Ľudové Noviny, január-jún 2006 (L/1-26)
2006-01-05 / No. 1
2 Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktor: Imrich Fuhl Zástupkyňa šéfredaktora: Ildik a Klauszová-fúziková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Reportérky-redaktorky: Eva Patayová Fábiánovä, Andrea Szabóvá MataiszovA Externí spolupracovníci: Mária Fazekašová, Katarína Királyová, Oldŕich Kníchal, Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf.: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@axelero.hu Ľudové noviny na internete: www.luno.hu Majiteľom novín je CELOŠTÁTNA SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA (CSS). Týždenník vychádza za finančnej podpory verejnej nadácie Pre NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Hivatalos Közlönykiadó Kft., Budapešť. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ D R. LÁSZLÓ KODELA. Poštová adresa: Budapest, Pf.- 357, H-1394 ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press Kft.. Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos, vedúci smený: Károly Szabó. Tlačiareň: KÖZLÖNYNYOMDA, Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: Norbert Burján. 06-0044 • Šeky, resp. tlačivo na predplatenie Ľudových novín dostanete v redakcii a vo vydavateľstve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zväzu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poštovom úrade. Ročné predplatné: 2520 Ft, polročné: 1260 Ft, štvrťročné: 630 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 19 992 Ft. Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súlade so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. • POLITIKA Novoročný vinš Matice slovenskej Slovákom celého sveta Slováci celého sveta oslavujú Sviatky Narodenia s nesmierne citlivým a duchovným prežitím. Chvalabohu. Aj do života Slovákov celého sveta vstupujú po týchto chvíľach a okamihoch nové dni roka 2006. Vám, sestry a bratia, Vašim priateľom, príbuzným a sympatizantom vo svete želá najstaršia národná, kultúrna, vedecká a spoločenská ustanovizeň Slovákov celého sveta - Matica sloven-ská (1863) nielen veľa dobrého zdravia, pokoja, ale i úspechov a odvahy vo všetkých krokoch, ktoré budete v r. 2006 podnikať na prospech slovenských národných, duchovných, kultúrnych a spoločenských vecí všade, kde sa ocitáte na svete. S úctou JOZEF MARKUŠ, predseda MS STANISLAVBAJANÍK, riaditeľ Krajanského múzea MS 5. januára 2006 Župný deň menšín v Dorogu Už desiaty raz sa v rámci posledného tohoročného zasadnutia Valného zhromaždenia Komárňansko-Ostrihomskejžupy konali 15. decembra oslavy Dňa menšín. Tohto roku sa slávnosť uskutočnila v Dorogu. Účastníkov podujatia - členov Valného zhromaždenia, vedúcich predstaviteľov celoštátnych a miestnych menšinových samospráv, privítal parlamentný poslanec a primátor mesta dr. János Tittmann. V kultúrnom programe vystúpili detský zbor miestnej nemeckej samosprávy, skupina ľudového tanca umeleckej školy z Čívu, arménske trio Guszán, ako aj rómsky tanečný súbor Lóli-Jag z Ostrihomu. Desať percent obyvateľov župy sa hlási k siedmim národnostiam. V Dorogu žijú Rómovia, Nemci, Slováci a Arméni. (k) Na zasadnutí Konzultatívnej rady euroregiónov krajín Visegrádskej štvorky (V4) v Nitre predseda Valného zhromaždenia Komárňansko-Ostrihomskej župy a zároveň maďarský spolupredseda euroregiónu Váh - Dunaj - Ipeľ István Agócs informoval o medzníkoch doterajšej regionálnej spolupráce krajín V4. Hlavnou udalosťou podujatia bolo zverejnenie vyhlásenia zo zasadnutia v Krakove, signatári ktorého si vytýčili za cieľ trvalú a mnohostrannú spoluprácu samospráv a občianskych organizácií jednotlivých regiónov, ako aj spoločný postup pri vytváram spoločného rozpočtu. Prioritnou témou summitu európskych regiónov a miest vo Vratislavi (Wroclav) boli otázky miestnej demokracie, konku Euroregióny bilancovali rencieschopnosť a prosperita, súdržnosť a solidarita. Predstavitelia regiónov V4 sa opäť stretli v septembri tohto roku v Bratislave, kde z maďarskej iniciatívy rokovali o rozšírení spolupráce krajín V4 v oblasti poľnohospodárstva a zamestnanosti. Predseda Valného zhromaždenia Vesprémskej župy Csaba Kuti predložil návrh na vypracovanie štvorjazyčného regionálneho slovníka, ktorý by slúžil ako orientačná pomôcka pokiaľ ide o odlišnosti odborných výrazov v poľštine, češtine, slovenčine a maďarčine. Na nedávnej konferencii v Nitre predsedníctvo Konzultatívnej rady euroregiónov krajín V4 rozhodlo o prijatí euroregiónov Zemplín a Mura - Dráva. (ok) Dobrá vec sa podarila... Bilancia Organizácie dolnozemských Slovákov Predsedníčka Slovenskej menšinovej samosprávy