Ľudové Noviny, júl-december 1991 (XXXV/27-52)
1991-07-04 / No. 27
2_________________________________________KULTÚRA_______________________________4. júla 1991 Evanjelická cirkev a slovenský jazyk ROZHOVOR S FARÁROM PAVLOM KUTEJOM ĽN.: Aké postavenie má v súčasnosti evenjelická cirkev u čabianskych Slovákov? P. K.: K tomu, aby sme pochopili situáciu, musíme sa pozrieť do minulosti a skúmať veci v súvislostiach, keďže terajší stav vychádza z minulosti. Cirkev počas uplynulých štyridsiatich rokov bola všeobecne ignorovaná, mnoho ľudí obchádzalo nielen boží chrám, ale aj kňazov. Platí to, samozrejme, aj na evanjelickú cirkev a na slovenských kňazov. Cirkev nedostávala žiadnu pomoc pre vykonávanie slovenských bohoslužieb, a časom aj nároky klesali. Slovenský kňaz bol odkázaný úplne na seba, robil, čo mohol a čo mu svedomie dovoľovalo. Samozrejme, toto zanechalo svoje stopy, fid viacerých miestach zanikli bohoslužby v slovenčine a aj kňazov ktorí ostali verní k svojej materinskej reči ubúdalo. Teší nás, že si nás opäť začínajú všímať a ponúkajú nám pomoc. Hovorí sa, že sa mení aj vzťah k cirkvi, sú nové možnosti aj čo sa týka vierovyznania v slovenskom jazyku. Zdá sa mi však, že o týchto vedách sa viac hovorí. Možno, že sa spravili prvé kroky, ale ozajstná spolupráca sa podľa mojej mienky ešte nevytvorila. ĽN.: Na čo myslíte? P. K.: Hovorím iba vo svojom mene, o svojich kontaktoch a predstavách. Som rád, že v r. 1988 som sa mohol zúčastniť na VIII. zjazde DZSM, ba stal som sa aj členom jeho Celokrajinského výboru. Vtedy som sa domnieval, že naša spolupráca sa rozvinie. No nestalo sa to, hoci som si vedomý toho, že nadväzovanie kontaktov a vytváranie spolupráce je obojstranná záležitosť. Možno ani ja som nespravil, všetko čo som mal v tomto smere. Je však fakt, že na zjazde som upozornil na potrebu vzdelávania slovenských kňazov, že treba posielať štipendistov na Slovensko. Neviem, že by sa bolo v tomto smere niečo spravilo. Viem iba, že sú určité možnosti, aby prišli k nám farári zo Slovenska, ale to je všetko. ĽN.: Sú v Békéšskej župe nároky na slovenských kňazov a na vierozvyznanie v slovenskom jazyku? P. K.: V slovenských osadách v Békéšskej župe má šírenie božieho slova v slovenčine svoje tradície. Sú osady, kde slovenská cirkev účinkovala celé stáročia, alebo kde sa konali slovenské bohoslužby aj v období totality, napríklad v Békéšskej Čabe a to nielen vo veľkom evanjelickom kostole, ale aj v Jamine. Avšak aj kňazi starnú a keď sa nepostaráme o dorast, môže to mať neželateľné následky. Iste by radi prijali dvojjazyčných kňazov v Poľnom Berinčoku, Meggyesegyháze, Slovenskom Komlóši a v ďaľších osadách. Zdôrazňujem: potrebovali by sme predovšetkým dvojjazyčných kňazov, takých, ktorí dobre poznajú naše pomery. To znamená, že by sme mali sami vychovávať kňazov, posielať ich na Slovensko organizovať doškoľovanie a jazykové kurzy. Podľa mojej mienky určite by sa našli aj takí, ktorí by radi išli na Slovensko ako štipendisti. Mal by to však niekto organizovať. Mnohí poslucháči Teologickej fakulty v Budapešti pochádzajú z národnostných osád, bolo by teda potrebné nadviazať kontakty s budapeštianskou a bratislavskou teologickou fakultou a v spolupráci s nimi podniknúť konkrétne kroky. Toto sú však nanajvýš dlhodobé plány, potrebovali by sme aj súrnejšiu pomoc, napríklad modlitebné knihy v slovenčine. ĽN.: Aké nároky sa prejavujú na slovenské bohoslužby a na výuku náboženstva v slovenskom jazyku v Békéšskej Čabe? P. K.: V Békéšskej Čabe, a teda i v Jamine, máme viactisícovú cirkevnú obec, jej veľká časť sú pôvodom Slováci. V Jamine napríklad už od založenia kostola v r. 1875 máme každý