Ľudové Noviny, júl-december 1996 (XL/27-52)

1996-07-04 / No. 27

Salgótarján ■■■■■■■■■■■■■■■■■ Celoštátna konferencia pedagógov Knižnica Bálinta Balassiho v Salgótarjáné v spolupráci s Celoštát­nou slovenskou samosprávou, Valným zhromaždením župy Novohrad, Ministerstvom školstva a kultúry MR, Ministerstvom školstva SR a Slo­venským inštitútom v Budapešti usporiadala v dňoch 19. a 20. júna celoštátnu konferenciu pedagógov spojenú s výstavou a zameranú na otázky výučby slovenského jazyka a literatúry u nás, ako aj na naj­novšie metódy jazykovej a menšinovej výučby na Slovensku. Účastníkov konferencie pozdravil riaditeľ Knižnice B. Balassiho Miklós Fehér. Podpredseda Valného zhromaždenia župy Novohrad Oszkár Frisch vo svojom otváracom prejave vyzdvihol, že podujatie poskytuje o. i. možnosť pre konštruktívny dialóg príslušníkov našich susedných národov. Rečník sa s uznaním zmienil o činnosti knižnice, smerujúcej k rozvoju národnostnej výučby. Na konferencii odzneli hodnotné prednášky o súčasnej situácii ná­rodnostného školstva v Maďarsku, o plánoch Celoštátnej slovenskej samosprávy zameraných na rozvoj vyučovania nášho materinského ja­zyka, o vydávaní a distribuovaní národnostných učebníc, ako aj o pro­blémoch výučby slovenčiny v našich materských školách. Účastníci konferencie sa však zaoberali aj úlohou ľudovoumeleckých skupín v našich školách a s vplyvom kultúrnej činnosti, zameranej na udržia­vanie našich tradícií, na slovenskú výučbu. (f) Nemieni zaháľať ani na dôchodku Judita Danková z Kondorosu - Až budem na dôchodku, ur­čite budem mať veľa voľného času, - povedala nám pred vyše rokom učiteľka materskej školy v Kondoroši Judita Danková. - Už dávnejšie som sa rozhodla, že ponavštevujem kondorošské sálaše a zozbieram slovenské piesne, verše, tance, príbehy, vecné pamiatky ľudového ume­nia, ak sa ešte nájdu. A keď bu­dem s prácou hotová, všetko za­píšem, aby tieto hodnoty ne­zmizli bez stopy. Ledva čakám, aby som sa do toho pustila.... Nuž, 24. júna t.r. nadišiel čas rozlúčiť sa s aktívnou dráhou. V budove kondorošskej materskej školy panovala slávnostná nála­da. Bývalé i terajšie kolegyne s kyticami v ruke, škôlkári pripra­vení predniesť krátky kultúrny program - všetko na počesť ob­ľúbenej kolegyne a učiteľky Ju­dity Danko vej. Vedúca učiteľka škôlky Ka­tarína Mátéová potláčajúc slzy spomínala na 37-ročnú pedagogickú činnosť J. Danko­­vej, ktorá tieto takmer štyri de­saťročia strávila na jedinom pracovisku - v kondorošskej materskej škole. „Od roku 1959 sa s nesmiernou láskou zaoberala so svojimi zverenca­mi. Odvtedy, ako získala dip­lom, je zápalistou prívrženky­­ňou slovenskej jazykovej vý­chovy. Svoje kolegyne zastupo­vala v odborovej organizácii, bola aktivistkou Červeného krí­ža a aktívne sa venovala slo­venskej kultúre v Kondoroši, ” povedala Katarína Mátéová. Jeden za druhou sa s J. Dan­­kovou s dojatím lúčili terajšie i bývalé kolegyne. Ich vrúcne slová vyjadrovali maximálne uznanie jej odbornosti. Nikdy nešetrila slovami chvály, ale ani konštruktívnej kritiky a vždy bola ochotná poskytnúť nezišt­nú pomoc. Prejavom uznania jej pedagogickej činnosti je aj mi­nisterské vyznamenanie Za vy­nikajúcu prácu. Prvý podpredseda Celoštátnej slovenskej samosprávy dr. Jú­lius Alt hovoril o Judite Danko­­vej ako o neúnavnej aktivistke Zväzu Slovákov v Maďarsku. Po dva volebné cykly zastupo­vala záujmy svojej obce v Ce­loštátnom výbore tejto organi-zácie. Bola iniciátorkou založe­nia miestneho slovenského klu­bu, ktorý má dnes 73 členov, i vytvorenia základov miestnej slovenskej národopisnej zbier­ky. Judita Danková, ako sama povedala, nechce ani teraz vy­sedávať so založenými rukami. Najskôr chce zorganizovať klub dôchodcov, ktorý bude sídliť v budove materskej školy. Nemô­že sa zmieriť s tým, že v miest­nej základnej škole neprebieha výučba slovenského jazyka. V jej snahe zmeniť tento neblahý stav jej pomáha aj starosta obce. Personálne podmienky výučby by boli zabezpečené. Treba sa „len” vrhnúť do organizačnej práce a presvedčiť rodičov. Vie, že to nebude ľahké. Nádej však nestráca, veď asi polovica zo šesťtisíc obyvateľov je sloven­ského pôvodu. V materskej škole bude výuč­ba slovenského jazyka prebie­hať i po jej odchode do dôchod­ku. Je to tiež jej zásluha: poda­rilo sa jej presvedčiť jednu ko­legyňu, aby získala diplom slo­venskej