Ľudové Noviny, január-jún 2009 (LIII/1-26)

2009-01-01 / No. 1

Ili) J V.lfclü*toA 2009 __________________ POLITIKA Ľudové noviny Týždenník Slovákov v Maďarsku Šéfredaktorka: Alžbeta Hollerová Račková Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová Držíková Technický redaktor a redaktorwww.luno.hu: Imrich Fuhl Reportérky-redaktorky: Eva Patayová Fábiánová Andrea Szabóvá Mataiszová Externí spolupracovníci: Ildika Klauszová Fúziková Csaba Lampert Adresa redakcie: Budapešť VI., Nagymező u. 49 Poštová adresa redakcie: Budapest 62., Pf: 573, H-1398 Telefón: (1) 3540-938, (1) 3319-184 Tel./fax: (1) 3323-158 E-mail: ludove@t-online.hu Internetový denník www.luno.hu Majiteľom novín je Celoštátna SLOVENSKÁ SAMOSPRÁVA Týždenník vychádza za finančnej podpory Verejnej nadácie PRE NÁRODNÉ A ETNICKÉ MENŠINY. Ľudové noviny vydáva a rozširuje vydavateľstvo Magyar Közlöny Lap- és Könyvkiadó kft. Za vydanie zodpovedá generálny riaditeľ Dr. László Kodela. ISSN 0456-829 X Grafická úprava: Spoločnosť Comp-Press kft., Budapešť. Zodpovedný vedúci: Ferenc Ibos Vedúci smený: Károly Szabó Tlačiareň Magyar Közlöny Lap- és Könyvkiadó Kft., Lajosmizse. Zodpovedný vedúci: riaditeľ Norbert Burján www.hknyomda.hu 08-3869 • Šeky, resp. tlačivo na predpla­tenie Ľudových novín dostane­te v redakcii a vo vydavateľ­stve, okrem toho od členov CSS a miestnych slovenských samospráv, od aktivistov Zvä­zu Slovákov v Maďarsku a od slovenských učiteľov. Šeky možno podať na každom poš­tovom úrade. Ročné predplat­né: 7308 Ft, polročné: 3654 Ft, štvrťročné: 1827 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 20 876 Ft. • Neobjednané rukopisy redak­cia nevracia, nezaručuje ich publikovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjadrujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov ne­musia byť v súlade so stanovis­kom redakcie, ale predovšet­kým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlast­ného, čo aj rozdielneho názoru. Riešenie problémov po novom Rozhovor s ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky Jánom Kubišom (Dokončenie z 1. strany) Aby naozaj niektorými otvore­nými, prípadne nevyjasnenými otázkami, niektorými problémami neboli vzťahy príliš zaťažované, aby potom problémy nedopadali na bežných občanov. Ja som veľmi rád, že v zásade to zatiaľ tak je, a som veľmi rád, že aj moje dnešné stretnutie s pani ministerkou Gônczovou bolo v duchu hľadania spôsobov a ciest, aby sa takéto otázky nestávali predmetom zby­točného politického boja, ktorý niekedy privádza k určitým nedo­rozumeniam, ba až k dojmu, že sa vytvára akési napätie. Pretože tak alebo onak, môže to zneisťovať, a my nepotrebujeme žiadne zneisťo­­vanie. Myslím si, že najdôležitej­šie z dnešného stretnutia bolo vzá­jomné pochopenie, že musíme hľadať spôsoby, aby sme problé­my okamžite nedostávali na poli­tickú úroveň, aby sme z otázok, ktoré tu existujú, resp. sa vyskyt­nú, nerobili okamžite problémy, ktoré sa stávajú predmetom vý­men či už nôt, posolstiev alebo ve­rejných vyjadrení politikov a ktoré sa okamžite dostávajú aj na európ­sku úroveň. Myslím si, že to je veľmi dôležité konštatovanie. Za­mýšľali sme sa nad tým, či máme dostatočne pružné a efektívne me­chanizmy, prostredníctvom kto­rých chceme dosiahnuť, že otázky budú riešené v čase ich vzniku. Alebo chceme aspoň dosiahnuť zhodu v chápaní, o aké otázky ide a ako chceme napredovať ďalej. V prvom rade sme posúdili fungova­nie našej veľkej