deň slovenské bohoslužby, prichádzajú na ne predovšetkým tí starší, ale aj ich je čoraz menej. Je poučné pripomenúť si, že kostol v tejto časti mesta, ktorá má asi 15—tisíc obyvateľov a z ktorých asi jedna tretina je slovenskej národnosti, bol pri sovenských bohoslužbách ešte pred dvadsiatimi rokmi takmer vždy plný. V porovnaní s dnešnou situáciou je to až príliš nápadné. Starší vymierajú a ich deti už nekráčajú v ich šľapajách. V uplynulých štyridsiatich rokoch celé generácie doslova vypadli z cirkevného života, niet teda dorastu, ktorý by bol vychovávaný v náboženskom duchu. V oblasti slovenského duchovného života komplikuje situáciu skutočnosť, že tento výpadok sa týka generácií, ktoré mali byť vychovávané v národnostnom duchu. Má to veľmi smutné následky. Za typický možno pokladať prípad, keď vnuk reaguje na slovenské oslovenie svojich starých rodičov takto: „Ne potyeszolj!” Je to markantný výsledok tej národnostnej politiky, ktorá presviedčala rodičov, že deti sa majú naučiť predovšetkým po maďarsky, pričom jemne povedané, nevenovala dostatok pozornosti zabezpečeniu výuky materinského jazyka. Napraviť tieto nedostatky je veľmi ťažké, hlavne keď nie sú zabezpečené podmienky. Naša evanjelické cirkev tiež zápasí s ťažkosťami; nemáme dostatok kňazov ani literatúru, ako sú napríklad Biblia a cirkevná história v slovenskom jazyku. Avšak slovenské bohoslužby v Békéšskej Čabe majú tak bohaté tradície, že nesmieme dopustiť, aby slovenské slovo vymrelo v kostoloch. Perspektívne sa nám to bude dariť iba vtedy, ak aj mladšie generácie budú vychovávané v náboženskom duchu. V Jamine náboženská výuka prebieha v dvoch školách. V školskom roku 1989/90 výuka náboženstva v slovenskom jazyku prebiehala aj v čabianskej slovenskej škole, v ďalšom školskom roku, nevedno z akých dôvodov, zanikla. Od septembra t.r. sa ju pokúsim opäť zorganizovať. Avšal zo strany škôl by sme potrebovali viac propagandy, lebo vyše štyridsaťročné zanedbanie môžeme napraviť iba spoločnými silami. * Po rozhovore s pánom farárom P. Kutejom sme navštívili slovenskú referentku Dočasnej vzdelávacej organizácie pri Úrade mestskej samosprávy v B. Čabe Helenu Somogyiovú, ktorá nám poskytla nasledujúce doplňujúce informácie: „Náš úrad sa snaží vytvoriť spoluprácu s cirkvou v prospech pestovania materinského jazyka. Podnikli sme už aj konkrétne opatrenia. Napríklad vo všetobecnej škole č.3. prebieha výuka slovenčiny, vedenie školy navrhlo cirkvi, aby tu založili evanjelickú triedu, zatiaľ však bezvýsledne. Sme si vedomí toho, že táto činnosť sa má začať od základov, čiže náboženstvo treba vyučovať už v škôlke. Plánujeme zaviesť výuku náboženstva v slovenskom jazyku v škôlke na ulici M. Luthera a sme pripravení napomáhať šírenie viery aj inými prostriedkami, napríklad podporovať konkrétne nároky na štipendijné pobyty na Slovensku. -mh- Medzi Slovákmi v Rumunsku Na predstavení monodrámy Arpáda Gönc za Dnešná Médea, ktorú členka Divadla Andreja Bagara v Nitre A Odborová hrala pred časom v Békéšskej Čabe, boli aj oganizátori medzinárodného divadelného festivalu Saptamina Teatrubii Scurt (Prehliadka krátkeho divadla) v Oradei (Rumunsko). Inscenácia ich zrejme zaujala, lebo Adelu Gáborovú pozvali na festival a navyše jej navrhli odohrať niekoľko predstavení pre Slovákov, ktorí v hojnom počte žijú v tomto regióne (okolo tridsďtisíc). „ V Rumunsku som navštívila slovenské obce Budoi, Sinteu a Nadlac, kde je aj slovenské lýceum. Mala som pocit, akoby som sa ocitla v nejakom skanzene slovenského života zo začiatku storočia, v ktorom sa zakonzervovali nárečia, ľudové zvyky, bohatý folklór a - bieda Rumunskí Slováci, podobne ako ich