Ľudové Noviny, júl-december 2010 (LIV/26-52)

2010-09-16 / No. 37

2t iiÜJ ľft.SEffPEMiBRA 2010 Ľudové noviny Týždenník Slovákov/ v/Maďarsku! Šéfredaktorka: Alžbeta HollerovA Račková Jazyková redaktorka: Vlasta ZsAkaiovA Držíková Technický redaktor a redaktor portálu luno.hu: Imrich Fuhl Reportéri - novinári: Csaba Lampert Eva PatayovA FAbiánovA Andrea SzabovA Mataiszová Adresa redakcie: 1135 Budapest, Csata u. 17,1/9 Poštová adresa redakcie: 1555 Budapest, Pf. 99 Telefón: (1) 878 14 31 Fax: (1)878 14 32 E-mail: ludove@luno.hu Internetový denník www.luno.hu • Majiteľom novín je Celoštátna slovenská samosprAva Týždenník vychádza za finančnej podpory Verejnej nadAcie PRE NÁRODNÉ a ETNICKÉ MENŠINY a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ľudové noviny vydáva a rozširuje Verejnoprospešná spoločnosť Legatu m. Za vydanie zodpovedá riaditeľ Juraj Ando ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-Press Kft. Budapešť. Zodpovedný vedúci: FerencIbos Vedúci smený: Karoly Szabó Tlačiareň COMP-Press Kft. • Ľudové noviny rozširuje predplatné prijíma Maďarská a pošta. Poštová adresa: Magyar Posta Zrt. Központi Hírlap Iro­da, 1900 Budapest. Noviny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u pošto­vých doručovateľov. Ľudové noviny si môžete objednať aj na e-mailovej adrese hirlape­­lofizetes@posta.hu a telefo­nicky na čísle 06-80/444-444. Ročné predplatné: 7308 Ft, polročné: 3654 Ft, štvrťročné: 1827 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publi­kovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjad­rujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súla­de so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj roz­dielneho názoru. PQUWA Nádej na zlepšenie slovensko­­mad’arských vzťahov vyjadril 7. septembra vo Viedni prezident MR Pál Schmitt, ktorý absolvo­val v Rakúsku svoju prvú oficiál­nu zahraničnú pracovnú cestu. Schmitt v reakcii na novinársku otázku povedal, že voči novele zákona o uľahčení udeľovania maďarského občianstva zahra­ničným Maďarom vznieslo ná­mietky iba Slovensko. Súčasný slovenský zákon o ob­čianstve, podľa ktorého by osoba, ktorá by prijala iné občianstvo, stratila slovenské, podľa Schmit­­ta protirečí medzinárodnému prá­vu. Vyjadril nádej, že situácia v slovensko-maďarských vzťahoch sa časom zlepší a pripomenul, že sa chystá na oficiálnu návštevu Slovenska. Prezidenta Pála Schmitta vo Viedni prijal jeho rakúsky politický partner Heinz Fischer. Najvyšší maďarský predstaviteľ informoval hostiteľa o snahách maďarskej zahraničnej politiky, o cieľoch pripravované­ho maďarského predsedníctva v Európskej únii v prvom polroku 2011 a o politike novej maďarskej vlády. Schmitt otvoril aj otázku problematiky rakúskej spaľovne v Heiligenkreuzi, ktorá j e neďale­ko maďarských hraníc. „Maďar­sko viaže k Rakúsku najistejší a najdôležitejší historický vzťah," povedal prezident MR a dodal, že spolupráca týchto krajín je prí­kladná. Schmitt zdôraznil, že Ma­ďarsko má záujem na užšej spo­lupráci regiónu. Popri krajinách Visegrádskej štvorky označil Ra­kúsko za určujúceho partnera Maďarska. Dodal, že pre jeho krajinu je dôležitá Dunajská stra­tégia, v rámci ktorej by sa vypla­tilo Rakúsku a Maďarsku prero­kovať svoje postoje. Prezidenti podčiarkli skutočnosť, že ich prvé zahraničné cesty už tradične vedú práve do Maďarska