Ľudové Noviny, júl-december 2003 (XLVII/27-52)
2003-07-03 / No. 27
2 Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fvhl Zástupkyňa šéfredaktora: ILD1KA KLáUSZOVA-FÚZIKOVA Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Reportérky-redaktorky: Eva FAbiAnovA, Andrea SabovA Mataisová Externí spolupracovníci: Helena AlbertiovA-KožuchovA, MAria FazekašovA, KatarJna KirAlyovA, Oldŕich KnIchal Adresa redakcie: BvdapeSť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf..- 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (I) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: tudove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.comp-press.hu/ludove2000 • Majiteľom novín je CeloStAtna slovenskí samosprAva (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie PRE nArodné a etnické menšiny. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft., Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ D R. LÁSZLÓ KODELA. Adresa vydavateľstva: Budapest VIII., Somogyi B. u. 6 Poštová adresa: Budapest, Pf.: 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-PRESS Kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: FERENC IBOS; vedúci smený: KAROLY Szabó. Tlačiareň: Közlönynyomda, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert BurjAn. 03-1284 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 1 680 - Ft, polročné: 840.- Ft, štvrťročné: 420.- Ft. Na území Slovenskej republiky objednávky prijíma: PRI- vAtna NOVINOVÁ služba, a. s., Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava. Ročné predplatné: 3250 Sk. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. POLITIKA Zahraničných Slovákov trápi nedostatok peňazí Spolky zahraničných Slovákov od Baltu po Jadran by potrebovali viac peňazí na činnosť. Napriek tomu krajania v Maďarsku, Poľsku a Juhoslávii vravia, že ich život neutícha a sú vďační tamojším štátnym orgánom za každý ústretový krok. Jedným dychom však dodávajú, že by potrebovali v tomto smere viac pochopenia. ,JVaše postavenie sa mení k lepšiemu. Tento rok vytvárame vlastné inštitúcie, dostávame na to peniaze od štátu a môžeme si zamestnať ľudí v regiónoch. Slováci tu žijú v jedenástich župách, ” uviedla podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) E tela Rybová. Slovákom v Maďarsku sa ujde 25 minút týždenne v televíznom vysielaní. ,Mohlo by to byť viac, ale je to odrazom finančných problémov televízie, ” vysvetlila E. Rybová. Veľkú pomoc pre udržanie slovenského povedomia by urobilo šírenie televízneho signálu zo Slovenska. „Neúspešne sme o to bojovali ešte za socializmu. A teraz? Peniaze na satelit sú vysoké, ” konštatovala E. Rybová. „Tento rok sa nám zmenšili prostriedky z grantov na kultúru o 20 percent, ” vraví generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľubomír Molitoris. Za smutnú označil vlaňajšiu dohodu ministerstiev školstva, z ktorej sa vypustili dôležité body. .fitará zmluva napríklad uvádzala, že ak krajan, ktorý sa usiloval študovať na Slovensku, nemal dostatočné jazykové znalosti, mal možnosť navštevovať Ústav jazykovej prípravy zahraničných študentov v SR a dostal by jednoročné štipendium. Nová zmluva to vypúšťa, ” povedal Ľ. Molitoris. Dodal, že Slovákov v Poľsku žije asi 15 000, hoci oficiálna štatistika uvádza len 2 000. ,fičítanie sa robilo chybnou metódou, ” podotkol Ľ. Molitoris. ,yS'chválením zákona o národnostných menšinách a ochrane ich práv sa zlepšila naša situácia, ” povedal predseda Matice slovenskej v Juhoslávii Rastislav Surový. Vďaka tomu si vytvorili svoju národnostnú radu, ktorá môže vplývať na kultúru, vzdelávame a ochranu jazyka. „V oblasti školstva však máme problém. Je veľa miest, kde žijú Slováci v zmiešanom prostredí. Nemáme dostatočný počet žiakov na vytvorenie čisto slovenských tried. Výučba sa preto koná od 1. do 4. ročníka v slovenčine a potom kombinovane alebo niekde len v srbskom jazyku, ” uviedol R. Surový. Finančná pomoc je podľa neho nízka. (pr-čap) (Staro-)nové napätie okolo krajanského zákona Schválenie novely krajanského zákona Národným zhromaždením MR vnieslo do slovensko-maďarských vzťahov (staro-)nové napätie. Zákon ohrozuje aj stabilitu slovenskej vládnej koalície, súčasťou ktorej je aj Strana maďarskej koalície (SMK). Podľa analytikov hrozí v prípade prijatia slovenského protizákona odchod SMK z vlády. