Ľudové Noviny, júl-december 1991 (XXXV/27-52)

1991-07-04 / No. 27

2_________________________________________KULTÚRA_______________________________4. júla 1991 Evanjelická cirkev a slovenský jazyk ROZHOVOR S FARÁROM PAVLOM KUTEJOM ĽN.: Aké postavenie má v sú­časnosti evenjelická cirkev u ča­bianskych Slovákov? P. K.: K tomu, aby sme pochopili situáciu, musíme sa pozrieť do mi­nulosti a skúmať veci v súvislos­tiach, keďže terajší stav vychádza z minulosti. Cirkev počas uplynulých štyrid­siatich rokov bola všeobecne igno­rovaná, mnoho ľudí obchádzalo nielen boží chrám, ale aj kňazov. Platí to, samozrejme, aj na evan­jelickú cirkev a na slovenských kňa­zov. Cirkev nedostávala žiadnu po­moc pre vykonávanie slovenských bohoslužieb, a časom aj nároky kle­sali. Slovenský kňaz bol odkázaný úplne na seba, robil, čo mohol a čo mu svedomie dovoľovalo. Sa­mozrejme, toto zanechalo svoje stopy, fid viacerých miestach zanikli bohoslužby v slovenčine a aj kňazov ktorí ostali verní k svojej materin­skej reči ubúdalo. Teší nás, že si nás opäť začínajú všímať a ponú­kajú nám pomoc. Hovorí sa, že sa mení aj vzťah k cirkvi, sú nové možnosti aj čo sa týka vierovyznania v slovenskom jazyku. Zdá sa mi však, že o týchto vedách sa viac hovorí. Možno, že sa spravili prvé kroky, ale ozajstná spolupráca sa podľa mojej mienky ešte nevytvo­rila. ĽN.: Na čo myslíte? P. K.: Hovorím iba vo svojom mene, o svojich kontaktoch a pred­stavách. Som rád, že v r. 1988 som sa mohol zúčastniť na VIII. zjazde DZSM, ba stal som sa aj členom jeho Celokrajinského výboru. Vtedy som sa domnieval, že naša spolu­práca sa rozvinie. No nestalo sa to, hoci som si vedomý toho, že nad­väzovanie kontaktov a vytváranie spolupráce je obojstranná záleži­tosť. Možno ani ja som nespravil, všetko čo som mal v tomto smere. Je však fakt, že na zjazde som upozornil na potrebu vzdelávania slovenských kňazov, že treba posie­lať štipendistov na Slovensko. Ne­viem, že by sa bolo v tomto smere niečo spravilo. Viem iba, že sú ur­čité možnosti, aby prišli k nám farári zo Slovenska, ale to je všetko. ĽN.: Sú v Békéšskej župe nároky na slovenských kňazov a na vie­­rozvyznanie v slovenskom jazyku? P. K.: V slovenských osadách v Békéšskej župe má šírenie božie­ho slova v slovenčine svoje tradície. Sú osady, kde slovenská cirkev účin­kovala celé stáročia, alebo kde sa konali slovenské bohoslužby aj v období totality, napríklad v Bé­kéšskej Čabe a to nielen vo veľkom evanjelickom kostole, ale aj v Ja­­mine. Avšak aj kňazi starnú a keď sa nepostaráme o dorast, môže to mať neželateľné následky. Iste by radi prijali dvojjazyčných kňazov v Poľnom Berinčoku, Meggyesegy­­háze, Slovenskom Komlóši a v ďaľ­­ších osadách. Zdôrazňujem: potre­bovali by sme predovšetkým dvoj­jazyčných kňazov, takých, ktorí dob­re poznajú naše pomery. To zna­mená, že by sme mali sami vycho­vávať kňazov, posielať ich na Slo­vensko organizovať doškoľovanie a jazykové kurzy. Podľa mojej mienky určite by sa našli aj takí, ktorí by radi išli na Slovensko ako štipendisti. Mal by to však niekto organizovať. Mnohí poslucháči Teologickej fa­kulty v Budapešti pochádzajú z ná­rodnostných osád, bolo by teda pot­rebné nadviazať kontakty s buda­peštianskou a bratislavskou teolo­gickou fakultou a v spolupráci s nimi podniknúť konkrétne kroky. Toto sú však nanajvýš dlhodobé plány, potrebovali by sme aj súr­­nejšiu pomoc, napríklad modlitebné knihy v slovenčine. ĽN.: Aké nároky sa prejavujú na slovenské bohoslužby a na výuku náboženstva v slovenskom jazyku v Békéšskej Čabe? P. K.: V Békéšskej Čabe, a teda i v Jamine, máme viactisícovú cir­kevnú obec, jej veľká časť sú pô­vodom Slováci. V Jamine napríklad už od založenia kostola v r. 1875 máme