Ľudové Noviny, január-jún 2001 (XLV/1-26)
2001-01-04 / No. 1
2 POLITIKA-KUL TURA Ferenc Mádl na Slovensku o mimoriadnom a hlbokom priateľstve Prezident MR Ferenc Mádl v druhej polovici decembra absolvoval jednodňovú neoficiálnu návštevu našej materskej krajiny, v rámci ktorej v Bratislave rokoval s prezidentom SR Rudolfom Schusterom, zúčastnil sa na otvorení Nádvoria Európy v Komárne a stretol sa tam s vedením Strany maďarskej koalície (SMK). Prezidenti Slovenska a Maďarska konštatovali, že problém vodného diela Gabčíkovo by sa nemal spolitizovať, ale mal by zostať na odbornej úrovni. Experti oboch krajín nájdu riešenie, ktoré bude prijateľné pre Maďarsko aj Slovensko tak, aby tento problém, ktorý niekoľko rokov zaťažoval vzájomné vzťahy, nenarušil ich súčasnú dobrú úroveň. Krajným riešením prípadu je súdny dvor v Haagu, ale bolo by pre obe krajiny lepšie, ak by sme sa dohodli, povedal R. Schuster po stretnutí s maďarským partnerom. F. Mádl, ktorý dva roky zastupoval maďarskú stranu ako vládny splnomocnenec v prípade vodného diela Gabčíkovo, sa vyslovil za hľadanie spoločného riešenia, ku ktorému obe krajiny zaväzuje haagske rozhodnutie. „Odbornými diskusiami na oboch stranách sa pokúsime nájsť východisko ”, dodal s tým, že prípad nemôže porušiť mimoriadne a hlboké priateľstvo” medzi Maďarskom a Slovenskom. V súvislosti s ambíciou oboch krajín stať sa členmi Európskej únie (EÚ) prezidenti zdôraznili, že jediná cesta do nej vedie práve cez úzku spoluprácu krajín Višegrádskej štvorky. Obaja predstavitelia sa dohodli aj na konkrétnych formách vzájomnej spolupráce. Ide o cezhraničnú spoluprácu regiónov, ktorú potvrdilo aj prijatie dohody medzi Košicami a Miškovcom. Rovnako sa zhodli na výmene skúseností a pomoci vo vojenskej oblasti, kde F. Mádl deklaroval podporu MR v prístupovom procese SR do NATO. F. Mádl v Komárne sa zúčastnil slávnostného odovzdania polyfúnkčného komplexu Nádvoria Európy, ktoré je postavené z objektov s typickou architektúrou európskych štátov. Prezident MR ocenil spoločné dielo tam žijúcich Slovákov a Maďarov. Nádvorie Európy pozostáva z hotelovej, administratívnej, obytnej, maloobchodnej a kultúmo-spoločenskej časti. Náklady projektu dosiahli 300 miliónov korún. Pripravovaný zákon o štatúte zahraničných Maďarov bol hlavnou témou rokovaní prezidenta MR s predstaviteľmi SMK, ktorí vzácneho hosťa informovali o súčasnej politickej situácii a zmenách na slovenskej politickej scéne. Hovorili takisto o perspektívach a cieľoch SMK týkajúcich sa najbližšieho politického diania na Slovensku. F. Mádl a delegácia SMK, ktorú viedol jej predseda Béla Bugár, ocenili dohodu o prijatí Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, aj keď ju vláda SR ešte neschválila. (t-hl) v Cerňa po milenárnom roku V jedinej dodnes aj Slovákmi obývanej obci v zadunajskej Fejér- skej župe v Černi (Bakonycsemye), podobne ako tomu bolo aj v mno-hých našich ďalších osadách, sa uplynulý rok niesol v znamení miZáber z minuloročných ústredných osláv milénia a z vystúpenia slovenského pávieho krúžku v Černi lénia - tisíceho výročia založenia uhorského štátu. Ako sme sa od predsedu Slovenskej samosprávy v Černi Jána Szabóa dozvedeli, v roku 2000 aj v tejto obci rezonovali poučenia zakladateľa uhorského štátu, kráľa svätého Štefana, podľa ktorého ,kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké”. Čerňanskí Slováci na čele so svojimi poslancami sa aktívne zapojih do miestneho spoločenského a kultúrneho diania. Napomáhali fungovanie klubu dôchodcov, pávieho krúžku, pobočky Zväzu Slovákov v Maďarsku, a aj sami