Ľudové Noviny, január-jún 1999 (XLIII/1-25)
1999-01-07 / No. 1
2 KULTÚRA Mätraszentimre Rozbieha sa slovenská menšinová samospráva V rámci jesenných komunálnych volieb si občania zvolili slovenské menšinové samosprávy aj v takých osadách, v ktorých doteraz neboli. Medzi ne patrí aj Mätraszentimre, kde pôsobí trojčlenná slovenská menšinová samospráva. Za predsedu zboru bol zvolený miestny poštový doručovateľ Juraj Stuller, členmi sú riaditeľ miestnej školy na dôchodku Juraj Blasko a slovenčinárka miestnej školy Judita Szabadová Kaszálóvá. Pri našej nedávnej návšteve v obci sme využili čas, aby sme čitateľom predstavili predsedu nového zboru. Poštový doručovateľ má pred vianočnými sviatkami plné ruky práce, nie div, že sme ho mohli zastihnúť len v popoludňajších hodinách, aj to len na chvíľočku. Stačilo to však na to, aby nám povedal niečo o sebe a načrtol predstavy menšinovej samosprávy, veď v čase nášho rozhovoru nový zbor nemal ešte zostavený ani rozpočet, ani pracovný plán. Pravdou je, že prostredníctvom najpočetnejšej slovenskej civilnej organizácie Zväzu Slovákov v Maďarsku v tejto malebnej horskej obci dlhé roky prebiehala systematická národnostná činnosť, ktorá sa prejavovala najmä v kultúrnej oblasti. J. Stuller sa aktívne zapájal do slovenského národnostného diania, takže ľudia ho dobre poznali aj z tejto stránky a preto mu prejavili dôveru vo volMch. - Som tunajším rodákom a slovenčinu som si osvojil od rodičov, s ktorými som v detstve komunikoval len po slovensky. Po maďarsky som sa poriadne naučil až v škôlke. Mám brata - dvojča, aj on hovorí po slovensky, ale odsťahoval sa do maďarského prostredia a nemá s kým hovoriť. Ja som sa učil slovenčinu aj v škole, takže ju ovládam pomerne slušne. Devätnásť rokov pracujem na miestnej pošte ako doručovateľ. S obyvateľmi mám dobré kontakty, mám dojem, že mi dôverujú. So staršími občanmi sa veľakrát porozprávam po slovensky a sú mi za to veľmi vďační. Manželka pochádza zo Suchej Huty (Mátraaímás), tiež je zo slovenskej rodiny, takže používanie materčiny je v našej domácnosti bežnou vecou, — predstavil sa usmievavý štyridsiatnik zavalitej postavy, ozajstný vrchár. Ako nám povedal, slovenská menšinová samospráva chce do svojho pracovného plánu zaradiť niekoľko základných oblastí činnosti. Za najdôležitejšie označil podporovanie výučby slovenského jazyka, kultúrneho života osady, propagovanie Ľudových novín v kruhu miestnych slovenských obyvateľov a napomáhanie športovej činnosti, veď mladšie pokolenia sú najprístupnejšie prostredníctvom športu. Za dôležitú, ak nie za najdôležitejšiu úlohu národnostnej činnosti, považuje predseda samosprávy výchovu detí a mládeže v slovenskom duchu. Chceli by sme zvýšiť efekt slovenskej kultúrnej činnosti a pokračovať v obohacovaní náplne a zvyšovaní úrovne národnostných dní. Taktiež by sme -chceli upevňovať a rozširovať priateľské styky obce s osadami na Slovensku Gemerská Panica, Otročok a Mojím, kam sa onoho času presídlili naši obyvatelia, ako aj so slovenskými osadami v Maďarsku Malá Nána, Šámšon a Suchá Huta, s ktorými sa nám podarilo vytvoriť plodné styky. Slovenská menšinová samospráva by rada zorganizovala výlet do Vysokých Tatier, - konštatoval J. Stuller. - Teraz pripravujeme budúcoročný plán práce a organizačné stanový nášho zboru. I keď robíme prvé kroky, už teraz vieme, že sa budeme snažiť úzko spolupracovať s obecnou samosprávou. Mravnú a finančnú podporu očakávame od Celoštátnej slovenskej samosprávy i od ZSM. Samozrejme, v záujme čím úspešnejšej činnosti chceme využívať možnosti získavať finančné prostriedky z konkurzov, vypísaných pre národnostné aktivity, - povedal na záver nášho rozhovoru predseda Slovenskej menšinovej samosprávy v Mátraszentimre Juraj Stuller. (majnek) Juraj Stuller Kľúčové termíny výtvarného umenia Terminologický slovník ako pomôcka nielen pre študentov Knižné vydanie