Ľudové Noviny, júl-december 1994 (XXXVIII/27-52)
1994-07-07 / No. 27
Národnostný deň s oslavami Dňa maďarskej slobody v Teranoch V znamení porozumenia a lásky Dr. Gy. Gémesi pri' slávnostnom prejave v spoločnosti starostu J. Mučinu a podpredsedníčky ZSM R. Baránekovej-Egyedovej V slovenskej novohradskej obci Terany (Terény), ktorá má 523 obyvateľov, sa v posledný júnový víkend konali spoločné oslavy Dňa maďarskej slobody, pripomínajúceho odchod sovietskych vojenských jednotiek z územia Maďarska, ku ktorému došlo pred tromi rokmi, a XIII. národnostného dňa. V sobotu sa v chotári obce konali motocyklové preteky, bola otvorená výstava poľnohospodárskych strojov a slávnostne odovzdali do prevádzky dlhoočakávanú vodovodnú sieť. Vo večerných hodinách sa v prírodnom amfiteátri konala veselá zábava. V nedeľu sa Terančanom predstavil drevorezbár Ferenc Pólyák a tí, ktorí nemohli byť v predchádzajúci deň pri slávnostnom otvorení miestnej vlastivednej výstavy, tiež mali čo doháňať, aby si do začiatku programu v prírodnom amfiteátri stihli poprezerať vecné pamiatky predkov tunajších Slovákov. V popoludňajších hodinách sa plejáda programov začala ekumenickou slovensko-maďarskou bohoslužbou, na ktorej Záber z vystúpenia teranského folklórneho súboru Na oslavy v prírodnom amfiteátri prišlo veľa záujemcov Pochybnosti o budúcnosti vzťahov so Slovenskom Nie všade sa v Maďarsku stretlo s nadšením americké ocenenie úsilia prezidentov Árpáda Göncza a Michala Kováča zlepšiť vzťahy medzi Maďarskom a ^Slovenskom. Odrazom tohto je napríklad článok v denníku Új Magyarország, ktorý si pôvodne ani nevšimol, že k spoločnému vyznamenaniu prezidentov v New Yorku došlo. „Samozrejme, nie je našou úlohou spochybniť oprávnenosť udelenia vyznamenania, ani relatívne priateľské vzťahy prezidentov a ich prípadný skutočný priaznivý vplyv,” komentovali udalosť noviny Új Magyarország skoro s týždňovým meškaním. „Ale úplnosť historickej pravdy si vynucuje niekoľko myšlienok. Predovšetkým to, že v posledných rokoch aj maďarská vláda sa dôsledne usilovala o zmierenie medzi obidvoma národmi a štátmi, ale dohody slovenská strana poľutovaniahodným spôsobom porušila. To len vyostrilo vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou, ktoré v dôsledku postavenia maďarskej menšiny na Slovensku beztak neboli bohvieaké. Dnes sa naozaj ukazujú priaznivé náznaky zblíženia. Ale nová maďarská vláda, ak sa naozaj snaží o historické vyrovnanie, nesmie nechať bez povšimnutia prieťahy okolo tzv. tabuľového zákona, ani možnosť, že sa v jesenných voľbách na Slovensku môže vrátiť predchádzajúca vládna orientácia.” „Nesúhlasím s nezodpovedným sľubovaním v súvislosti so zmluvami o základoch vzťahov, ktoré neberú do úvahy nás, ani s neodôvodneným optimizmom niektorých vyhlásení, aké sa ozvali z úst predsedu strany Gyulu Homa a pána prezidenta Árpáda Göncza”, povedal v rozhovore v tom istom čísle denníka Új Magyarország reformátsky biskup v Oradei, čestný predseda Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku László Tőkés. „Z čoho vychádza optimizmus Árpáda Göncza v súvislosti s maďarsko-slovenskou zmluvou, keď nemožno presadiť v slovenskom parlamente dôstojný zákon o dvojjazyčnom označeni obci? Podľa môjho názoru nemožno postaviť medzištátnu zmluvu na priateľstve Michala Kováča a Árpáda Göncza, uzavretom v New Yorku, navyše, keď sa na to nespýtali Miklósa Duraya ani troch maďarských strán, ktoré teraz vstúpili do koalície. Árpád Göncz by mal opatrnejšie formulovať svoje sľuby,” varoval prezidenta biskup László Tőkés. (mst) hlásala slovo Božie miestna farárka Hilda Gulácsiová-Fabuľová, pochádzajúca z Békéšskej Čaby. Vo svojej kázni hovorila o.i. o dobrých stykoch evanjelikov a katolíkov, o láske a o všetkom, čo spája ľudí dobrej vôle, bez rozdielu na ich vierovyznanie a národnostnú príslušnosť: „Je dobré, keď nasledovatelia pána Ježiša Krista držia pospolu, veď máme jedného a spoločného Ježiša Krista, jedného pána Boha a jedno Sväté písmo a napokon sa môžeme tešiť tej istej Božej láske, ktorá nám bola daná z nebies. ” Starosta obce Július Mučina potom odovzdal slovo predsedovi kuratória nadácie Deň maďarskej slobody dr. Györgyovi Gémesimu, ktorý stručne hodnotil doterajšiu činnosť nadácie a spomenul rad osláv Dňa maďarskej slobody: „Prvýkrát sme oslavovali skutočnosť, že v našej vlasti už niet cudzích vojakov, 30. júna 1991 v meste Gödöllő. R. 1992 sme založili našu nadáciu, hlavným cieľom ktorej je podporovať kultúrne podujatia, ktorými každý rok v posledný júnový víkend prejavujú občania svoju radosť z toho, že Maďarsko je