bilaterálnej zmlu­vy (Zmluva o dobrom susedstve a priateľských vzťahoch medzi MR a SR - pozn. red.) a, pochopiteľne, aj podkomisií, ktoré pracujú. Zhodli sme sa v tom, že tento ob­raz nie je zlý, ale musí byť lepší. V prvom rade nie všetky podkomisie pracujú, nie všetky sa schádzajú, niektoré sa schádzajú veľmi spo­radicky, hoci mnohé z nich riešia veľmi kvalitne oblasti, s ktorými sa zaoberajú, ale nie vždy pracujú až natoľko efektívne. Sú to také dlhodobejšie nástroje. Musíme zvýšiť ich efektivitu, ich intenzitu. Potrebujeme, aby sa schádzali, aby sa zaoberali otázkami a prob­lémami, aby ich neodsúvali, nepo­súvali si ich a aby si dokázali po­vedať, áno, na niektorých veciach sa nezhodneme, ale nebudeme z nich zbytočne robiť politický problém. Ukázalo sa, že tento me­chanizmus je síce dobrý z hľadis­ka dlhodobejšej podstaty, na kto­rej stoja vzťahy našich dvoch kra­jín, a tie sa rozvíjajú veľmi pozi­tívne. Spolu s pani ministerkou sme skonštatovali, že s výnimkou nedorozumení politického charak­teru sa vzťahy v hospodárskej ob­lasti, v oblasti ministerstiev obra­ny, vnútra, zdravotníctva a zdra­votníctva ako takého dynamicky vyvíjajú. Že naši ľudia zo Sloven­ska, či už maďarskej alebo sloven­skej národnosti, dochádzajú do Maďarska za prácou, ale aj čoraz viacej ľudí z Maďarska chodí pra­covať na Slovensko, alebo tam in­vestuje. Slovensko je číslom jeden z hľadiska investícií Maďarska v zahraničí. Toto všetko tu je, len nám to trocha uniká zo zorného poľa. Z času na čas to tienia jed­­na-dve otázky. To je tým, že sa vždy okamžite dostanú na úroveň premiérov. Teraz sme vytvorili mechanizmus, dohodli sme sa, že v prípade, ak vznikne otázka, za­telefonujú si príslušní riaditelia, ktorí majú na starosti dvojstranné vzťahy na ministerstve zahranič­ných vecí a ktorí budú v kontakte s úradmi premiérov. V prípade nut­nosti sa rýchlo zídu, aby si dohod­li ďalší postup: či si vymeníme in­formácie, alebo si povieme, že táto otázka má iné riešenie, alebo rie­šenia sa už hľadajú a netreba ju zdvíhať na politickú úroveň. No a niekde, keď bude treba politický zásah, sa dohodnú, že treba naozaj zaujať politické stanovisko, ale bez spolitizovania záležitosti. Teda normálny mechanizmus rie­šenia otázok, ktorých môže byť veľa. Môže to byť napríklad otáz­ka, ako hľadať financovanie mos­tov cez Ipeľ. Dohodli sme sa, že budú postavené dva mosty cez Ipeľ a potom nám rok trvalo, kým sme našli aký-taký mechanizmus financovania, o čom sa domnieva­me, že je príliš dlhý čas. Možno sme mohli dať impulz na vyrieše­nie aj skôr. Teraz máme pred se­bou otázku výstavby mosta cez Dunaj pri Komárne. Musíme sa dohodnúť, kde presne bude posta­vený a ako chceme ísť na túto zá­ležitosť. Dlhé roky máme neuzav­retú otázku diaľničného prepoje­nia Košice-Miškovec. My sa ne­môžeme uspokojiť s tým, že pod­­komisia, alebo príslušné rezorty budú neustále konštatovať, že sme sa nedohodli. My musíme nájsť nástroj, aby sme v prípade, ak bu­deme stáť na jednom mieste alebo ak vzniknú nejaké nedorozume­nia, posunuli veci dopredu. Riešili sme tiež záležitosť, ktorá sa týka posilňovania pocitu spolupráce a vzájomnosti: podpísali sme doho­du o zriadení ceny dvoch minis­trov zahraničných vecí spojenú s peňažnou prémiou 2000 euro, kto­rou by sme chceli raz ročne oceniť jedného predstaviteľa nominova­ného slovenskou stranou a jedného nominovaného maďarskou stra­nou a spoločne ich oceniť za prí­spevok k rozvoju