Ľudové Noviny, január-jún 1992 (XXXVI/1-26)
1992-01-02 / No. 1
Koľko je slovenských škôl v Budapešti? Keby sme sa v rámci hádankárskej súťaže opýtali čitateľov nášho Okienka, koľko je v Budapešti slovenských základných škôl, väčšina odpovedí by bola jednoznačná: jedna. Tí skúsenejší by pre istotu možno dodali, že vlastne aj tá druhá, pri Arpádovom moste, je už takmer hotová, v podstate však ide o tú istú slovenskú školu. Tí najprefíkanejší by sa možno - veľmi správne - zamysleli aj nad tým, či Všeobecná škola, gymnázium a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti možno jednoznačne pokladať za slovenskú školu. Veď vieme, že vo vyšších ročníkoch základnej školy a v gymnáziu sa tzv. reálne predmety vyučujú po maďarsky. V skutočnost teda ide o dvojjazyčnú školu. Ak logicky uvažujeme nad jej oficiálnym názvom, ten už v roku 1960 mal byť korigovaný, resp. doplnený asi takto: Všeobecná škola, gymnázium a žiacky domov s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským. V prípade úplného znovuzavedenia jednojazyčnej výuky by terajšie pomenovanie, samozrejme, malo zostať... Vrátiac sa však k otázke počtu slovenských základných škôl v našom hlavnom meste, málokto z našich čitateľov vie, že tu existuje aj ďalšia - tiež iba napoly slovenská (mini)škola. Lúštiteľom prípadných hádaniek by ale aj táto spôsobila iba ťažkosti... Takže spomenutú otázku im radšej nepoložíme. Namiesto toho im ponúkame článok v Okienku (na 7. strane) o česko-slovenskej škole, pôsobiacej pri Veľvyslanectve Českej a Slovenskej federatívnej republiky v Budapešti Z iniciatívy pani manželky veľvyslanca ČSFR v Budapešti Teodory Chmelovej skupina žiakov našej tzv. slovenskej školy bola pozvaná do družobnej česko-slovenskej školy a na veľvyslanectvo. I. Fuhl Nemožno vedieť, ä z týchto chlapcov vyrastú diplomati, dezert podaný na recepcii na Veľvyslanectve ČSFR v Budapešti im však očividne chutí... Pani T. Chmelové (vpravo) s učiteľkami tzv, slovenskej školy v Budapešti Foto: autor List maďarských ministrov J. Vavrouškovi „Maďarská vláda, riadiac sa historickou zodpovednosťou, zastavila r. 1989 práce na sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros potom, keď na základe odborných posudkov a pozorovaní dospela k záveru, že nemožno dopustiť škody, ktoré by vyplynuli z prevádzky dunajských diel” Hovorí sa to v liste, ktorým maďarskí ministri Sándor Keresztes za rezort ochrany životného prostredia a Ferenc Mádl odpovedali na otvorený list ministra vlády ČSFR Josefa Vavrouska, ktorý napísal po nedávnych rokovaniach obcch vládnych delegácií k tejto problematike. Odvtedy maďarská vláda nadobudla presvedčenie, že uvedenie vodných diel do prevádzky by spôsobilo nenapraviteľné ekologické procesy, čo by znamenalo pre obe krajiny veľké riziko. Ako píšu ďalej, Maďarsko pokladalo za logické, aby počas práce komisie, ktorá by mala skúmať odborné a vedecké problémy okolo vodných diel, česká a slovenská strana nevykonávala také práce, ktoré by mohli znamenať prípadné porušenie medzinárodného práva odvedením vody Dunaja. V rozpore s listom ministra Vavrouška, pokračuje odpoveď, maďarská delegácia na rokovaniach v Budapešti nepožadovala všeobecné zastavenie prác. Návrh sa týkal iba tých prác, ktoré by neboli v súlade s medzištátnou zmluvou z roku 1977. Keď vysvitlo že na rokovaniach začiatkom decembra čs. delegácia ani túto minimálnu podmienku nie je ochotná splniť, v snahe vyhnúť sa fiasku v podobe prerušenia rokovaní, navrhla maďarská strana ďalších 10 dní na zváženie jej stanoviska. V liste sa ďalej poukazuje na to, že maďarská strana na rokovaniach po celý čas súhlasila s účasťou medzinárodných odborníkov na práci komisie, rozdiely boli iba v spôsobe, ktoré však neboli neprekonateľné. Navyše v poslednej fáze rokovaní sa dosiahla dohoda aj v spôsobe zapojenia odborníkov, navrhovaných Európskymi spoločenstvami. Autori listu v závere vyjadrili záujem na tom, aby sa odborná a vedecká spolupráca konečne mohla začať. Zvýšenie cestovného v Budapešti O tretinu sa zvyšuje od nového roku cestovné hromadnej mestskej dopravy v hlavnom meste. Rozhodlo o tom plenárne zasadanie budapeštianskej samosprávy na svojej mimoriadnej schôdzi. Tým sa zjednotia doteraz rozdielne tarify mestskej motorový a elektrický dopravy a zvyšujú sa z doterajších 15, resp. 12. forintov, m jednotných 18 forintov za nepriestupný lístok. Denný lístok bude stáť 150 