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 25. júna vyzvalo Maďarsko, aby našlo taký spôsob úpravy krajanského zákona, ktorý by vychádzal z dohôd so susednými štátmi. Rezolúcia na rozdiel od pôvodnej veľmi kritickej správy holandského spravodajcu Rady Európy pre krajanský zákon Erika Jiirgensa nekritizuje samotný obsah zákona, ale to, že nebol maďarským parlamentom prijatý po dohode so susedmi. Premiér SR Mikuláš Dzurinda nesúhlasí so zákonom ani po jeho nedávnej novele. Odmieta s Budapešťou rokovať o vykonávacích predpisoch krajanského zákona. ,JNa Slovensku platia a budú platiť iba zákony Európskej únie a Slovenska. Zákon aj vykonávacie predpisy sú problémom Maďarska, ” povedal M. Dzurinda. Maďarsko nepovažuje rezolúciu za porážku svojho stanoviska. Tiež sa odvoláva na to, že kritika vychádza z pôvodnej verzie krajanského zákona. ,Rada Európy mala na mysli pôvodný zákon, s jeho novelou sa ešte nemala možnosť oboznámiť, ” povedal maďarský minister zahraničných vecí László Kovács. Parlamentné zhromaždenie podľa L. Kovácsa len potvrdilo rozhodnutie maďarskej vlády, že bolo potrebné krajanský zákon novelizovať. (t-1) 3. júla 2003 Do Európy s rozhlasom V slovenskom národnostnom vysielaní Maďarského rozhlasu v rámci seriálu Vstupujeme do Európy si môžete v piatok, 11. júla, o 18.30 hod. na východných frekvenciách UKV Rádia Kossuth vypočuť zvukovú montáž zameranú na národnostnú kultúru a tradície. Budúca integrovaná Európa bude vyžadovať spoluprácu jednotlivých národov, pre ktoré je charakteristická kultúrna pestrosť. Žiadny z integrovaných národov a menšín by nemal stratiť svoju identitu, zabudnúť na svoju históriu, veď vďaka nim môže byť každý národ zaujímavý. V podobnom duchu usporadúva Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku každoročne národopisný tábor, v ktorom sa schádzajú domáci i zahraniční národopisci, pedagógovia, ale aj študenti so zámerom skúmať kultúrne tradície, zvyklosti i samotný jazyk daného prostredia. V relácii sa preto ozvú účastníci tohoročného národopisného tábora, ktorý sa konal v Pitvaroši, Alberte a Ambróze. Strážcovia svedomia postkomunistických štátov Inštitút pamäti národa - Komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu je celý názov úradu, ktorý zriadil poľský parlament v decembri roku 1998. Úrad má právomoc vyšetrovať zločiny nacistov a komunistického režimu spáchané medzi rokmi 1939 až 1989. Zároveň zhromažďuje údaje, publikuje a pôsobí ako vzdelávacia inštitúcia. Len od júla 2001 do septembra 2002 Komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu skompletizovala 667 prípadov. Vo východnom Nemecku existuje Úrad spolkového splnomocnenca, ktorý sa zaoberá dokumentovaním a spracovávaním zväzkov Štátnej bezpečnostnej služby (Stasi) v niekdajšej NDR. Tento úrad existuje od roku 1991. Za jeho prvého riaditeľa bol menovaný Joachim Gauck. Gauck sa stal istým stelesnením boja s komunistickou minulosťou a jeho úrad začali nazývať aj „Gauckov inštitút Nemecko bolo v zúčtovaní s minulosťou spomedzi postkomunistických krajín najdôslednejšie. Možno aj preto, že už malo neblahé skúsenosti s nacizmom. Vo februári 2002 bol v Budapešti otvorený Dom teroru, ktorý je akousi pamiatkou obetiam dvoch totalitných režimov uplynulého storočia. Múzeum zachytáva prečiny spáchané za čias nacistickej a komunistickej diktatúry. V rámci múzea pracuje i úrad, ktorý zhromažďuje dokumenty z