slovensko-ma­­ďarských, resp. maďarsko-sloven­­ských vzťahov. Ja predpokladám, že poväčšine to budú predstavite­lia občianskej spoločnosti, ľudia, ktorí sa skutočne snažia miliónmi kontaktov posúvať vzťahy dopre­du a udržiavať ich na dobrej úrov­ni. — Tým fórom, ktoré ste spomenu­li, je zmiešaná komisia pre záleži­tosti menšín, ale aj ostatné zmieša­né komisie, ktoré sa nejakým spô­sobom dotýkajú aj života sloven­skej národnosti v Maďarsku. Sú to fóra, do činnosti ktorých sa zapája­jú aj predstavitelia Slovákov v Ma­ďarsku. Naši ľudia sa snažia zapá­jať aj do foriem občianskej spoloč­nosti pre spoluprácu a snažia sa budovať tieto vzťahy. Naši Slováci si cenia aj zvýšenú starostlivosť o krajanov, vrátane zriadenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, grantové systémy a pomoc SR, vrá­tane finančnej, napr. v prípade Mlynkov. Plánujú sa nejaké zmeny v tomto smere, alebo môžeme aj naďalej počítať s pozornosťou na­šej materskej krajiny? - Ja si myslím, že niekedy všet­ko nie veľmi dobré je tiež na niečo dobré. Nechcel som použiť výraz, že aj zlé je na niečo dobré. Pretože až tak veľa zlého nebolo, ale nie všetko bolo dobré. Práve tie nedo­rozumenia, ku ktorým dochádza­lo, nedostatok politického dialógu a neschopnosť veľmi rýchle riešiť veci nás vlastne ako keby prebudi­li. Začali sme sa aj my venovať - pokiaľ ide o slovenské orgány - otázkam, ktoré sú spojené so živo­tom Slovákov tu v Maďarsku. Za­čali sme možno viac cítiť, že je nutné poskytnúť im pomoc, väč­šiu starostlivosť, preukázať im väčšiu pozornosť bez toho, aby sme sa to snažili z našej strany po­litizovať. My nechceme, aby otáz­ka či už Slovákov v Maďarsku, alebo Maďarov na Slovensku sa stala predmetom akéhosi politic­kého boja. My by sme boli neradi, keby to bolo využívané ako akási národnostná karta v diskusiách. Ja v tomto vidím pozitívum, že dnes ďaleko citlivejšie vnímame tieto otázky a problémy a chceme napo­môcť ich riešeniu. Preto sa aj my v našich diskusiách ďaleko viacej zaujímame a bez konfrontácie kla­dieme otázky, ktoré sa týkajú ži­vota Slovákov tu v Maďarsku. Pý­tame sa aj pokiaľ ide o financova­nie projektov, škôl, kultúrneho ži­vota. Mlynky sú tiež jedným z prí­kladov, keď sme vyzvali maďar­skú stranu, aby túto vec riešila svojimi adekvátnymi nástrojmi, a keď sme videli, že jedna z problé­mových otázok môže byť otázka financovania, tak sme povedali: v tej miere ako maďarská vláda je pripravená finančne prispieť aj slovenská vláda. Myslím si, že toto je pozitívny príklad. Ja sa ne­domnievam, že dôjde k zmene, pretože to nie je jednorazový akt, ktorý bol vyvolaný akousi situá­ciou, ktorá keď sa vyrieši, tak po­zornosť uplynie. - Ako vníma slovenská verejná mienka túto starostlivosť? Často sme boli svedkami toho, že možno aj v dôsledku odlišného historic­kého, ale aj celkového vývoja, kto­rým prešla slovenská a maďarská spoločnosť, sa na krajanov sloven­ská verejnosť pozerala trošku ináč ako v Maďarsku. - Dnes, ale, samozrejme, ťažko mne súdiť, pretože za vašou zdan­livo jednoducho otázkou je veľmi veľa podtónov a kontextov, si mys­lím, že aj bežní ľudia u nás, naša verejnosť si začína uvedomovať, že máme krajanov. Krajanov, ktorí majú niekedy problémy, ktorým trebárs systém pomoci zo strany štátnych orgánov, kde žijú a kde chcú žiť, niekedy neumožňuje úpl­ne si zachovať kultúru, identitu, jazyk a ktorí majú niekedy problé­my aj so systémom vzdelávania. Pokiaľ sa chceme starať o Slová­kov v