forintov, mesačný žiacky a dôchodcovský lístok 215 a normálny mesačný predplatný lístok 860 forintov. (mst) FIDESZ by vyhral voVby Mládežnícka politická organizácia Zväz mladých demokratov (FIDESZ) si podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného Gallupovým ústavom, udržuje v popularite bezpečný náskok pred ostatnými politickými stranami. Na otázku „koho by ste volili, keby sa volby konali tento týždeň?”, odpovedalo 34 percent opýtaných podporou terajšej opozičnej organizácie FIDESZ. Ako druhá sa umiestnila najsilnejšia strana, vedúca zložka vládnej koalície, Maďarské demokratické fórum (MDF1) s 21 percentami. Tretie miesto patrí najsilnejšej opozičnej strane - Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) so 16 percentami. Menej ako 10 percent sympatizujúcich majú maloroľníci (FKGP), socialisti (MSZP) a kresťanskí demokrati (KDNP). Mimoparlamentným stranám by odovzdalo svoje hlasy 7 percent voličov. Zaujímavým poznatkom z prieskumu verejnej mienky je, že oproti máju 1991, keď sa prieskumy začali robiť, do posledného prieskumu vzrástol počet tých, ktorí by išli vôbec voliť zo 40 na 46 percent opýtaných. v Co s národnostným zákonom a voľbami do menšinových samospráv? Zvykli sme si už na to, že sľuby nie vždy môžeme brať celkom vážne ani v tom prípade, ak pochádzajú z vládnych kruhov. Predstavitelia maďarskej vlády už nie týždne či mesiace, ale celé roky posúvajú termín vypracovania takého variantu národnostného zákona, ktorý by mohol byť predostretý Národnému zhromaždeniu. Koncom uplynulého roka sme už po toľký raz márne čakali na deň (30. novembra), ktorý bol posledným termínom k tomu, aby naša vláda predložila parlamentu návrh menšinového zákona... Tentokrát vraj predstavitelia jednotlivých ministerstiev sa nedokázali dohodnúť pri tzv. kodifikačnom zosúlaďovaní návrhu zákona. Ďalší sľub: snáď do konca januára aj to bude... A menšinovému občanovi nezostáva nič iné, ako veriť v to, že ide o tohoročný január. Ale nemali by sme byť takí netrpezliví! Iste sú aj oveľa súrnejšie veci na svete ako ten náš zákon, resp. zákon o nás. Koniec-koncov, keď sme bez neho aj doteraz nejak vydržali, môžeme si naň trošku ešte počkať. Dôležité je, aby každému ministerstvu stopercentne vyhovel. Aj keď zákon je iba sústavou právnych noriem, ktorý sám osebe ešte nemusí veľa znamenať. Najmä, ak k jeho realizácii nie sú zabezpečené peniaze. Nie náhodou sa v denníku Magyar Hírlap 12. 12. 1991 písalo, že podľa informácií pochádzajúcich z Úradu pre národné a etnické menšiny, plánovanie rozpoétu na rok 1992 spôsobuje značné dilemy. Podľa stanoviska vlády podporovanie menšinových organizácií, inštitúcií a masmédií by malo prebiehať do prijatia národnostného zákona v doterajšej forme. Začiatkom januára, v čase, keď väčšina z nás si dáva šľachetné záväzky, by sme v žiadnom prípade nemali byť skeptickí. Napriek spomínanému oneskoreniu pri príprave národnostného zákona by sme mali veriť, že ešte v roku 1992 sa vytvoria miestne a celoštátne samosprávy našich národných menšín. A to v takej podobe, akú dopúšťa návrh menšinového zákona, vytvorený konsenzom medzi vládnym menšinovým úradom a organizáciami našich národností, spojených v Okrúhlom stole národných a etnických menšín Maďarska. Mali by sme tomu veriť, napriek tomu, že na tento účel rozpočet vlády neobsahuje žiadnu sumu. Pritom k voľbám a vytvoreniu menšinových samospráv by boli potrebné aspoň dve miliardy forintov. Ako vieme, bez menšinových samospráv je nepredstaviteľná kultúrna autonómia národností. bez vytvorenia takejto auA tonómie našich menšín by bolo zo strany maďarskej vlády viac než netaktné hovoriť o európskej úrovni svojej národnostnej politiky a domáhať sa niečoho podobného na medzinárodnej politickej scéne pre Maďarov v susedných krajinách, keď doma ani zďaleka nemôže slúžiť dobrým príkladom. Bolo by však veľmi zlé, keby nám dávali určité šance a nádeje iba tzv. medzinárodné dimenzie nášho menšinového bytia. Veď národnostný zákon systém menšinových sai mospráv a inštitúcií majú slúžiť v tejto krajine, ktorej sme lojálnymi štátnymi občanmi, nám, príslušníkom národností. Imrich Fuhl Z OBSAHU Dozvuky folklórnej žatvy v Sarvaši (2. str.) Michal Borguľa -písmuk z Dolnej zeme (3. Or.) Starosti s pitnou vodou v (ialgagute (4, str.) Lepšie podmienky rópáfekych školákov (5. str.) Náboženská výuka v našich obciach (6. str.) Príbeh Michala Škrabáka (10. str.)