slovníka Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia (gramatická a sémantická charakteristika) od Jany Geržovej a Ingrid Hrubaničovej prináša na knižný trh typ pôvodnej odbornej publikácie, ktorá v SR dlhodobo absentuje. Publikácia nie je tradičným terminologickým slovníkom, chce analyzovať stav odbornej terminológie z hľadiska jej gramatickej a sémantickej charakteristiky a navrhnúť riešenia, ako zjednotiť jej písanú a hovorenú podobu. „Vzhľadom na to, že nástup tzv. normalizácie na začiatku 70. rokov odsunul autentickú tvorbu na okraj oficiálnej kultúry, zostali mnohé osobnosti a výtvarné tendencie sledovaného obdobia zmapované len torzovito,” uvádzajú autorky. Podľa nich môže sa dokonca hovoriť o absencii prvotného výskumu a podrobnej dokumentácie umeleckých diel sledovaného obdobia, pretože mnohé z termínov, ktoré sa bežne používajú v zahraničnej odbornej literatúre, sú v kultúrnej verejnosti SR neznáme alebo nedostatočne vysvetlené, bez konkrétnej aplikácie na istý typ umeleckého diela. Kľúčové termíny analyzujú 210 hesiel, 117 z nich je spracovaných s príslušnou heslovou staťou (tzv. dominantné heslá) a 83 ako odkazových hesiel. Publikáciu, ktorú vydal Kruh súčasného umenia Profil s finančným príspevkom VŠVU v Bratislave, je možné kúpiť vo vybraných kníhkupectvách a galériách na Slovensku za 150 Sk, študenti vysokých a stredných škôl si môžu slovník zakúpiť za 100 Sk v Galérii Médium na Hviezdoslavovom nám. v Bratislave. Konferencia Cesty dedičstva Využitie pamiatok v cestovnom ruchu Historické pamiatky ako súčasť produktu cestovného ruchu bola hlavná téma medzinárodnej konferencie Cesty dedičstva, ktorá sa uskutočnila v Rožňave. Odborníci na vidiecky turizmus, ochranu pamiatok, manažment a financovanie cestovného ruchu zo Slovenska a Veľkej Británie si na konferencii vymenili skúsenosti s využívaním pamiatok na tzv. cesty dedičstva. Jednou z prvých podobných aktivit v SR je od vlaňajška Gotická cesta. Vedie v dĺžke takmer 200 kilometrov historickým územím Gemera a Spiša, spája najvýznamnejšie pamiatky do ucelenej trasy a poskytuje turistom komplexný kultúmo-historický obraz o regiónoch. Podľa doterajších skúseností je záujem o podobný typ dovolenky najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Združenie turizmu Spiš-Gemer pripravilo Gotickú cestu spolu s nemeckou poradenskou agentúrou Dr. Gôtz & Partner a predstavilo ju na viacerých veľtrhoch cestovného ruchu. Za zaujímavý a perspektívny produkt cestovného ruchu ju označili aj účastníci konferencie po jej absolvovaní. 7. januára 1999 Slovenská menšinová samospráva v Kirti I Pevné zázemie Je potešiteľné, že v minuloročných komunálnych voľbách vznikli slovenské menšinové samosprávy aj v takých obciach a mestách, kde predtým nepôsobili. V niektorých osadách, kde sa väčšina poslancov zvolených do obecnej samosprávy hlásila k slovenskej národnosti, vyhlásili za slovenskú obecnú samosprávu. Tak tomu bolo aj v malej novohradskej osade Kirť (Erdőkürt), v ktorej sa už aj predošlá „väčšinová* samospráva, zvolená r. 1994, rozhodla stať sa slovenskou a túto úctyhodnú tradíciu prevzal aj terajší sedemčlenný zbor. Kirť má teda prakticky dve slovenské samosprávy a okrem toho také zoskupenia, ako sú slovenský klub a slovenský páví krúžok. Trojčlenná slovenská menšinová samospráva pozostávajúca z predsedu Jozefa Budaiho a členov Karola Bodu a Jozefa Budaiho mladšieho, sa teda má na koho spoliehať. Pri našej nedávnej návšteve v obci sme sa vyzvedali na smery činnosti slovenského voleného zbom v nasledujúcom cykle. Pre neprítomnosť predsedu nás s predstavami slovenskej samosprávy oboznámil jej poslanec, riaditeľ miestnej školy Karol Bodá. - Pre náš zbor je veľká výhoda, že svoju činnosť nemusí začať od samých začiatkov. V našej osade dlhé roky pôsobia slovenské organizácie, myslím tu v prvom rade na slovenský klub a páví krúžok, ktoré dlhé roky