­jej politickej a diplomatickej kariére označil rakúsky minis­ter zahraničných vecí Alois Mock chvíľu, keď v žltých ru­kaviciach a s veľkými kliešťa­mi v rukách prestrihol spolu so svojím maďarským kole­gom Gyulou Hornom drôtený plot na spoločných hraniciach oboch štátov. Týmto aktom bola vlastne začatá praktická likvidácia smutne známej „že­leznej opony”, čo podľa vy­jadrenia Gy. Horná plne zod­povedá záujmom nášho ľudu a je praktickým dôkazom no­vého politického myslenia. Zá­roveň vyslovil presvedčenie, že príklad Maďarska a Rakús­ka budú nasledovať aj ostatné štáty, aby tak raz mohol nastať deň, keď všetky hranice v Eu­rópe ostanú bez prekážok. O týchto, ako aj o ostatných otázkach bilaterámych vzťa­hov a medzinárodnej proble­matiky informovali obaja mi­nistri predstaviteľov tlače, kto­rí sa prišli na túto udalosť po­zrieť z Budapešti, ako aj z Vied­ne. Práve skončené maďarsko - rakúske rozhovory, ktoré svojou pravidelnosťou sú prí­kladom spolupráce dvoch štá­tov s rozdielnym spoločen­ským zriadením sa sústredili na tri okruhy problémov. V prvom rade to bola hospo­dárska spolupráca, ktorá sa sí­ce dynamicky rozvíja, ale ešte stále plne neodpovedá mož­nostiam oboch krajín. Preto sa pri rokovaniach spomínali tie hospodárske opatrenia, ktoré sú nezbytné pre ďalšie zvýše­nie zahraničnoobchodného obratu, vrátane odstránenia niektorých ešte existujúcich administratívnych prekážok. Druhý okrúh sa týkal tých bu­dúcich dohôd, ktorých prípra­va ešte stále len prebieha, ale­bo dokonca ich vypracovanie je ešte len v oblasti úvah a prvých konzultácií. Takouto dohodou by napríklad mohla byť vzájomná spolupráca a pomoč poskytovaná pri prí­rodných katastrofách a po­dobne. Po tretie to boli prob­lémy, ktorých vyriešenie by ďalej uľahčilo styky medzi obyvateľstvom. Myslí sa tým predovšetkým ďalšie zjednodu­šenie cestovania medzi oboma krajinami. Do roka by sa mali otvoriť ďalšie tri hraničné pre­chody a bude zavedená prax, podľa ktorej kontrola na hra­niciach bude iba jednostran­ná, to znamená, že ju budú vykonávať colné a pasové or­gány krajiny, do ktorej sa prá­ve vstupuje. Napriek priaznivej maďar­sko - rakúskej spolupráci je pochopiteľné, že existujú aj ďalšie témy o ktorých sa bude rokovať na najbližšom stretnu­tí. Z maďarskej strany je to predovšetkým záujem voľne obchodovať s krajinami Eu­rópskeho hospodárskeho spo­ločenstva a s ďalšími eu­rópskymi regionálnymi hospo­dárskymi združeniami a pre­dovšetkým dosiahnuť, aby vo­či Maďarsku boli zrušené všetky doteraz ešte existujúce diskriminačné opatrenia. Ra­kúska strana prisľúbila v tejto veci pomoc a podporu a po­núkla svoju sprostredkovateľ-' skú úlohu. Hovorí sa, že u nás v dnešných dňoch je iba veľmi málo takých otázok v ktorých by sa dalo dosiahnuť plnej ce­lonárodnej dohody. Jednou z nich sú práve vzťahy medzi Rakúskom a Maďarskom, kto­ré možno označiť právom za príkladné. Sto dní amerického prezidenta Aký je G. Bush? Prednedávnom sa najmä v americkej a západoeurópskej tlači začali objavovať články a komentáre hodnotiace prvých sto dní pobytu nového americ­kého prezidenta Georgea Bus­­ha v Bielom dome. Podľa dáv­nej americkej tradície sa tento pobyt ráta od inaugurácie, ktorá býva vždy koncom janu­ára a nadchádzajúce vyše tri mesiace sú považované za aké­si „hájenie”, keď prezidentovi sa ponecháva čas, aby mohol v pokoji sformulovať