nezávislou, slobodnou krajinou,” povedal Gy. Gémesi. „Preto nadácia vypísala konkurz na usporiadanie takýchto slávností a tak dnes oslavujú Deň maďarskej slobody popri mestách Gödöllő, Nyírbátor, Bonyhád a Csurgó aj tu, v Teranoch, kde zároveň v rámci XIII. národnostného dňa máme (Pokračovanie na 4. strane) v Čerstvé vetry Politické zemetrasenie zasiahlo Slovensko i Maďarsko v priebehu necelého štvrťroka. V oboch susediacich krajinách odišli (odchádzajú) z vládnych pozícií garnitúry i jednotlivci, ktorí dokázali v historicky neuveriteľne krátkom čase priam ukážkovo pokaziť vzťahy medzi oboma krajinami. Nové garnitúry a s nimi noví jednotlivci štartujú s prísľubmi triezvejších prístupov a dávajú tušiť svoje sklony k rozumným kompromisom. Z oboch brehov Dunaja začínajú povievať čerstvé vetry. Čo nám donesú? Aká bude budúcnosť? • • • Predovšetkým vychádzajme z niekoľkých poznatkov, ktoré by si mali obe rozvadené strany osvojiť, zapísať za uši a nikdy viacej na ne nezabudnúť: 1. ) Obapoľné usilovné omieľanie minulosti je neaktuálne a viacmenej otravné. Čo sa stalo, už sa neodstane. Dejiny zverme historikom, a dnešným politikárom nedovoľme, aby nás pomocou histórie hysterizovali. 2. ) Západoeurópske tanky sa kvôli menšinám nepohnú, ani keby ich vyvražďovali priam v masovom meradle ako toť, neďaleko, v Bosne a Hercegovine. Čo si nevydobyješ sám, to mať nebudeš a nikto za teba gaštany z ohňa ťahať nebude. 3. ) Vodné dielo v Gabčíkove stojí a bude stáť. Takisto, ako vodné diela na hornom Dunaji a hocikde inde vo svete. Prírodu si človek prispôsobuje a zotročuje vo svoj prospech, a nie naopak. Pochopiteľne, drobnejších, no nemenej závažných poučiek je tu aj viacej. Napríklad hneď skutočnosť, že skloňovanie Trianonu vo všetkých pádoch vynieslo maďarskej diplomacii iba negatívne výsledky. Kedysi večne rozhašterená Európa (najmä tá západnejšia) sa teší pomaly piatim desaťročiam mieru a pre revanšistické alebo revizionistické sklony nemá ani najmenšie porozumenie. To isté platí aj o Česku a Poľsku, kde slobodná tlač môže prinášať múdre úvahy lahodiace doterajšej peštianskej politike, vládne kruhy však o menšinách nebudú diskutovať s nikým. A najmä nie o Maďaroch na Slovensku, lebo takéto mudrovanie je blízke problematike Nemcov, vyhnaných na konci vojny z oboch spomínaných krajín. Ale za pozornosť bude stáť aj zásadný vládny postoj maďarského štátu voči menšinám v susedných krajinách. Nie práve najtriezvejšia politika hecovania menšín u susedov (pravdaže, s výnimkou Rakúska) neuspela. Na Slovensku sa dožíva politického a napokon aj finančného krachu Miklós Duray, ktorý prepadol aj ako politológ, aj ako politický veštec. Jeho veľkohubá politika zameraná na revanš a revíziu hraníc padá aj s terajšou maďarskou vládou. Zato pravdou je aj skutočnosť, že ani slovenské tanky sa nikdy nerozhýbu kvôli slovenským menšinám v Maďarsku, Poľsku a na Ukrajine (tobôž v Čechách!). Je nerozumné myslieť si, alebo priam požadovať, aby slovenské vládne miesta povýšili na úroveň každodenného politického boja zasahovanie do číro vnútorných vecí susedných štátov. Ide v podstate o to, že menšiny smú oprávnene požadovať od svojich materských krajín kultúrnu, osvetovú, pedagogickú pomoc a podporu, nesmú sa však stať nástrojom vydierania a ohrozovania suverenity daného štátu. Nie som veštec a nepochádzam ani z rodu prorokov, ale krk na to, že aj vodné dielo Nagymaros bude vybudované a že práce na ňom začnú už v tomto desaťročí. Nie kvôli slovenskej hrozbe, ale v dôsledku triezvej úvahy maďarských odborníkov, ktorí museli voľky-nevoľky takmer päť rokov opatrne čušať. K známej skutočnosti, že opozícia sa pokusne (a úspešne!) združila proti kádárovsko-grószovskej sústave práve pod zástavou boja proti Dunajskému vodnému dielu a MDF sa tým ocitla v politickom závoze, prirátajme aj skutočnosť, ako ľahko možno ovplyvniť maďarskú verejnosť výmyslami o nevzdelanosti, nepredvídavosti a inkompetentnosti „buta tótov”, ktorí Gabčíkovo vybudovali. Maďarská verejnosť totiž vie málo alebo ešte menej o tom, čo je Váhostav a svetový podnik Hydrostav. A že tieto podniky vybudovali kaskádu vodných diel na Váhu a z niekdajšieho žobráckeho Považia vyčarili za štyridsať rokov raj na zemi. • • • Od nových politikov na oboch stranách Dunaja očakávame odborný prístup, menej ideologizovania a nijaké nacionalizmy. Nijaké vzájomné hecovanie národov a národností neposkytne väčší krajec chleba; nijaké menšinové práva alebo zmeny hraníc nezastavia rast nezamestnanosti a biedu dedín. Veríme, že čerstvé vetry privejú zdravú národnostnú politiku. „ , Peter Hajdúk