Ľudové Noviny, júl-december 1997 (XLI/27-52)
1997-07-03 / No. 27
2 KULTÚRA Americko-slovenský folklórny súbor v Detroite Šarišan 25-ročný Nedávno si folklórny súbor, pôsobiaci v Detroite, veľkomeste ležiacom na americko-kanadskej hranici, pripomenul pekné jubileum - švrťstoročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti spovedal jeho vedúceho Milana Straku jeho menovec, spolupracovník časopisu Slovensko Milan Straka. - Šarišan je nielen podľa môjho osobného názoru určite najlepším americko-slovenským folklórnym súborom. Teraz, pri príležitosti 25- ročného jubilea tohto kolektívu, ktorý si založil a dodnes vedieš, by som sa spolu s tebou rád krátim vrátil k spomienke na začiatky i okolnosti jeho vzniku. - Ako vieš, stál som už pri kolíske nášho dnešného bratského súboru Šarišan z Prešova, ktorý vznikol roku 1967 vo Veľkom Šariši. Vďaka húževnatosti niekoľkých členov kolektívu súbor nezanikol ani vtedy, keď som sa o tri roky rozhodol emigrovať za oceán. V ďalekej Amerike mi okrem rodiny a nriateľov najviac chýbal aj náš Šarišan a tak som sa za veľmi obtiažnych okolností rozhodol založiť podobný folklórny kolektív aj tu. Trvalo mi rok, kým sa mi podarilo zorganizovať svoju prvú skupinu... Jej členkou bola aj moja tanečná partnerka a neskôr aj moja životná družka - Eleonora Rimarčiková, ktorá sa narodila už v Spojených štátoch, no jej rodičia tak isto pochádzajú z východného Slovenska. Postupne náš kolektív rástol personálne i z hľadiska technického, repertoárového či kostýmového. Dnes máme kroje pre 8 - 10 párov a prezentujeme v nich hudobno-tanečný prejav i odev regiónov Zemplína, Šariša, Liptova, Oravy, Detvy, Trenčína, Horehronia a Myjavy. Počas tých rokov mali na rozvoji dramaturgickej a choreografickej pestrosti vystúpení nášho súboru podiel aj odborníci zo starej vlasti - bývalý sólista SĽUK-u Jaroslav Ševčík, ďalej Stanislav Bužek, Ondrej Demo, Milan Hviždiak zo súboru Zemplín, Alena Kulíková z prešovského Šarišana, Miloš Blahut, dnes už nebohý Jozef Bakšay zo súboru Železiar a tiež Ladislav Bačinský, folklorista z Košíc. - Kto všetko sa v Šarišane vystriedal ako účinkujúci a kde všade ste už za štvrťstoročie jeho existencie účinkovali? - Členovia nášho súboru sú poväčšinou slovenského pôvodu, ale máme tu aj Američanov, ktorí sa k nám pridali. Náš slovenský folklór sa im totiž veľmi páčil už odvtedy, ako účinkovali vo vysokoškolskom súbore národností, kde som ich učil slovenské ľudové tance. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa napokon rozhodli s nami pokračovať ďalej a poniektorí z nich už v Šarišane účinkujú 15 rokov. Za štvrťstoročie existencie nášho kolektívu sme so svojím programom pochodili mnohé miesta v USÄ a Kanade. Vystupovali sme v Chicagu, Clevelande, Pittsburghu, New Yorku, Tolede, Hersey, Barbertone, floridskom Winter Parku, ale aj vo Windsore, Hamiltone, St. Čatherines, Toronte, Welande, Montreali. Päťkrát sme už účinkovali na Slovensku, z toho trikrát - v rokoch 1980, 1984 a 1986 - na folklórnych festivaloch v Detve. Roku 1991 sme absolvovali spolu so Šarišanom z Prešova nezabudnuteľný zájazd vlastne po celom bývalom Československu. — Ktoré z vystúpení ti vo všeobecnosti najviac za tie roky utkveli v pamäti a z akého dôvodu, resp. ktoré z nich si najviac ceníš? - Za 25 rokov bolo takých účinkovaní, ktoré mi ostali natrvalo v pamäti, viac. K tým najkrajším spomienkam pre všetkých členov nášho súboru patrili určite tie, ktoré sú spojené s festivalom v Detve. No osobitné spomienky prechovávam na vystúpenie v mojom rodnom mestečku Veľký Šariš, kde som sa v spomínanom roku 1991 vrátil a po 24 rokoch vystúpil na tom istom pódiu, na ktorom som svoju kariéru folklórneho tanečníka roku 1967 začínal... To bola pre mňa naozaj veľká udalosť. Milé prijatie, sála plná divákov - medzi nimi mnohi členovia rodiny - nám tlieskala a v nejednom prípade i plakala... Ak by som mal spomenúť naše najväčšie úspechy na americkej pôde — dominantné postavenie v tejto hierarchii má určite obdobie, kedy nás Michiganská opereta a spoločnosť angažovala do inscenácie Veselej