svoje zá­mery a poradiť sa o ich čo naj­účinnejšej realizácii. Medzi pozorovateľmi a znalcami je­ho osoby prevládajú názory, že Bush sa zrejme nechce unáhliť a radšej všetko dô­kladne premyslí a že vzhľa­dom na dejinný význam súčas­ného obdobia je práve opatr­nosť na mieste. Samotní Ame­ričania hodnotia Busha ako opatrného, triezveho politika, ale pripomínajú, že americkí prezident môže byť vo svojej zatiaľ nepriebojnej politike nevyspytateľný. Viac svetla do zatiaľ nevýraznej Bushovej politiky priniesli udalosti z mi­nulého mesiaca. Patrí k nim predovšetkým návšteva jeho ministra zahra­ničných vecí Jamesa Bakéra v Moskve znamenajúca obnove­nie pracovného dialógu medzi oboma krajinami a, samozrej­me, osobná účasť prezidenta na vrcholnom rokovaní NA­TO v Bruseli pri príležitosti 40. výročia založenia paktu. V Belgickom hlavnom meste „nesfúkol” iba 40 symbolic­kých „narodeninových” svie­čok, ale vo svojom vystúpení predniesol aj štvorbodový odzbrojovací návrh. Biely dom ho okamžite označil za najďalekosiahlejší v oblasti kontroly konvenčných zbraní a v tejto súvislosti sa začalo hovoriť o tom, že po rozpači­tom štarte začal prezident na­berať zrýchlené tempo. Toto zrýchlenie je však relatívne, pretože vládu G. Busha bude zrejme počas jeho prezident­skej funkcie skôr charakterizo­vať uváženejší postup ako je­ho dynamickejších predchod­cov. Zatiaľ sto dní po jeho zvolení vzbudzuje dojem, že prezident riadi USA len zo dňa na deň. Sto dní v prezi­dentskom úrade je tradičným výročím prvej bilancie už od F. D. Roosewelta. USA si zvykli prednášať o svojom no­vom prezidentovi po uplynutí tohoto obdobia úsudky. O prezidentovi Bushovi si stačili urobiť asi takýto úsudok: úcty­hodný, rozumný, niekedy od­vážny. Čestný. Zmes pragma­tizmu a nerozhodnosti naraz. Američania nezabúdajú na zanietené prejavy Johna Ken­­nedyho o pochodni, ktorú pre­berá nová generácia Lyndona Johnsona, vyhlasujúceho voj­nu chudobe, či na reaganov­­ské „križiacke” výpravy, ktoré sa však postupne menili na re­álnejší pohľad na svet, až na­pokon vyústili do konštruktív­neho sovietsko-amerického dialógu. Ako to Washington nedávno sformuloval, Biely dom bude venovať aj naďalej mimoriadnu pozornosť svojim vzťahom k Sovietskemu zvä­zu a okrem odzbrojenia, ľudských práv a regionálnych problémov chce s ním diskuto­vať napríklad aj o terorizme, ekológii a ďalších otázkach. Všeobecne sa očakáva, že G. Bush sformuluje Filozofiu USA na vrcholnej schôdzke siedmich najvyspelejších kapi­talistických krajín, v polovici júla v Paríži, predtým však navštívi Poľsko a Maďarsko. ĽUDOVÉ NOVINY S novozvoleným predsedom odborného vinárskeho družstva v Malom Keresi Správny človek na správnom mieste Týmito slovami by sme mohli stručne vyjadriť mienku väčšiny Kerešanov, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi zú­častnili výročrtej členskej schôdze Odborného vinárske­­ío družstva L. Kossutha v Vlalom Kereši (Kiskőrös), na ctorej - v dôsledku náhleho úmrtia predsedu Jána Szôgyi­­ho - zvolili Jána Voláka za svojho nového predsedu. Voľby predchádzala čulá diskusia - celé mesto bolo zve­davé, kto bude viesť známe vi­nárske družstvo. Uchádzačov bolo na výber, a to nielen z ra­dov domácich. Tí, ktorí chceli zaujať kreslo dobre plateného prvého človeka družstva, mali veľa argumentov proti snahe družstevníkov, aby sa predse­dom stal jeden