v Telekgerendáši Katarína Svecová spolu s predsedom Slovenskej menšinovej samosprávy v Čabasabadi Matejom Kešjárom pred šiestimi rokmi založili Združenie slovenských menšinových samospráv strednej časti Békešskej župy. Jeho členmi boli slovenské volené zbory v Čabasabadi, Čorváši, Gerendáši, Kétšoproni, Kondoroši, Telekgerendáši, Kardoši, Veľkom Bánhedeši, Irminčoku, Poľnom Berinčoku, Čabačude a Békeši. Z roka na rok rastúci počet podujatí svedčil o tom, že sa rozhodli správne: spoločné akcie pravidelne mobilizovali slovenských obyvateľov dvanástich obcí. Po čase sa zo združenia vytvorila Organizácia dolnozemských Slovákov (ODS), ktorá zúročila získané skúsenosti. Za jej predsedníčku zvolili K. Švecovú, za podpredsedníčky Alžbetu Kľúčikovú a Katarínu Priskinovú. Pred koncoročným zasadnutím predsedníctva ODS K. Švecová stručne bilancuje uplynulé obdobie: - Dvanásť našich samospráv je v permanentnom styku a primerane zastupuje záujmy našich Slovákov. Uplynulý rok bol skutočne mimoriadne úspešný. Naše kultúrne akcie nadobudli mnohostranný ráz, zaznamenali sme ďalšie úspechy vo výučbe slovenčiny a uspokojivú účasť na podujatiach zameraných na pestovanie tradícií. To platí aj ohľadne nedávneho stretnutia pri príležitosti 30. výročia založenia Slovenského klubu v Telekgerendáši, kde zožali veľký úspech miestny páví krúžok a citarová skupina. Nezabudnuteľnou ostane skutočnosť, že zbor slovenského klubu spolu s ľudovým speváckym zborom Nezábudka z Čorváša získali najvyššie ocenenie na kvalifikačnej prehliadke. Zúčastnili sme sa „ chýrneho ’’festivalu v Kecskemété a spievali sme aj v Körösladányi a v ďalších mestách a obciach, pred slovenským i maďarským obecenstvom. Nazdávam sa, že naša iniciatíva sa osvedčila a že naša organizácia, jedinečná aj v celoštátnom meradle, nadviazala na dedičstvo združenia, ktoré ďalej rozvíja. Aj u nás v Telekgerendáši slovenská samospráva uzavrela úspešný rok. V miestnej škole je čoraz väčší záujem o slovenčinu. V jednotlivých triedach sa jej výučby zúčastňujú dve tretiny žiakov, ba i viac, a slovenčinu si osvojujú aj škôlkári. V škole majú na tom zásluhu moje kolegyne Alžbeta Andrášová Zeleňánska a Zuzana Somogyiová, v škôlke Mária Benčiková a Gyöngyi Tóthová Vargová. Po našom rozhovore sa v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe zišli členovia predsedníctva ODS, aby si vypočuli správu o činnosti organizácie v uplynulom roku. Po prediskutovaní ju schválili a prijali aj navrhovaný plán úloh a akcií na rok 2006. Kondoros a Čorváš musia zosúladiť termíny národnostných dní, v Čorváši bude 25. februára tradičná slovenská zabíjačka, kým v Poľnom Berinčoku sa 18. februára uskutoční fašiangový ples. Pokiaľ ide o prípravu volieb, účastníci zasadnutia sa plne zhodujú v tom, že nastúpenie Slovákov treba zabezpečiť”. (sass-k) Á List z Bratislavy k Najväčšie prekvapenie v roku 2005 Milí moji rodáci, všade na svete sa zverejňujú veľké udalosti odchádzajúceho roka. Zaujíma nás, ako žili iní, čo bolo zaujímavé a čo najhroznejšie. Publicisti sa radi zaoberajú tým, čo je, resp. čo bolo naj... Čo bolo pre mňa v roku 2005 najvzrušujúcejšie? Na otázku viem odpovedať v zmysle, že čo ma najviac v roku 2005 prekvapilo. Určite si pamätáte, ako médiá referovali o Terry Schiavovej. Pätnásť rokov žila v kóme, resp. presne taký čas nevedela o tom, Že žije. Jej prípadom sa zaoberali právnici, zasadali súdy. O kauze rokoval Senát USA a vyslovil sa aj prezident. Ľudia demonštratívne žiadali, aby jej obnovili prísun potrebných potravín. Terry a jej nevedomý stav boli určitý čas hlavnými udalosťami dňa. V ten deň, keď Terry odpojili od umelej výživy, CNN priniesla správu, že na svete umiera denne 15 tisíc detí od hladu. Tieto deti by mohli Žiť, keby dostali denne aspoň trochu chleba a mlieka. Prečo ešte nikoho nenapadlo filmovať umierajúce deti od hladu? Je to zrejme absurdný nápad a ľudia by to pokladali aj za hyenizmus. Filmovať ale ženu, ktorá bez umelej výživy a moderných prístrojov nie je schopná žiť, nikomu nevadí Prečo je tomu tak? Pätnásť rokov liečby Terry stálo desiatky miliónov dolárov. Jej manžel sa nakoniec rozhodol, že už platiť nebude a súd mu dal za pravdu. Prezident a značná časť verejnosti sa postavili na stranu rodičov Terry. Tento odlišný prístup vyvolal nemalý rozruch. Pätnásťročné bezvedomie Terry svet fascinoval. Pätnásťtisíc umierajúcich detí nevyvoláva nijaké emócie a pre médiá nie je atrakciou. Podľa mňa v roku 2005 sme sa dozvedeli o deficite súcitu a o neľudskostí Prípad Terry pokladám za udalosť roka, resp. za škandál, ktorý ma prekvapil i znechutil Pozdravuje vás Jž,