každý deň slovenské boho­služby, prichádzajú na ne predo­všetkým tí starší, ale aj ich je čoraz menej. Je poučné pripomenúť si, že kostol v tejto časti mesta, ktorá má asi 15—tisíc obyvateľov a z kto­rých asi jedna tretina je slovenskej národnosti, bol pri sovenských bo­hoslužbách ešte pred dvadsiatimi rokmi takmer vždy plný. V porov­naní s dnešnou situáciou je to až príliš nápadné. Starší vymierajú a ich deti už nekráčajú v ich šľapa­­jách. V uplynulých štyridsiatich ro­koch celé generácie doslova vypadli z cirkevného života, niet teda do­rastu, ktorý by bol vychovávaný v náboženskom duchu. V oblasti slovenského duchovného života komplikuje situáciu skutočnosť, že tento výpadok sa týka generácií, ktoré mali byť vychovávané v ná­rodnostnom duchu. Má to veľmi smutné následky. Za typický možno pokladať prípad, keď vnuk reaguje na slovenské oslovenie svojich sta­rých rodičov takto: „Ne potyeszolj!” Je to markantný výsledok tej ná­rodnostnej politiky, ktorá presvied­čala rodičov, že deti sa majú naučiť predovšetkým po maďarsky, pričom jemne povedané, nevenovala dos­tatok pozornosti zabezpečeniu vý­­uky materinského jazyka. Napraviť tieto nedostatky je veľmi ťažké, hlavne keď nie sú zabezpečené pod­mienky. Naša evanjelické cirkev tiež zápasí s ťažkosťami; nemáme dos­tatok kňazov ani literatúru, ako sú napríklad Biblia a cirkevná história v slovenskom jazyku. Avšak slo­venské bohoslužby v Békéšskej Čabe majú tak bohaté tradície, že nesmieme dopustiť, aby slovenské slovo vymrelo v kostoloch. Perspek­tívne sa nám to bude dariť iba vtedy, ak aj mladšie generácie budú vychovávané v náboženskom duchu. V Jamine náboženská výuka pre­bieha v dvoch školách. V školskom roku 1989/90 výuka náboženstva v slovenskom jazyku prebiehala aj v čabianskej slovenskej škole, v ďal­šom školskom roku, nevedno z akých dôvodov, zanikla. Od sep­tembra t.r. sa ju pokúsim opäť zorganizovať. Avšal zo strany škôl by sme potrebovali viac propagandy, lebo vyše štyridsaťročné zanedbanie môžeme napraviť iba spoločnými silami. * Po rozhovore s pánom farárom P. Kutejom sme navštívili slovenskú referentku Dočasnej vzdelávacej or­ganizácie pri Úrade mestskej sa­mosprávy v B. Čabe Helenu Somo­­gyiovú, ktorá nám poskytla nasle­dujúce doplňujúce informácie: „Náš úrad sa snaží vytvoriť spoluprácu s cirkvou v prospech pestovania ma­terinského jazyka. Podnikli sme už aj konkrétne opatrenia. Napríklad vo všetobecnej škole č.3. prebieha výuka slovenčiny, vedenie školy navrhlo cirkvi, aby tu založili evan­jelickú triedu, zatiaľ však bezvýs­ledne. Sme si vedomí toho, že táto činnosť sa má začať od základov, čiže náboženstvo treba vyučovať už v škôlke. Plánujeme zaviesť výuku náboženstva v slovenskom jazyku v škôlke na ulici M. Luthera a sme pripravení napomáhať šírenie viery aj inými prostriedkami, napríklad podporovať konkrétne nároky na štipendijné pobyty na Slovensku. -mh- Medzi Slovákmi v Rumunsku Na predstavení monodrámy Ar­páda Gönc za Dnešná Médea, ktorú členka Divadla Andreja Bagara v Nitre A Odborová hrala pred ča­som v Békéšskej Čabe, boli aj oga­­nizátori medzinárodného divadelné­ho festivalu Saptamina Teatrubii Scurt (Prehliadka krátkeho divadla) v Oradei (Rumunsko). Inscenácia ich zrejme zaujala, lebo Adelu Gá­­borovú pozvali na festival a navyše jej navrhli odohrať niekoľko preds­tavení pre Slovákov, ktorí v hojnom počte žijú v tomto regióne (okolo tridsďtisíc). „ V Rumunsku som navštívila slo­venské obce Budoi, Sinteu a Nadlac, kde je aj slovenské lýceum. Mala som pocit, akoby som sa ocitla v ne­jakom skanzene slovenského života zo začiatku storočia, v ktorom sa za­konzervovali nárečia, ľudové zvyky, bohatý folklór a - bieda Rumunskí Slováci, podobne ako