zahraničí adekvátnym spô­sobom, nenarušujúc princíp suve­renity iného štátu nad svojimi ob­čanmi, však ten štát sa musí v pr­vom rade starať o svojich občanov, teda ak im chceme pomôcť, mys­lím si, že toto naša verejnosť čoraz viac prijíma. Mňa to teší, napokon sa to prejavuje aj v tom, že občian­ska spoločnosť sa ďaleko aktívnej­šie zaujíma o otázky nielen toho, čo sa deje na Slovensku, ale aj čo sa deje s krajanmi, Slovákmi tu v Maďarsku. - Takže keď to chceme zhrnúť, napriek udalostiam, ku ktorým tu došlo v uplynulých týždňoch, na­priek politickým vyhláseniam par­lamentov v oboch krajinách vidíte nádej, že sa problémy, ktoré sa vy­skytujú a aj v budúcnosti sa určite budú vyskytovať, veď v maďarsko­­slovenských vzťahoch sú nepre­­diskutované otázky, budú riešiť na tých fórach, ktoré tomu slúžia? - Vy ste opäť povedali niektoré kľúčové slová. Je naozaj veľa otá­zok, ktoré nie sú vydiskutované, ktoré my vidíme inak, a v Maďar­sku ich vidia inak. A nevieme po­chopiť, že jednu a tú istú otázku vidíme my inak a oni inak. Jed­ným zo základných bodov je o ve­ciach hovoriť. Keď sú to otázky praktického života, hovoriť s cie­ľom nájsť riešenia. Ale niekedy si potrebujeme vyjasniť, svojím spô­sobom demystifikovať niektoré veci, veď okolo mnohých záleži­tostí je veľmi veľa dezinterpretácií. Tie­to sa zneužívajú. Po­vedal by som, že je to dôsledok akéhosi jed­nostranného videnia. Niekedy nedokážeme pochopiť, prečo keď my na Slovensku váž­ne dáme najavo, že sa nám nepáči, keď nám pripomínajú niektoré veci, prečo to druhá strana nevidí tak, ako to vidíme my. Na dru­hej strane naši ma­ďarskí priatelia často nechápu, ako je mož­né, že my necítime, že sa ich niektoré veci dotýkajú. To sa týka aj konkrétnych zále­žitostí. Keď ste spo­menuli parlamentné otázky, je tu Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, ktoré nám vy­týka, prečo sme prijali nejaké uznesenie, však sme mali najprv konzultovať. V prvom pláne by som sa mohol spýtať: prečo ste vy predtým, než by ste vytvorili in­štitúciu s extrateritoriálnym (pô­sobnosťou presahujúcim územie krajiny — pozn. red.) pôsobením, ste najprv nekonzultovali aj s nami, štátnymi orgánmi, či to bude v poriadku, alebo nie. Ale ja sa domnievam, že je dobré, že sa stretli dvaja predsedovia parla­mentov a dohodli sa, že sa týmito vecami budú zaoberať a nájdu rie­šenie. Ja vychádzam z toho, že ho nájdu, pretože toto riešenie je nao­zaj v rukách parlamentov a nie je v rukách vlád. Nepochybujem o tom, že budú chcieť nájsť riešenie, predsa súčasný stav nie je priazni­vý ani pre jednu, ani pre druhú stranu. My ťažko odstúpime od nášho hodnotenia trebárs tohto fóra, pre nás je to inštitúcia ma­ďarského parlamentu, v ktorej pracujú poslanci zvolení na Slo­vensku, členovia slovenského par­lamentu. Pre nás to nie je prijateľ­né, ale dá sa to vyriešiť mnohými spôsobmi. Takže je dobré, že v bu­dúcnosti máme veľké šance, že budeme ďaleko viac hľadať rieše­nia, než hovoriť o problémoch na politických úrovniach. - Želám nám všetkým, aby tomu tak bolo a ďakujem za rozhovor. Alžbeta Račková 17. decembra Ján Kubiš podal de­misiu a prijal ponuku generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna pra­covať vo funkcii tajomníka Európ­skej hospodárskej komisie OSN so sídlom v Ženeve. Predseda vlády SR Robert Fico uviedol: nie je prí­liš nadšený z toho, že Ján Kubiš odchádza, „ale záujmy Slovenska musia mať prednosť pred záujma­mi koalície".

Next