a Rakúska. Rakúsky prezident ocenil otvore­nosť rokovaní so svojím maďar­ským partnerom. Potvrdil, že Rakúsko má záujem spolupraco­vať s Maďarskom v každej oblas­ti a podporí všetky ciele, maďar­ského predsedníctva v EU. Prezi­dent vyzdvihol otázku rozširova­nia únie. „Medzi našimi krajinami je úplná zhoda,” zdôraznil H. Fischer. P. Schmitt sa vo Viedni stretol aj s predsedníčkou dolnej komory rakúskeho parlamentu Barharou Prammerovou a disku­toval s predstaviteľmi organizácií Maďarov žijúcich v Rakúsku. (tasr-l) Maďarsko bude riešiť dvojaké občianstvo bilaterálne: Maďarsko bude riešiť kontroverzný zákon o dvojakom občianstve výlučne na bilaterálnej úrovni so Slovenskom. „Nepotrebujeme pomoc a sprostredko­vanie tretej strany, ” odpovedal maďar­ský minister zahraničia na otázku no­vinárov, týkajúcej sa vyjadrenia slo­venskej premiérky. Iveta Radičová vyzvala Maďarsko, aby zákon o dvoja­kom občianstve zladilo s normami Me­dzinárodného súdneho dvora. Minister János Martonyi potvrdil, že politiku Budapešti voči zahraničným Maďarom koordinuje premiér Viktor Orbán a už nie je v kompetencii ministerstva za­hraničia. Martonyi nepovedal, či to víta, alebo ľutuje, no pochválil vzťahy s Rumunskom, v ktorom tak ako na Slovensku žije početná maďarská men­šina. „ Vzťahy neboli celé desaťročia také dobré ako teraz,” povedal. Marto­nyi tiež prezentoval program maďar­ského predsedníctva ÉÚ, ktoré sa začí­na v januári 2011. Ako povedal, 13 z 15 neformálnych zasadnutí Rady EU sa bude konať v zrenovovanom zámku Gödöllő neďaleko Budapešti, v jednom z obľúbených zámkov cisárovnej Alžbety (Sisi), manželky Františka Jo­zefa I. Podľa Martonyiho to symbolizu­je „obnovenie stredoeurópskeho mys­lenia a stredoeurópskej kultúry”. Ma­ďarsko a Rakúsko majú v zahraničí 6 spoločných schengenských zastupiteľ­stiev a Š spoločných miest na vydáva­nie víz. Ďalšie sú aj z úsporných dôvo­dov v pláne. (S-T-L) Zahraničné výbory zasadnú 30. septembra Zahraničné výbory slovenské­ho a maďarského parlamentu uskutočnia 30. septembra spoloč­nú schôdzu v Bratislave. Informo­val o tom na zasadnutí parlament­ného výboru pre zahraničné zále­žitosti a Maďarov žijúcich za hranicami predseda výboru Mi­hály Balia. Balia povedal, že k dohode o termíne a mieste kona­nia schôdzky došlo po dlhých vyjednávaniach so slovenskou stranou. Zároveň pripomenul, že spoločná schôdza výborov sa ko­nala naposledy vlani v Ostrihome. Účastníci vtedy skonštatovali, že základnú medzištátnu slovensko­­maďarskú zmluvu nie je potrebné upravovať, ale treba aplikovať jej obsah. Zhodli sa tiež v tom, že sú nutné pravidelné schôdzky - naj­menej raz až dvakrát ročne, a okrem toho i v prípade, ak si to želá ktorákoľvek strana. (T-L) V. Orbán: Budujeme morálny systém národnej spoju práce Zákony prijaté v prvých sto dňoch vládnu­tia majú za cieľ položiť základy úspechov nadchádzajúcich mesiacov. Povedal to v rám­ci hodnotenia prvých 100 dní svojej vlády premiér MR Viktor Orbán, ktorý prisľúbil Maďarom vybudovanie „nového morálneho systému". „Budujeme politický, hospodársky a mo­rálny systém národnej spolupráce, ” vyhlásil 7. septembra predseda vlády na pôde Gymná­zia í v. Imricha v Budapešti pred pozvanými hosťami. Prvých 100 dní podľa jeho slov sta­čilo na to, aby vláda položila základy nového a silného Maďarska. Orbán opäť vo svojom prejave