predchádzajúcich období. Jeho úlohou však nie je zločiny minulosti vyšetrovať, tak ako napríklad v Poľsku či Česku. Zriadenie Domu teroru sa uskutočnilo z iniciatívy bývalej Orbánovej vlády, ktorá však jeho existenciu využila ako nátlak na opozičných, terajších vládnych socialistov. Viera spája susedov Sviatky zoslania Ducha Svätého boli pre Evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku v niečom netypické. Ako sme o tom už informovali aj v našom týždenníku, začiatkom júna zavítala na Slovensko delegácia Evanjelickej luteránskej cirkvi v Maďarsku pod vedením biskupa Imre Szebika. Návšteva delegácie vyvrcholila práve na Svätodušnú nedeľu na slávnostných službách Božích v Leviciach, na ktorých kázal generálny biskup ECAV Július Filo a vedúci biskup maďarskej luteránskej cirkvi Imre Szebik. Liturgovali seniorálna kaplánka Monika Chuťková a evanjelický farár Róbert Mišových. Služby Božie, ktoré boli výnimočným symbolom jednoty cirkví v Duchu Svätom, posilnením luteranizmu a prejavom priateľstva, odvysielala v priamom prenose Slovenská televízia. Predstavitelia Evanjelickej luteránskej cirkvi v Maďarsku počas svojho bohatého programu rokovali s najvyššími reprezentantmi ECAV na Slovensku a postupne navštívili viaceré cirkevné zbory - v Šamoríne, Bratislave-Petržalke, Liptovskom Tmovci, Leviciach, prezreli si artikulámy kostol vo Svätom Kríži a Hronseku. Delegácia sa mala možnosť zoznámiť aj s úlohami GBÚ ECAV v Bratislave, životom EBF UK, prácou školiaceho strediska Agapé vo Svätom Jure, zameraním Biblickej školy v Martine a činnosťou nadkonfesijného združenia Ježiš pre každého v Leviciach. Medzinárodný rozmer návštevy maďarskej delegácie zvýraznilo aj stretnutie generálneho biskupa ECAV Júliusa Fila a maďarských hostí s vicepremiérom Pálom Csákym, na ktorom vicepremiér podčiarkol potrebu vnášania zásad kresťanstva do života v oboch štátoch, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu. V novozrekonštruovaných priestoroch Biskupského úradu vo Zvolene delegáciu maďarskej evanjelickej cirkvi prijal biskup ZD ECAV Ivan Osuský. Ako potvrdila aj návšteva maďarskej delegácie, koncepcia spolupráce susedných cirkví by sa mala stať v nasledujúcich rokoch ťažiskovým programom menšinových cirkví v strednej a východnej Európe. Návštevu maďarskej delegácie možno teda chápať ako jeden z ďalších krokov. Počas posledných 12 rokov sa totiž menšinové evanjelické cirkvi skôr hľadali v novej situácii, snažili sa o rozvoj a oživenie po rokoch ateizácie. Vďaka silným väčšinovým cirkvám v Európe a USA sa luteránske cirkvi v bývalej „východnej Európe” postavili na nohy, rozbehli programy, ktoré vždy patrili k hlavným pilierom luteranizmu v praktickej rovine - vzdelanie a diakonia. Teraz prichádza čas, aby v spojenej Európe vystupovali jednotne a jasne definovali svoju identitu, svoje ciele nielen v kresťanskej, ale aj v občianskej spoločnosti. Aj preto boli rozhovory s biskupom I. Szebikom a ostatnými hosťami veľmi podnetné. Odluka cirkvi od štátu znamenala pre Evanjelickú luteránsku cirkev v Maďarsku nové výzvy. Zdá sa, že odlúčenie napokon prinieslo lepšiu prosperitu cirkvi v duchovnom rozmere. Lepšia kvalita služby je totiž úzko spojená s prosperitou duchovných a usmernením rozvoja ich povolania. Maďarských hostí zaujala na Slovensku spolupráca farára s cirkevným zborom a delegovanie úloh v zbore. Pozitívne hodnotili aj prípravu laikov pre prácu v zbore, ktorú prezentovala Biblická škola v Martine. Spolupráca ECAV na Slovensku s Evanjelickou luteránskou cirkvou v Maďarsku by sa mala v budúcich rokoch tematicky orientovať najmä na školstvo a diakoniu. Duchovní v službe by sa mali zúčastňovať na teologických konferenciách a dobrým signálom k oživeniu vzťahov bude pokračovanie v príležitostných návštevách farárov v cirkevných zboroch, kde poslúžia zvesťou slova Božieho. E. Bachletová - dž