Ľudové Noviny, január-jún 2010 (LIV/1-25)
2010-04-22 / No. 16
ludove@luno.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 200 Ft • 22. apríla 2010 • Ročník LIV • č. 16 Už ôsmy školský rok prebieha vyučovanie slovenského jazyka v Základnej škole Ferenca Istványiho v Hollóházé, zemplínskej slovenskej obci, známej predovšetkým výrobou porcelánu. Slovenský jazyk tu vyučuje učiteľka zo Slovenska Valéria Jacková, kvôli zvýšenému počtu žiakov od tohto školského roku jej pomáha mladá slovenčinárka, miestna rodáčka ČillaMušinská. — Zavedenie výučby slovenčiny sem robotníci z rôznych kútov mobolo spoločnou iniciatívou školy, narchie, ale v prevahe boli vždy vtedajšieho vedenia obce na čele so Slováci. Niektorí z terajších obystarostom Miklósom Smuczerom a vateľov, príslušníci najstaršej ge- 2 obsahu ČbiSi h isto r i ckv m t vŕta zstyo m i F id ész u?/ 2uto, VžácneijubiléáiOndrejäiÁ'chimaiv/ri^OlilI 41,stri Stredóškolskáioíympiadäizoislóvenčinw 61 sto. gžiročnálMäriäiĽehoczkálTdszeqiová ft.sto, Tardošl^morettancaiaitanečnémore M,sto, predsedu miestnej slovenskej samosprávy Ladislava Angyala, ktorý aj v súčasnosti pôsobí v tejto funkcii. Spočiatku nám ponúkol obrovskú pomoc Menšinový odbor Ministerstva školstva a kultúry MR,osobne zástupca jeho riaditeľky Štefan Kraslán, - informovala nás o začiatkoch výučby slovenčiny riaditeľka Eva Tóthová. - Sama pociťujem, že v súčasnosti v obci už oveľa menej počuť slovenské slovo, než začiatkom osemdesiatych rokov, keď som sa sem spolu s rodinou nasťahovala. Slováci sa tu usadili v polovici 18. storočia a zaoberali sa lesnými prácami, neskôr sa väčšina z nich zamestnala v sklárskej hute, z ktorej sa časom stala keramikárska manufaktúra. Neskôr tu začali vyrábať aj porcelán. Prichádzali nerácie, ešte hovoria miestnym nárečím a máme nádej, že výučba slovenčiny v našej škole vráti dnešným deťom materinský jazyk ich predkov, - povedala nám pani riaditeľka, ktorá^pochádza z Nového Mesta pod Šiatrom, z rodiny, ktorá má tiež aj slovenské korene, a to priamo zo Slovenska. — Slovenčinu tu začala vyučovať učiteľka novomestskej slovenskej školy Andrea Nováková. Po jej odchode sme sa cez osobné kontakty dostali k Valérii Jackovej, ktorá k nám dodnes prichádza vyučovať zo Slovenska. Od prvej chvíle sme si vytvorili veľmi dobré ľudské a pracovné vzťahy. Slovenčinu sme zavádzali postupne prvé tri ročníky, terajší ôsmy, siedmy a šiesty ju mali ako voliteľný predmet. (Pokračovanie na 6. strane) Jubilejná desiata konferencia vedúcich slovenských ľudových pamätných domov sa uskutočnila 10. apríla v Tatabáni-Bánhide. Rokovanie, ktoré zorganizovali Verejnoprospešná spoločnosť služieb a zužitkovania nehnuteľností Legatum, Celoštátna slovenská samospráva Prítomných pozdravila poverená riaditeľka hostiteľského kultúrneho domu Zuzana Szabadiová. Riaditeľ Legata Juraj Ando hovoril o tom, že túto spoločnosť založili v roku 2003. Celoštátne konferencie vedúcich slovenských oblastných domov organizovala najprv CSS, potom už Legatum. Konštatoval, že na podujatie sa zaregistrovalo 60 účastníkov zo 6 žúp, zastúpených bolo 20 slovenských oblastných domov. Ako povedal, konferencie sú vždy zamerané na nejakú konkrétnu odbornú tému. Túto aktualizovalo nedávne nariadenie Ministerstva