ich predkovia, sú ľudai úprimní, prostí, otvorení a pohostinní, hlásia sa k starej domo­vine a sú na ňu hrdí Zo Slovenska sa vysťahovali pred dvesto-tristo rokmi a dodnes sa živia roľníctvom, v šťastnejších prípadoch pracujú v baniach alebo sklárňach. Hrala som v priestoroch, aké si u nás ťažko vieme čo len predstaviť. Napríklad Sinteu: sú to lazy na mo­hutnej planine, kde sú chalupy od se­ba vzdialené až dva kilometre. A me­dzi nimi sa ako výkričník týči kul­túrny dom. Prišli ľudia aj z poslednej chalupy, medzi nimi hodne detí Je­diným vybavením kultúrneho domu bola pec: po reflektoroch pravdaže ani chýru, ani sfychu. Ešte šťastie, že dva sme mali so sebou. Po predsta­vení nás richtár pozval na obed, po­daroval aj kvety a pri prejave sa od dojatia rozplakal. V čisto slovenskej dedinke Budoi elektrický prúd síce majú, ale ani jednu žiarovku, hrala som preto pri sviečkach. Šatňu som mala v malej komôrke s udupanou zemou. No sú aj také obce, v ktorých doteraz nezaviedli elektrický prúd a ktoré sú dostupné iba na džípoch. Rozprávala som sa s mnohými ľuďmi, s obyčajnými sedliakmi, uči­teľmi, farármi - tí tu majú významné postavenie nielen ako duchovní pas­tieri, ale aj ako verejní činitelia. Po­tešilo ich, že po návšteve premiéra Čamogurského sa pre nich otvára možnosť posielať svoje deti študo­vať na Slovensko. Posťažovali sa však, že Matice slovenská im v ostat­nom čase neposiela noviny a časo­­pisy. Začínajú nadväzovať so Sloven­skom qj obchodné a ekonomické styky, ale to všetko sa mi vidí žalost­ne málo. ” Štefan Šugár Zo života Slovákov a Rusínov v dobe Márie Terézie Dokumenty o urbárskej regulácii vr. 1767 Spoločnosť Pála Vasváriho, kto­rá bola založená koncom roka 1989 v meste Tiszavasvári, si zaumienila prispieť k odstráneniu rozporov medzi jednotlivými národmi a ná­rodnosťami nášho stredoeurópske­ho regiónu o. L vydávaním rôznych historických, vlastivedných a osve­tových publikácií. Je potešiteľné, že 4. časť edície Zošity Spoločnosti P. Vasváriho, ktorá vyšla v týchto dňoch v nyíŕegyházskom Vydava­teľstve Györgya Bessenyeiho, tvorí dvojjazyčná, slovensko-mačľarská publikácia historika Istvána Udva­­riho: Slovenské dokumenty urbárskej regulácie Márie Terézie. Autor na 370 stranách prináša a hodnotí údaje o dejinách hospo- Titulná strana publikácie dánskeho a spoločenského života slovenského ľudu v XVIII. storočí ako i údaje o živote ľudu v ru­sínskych obciach na Spiši v dobe panovania Márie Terézie. Publiká­cia, ktorá vyšla v 500 výtlačkoch, obsahuje aj všeobecné informácie o urbárskej regulácii Márie Terézie. Dôvodom k tomuto kroku panov­níckeho dvora bolo protestné hnutie sedliakov a neplnenie povinností v dôsledku zvýšeného vykorisťova­nia. Mária Terézia sa preto rozhodla pre celokrajinskú úpravu daňových tiarch, ktorú mal schváliť krajinský snem. V tomto bode však narazila na odpor šľachty. Svoju vôľu pre­sadila nakoniec prostredníctvom na­riadenia o regulácii, ktoré bolo vyda­né r. 1767 súčasne v latinskom, maďarskom, nemeckom a vo vte­dajšom počeštenom spisovnom jazyku Slovákov. Stoličné úrady pre­vádzali reguláciu tak, že v každej dedine pod prísahou predkladali de­väť otázok vzťahujúcich sa na pod­danské povinnosti a spisovali aj orá-činy, lúky, vinice a i. užívané pod­danými. Tento rozsiahly prísomný materiál potom predložili urbárskej a regulačnej komisii, ktorá pre kaž­dú obec určila rozsah poddanských usadlostí. Spomenuté dokumenty umožňu­jú nahliadnuť nielen do prírodných podmienok súdobého hospodáre­nia, ale aj do každodenného života poddaných, ich pracovných možnos­tí, majetku, zvykov. Publikácia hod­notí priebeh regulácie aj z hľadiska jazykového a jazykovedného, priná­ša niekoľko charakteristických