predkovia, sú ľudai úprimní, prostí, otvorení a pohostinní, hlásia sa k starej domovine a sú na ňu hrdí Zo Slovenska sa vysťahovali pred dvesto-tristo rokmi a dodnes sa živia roľníctvom, v šťastnejších prípadoch pracujú v baniach alebo sklárňach. Hrala som v priestoroch, aké si u nás ťažko vieme čo len predstaviť. Napríklad Sinteu: sú to lazy na mohutnej planine, kde sú chalupy od seba vzdialené až dva kilometre. A medzi nimi sa ako výkričník týči kultúrny dom. Prišli ľudia aj z poslednej chalupy, medzi nimi hodne detí Jediným vybavením kultúrneho domu bola pec: po reflektoroch pravdaže ani chýru, ani sfychu. Ešte šťastie, že dva sme mali so sebou. Po predstavení nás richtár pozval na obed, podaroval aj kvety a pri prejave sa od dojatia rozplakal. V čisto slovenskej dedinke Budoi elektrický prúd síce majú, ale ani jednu žiarovku, hrala som preto pri sviečkach. Šatňu som mala v malej komôrke s udupanou zemou. No sú aj také obce, v ktorých doteraz nezaviedli elektrický prúd a ktoré sú dostupné iba na džípoch. Rozprávala som sa s mnohými ľuďmi, s obyčajnými sedliakmi, učiteľmi, farármi - tí tu majú významné postavenie nielen ako duchovní pastieri, ale aj ako verejní činitelia. Potešilo ich, že po návšteve premiéra Čamogurského sa pre nich otvára možnosť posielať svoje deti študovať na Slovensko. Posťažovali sa však, že Matice slovenská im v ostatnom čase neposiela noviny a časopisy. Začínajú nadväzovať so Slovenskom qj obchodné a ekonomické styky, ale to všetko sa mi vidí žalostne málo. ” Štefan Šugár Zo života Slovákov a Rusínov v dobe Márie Terézie Dokumenty o urbárskej regulácii vr. 1767 Spoločnosť Pála Vasváriho, ktorá bola založená koncom roka 1989 v meste Tiszavasvári, si zaumienila prispieť k odstráneniu rozporov medzi jednotlivými národmi a národnosťami nášho stredoeurópskeho regiónu o. L vydávaním rôznych historických, vlastivedných a osvetových publikácií. Je potešiteľné, že 4. časť edície Zošity Spoločnosti P. Vasváriho, ktorá vyšla v týchto dňoch v nyíŕegyházskom Vydavateľstve Györgya Bessenyeiho, tvorí dvojjazyčná, slovensko-mačľarská publikácia historika Istvána Udvariho: Slovenské dokumenty urbárskej regulácie Márie Terézie. Autor na 370 stranách prináša a hodnotí údaje o dejinách hospo- Titulná strana publikácie dánskeho a spoločenského života slovenského ľudu v XVIII. storočí ako i údaje o živote ľudu v rusínskych obciach na Spiši v dobe panovania Márie Terézie. Publikácia, ktorá vyšla v 500 výtlačkoch, obsahuje aj všeobecné informácie o urbárskej regulácii Márie Terézie. Dôvodom k tomuto kroku panovníckeho dvora bolo protestné hnutie sedliakov a neplnenie povinností v dôsledku zvýšeného vykorisťovania. Mária Terézia sa preto rozhodla pre celokrajinskú úpravu daňových tiarch, ktorú mal schváliť krajinský snem. V tomto bode však narazila na odpor šľachty. Svoju vôľu presadila nakoniec prostredníctvom nariadenia o regulácii, ktoré bolo vydané r. 1767 súčasne v latinskom, maďarskom, nemeckom a vo vtedajšom počeštenom spisovnom jazyku Slovákov. Stoličné úrady prevádzali reguláciu tak, že v každej dedine pod prísahou predkladali deväť otázok vzťahujúcich sa na poddanské povinnosti a spisovali aj orá-činy, lúky, vinice a i. užívané poddanými. Tento rozsiahly prísomný materiál potom predložili urbárskej a regulačnej komisii, ktorá pre každú obec určila rozsah poddanských usadlostí. Spomenuté dokumenty umožňujú nahliadnuť nielen do prírodných podmienok súdobého hospodárenia, ale aj do každodenného života poddaných, ich pracovných možností, majetku, zvykov. Publikácia hodnotí priebeh regulácie aj z hľadiska jazykového a jazykovedného, prináša niekoľko charakteristických pravopisných