vyvíjajú úspešnú národnostnú činnosť a stali sa pevným článkom spoločenského života našej osady. Tieto zoskupenia za pomoci obecnej samosprávy sa zamerali na zber a pestovanie miestnych slovenských ľudových tradícií. Členovia slovenského klubu sa snažia zachovať tieto vytrácajúce sa kultúrne hodnoty a na svojich klubových večierkoch ich znovu oživovať. Prevažná väčšina klubovnikov spieva v slovenskom pávom krúžku, ktorý so svojím dvojjazyčným folklórnym programom vystupuje nielen v okolitých obciach, ale aj vo vzdialenejších regiónoch krajiny. Predstavil sa už aj na Slovensku. Naše záujmové organizácie iniciovali a napomáhali nadviazanie družobných stykov Kirťu s osadou Hrušov. Klubovníci získali pekné zážitky na výlete do Banskej Bystrice a Zvolena. Naša samospráva má teda dobré zázemie pre národnostnú činnosť, konštatoval Karol Bodá. Pripomenul, že v minulých rokoch bol hybnou silou národnostného diania Jozef Budai a jeho manželka Piroška, ktorí venovali veľa času a energie organizovaniu programov pre klubovníkov a členov ľudového speváckeho zbom. Je potešiteľné, že Jozef Budai bude môcť svoje bohaté skúsenosti uplatniť aj pri usmerňovaní činnosti slovenskej menšinovej samosprávy. Čo sa týka plánov tohto zboru, Karol Bodá sa zatiaľ o nich zmienil len ako o predstavách, veď v čase našej návštevy ešte nevedeli, aké budú ich finančné možnosti. - Myslím si, že v nasledujúcom období nemusíme vymýšľať žiadne nové smery činnosti. Treba podporiť a podľa možnosti ďalej rozvíjať doterajšie aktivity slovenských záujmových organizácií, pestovať a upevňovať družobné styky s obcami na Slovensku. Chceme pokračovať vo vytváraní družobných stykov našej školy s niektorou školou na Slovensku, pokračovať v jazykových kurzoch pre slovenských ldubovníkov, ktoré prebiehajú od minulého roku pod vedením miestnej slovenčinárky Estery Bodovej a skúmať aj možnosti podporovania výučby slovenského jazyka v základnej škole. Za dôležitú úlohu považujeme podporiť zber národopisných pamiatok a pestovanie miestnych ľudových tradícií, ako aj pobádať, aby obecná samospráva zakúpila starobylý sedliacky dom, v ktorom by sme umiestnili národopisnú zbierku. Túto úlohu sa nám vlani kvôli nedostatku finančných zdrojov nepodarilo realizovať. V úzkej spolupráci s obecnou slovenskou samosprávou sa chcea me podieľať na oživeni kultúrneho spoločenského života našej osady, - povedal na záver nášho rozhovoru poslanec slovenskej menšinovej samosprávy Karol Bodá. (majnek) Karol Bodá Ľudové noviny TÝŽDENNÍK SLOVÁKOV V MAĎARSKU Šéfredaktor: ZOLTÁN BÁRKÁNYI Adresa redakcie: 1065 Budapešť VI., Nagymező u. 49. Tel: 3319-184, tel.-fax: 3323-158. (Poštová adresa: Budapest, Pf.: 701/244, PSČ: 1399) Vydáva Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft., Budapest. Za vydávanie zodpovedá generálny riaditeľ JÓZSEF NYÉKI. Rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft. (1085 Budapest, Somogyi Béla u. 6, poštová adresa: 1394 Bp. Pf. 357. Fax: 138-4746, 118-6668) a redakcia Ľudových novín (1065 Budapest, Nagymező u. 49, poštová adresa: 1399 Budapest, Ff. 701/244). Šeky, resp. tlačivo na predplatenie nášho týždenníka dostanete na týchto adresách, okrem toho od členov Celoštátnej slovenskej samosprávy a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Pýtajte si od nich šeky na predplatenie, ktoré môžete podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné 896-Ft, polročné 448-Ft, štvrťročné 224- Ft. V ČR a SR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press Kft. Zodpovedný vedúci FERENC IBOS, vedúci smený KÁROLY SZABÓ. Tlačiareň HÍRLAP NYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci NORBERT BURJÁN. Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny. Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. Čoskoro nájdete ĽN na internete - Home page: WHiw.dataneLhu<compress<ludove99 E-mail: comp-pressCáynaiLdatanethu