z nich, ten, kto najlepšie pozná starosti a ra­dosti pestovateľov hrozna v Malom Kereši, činnosť druž­stva i jeho zamestnancov. Ten­­tokrát sa presadila vôľa ľudu, vôľa družstevníkov, ktorí jed­nohlasne zvolili za svojho predsedu Jána Voláka. Spo­medzi 1500 prítomných hlaso­valo proti nemu iba 14. Vtedy odznela veta: Správny človek na správnom mieste. A toto bol dôvod, aby sme navštívili novozvoleného predsedu pozhovárali sa s ním o jeho a plánoch, družstve, ale i o ňom. Ján Volák je zakladajúcim členom družstva, pracuje v ňom od roku 1961. Dlhé roky bol jeho predsedom. Len na nejaký čas ho zo zdravotných dôvodov vystriedal Ján Sző­­gyi. Dnes, aj keď' s podlo­meným zdravím, opäť vedie družstvo, ktoré má 3600 čle­nov. Voľby, v ktorých mu družstevníci opäť vyslovili svoju dôveru, potvrdili, že ne­treba považovať za neúspeš­ného toho vedúceho činiteľa, ktorý bol na istý čas nútený opustiť vedúci post. - 5 akými predstavami ste prevzali štafetu vedenia druž­stva ? Po krátkom zamyslení sa Ján Volák povedal, že v hos­podárení družstva nenastanú podstatné zmeny - budú po­kračovať v práci so zreteľom na záujmy celého kolektívu. O aké záujmy v podstate ide? Budú podnikať všetko v záuj­me čím lepšieho speňažovania hrozna a vína, plynulé'zlepšo­vať služby družstevníkom. V záujme toho treba rozvíjať a zdokonaľovať obchodnú čin­nosť, keďže tradičnými metó­dami sa možno len veľmi ťaž­ko udržať na trhu. - Stále viac počuť o potrebe novej agrárnej politiky, o štát­nom vlastníctve pôdy, o tom, aby sa - ak treba - na základe skutočných hodnôt vymenili vlastníci pôdy, a to nielen štátni a družstevní, ale hoci aj súk­romní. Aký je váš názor na tieto návrhy? -Obnova agrárnej politiky v duchu novelizácie zákona o pôde si vyžaduje prijatie ďal­ších moderných ekono­mických regulátorov. Netrpez­livo očakávame vydanie nové­ho zákona, pretože doterajšie opatrenia sú brzdou nášho napredovania. So zmenou starých regulátorov sa nám o­­tvára možnosť na voľné dispo­novanie pôdou a na ítjplatňo­­vanie pružnejšej mzdovej poli­tiky, foriem hmotnej zaintere­sovanosti. Nepodliehame pri­tom žiadnym ilúziám. V súčas­nej situácii nemožno počítať s tým, že pestovateľom hrozna a vína sa podarí uskutočniť tieto ciele zo dňa na deň. - Aké sú podľa vašej mienky konkrétne možnosti na uskutoč­nenie plánov, ak sd zo strany nadriadených orgánov vytvoria priaznivejšie podmienky hospo­dárenia ? - Pokiaľ ide o odborné družstvá, voľné gazdovanie s pôdou, jej neviazaný nákup a predaj, môže mať oslobodzu­júci účinok na efektivitu a in­tenzitu práce. Pôda ako výrobný prostriedok pripadne v prvom rade tým, ktorí hos­podárenie považujú za svoje celoživotné poslanie. - Je možné, že tomu bude do určitej miery predchádzať výme­na v radoch členstva ? -Aj to je možné, %a dokon­ca potrebné. Vytvoria sa hos­podárstva takého rozsahu, ktoré budú schopné za tunaj­ších podmienok dodávať na trh výrobky pokiaľ možno s minimálnymi nákladmi. Rast efektivity možno očakávať aj od reformy mzdovej politiky. Cieľ je totožný - aby zamest­nanci neboli odkázaní na zá­robky mimo svojich pracovísk, vo voľnom čase, ale aby vyna­ložili všetko úsilie pre spoľah­livý chod spoločného hospo­dárstva. Koniec-koncov len tak môžeme lepšie oceniť aj ich prácu. - Prečo považujete za výhod­né rozšírenie možnosti hmotnej zainteresovanosti ? -Lebo nie je správne riadiť