a jazykových znakov uvedených priznaní ako i dokumenty urbárskej regulácie, pochádzajúce z devätnástich spišských osád. Tieto Vytlačené Urbárium v bohém izovanom slovenskom jazyku cenné materiály dopĺňajú mapy, dodatkami, komentáre a resumé v ruštine ako aj register miestnych mien. Emil Niederhauser vo svojej úvodnej poznámke upozorňuje o .i. na jednu okolnosť urbárskej regulácie, ktorá môže byť poučná a zaujímavá aj pre súčasnosť; ako o tom prináša doklady aj samotná publikácia, materiály tejto rozsiahlej úpravy boli vyhotovené o .i. aj v slovenčine. To znamená, že náš materinský jazyk patril v tom čase medzi (polo) úradné jazyky Uhorska. Etnické a jazykové rozdiely a rozpory boli, ako vyplýva z publikácie v XVin. storočí, oveľa menšie ako dnes. Aj keď kniha prináša iba časť spomínanej dokumentácie, je nesporným prínosom k lepšiemu poznaniu starších uhorských dejín. (fu-ok) VASVÁRI PÁL TÁRSASÁG FÜZETEI 4. Udvari István A Mária Terézia-féle úrbérrendezés szlovák nyelvű dokumentumai Slovenské dokumenty urbárskej regulácie Márie Terézie Adatok a szlovák nép gazdaság- és társadalomtörténetéhez (Szepességi ruszin falvak népélete Mária Terézia korában) URBAR ^ Ú\iŕíf’/číy <KčJ y* f* f (Á!**', Ä Jpt* zuyy>.yZ.s.Jrý ťr pripni) kutili. lio ft fľrje gtbtit JtrtbattlTi ntb gťbldrfó ©um ma rojuartú r «----------------------------------------------ír***? »• t * Í 5 • jWirači tDflflißdti panfft Eatiry, a Urbar#* Aoboty T P-nrinaoiK pobU wľaflnolh (tblarffit Donrntf, á a lArunrťtm narijrm byty rnutfgn, faíott* par Domy, tub tinin ry nt na ľajbňn wy(lc Bfbnah, aU gar po« Oít položeny í botora, tat trj y grnrtb phkJito(l«b,nrb ťírpťú UJuofUdj jjbwaXtrU byty magu: potoj w tomto *^>2 ^ A, ja OrmrfŇtTrf f) gril rjnafc, aby ft na gtboí Bbtirnf? Comonmv (Bnuu gtbiubo ctltbo ftblatfrbo (Sruntu, to gril na Cúm, na Dnvr, a im piat na @roOofti, rolfo jrmy bafo, fbtjto by fit ba* PrrflburiTf HUrkt jboja wy. fitrr mobly: a to (V« tarowým &puf*ban, Jt čotoltw by fr bo. motpmmu (Srunni ob bvctd) PreiJbur#y<b HMrif mtntfi bafo, to mRrfo by ft na gínýi* yxcnítrmýct cfcoMntf <$ <5nim«b vey. nabrabyry »*Wo: na proty roma paf čofobx** by bamovny tSnntf ob pfebgmhwwairfB nílry wkffl boffof, pobobnym 0—ftbtm by í» *0 ob januniy»« t5nmm obgoty, a obra« OPRAVA Posledná veta úvodu k článku Niekoľko poznámok..., uverejnenom na 2. strane minulého (26.) čísla Ľudových novín znie správne takto: „Keďže bývalý šéfredaktor našich novín Pavol Kondač požidal redakciu o publikovanie svojho príspevku v doslovnom znení, uverejňujeme ho presne v takej podobe, akú nadobudul po gramatickej a Sólistickej úprave jazykovej redaktorky Vlasty Zsákaiovej”. Dotyčným a čitateľom sa ospravedlňujeme. Redakcia _________ Ľudové noviny _________, TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: IMRICH FÜHL Redakcia: Budapešť VI, Nagmezó u. 49., 1065; teL: 1319-184, 1323-158. Vydáva Hírlapkiadó Vállalat, Budapest. Za vydávanie zodpovedá generálny riaditeľ JÓZSEF HORTI. Rozširuje Maďarská pošta. Predplatiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručovateľov tlače, v predajniach tlače Maďarskej pošty a v kancelárii HELIR (Hírlapelőfizetési és Lapellátási Iroda), Budapest XIII., Lehel u. 10/A 1900, a to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank č. 219 98 636 a 021 027 99. Ročné predplatné 516 Ft, polročné 258 Ft, štvrťročné 129 Ft, mesačné 43 Ft. V ČSFR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače a Maďarské kultúrne stredisko, 110 00 Praha I., Rytírska 25. ISSN 0456-827 X Sadzba COMP-Press Kft Zodpovedný vedúci FERENC IBO§ vedúci smený KÁROLY SZABÓ Tlačiareň OKISZ-Labor. Zodpovedný vedúci KÁROLY G EDE