školstva a kultúry MR, podľa ktorého každá zbierka musí získať povolenie na prevádzku, aby sa mohla zúčastňovať na súbehoch. Bánhidu si vybrali za dejisko konferencie preto, lebo tu vzniklo deviate regionálne stredisko SOC. Zároveň informoval, že rokovacím jazykom bude maďarčina. Generálna riaditeľka Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády MR Erika Némethová uviedla, že pochádza z blízkeho Síleša a zaoberá sa menšinami, preto sa rada zúčastňuje na podobných stretnutiach. Po nedávnej novele legislatívy sa tí, ktorí sa zaoberajú prevádzkovaním národnostných inštitúcií, musia prispôsobiť novým predpisom. Ich riaditeľstvo sa snaží sprostredkovávať všetkým účastníkom národnostného diania najnovšie informácie. Prítomných pozdravil aj predseda CSS Ján Fúzik, ktorý považuje za dobré, že vyšla publikácia o oblastných domoch, ktorá môže byť lákadlom aj pre tých, ktorí tieto hodnoty nepoznajú. Ako uviedol, konferencia je v prvom rade odborné rokovanie, ale aj priateľské stretnutie. „Túto sféru, ktorá sa zaoberá našimi zbierkami, prezentujete ako jeden celok. Aj doteraz ste hovorili o zaujímavých témach, ale dnešná je zvlášť dôležitá, veď spomedzi minorít my, Slováci, máme v Maďarsku najviac národopisných zbierok," povedal. (Pokračovanie na 4. strane) M'ätäffámZB'ánliiclél w ima mtafiitYa;cre FÖfÖiEPF. (CSS), Slovenská samospráva v Tatabáni-Bánhide a Slovenské verejné všeobecno-vzdelávacie centrum - Kultúrny dom A. S. Puškina, bolo zamerané na povolenia na prevádzku múzeí, ktoré musí vlastniť každá zbierka, aby sa mohla zúčastňovať na súbehoch. SMvmskádMm V.eMj}tmmv*BM€QP^mtrmrm Máme čo ukázat*Maďarsku Slovenské výrobky vzbudzovali pozornosť zákazníkov v budapeštianskej Veľkej tržnici na Námestí Fővám začiatkom apríla. Tradičné podujatie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) a Obchodného oddelenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti sa uskutočnilo tretí raz. „ Slovensko sa musí prezentovať ako celok. Na Slovensku nemáme iba vodopády, vrchy, hrady a kaštiele, ale k tomu ponúkame niečo dobré na jedenie a niečo dobré na pitie, to všetko pri dobrej hudbe. Z malokarpatskej oblasti sme tento krát priniesli víno, ktoré je známe aj v Maďarsku. Pestujú ho v trojuholníku Burgenland-Šopron-Malé Karpaty. Doniesli sme pivo, ktoré sa vyrába aj v Maďarsku: je to Zlatý bažant z Hurbanova a ponúkame známe slovenské napolitánky Horalky a Tatranky, ktoré nadnes už dostať aj v Maďarsku. Novinkou sú pochutiny: horčice, kečupy, chreny. Okrem toho sa tu prezentujú cestovné kancelárie Boci travel a Neckermann a katalógmi aj Car Tours, ktoré ponúkajú dovolenky na Slovensku,” informovala nás zástupkyňa SACR Soňa Jelínková. Podujatie sa začalo slávnostným otvorením, kde s krátkym prejavom vystúpil pracovník Slovenského inštitútu Peter Tomčík, ktorý povedal, že nestačí poznať Slovensko ako krajinu, ale treba poznať aj tradičné slovenské výrobky. Zároveň pozval prítomných na spoznávanie našej materskej krajiny. Zaujímavá bola napríklad ochutnávka pochutín: kečupu, horčice a chrenu. Tradičná slovenská značka Snico už vyše 50 rokov vyrába pochutiny vysokej kvality, vyrobené z prvotriednych surovín a podľa originálnych tradičných receptúr. (Pokračovanie na S. strane) FOTO: E. P. F.