výrobu administratívnymi prostriedkami. Najmä nie v poľnohospodárstve. Obrába­nie či už ornej pôdy, viníc, ale­bo ovocných sadov môže pri­niesť oveľa väčší efekt, ak spo­číva na základoch osobnej hmotnej zainteresovanosti. Preto by bolo účelné vytvoriť také odvetvové či priemyselné hospodárske útvary, ktoré by boli ekonomicky samostatné. - Nemáte dojem, že vaše družstvo trochu prekročilo mie­ru pokiaľ ide o jeho rozsah? -Odborné družstvo takého­to rozsahu, ako je naše, je iba v Keceli. Dnes sa už hádam potvrdilo, že takéto mamutie kombináty sa ťažko prispôso­bujú neustálym zmenám v hospodárstve. Majú však aj ur­čité výhody: kapitálové istoty, hospodárenie vo veľkom. Len­že isté je aj to, že tie menšie sú častokrát účinnejšie, rýchlej­šie; pružnejšie možno realizo­vať nové nápady, meniť výrobný profil. Obrovské roz­mery majú vplyv aj na súdrž­nosť kolektívu, ktorá už nie je taká ako kedysi, keďže člen­stvo je príliš početné a násled­kom toho sa mnohí ani nepoz­najú. Dnes už jasne vidíme, že zlúčenie bolo chybou. Takto je veľmi ťažké vytvoriť jednotné podmienky zainteresovanosti a bezprostredný styk s ľuďmi. Len osobné záujmy členov mô­žu udržať pri živote hospo­dárstvo, ktoré sa až nadmerne rozrástlo, pričom nie z vôle je­ho členov. Aké môže byť družstvo, ktoré zlúčili násilne? - Ako ste na tom s kádrami všetci vedúci funkcionári sú pripravení na nové podmienky? -Zmeny sú nevyhnutné, a to aj vo vedení. Možno v nie­ktorých prípadoch bude po­trebný aktívnejší zásah. Vede­nie sa podstatne nezmenilo. Iná situácia by nastala, keby bolo možné ho celkom obno­viť. Ja však úprimne verím, že každý pochopí výzvu doby a prispeje podľa svojich najlep­ších vedomostí a skúseností. Uvedomujeme si, že s klesa­ním životnej úrovne rapídne klesá dopyt po našom víne. Obyvateľstvo nie je schopné dopriať si ani komerčné dol­nozemské vína. Ročne vypro­dukujeme výrobky v hodnote 460 miliónov forintov. Sku­točným „lisom” je zdanenie vína, naše hospodárstvo vypláca štátu ročne 100 milió­nov forintov. Preto sme nútení sami zabezpečiť speňažovanie a sledovať všetky možnosti, ktoré nás môžu vyviesť zo sle­pej uličky. Nebude to ľahké, ale nesmieme sa vzdať - to je naša prvoradá úloha, ktorej musíme podriadiť všetko os­tatné, lebo darmo vyrábame, ak svoju produkciu nedokáže­me predať. - Nakoľko má predseda voľ­né ruky v procese prestavby, ob­novy? -Napriek tomu, že náš ko­lektív je veľmi rôznorodý, v podstate ho spája jediný spo­ločný záujem. Mojou úlohou - spolu s celým vedením a predstaviteľmi členskej zá­kladne - je pochopiť, čo je zá­ujmom väčšiny. Ak pochopí­me, že treba uskutočňovať nie záujmy jednotlivcov alebo krátkodobé ciele, lež záujmy celého kolektívu, potom do ro­ku 1993, t. j. do konca môjho volebného obdobia, sa druž­stvo nielen udrží na nohách, ale sa bude môcť aj rozvíjať a zveľaďovať. - Ďakujeme za rozhovor. P. K. Mraziareň v Alberíirsi Spoločný podnik mraziarenského priemyslu Peštianskej župy rozšíril ka­pacitu mraziarne v Albertirsi z 10 tisíc na 13 tisíc ton. V tomto závode, ktorý je vlastnou investíciou podniku, skladujú hovädzie a bravčové mäso, ale i ovocie určené na export (horná snímka). V týchto dňoch priebeha na výrobných linkách mraziarne spracovanie malín. Denne prejde rukami tu­najších pracujúcich niekoľko ton tejto vyhľadávanej lahôdky (dolná sním­ka). Foto: MTI - T. Kerekes

Next