usporiadali také podujatia akým bol napríklad vydarený Deň dôchodcov. V Černi oslávili milénium bohatou sériou slávnostných podujatí, vrátane odovzdania nového pamätného parku. Nezabudli pritom vzdať hold pamiatke svojich predkov, znovuzakladateľov obce. (sz-hl) FOTO: AUTOR Šéfredaktor: ZOLTÁN BÁRKÁNY1 Adresa redakcie: 1065 Budapešť VI., Nagymező u. 49. Tel: 3319-184, tel—fax: 3323-158. (Poštová adresa: Budapest 62. Pf. 573. PSČ: 1398) Vydáva Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft., Budapest. Za vydávanie zodpovedá generálna riaditeľka Dr. JUDIT KORDA. Rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft. (1085 Budapest, Somogyi Béla u. 6, poštová adresa: 1394 Bp. Pf. 357. Fax: 338-4746, 318- 6668) a redakcia Ľudových novín (1065 Budapest, Nagymező u. 49, poštová adresa: 1398 Budapest 62. Pf. 573.). Šeky, resp. tlačivo na predplatenie nášho týždenníka dostanete na týchto adresách, okrem toho od členov Celoštátnej slovenskej samosprávy a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Pýtajte si od nich šeky na predplatenie, ktoré môžete podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné 1344 - Ft, polročné 672 - Ft, štvrťročné 336 — Ft. V ČR a SR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press Kft. Zodpovedný vedúci FERENC IBOS, vedúci smený KÁROLY SZABÓ Tlačiareň KÖZLÖNYNYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci NORBERT BURJÁN. 00-2314 Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny. Majiteľom Ľudových novín je Celoštátna slovenská samospráva. Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. Internet - Home page: www.comp-press.hu/ludove2000 E-mail: ludovetámatavnethu 4. januára 2001 Po Maďarskej stálej konferencii O štatúte zahraničných Maďarov Záujem o pripravovaný právny štatút zahraničných Maďarov zisťovali sociológovia v oblastiach osídlených maďarskou menšinou v susedných krajinách dvoma komparatívnymi prieskumami. Podľa prieskumov prejavilo záujem o nový štatút na južnom Slovensku 64,8 percenta, na Ukrajine 86,5 percenta, v rumunskom Sedmohradsku 80,3 percenta a vo Vojvodine 79,9 percenta opýtaných. Navrhovaný zákon o právnom štatúte zahraničných Maďarov odporúča dať občanom maďarského pôvodu žijúcim v zahraničí právo na slobodný pohyb, pobyt a uplatnenie čo najširších práv v Maďarsku. V decembri 2000 sa v Budapešti konalo III. zasadanie Maďarskej stálej konferencie (MÁÉRT), účastníci ktorého vo svojom záverečnom vyhlásení o. i. vyjadrili radosť nad posilnením solidarity medzi Maďarmi v materskej krajine a v susedných štátoch v duchu idey uhorského milénia, 1000. výročia založenia svojho prvého štátu, ako aj obavy nad situáciou v Svetovom zväze Maďarov. Signatári dokumentu vítali zriadenie Západnej maďarskej rady, ako inštitucionalizovanej formy udržiavania vzťahov medzi materskou krajinou a Maďarmi žijúcimi na Západe. Zároveň vyzvali krajanov, aby sa pri najbližšom sčítaní ľudu hlásili k maďarskému pôvodu, vyjadrili uznanie vedúcim, tajomníkom a členom odborných komisií MÁÉRT za ich prácu na vypracovaní koncepcie navrhovaného Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Realizácia cieľov zákona v praxi predpokladá zabezpečenie nerušeného prechodu cez štátne hranice aj v období po vstupe Maďarska do EU. Účastníci maďarsko-maďarského summitu vyjadrili spokojnosť s faktom, že pre MR je plnoprávne členstvo v EÚ na dosah a poďakovali všetkým zainteresovaným za prípravu predmetného zákona. Predloha zákona by sa mohla dostať pred parlament v prvej polovici budúceho roka, ale platnosť táto legislatívna norma nadobudne najskôr 1. januára 