vdovy. Účinkovali sme v spoločnosti populárnych hereckých a speváckych hviezd z New Yorku a Kalifornie. Šarišan tiež účinkoval s Macombským symfonickým orchestrom, ktorý uviedol repertoár zostavený zo skladieb slovanských majstrov. Súbor sa tiež ocitol v knihe, určenej pre americké základné školy, ktorá rozpráva príbeh malého medvedíka, navštevujúceho rozličné etnické skupiny a pritom sa prišiel pozrieť aj na nás, Slovákov. Každoročne účinkujeme tiež na našom Slovak festivale v Detroite-Sterling Heights. - Už roky vedieš svoju strojársku firmu. Ako sa dá vlastne kombinovať po celé tie roky náročná práca pri riadení takéhoto podniku s nemenej náročnou úlohou vedúceho, účinkujúceho a organizátora prosperujúceho folklórneho súboru? - Moja firma sa zameriava na generálne opravy obrábacích strojov či rozličných hydraulických zariadení a zatiaľ mi patrí. No na druhej strane však nepokladám prácu a obchod za jediný cieľ môjho života. Ide o činnosť, ktorou zabezpečujem obživu sebe i svojej rodine a ktorá je súčasne zdrojom akejsi mojej vnútornej spokojnosti z dosiahnutých profesných výsledkov Lenže za dôležité pokladám aj to, že človek dokáže podľa svojich schopností urobiť niečo aj pre spoločnosť a najmä pre svojich rodákov tu, v zámorí, či priamo v starej vlasti. A tak som si za uplynulých 25 rokov vždy dokázal na takéto veci nájsť čas. Môžem povedať, že som z tejto svojej aktivity nemal nikdy žiadny ekonomický zisk, všetko v našom kolektíve je dobrovoľné a to, čo prípadne dostali členovia súboru, patrilo v rovnakej miere aj mne. Sme súdržní naozaj ako jedna rodina. Veď máme členov, ktorí s nami účinkujú už 20, či 24 rokov... Naše ďalšie plány a ciele vidím predovšetkým vo výchove dorastu, ktorého skupinu sme znovu obnovili pred dvomi rokmi. Jej vedúcou je naša dlhoročná členka Dana Grisáková-Ivinová. Detský súbor rozvíja svoju činnosť pri našej novej slovenskej osade Šv. Cyrila a Metoda v šterling Heights. Manželia Eleonora a Milan Strakovci počas vystúpenia na folklórnom festivale v Detve Starosta Veľkých Kapušian v Békéšskej Čabe Starosta Veľkých Kapušian dr. Tibor Bodnár po tretíkrát navštívil sídlo Békéšskej župy. Spolu s členom vedenia miestneho odboru Matice slovenskej Štefanom Schvarczom boli hosťami čabianskej organizácie Slovákov. Aj keď cieľom ich návštevy bola tentoraz účasť na CSABA EXPO, hostia zo Slovenska a ich čabianski hostitelia využili príležitosť, aby si vymenili názory na ďalšie možnosti upevnenia spolupráce v oblasti kultúry. Kultúrne styky medzi Čabou a Kapušanmi sa začali vytvárať pred tromi rokmi - pohostinným vystúpením mezőmegyerského ženského speváckeho zboru vo Veľkých Kapušanoch a pokračovali opätovnou návštevou tamojšieho speváckeho zboru v Mezőmegyeri. Ako vysvitlo, nasledujúce obdobie bude mimoriadne bohaté na vzájomné kultúrne styky. - V prvom rade by sme chceli, aby sa rozšírili možnosti stretávania sa občanov oboch miest. V auguste náš spevácky zbor vystúpi v čabianskom evanjelickom kostole a potom zasa dychovka čabianskeho kultúrneho domu železničiarov zavíta do Veľkých Kapušian. Dohodli sme sa, že čabianskeho letného tábora drevorezbárov sa zúčastnia dvaja naši umelci. Na sústredení učiteľov dejepisu, ktoré sa bude konať u nás v septembri, počítame aj s účasťou dejepisárov z békéšskeho regiónu. Poskytneme im možnosť oboznámiť sa s historickými pamiatkami nášho mesta, v rámci exkurzií navštívime pozoruhodnosti nášho okolia, ale budú mať možnosť vymeniť si názory na aktuálne otázky výučby dejepisu, - vyčíslil bohatý program nasledujúceho obdobia veľkokapušiansky starosta. Dr. Tibor Bodnár ešte pripomenul, že návšteva na CSABA EXPO mu poskytla veľa osožných skúseností, ktoré bude môcť využiť pri prípravách už po štvrtýkrát poriadanej výstavy Karpatského pohraničného hospodárskeho zväzu, zameranej na rozširovanie podnikateľských stykov. V záujme toho vydávajú aj štvrťročenku, ktorá v slovenskom, maďarskom, ukrajinskom a anglickom jazyku poskytuje podnikateľom dôležité informácie. — Naše kapušianske expo sa bude konať v októbri a jeho základnými témami budú