učiteľky a pokračovala v jej práci. Text a foto: -zb- V mene kolegýň sa s Juditou Dankovou rozlúčila vedúca učiteľka Katarína Mátéová (vpravo) Záber z programu škôlkárov Alsóregmec ■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■■ Zachrániť jazyk a slovenské tradície Vlani v novembri sa aj obyva­telia malej zemplínskej horskej dedinky Alsóregmec rozhodli zvoliť si miestnu slovenskú sa­mosprávu. Bolo to potešiteľné už aj preto, lebo táto obec - podob­ne ako ostatné malé osady tohto kraja - podľahla značnej asimi­lácii. Už aj z toho vyplýva, že táto naša menšinová samospráva pracuje za mimoriadne ťažkých podmienok. V malinkej obci, ktorá má len 256 obyvateľov, niet školy a teda ani pedagógov, ktorí by ovplyvňovali kultúrny život. Slovenčinu používajú v každodennom styku už iba naj­starší obyvatelia. - Voliči nám trom - členom slovenskej samosprávy - svoji­mi hlasmi vyjadrili dôveru a očakávajú od nás. že tu oživíme národnostné dianie, - povedal mladý predseda menšinovej sa­mosprávy Pavol Laczkó. - Na­šim cieľom je za daných okol­ností zachrániť všetko to, čo sa tu z národnostnej kultúry a ja­zyka zachovalo. Zachovať ľu­dové tradície a kultúru a odo­vzdať ich mladým pokoleniam. - V obci už sotva žije sloven­ský jazyk. - Žiaľ, jazyk našich predkov si zachovali iba staršie generá­cie, mladí skôr iba rozumejú po slovensky. Preto našim najdôle­žitejším a zároveň najsúmejším cieľom je - nakoľko nemáme školu - zorganizovať kurz slo­venského jazyka, na ktorý sa bude môcť prihlásiť každý. S radosťou môžem povedať, že na jeho vedenie sa podujala hosťujúca učiteľka Vlasta Sto­­fová, ktorá vyučuje v sloven­skej škole v neďalekom Novom Meste pod Šiatrom. Doposiaľ sa na kurz prihlásilo okolo tridsať ľudí, čo pokladám za úspech. Stretávať sa začnú od 1. sep­tembra t.r. - Na výučbu jazyka v škole ani nemyslíte? - Samozrejme, nemôžeme sa zmieriť s tým, že nemáme ško­lu. Nedávno sme obnovili škol­skú budovu, teda podmienky pre výučbu detí nižšieho stupňa sú dané. Ak sa nám to podarí, potom v nižších triedach by sme zaviedli zamestnania v sloven­skom jazyku. - V obci o vašej samospráve vedia, veď máte za sebou už niekoľko významnejších akcií. - Spolu s obecnou samosprá­vou sa nám podarilo realizovať niekoľko podujatí, ktoré zmobi­lizovali takmer celú obec. Me­dzi takéto patrí napríklad stret­ských nutie dôchodcov. Na­koľko kultúrny pro­gram poskytli žiaci slo­venskej školy v No­vom Meste pod Šia­trom, o toto stretnutie sa nezaujímali iba dô­chodcovia. Ďalšou na­šou akciou bolo ožive­nie, resp. zorganizova­nie detského národ­nostného súboru Du­­binka, ktorý sa odvtedy predstavil na niekoľ­kých podujatiach. Za našu najdôležitejšiu to­horočnú akciu právom môžem vyhlásiť regio­nálne stretnutie zemp­línskych Slovákov, ktoré sa konalo v polo­vici júna. Zavítalo k nám šesť ľudových sú­borov, medzi nimi i známy umelecký súbor a dychovka zo sloven- Michalian. Chceli by sme. aby sa regionálne stretnu­tie, ktoré dokáže mobilizovať slovenské kultúrne súbory i záu­jemcov zo Zemplína, stalo ta­­dičným. Prvé naše stretnutie nás presvedčilo, že naše snahy mož­no realizovať. - Hádam sa nemýlime, ak tvrdíme, že činnosť vášho men­šinového zboru závisí aj od po­stoja väčšinovej samosprávy voči vám. - Naše styky s obecnou sa­mosprávou sú veľmi dobré. Väčšinová samospráva na čele so starostom Jozefom Szabom nás vo všetkých našich úsiliach maximálne podporuje. Na tento rok sme od nej dostali napríklad 200 tisíc forintov. Pri realizova­ní našich úloh nám pomáha, ba všetky významnejšie pSÍJujatia organizujeme spoločne. - Také akcie, akou bolo na­príklad regionálne stretnutie zemplínskych Slovákov, si vyža­dujú značnejšie finančné pro­striedky... - Okrem vyše 100-tisícovej podpory zo štátneho rozpočtu a už spomenutých 200 tisíc sme získali od rôznych nadácií 317 tisíc forintov. Nie je to boh­vieaká veľká suma, ale umož­ňuje nám, aby sme sa smelo púšťali do organizovania na­šich akcií. - Aké styky máte s Celoštát­nou slovenskou samosprávou? - Napriek tomu, že naša obec v CSS nie je zastúpená, styky s ňou máme plodné. Predseda CSS pán Michal Mata sa zaujíma o našu čin­nosť a aj osobne veľmi veľa pomáha. Môžem povedať, že CSS nepomáha len nám, ale aj väčšinovej samospráve, ba ce­lej našej obci. Text a foto: -zb- Predseda Slovenskej samosprávy v Alsó­­regmeci Pavol Laczkó

Next