2002. V zmysle návrhu by Maďari zo zahraničia dostali preukazy s fotografiou, ktoré im umožnia využiť niektoré úľavy. Preukazy bude vydávať na to oprávnený maďarský orgán, a to všetkým osobám, ktoré nie sú občanmi MR a nemajú trvalý pobyt na jej území. Občania susedných krajín budú môcť svoju príslušnosť k maďarskej minorite dokázať viacerými spôsobmi, ako napríklad ovládaním maďarského jazyka, ukončenou školou s vyučovacím jazykom maďarským či prostredníctvom cirkevnej evidencie. Inštitucionalizovanie tohto procesu v jednotlivých krajinách ešte treba doriešiť. Maďari spoza hraníc by mali byť zvýhodnení napríklad v školstve, zdravotníctve, pri cestovaní alebo v oblasti pracovných príležitostí. „V uplynulom období sa zásadne nezlepšili životné podmienky maďarských minorít, žijúcich v regióne, ” konštatovali účastníci stálej konferencie a vyjadrili obavy v súvislosti so spomalením realizácie reforiem na Slovensku, týkajúcich sa aj maďarskej menšiny a zakotvených v programovom vyhlásení vlády. Vyslovili nádej, že sa zomknutie koaličných strán upevní, čo umožní koncentrovať sa na realizáciu úloh súvisiacich so spoločenskou a hospodárskou transformáciou. Signatári vyhlásenia veria, že príprava Slovenska na pričlenenie k ÉÚ dá novú dynamiku záležitosti reforiem a že v rámci toho dôjde aj na uspokojenie oprávnených požiadaviek maďarského spoločenstva na Slovensku. (tasr-1) Kúpte si Náš kalendár! Koncom decembra sa dostal do našich Slovákmi obývaných miest a obcí obľúbený Náš kalendár. Ročenka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) na rok 2001 obsahuje bohatý obrázkový a textový materiál o spoločenskom a najmä kultúrnom živote našej národnosti. Čitateľ v nej nájde tiež veľa zaujímavého a zábavného čítania. Kalendár si záujemci môžu kúpiť v každej našej Slovákmi obývanej osade u slovenských aktivistov, ale v obmedzenom počte ho dostať aj na sekretariáte CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A, tel: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77). Ročenka CSS by nemala chýbať ani v jednej slovenskej rodine. Kúpte si ju aj vy! v V CR zákon o menšinách Českí poslanci pustili do druhého čítania vládny návrh zákona o právach príslušníkov národnostných menšín. Príprava zákona sa ťahala takmer dva roky a jeho absenciu vytýkal Prahe aj Brusel. Vicepremiér a minister spravodlivosti Pavel Rychetský konštatoval, že v Rade vlády pre národnosti dlho diskutovali o tom, či má byť návrh zákona predložený ako kódex, v ktorom budú zakotvené všetky práva národnostných menšín originálnym spôsobom, alebo či má zákon len upraviť tie oblasti národnostných práv, ktoré súčasný stav neupravuje. Keďže český právny poriadok upravuje práva menšín v pätnástich zákonoch, rozhodla sa vláda pre druhý spôsob - zákon, ktorý bude akýmsi „lex generalis”, zákonom obecným. Otázky, ktoré by mohli mať vplyv na práva menšín, riešia bilaterálne zmluvy, napr. s Nemeckom či so Slovenskom - pripomenul Rychetský. Návrh prvýkrát definuje národnostnú menšinu ako skupinu osôb, ktorá má spoločný etnický, jazykový a kultúrny pôvod a je trvalo usadená na území Českej republiky. Keďže však v Česku žije len jedna menšina, sústredená v jednej lokalite - poľská okolo Českého Téšína a ostatné, ako slovenská, nemecká, maďarská, rómska atď., žijú rozptýlené, zákon ich taxatívne nevymenúva. Diskusie sa viedli aj o medzinárodne uznávanom práve menšín podieľať sa na správe štátu vo veciach, ktoré sa týkajú menšín. Poslanci v diskusii hodnotili ako plus, že sa vláda nerozhodla pre tzv. maximalistickú cestu, ktorá vytvára akýsi etnobiznis.