pra­vopisných a jazykových znakov uve­dených priznaní ako i dokumenty urbárskej regulácie, pochádzajúce z devätnástich spišských osád. Tieto Vytlačené Urbárium v bohém i­­zovanom slovenskom jazyku cenné materiály dopĺňajú mapy, do­datkami, komentáre a resumé v ruštine ako aj register miestnych mien. Emil Niederhauser vo svojej úvodnej poznámke upozorňuje o .i. na jednu okolnosť urbárskej regu­lácie, ktorá môže byť poučná a zaujímavá aj pre súčasnosť; ako o tom prináša doklady aj samotná publikácia, materiály tejto rozsiahlej úpravy boli vyhotovené o .i. aj v slovenčine. To znamená, že náš ma­terinský jazyk patril v tom čase medzi (polo) úradné jazyky Uhors­ka. Etnické a jazykové rozdiely a rozpory boli, ako vyplýva z publi­kácie v XVin. storočí, oveľa menšie ako dnes. Aj keď kniha prináša iba časť spomínanej dokumentácie, je ne­sporným prínosom k lepšiemu poz­naniu starších uhorských dejín. (fu-ok) VASVÁRI PÁL TÁRSASÁG FÜZETEI 4. Udvari István A Mária Terézia-féle úrbérrendezés szlovák nyelvű dokumentumai Slovenské dokumenty urbárskej regulácie Márie Terézie Adatok a szlovák nép gazdaság- és társadalomtörténetéhez (Szepességi ruszin falvak népélete Mária Terézia korában) URBAR ^ Ú\iŕíf’/číy <KčJ y* f* f (Á!**', Ä Jpt* zuyy>.yZ.s.Jrý ťr pripni) kutili. lio ft fľrje gtbtit JtrtbattlTi ntb gťbldrfó ©um ma rojuartú r «----------------------------------------------­ír***? »• t * Í 5 • jWirači tDflflißdti panfft Eatiry, a Urbar#* Aoboty T P-nrinaoiK pobU wľaflnolh (tblarffit Donrntf, á a lArunrťtm narijrm byty rnutfgn, faíott* par Domy, tub tinin ry nt na ľajbňn wy(lc Bfbnah, aU gar po« Oít položeny í botora, tat trj y grnrtb phkJito(l«b,nrb ťírpťú UJuofUdj jjbwaXtrU byty magu: potoj w tomto *^>2 ^ A, ja OrmrfŇtTrf f) gril rjnafc, aby ft na gtboí Bbtirnf? Comonmv (Bnuu gtbiubo ctltbo ftblatfrbo (Sruntu, to gril na Cúm, na Dnvr, a im piat na @roOofti, rolfo jrmy bafo, fbtjto by fit ba* PrrflburiTf HUrkt jboja wy. fitrr mobly: a to (V« tarowým &puf*ban, Jt čotoltw by fr bo. motpmmu (Srunni ob bvctd) PreiJbur#y<b HMrif mtntfi bafo, to mRrfo by ft na gínýi* yxcnítrmýct cfcoMntf <$ <5nim«b vey. nabrabyry »*Wo: na proty roma paf čofobx** by bamovny tSnntf ob pfebgmhwwairfB nílry wkffl boffof, pobobnym 0—ftbtm by í» *0 ob januniy»« t5nmm obgoty, a obra« OPRAVA Posledná veta úvodu k článku Niekoľko poznámok..., uverejnenom na 2. strane minulého (26.) čísla Ľudových novín znie správne takto: „Keďže bývalý šéfredaktor našich novín Pavol Kondač požidal redakciu o publikovanie svojho príspevku v doslovnom znení, uverejňujeme ho presne v takej podobe, akú nadobudul po gramatickej a Sólistickej úprave jazykovej redaktorky Vlasty Zsákaiovej”. Dotyčným a čitateľom sa osp­ravedlňujeme. Redakcia _________ Ľudové noviny _________, TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: IMRICH FÜHL Redakcia: Budapešť VI, Nagmezó u. 49., 1065; teL: 1319-184, 1323-158. Vydáva Hírlapkiadó Vállalat, Buda­pest. Za vydávanie zodpovedá gene­rálny riaditeľ JÓZSEF HORTI. Rozširuje Maďarská pošta. Predplatiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručovateľov tlače, v predajniach tlače Maďarskej pošty a v kancelárii HELIR (Hírla­pelőfizetési és Lapellátási Iroda), Bu­dapest XIII., Lehel u. 10/A 1900, a to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank č. 219 98 636 a 021 027 99. Ročné predplatné 516 Ft, polročné 258 Ft, štvrťročné 129 Ft, mesačné 43 Ft. V ČSFR prijíma objednávky Poštová no­vinová služba, dovoz tlače a Maďarské kultúrne stredisko, 110 00 Praha I., Rytírska 25. ISSN 0456-827 X Sadzba COMP-Press Kft Zodpoved­ný vedúci FERENC IBO§ vedúci smený KÁROLY SZABÓ Tlačiareň OKISZ-Labor. Zodpovedný vedúci KÁROLY G EDE

Next