energetické zdroje a úspornosť energie. Dúfame, že sa ho zúčastní aj Békéšska Čaba, - povedal na záver nášho rozhovoru dr. Tibor Bodnár. Ervin Sass 3. júla 1997 Spolupatričnosť priniesla svoje ovocie Slovenský spoločenský dom v Sarvaši (Dokončenie z 1. strany) Aby sa nielen slovenská reč, ale i prekrásny slovenský ľudový spev vpil do stien spoločenského domu, o to sa zaslúžila Edita Csasztvanová. Väčšina tanečníkov komornej skupiny folklórneho súboru S. Tešedíka sú odchovanci sarvašskej slovenskej školy. Nie náhodou práve oni vysvätili tanečný parket. Spoločenský dom bude isto slúžiť aj priateľským posedeniam so spevom a tancom. Obrusy - ľanové, biele - priniesli priatelia z družobného mesta pod Tatrami, z Popradu. Ako prezradila prednostka Oľga Marhulíková, už sa pripravujú na svetové podujatia, na ktoré čakajú aj svojich sarvašských rodných. Súčasťou krstu slovenského spoločenského domu bolo aj odhalenie pamätnej tabule sarvaš-ského rodáka, insitného maliara Juraja Lauku. Príhovor mal bývalý riaditeľ sarvašskej slovenskej školy Ján Folytán. Tabuľu venoval syn, tiež maliar Juraj Lauko ml. Po krstinách sa patrí žiť. Dúfajme, že Slovenský spoločenský dom bude mať na chlieb a vodu, na podujatia, bez ktorých by bol pustý a smutný. Do roka a do dňa nech by nám papier nestačil pri vymenúvaní všetkých slávností, ktorých bude dejiskom. Nech by nešiel v šľapajach svojho „staršieho brata” v Békéšskej Čabe, kde sa na činnosť ujde len veľmi málo forintíkov. Text a foto: E. Trenková Edita Csasztvanová si za svoje spevácke umenie vyslúžila vysoké ocenie Komorná skupina folklórneho súboru S. Tešedíka je známa široko-ďaleko Utužujúce sa priateľstvo Minulý týždeň v na pozvanie klubu dôchodcov Čabianskej organizácie Slovákov zavítala do Domu slovenskej kultúry v Békéšskej Čabe skupina dôchodcov z Medgyesegyházy. Bolo to už druhé tohoročné stretnutie slovenských dôchodcov týchto lokalít. Hostia sa na návštevu oduševnene pripravovali. Pri tejto príležitosti vytvorili osemčlennú spevácku skupinu, ktorá prekvapila hostiteľov peknými slovenskými a maďarskými piesňami. V čase priateľskej návštevy bola v Dome slovenskej kultúry inštalovaná výstava z miestnohistorickej zbierky medgyesegyházskeho rodáka Adama Zsilinszkého. Program EÚ Program Európskej únie (EÚ) pre odborné vzdelávanie a prípravu na roky 1995-1999 pod názvom Leonardo do Vinei podporuje nielen v krajinách EÚ, ale aj v asociovaných krajinách strednej a východnej Európy zvyšovanie kvality odborného vzdelávania. Do programu sa môže prihlásiť každá organizácia, podieľajúca sa na odbornom vzdelávaní a profesionálnej príprave: stredné odborné školy, učilištia, vysoké školy, ale aj inštitúcie, podniky, orgány štátnej správy a miestne samosprávy, výskumné ústavy a pod. Ľudové noviny TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: ZOLTÁN BÁRKÁNYI Adresa redakcie: 1065 Budapešť VI., Nagymező u. 49. Tel: 3319-184, tel.-fax: 3323-158. (Poštová adresa: Budapest, Pf: 701/244, PSČ: 1399) Vydáva Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft., Budapest. Za vydávanie zodpovedá generálny riaditeľ JÓZSEF NYÉKI. Rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft (1085 Budapest, Somogyi Béla u. 6, poštová adresa: 1394 Bp. Pf. 357. Fax: 138- 4746, 118-6668) a redakcia Ľudových novín (1065 Budapest, Nagymező u. 49, poštová adresa: 1399 Budapest, Pf. 701/244). Seky, resp. tlačivo na predplatenie nášho týždenníka dostanete na týchto adresách, okrem toho od členov Celoštátnej slovenskej samosprávy a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Pýtajte si od nich šeky na predplatenie, ktoré môžete podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné 672- Ft, polročné 336- Ft, štvrťročné 168- Ft, mesačné 52- Ft. V ČR a SR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press Kft. Zodpovedný vedúci FERENC IBOS, vedúci smený KÁROLY SZABÓ Tlačiareň HÍRLAP NYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci NORBERT BURJÁN. Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny. Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru.