Ľudové Noviny, január-jún 2006 (L/1-26)

2006-01-05 / No. 1

2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: Ildik a Klauszová-fúziková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Reportérky-redaktorky: Eva Patayová Fábiánovä, Andrea Szabóvá MataiszovA Externí spolupracovníci: Mária Fazekašová, Katarína Királyová, Oldŕich Kníchal, Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf.: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu Majiteľom novín je CELOŠTÁTNA SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY Ľudové noviny vydáva a rozširu­je vydavateľstvo Magyar Hiva­talos Közlönykiadó Kft., Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ D R. LÁSZLÓ KODELA. Poštová adresa: Budapest, Pf.- 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press Kft.. Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos, vedúci smený: Károly Szabó. Tlačiareň: KÖZLÖNYNYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján. 06-0044 • Šeky, resp. tlačivo na predplate­nie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samo­správ, od aktivistov Zväzu Slová­kov v Maďarsku a od sloven­ských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úra­de. Ročné predplatné: 2520 Ft, polročné: 1260 Ft, štvrťročné: 630 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 19 992 Ft. Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publiko­vanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov ne­musia byť v súlade so stanovis­kom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. • POLITIKA Novoročný vinš Matice slovenskej Slovákom celého sveta Slováci celého sveta oslavujú Sviatky Narodenia s nesmierne citli­vým a duchovným prežitím. Chvala­bohu. Aj do života Slovákov celého sveta vstupujú po týchto chvíľach a okamihoch nové dni roka 2006. Vám, sestry a bratia, Vašim priateľom, prí­buzným a sympatizantom vo svete že­lá najstaršia národná, kultúrna, ve­decká a spoločenská ustanovizeň Slo­vákov celého sveta - Matica sloven-ská (1863) nielen veľa dobrého zdra­via, pokoja, ale i úspechov a odvahy vo všetkých krokoch, ktoré budete v r. 2006 podnikať na prospech sloven­ských národných, duchovných, kul­túrnych a spoločenských vecí všade, kde sa ocitáte na svete. S úctou JOZEF MARKUŠ, predseda MS STANISLAVBAJANÍK, riaditeľ Krajanského múzea MS 5. januára 2006 Župný deň menšín v Dorogu Už desiaty raz sa v rámci posledného tohoročného zasadnutia Valné­ho zhromaždenia Komárňansko-Ostrihomskejžupy konali 15. decembra oslavy Dňa menšín. Tohto roku sa slávnosť uskutočnila v Dorogu. Účastníkov podujatia - členov Valného zhromaždenia, vedúcich pred­staviteľov celoštátnych a miestnych menšinových samospráv, privítal parlamentný poslanec a primátor mesta dr. János Tittmann. V kultúr­nom programe vystúpili detský zbor miestnej nemeckej samosprávy, skupina ľudového tanca umeleckej školy z Čívu, arménske trio Guszán, ako aj rómsky tanečný súbor Lóli-Jag z Ostrihomu. Desať percent oby­vateľov župy sa hlási k siedmim národnostiam. V Dorogu žijú Rómovia, Nemci, Slováci a Arméni. (k) Na zasadnutí Konzultatívnej rady euroregiónov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v Nitre predseda Val­ného zhromaždenia Komárňan­­sko-Ostrihomskej župy a zároveň maďarský spolupredseda eurore­­giónu Váh - Dunaj - Ipeľ István Agócs informoval o medzníkoch doterajšej regionálnej spolupráce krajín V4. Hlavnou udalosťou po­dujatia bolo zverejnenie vyhlásenia zo zasadnutia v Krakove, signatári ktorého si vytýčili za cieľ trvalú a mnohostrannú spoluprácu samo­správ a občianskych organizácií jednotlivých regiónov, ako aj spo­ločný postup pri vytváram spoloč­ného rozpočtu. Prioritnou témou summitu európskych regiónov a miest vo Vratislavi (Wroclav) boli otázky miestnej demokracie, konku­ Euroregióny bilancovali rencieschopnosť a prosperita, sú­držnosť a solidarita. Predstavitelia regiónov V4 sa opäť stretli v septembri tohto roku v Bratislave, kde z maďarskej inicia­tívy rokovali o rozšírení spolupráce krajín V4 v oblasti poľnohospodár­stva a zamestnanosti. Predseda Val­ného zhromaždenia Vesprémskej žu­py Csaba Kuti predložil návrh na vypracovanie štvorjazyčného regio­nálneho slovníka, ktorý by slúžil ako orientačná pomôcka pokiaľ ide o odlišnosti odborných výrazov v poľštine, češtine, slovenčine a ma­ďarčine. Na nedávnej konferencii v Nitre predsedníctvo Konzultatívnej rady euroregiónov krajín V4 roz­hodlo o prijatí euroregiónov Zem­plín a Mura - Dráva. (ok) Dobrá vec sa podarila... Bilancia Organizácie dolnozemských Slovákov Predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Telekgerendáši Katarína Svecová spolu s predsedom Slovenskej menšinovej samosprávy v Čabasabadi Ma­tejom Kešjárom pred šiestimi rokmi založili Združenie slovenských menšinových samospráv strednej časti Békešskej župy. Jeho členmi boli slovenské volené zbory v Čabasa­badi, Čorváši, Gerendáši, Kétšop­­roni, Kondoroši, Telekgerendáši, Kardoši, Veľkom Bánhedeši, Irmin­­čoku, Poľnom Berinčoku, Čabaču­­de a Békeši. Z roka na rok rastúci počet podujatí svedčil o tom, že sa rozhodli správne: spoločné akcie pravidelne mobilizovali sloven­ských obyvateľov dvanástich obcí. Po čase sa zo združenia vytvorila Organizácia dolnozemských Slo­vákov (ODS), ktorá zúročila získa­né skúsenosti. Za jej predsedníčku zvolili K. Švecovú, za podpredsed­níčky Alžbetu Kľúčikovú a Katarí­nu Priskinovú. Pred koncoročným zasadnutím predsedníctva ODS K. Švecová stručne bilancuje uplynulé obdobie: - Dvanásť našich samospráv je v permanentnom styku a primerane zastupuje záujmy na­šich Slovákov. Uplynulý rok bol skutočne mimoriadne úspešný. Naše kultúrne akcie nadobudli mnohostranný ráz, zaznamenali sme ďalšie úspechy vo výučbe sloven­činy a uspokojivú účasť na podujatiach zameraných na pestovanie tradícií. To platí aj ohľadne nedávneho stretnutia pri príležitosti 30. výročia založenia Sloven­ského klubu v Telekgerendáši, kde zožali veľký úspech miestny páví krúžok a citarová skupina. Nezabudnuteľ­nou ostane skutočnosť, že zbor slovenského klubu spolu s ľudovým speváckym zborom Nezábudka z Čorváša získali najvyššie ocenenie na kvalifikačnej prehliadke. Zúčastnili sme sa „ chýrneho ’’festivalu v Kecskemété a spievali sme aj v Körösladányi a v ďalších mestách a obciach, pred slovenským i maďar­ským obecenstvom. Nazdávam sa, že naša iniciatíva sa osvedčila a že naša organizácia, jedinečná aj v celoštátnom meradle, nadviazala na dedičstvo združenia, ktoré ďalej rozvíja. Aj u nás v Telek­gerendáši slovenská samospráva uzavrela úspešný rok. V miestnej ško­le je čoraz väčší záujem o slovenči­nu. V jednotlivých triedach sa jej vý­učby zúčastňujú dve tretiny žiakov, ba i viac, a slovenčinu si osvojujú aj škôlkári. V škole majú na tom záslu­hu moje kolegyne Alžbeta Andrášo­­vá Zeleňánska a Zuzana Somogyio­­vá, v škôlke Mária Benčiková a Gyöngyi Tóthová Vargová. Po našom rozhovore sa v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe zišli členovia predsedníctva ODS, aby si vypočuli správu o činnosti organizácie v uplynulom roku. Po prediskutovaní ju schválili a prijali aj navrhovaný plán úloh a akcií na rok 2006. Kondoros a Čorváš musia zosúladiť termíny ná­rodnostných dní, v Čorváši bude 25. februára tradičná slovenská zabíjačka, kým v Poľnom Berinčoku sa 18. februára uskutoční fašiangový ples. Pokiaľ ide o prípra­vu volieb, účastníci zasadnutia sa plne zhodujú v tom, že nastúpenie Slovákov treba zabezpečiť”. (sass-k) Á List z Bratislavy k Najväčšie prekvapenie v roku 2005 Milí moji rodáci, všade na svete sa zverejňujú veľ­ké udalosti odchádzajúceho ro­ka. Zaujíma nás, ako žili iní, čo bolo zaujímavé a čo najhroznej­šie. Publicisti sa radi zaoberajú tým, čo je, resp. čo bolo naj... Čo bolo pre mňa v roku 2005 naj­vzrušujúcejšie? Na otázku viem odpovedať v zmysle, že čo ma najviac v roku 2005 prekvapilo. Určite si pamätáte, ako médiá referovali o Terry Schiavovej. Pätnásť rokov žila v kóme, resp. presne taký čas nevedela o tom, Že žije. Jej prípadom sa zaoberali právnici, zasadali súdy. O kauze rokoval Senát USA a vyslovil sa aj prezident. Ľudia demonštra­tívne žiadali, aby jej obnovili prí­sun potrebných potravín. Terry a jej nevedomý stav boli určitý čas hlavnými udalosťami dňa. V ten deň, keď Terry odpojili od ume­lej výživy, CNN priniesla správu, že na svete umiera denne 15 tisíc detí od hladu. Tieto deti by mohli Žiť, keby dostali denne aspoň trochu chleba a mlieka. Prečo ešte nikoho nenapadlo filmovať umierajúce deti od hladu? Je to zrejme absurdný nápad a ľudia by to pokladali aj za hyenizmus. Filmovať ale ženu, ktorá bez umelej výživy a moderných prí­strojov nie je schopná žiť, niko­mu nevadí Prečo je tomu tak? Pätnásť rokov liečby Terry stálo desiatky miliónov dolárov. Jej manžel sa nakoniec rozhodol, že už platiť nebude a súd mu dal za pravdu. Prezident a značná časť verejnosti sa postavili na stranu rodičov Terry. Tento odlišný prí­stup vyvolal nemalý rozruch. Pätnásťročné bezvedomie Terry svet fascinoval. Pätnásťtisíc umierajúcich detí nevyvoláva ni­jaké emócie a pre médiá nie je atrakciou. Podľa mňa v roku 2005 sme sa dozvedeli o deficite súcitu a o neľudskostí Prípad Terry pokladám za udalosť roka, resp. za škandál, ktorý ma pre­kvapil i znechutil Pozdravuje vás Jž,

Next