spomínal revolúcie. „Vieme, aké to je, keď o našom osude rozhoduje niekoľko dní. V roku 1956 bola ozbrojená revolúcia, v roku 1989 ústavná revolúcia a od roku 2010 vieme aj to, aká je dvojtretinová revolúcia, ” konšta­toval Orbán na margo dvojtretinového víťaz­stva Fideszu — Maďarského občianskeho zväzu, ktorý do volieb išiel v spoločnom blo­ku s Kresťanskodemokratickou ľudovou stra­nou (KDNP). Premiér poukázal na to, že vláda prijala a predložila parlamentu za 100 dní 55 zákonov. Vymenoval najdôležitejšie návrhy zákonov vládnych strán — z nich vy­zdvihol zákony týkajúce sa zavedenia banko­vej dane a maximalizovania miezd v štátnej sfére, a podčiarkol aj priebeh rokovaní s Me­dzinárodným menovým fondom. Zopakoval svoj názor, podľa ktorého vo svete nešlo o zvyčajnú hospodársku krízu, ale o to, že zá­padný svet žil v domnienke, že trh vyrieši všetko a že svetové hospodárstvo je možné vybudovať aj na špekuláciách. Na margo krí­zy Orbán ešte dodal, že mať nádej v utópiách je možné iba dočasne. „Realita si skôr či ne­skôr nájde svoje miesto,” povedal s tým, že vytriezvenie a postavenie sa na nohy je vždy deprimujúcou úlohou. Premiér tiež zopako­val, že Maďarsko stojí pred veľmi ťažkými úlohami a že možné riešenia existujúcich problémov sa hľadajú ťažko. V. Orbán sa ve­noval viac hodnoteniu uplynulého obdobia a o ďalších plánoch vlády hovoril iba všeobec­ne, bez bližších detailov. (tasr-l) V pokoji V/ Békési Národnostné stretnutie Békešskej župy Čabianska organizácia Slovákov v spolupráci so župným Spolkom ľudových výtvarníkov pod záštitou Samosprávy mesta Békešská Čaba, župných a miest­nych menšinových samospráv po vydarenej vlaňajšej akcii opäť usporiada Národnostné stretnutie pod ná­zvom V pokoji v Békeši. Od 17. do 19. septembra sa na javisku za Veľkým evanjelickým kostolom vystriedajú kultúrne telesá všetkých národností žijúcich v Békešskej župe, ako aj slovenské súbory z Českej republiky, Francúzska a zo Slovenska. Popri rôznych sprievodných progra­moch, ako sú výstavy a rôzne prezentácie, si účast­níci budú môcť vybrať zo širokej palety ľudovoume­leckých výrobkov na pľaci (jarmoku), ktorý bude vytvorený y blízkosti Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe. 18. septembra sa bude konať Celoštátne stretnutie cirkevných zborov, ktoré organizuje Celoštátna slo­venská samospráva v Malom evanjelickom kostole. Negtr/ijelfeitje,. tu ľudia!! Po skončení dovolenky som sa cestou do Maďarska zastavil v Komárne. Na moje rodné mesto nedám dopustiť! Viažu ma k nemu pek­né spomienky na detstvo a školské roky. Kaž­dá ulička sa mi ešte stále prihovára, mám tu priateľov z ulice, aj bývalých spolužiakov. S jedným z nich sme si sadli na terasu kaviar­ničky v centre mesta a o chvíľu si k nám pri­sadli ďalší dvaja bývalí spolužiaci. To sa mi môže stať iba v Komárne. Neprešlo veľa času, keď sa k nám priblížila krívajúca postava. Zo športovo oblečeného mladého muža s maská­čovým klobúkom na hlave, aký nosia naši vo­jaci v Afganistane, sa vykľul môj synovec Rad­­ko. Viditeľne kríval. Nevideli sme sa už pár rokov, a tak sme si hneď padli do náručia. Vedel som, že sa pred rokmi prihlásil na misiu do Afganistanu. Po dvoch rokoch sa síce vrá­til, doma však dlho nevydržal a vybral sa tam znova. Keď som ho mojim spolužiakom pred­stavil, povedal, kto je a kde pôsobí, nechceli ho pustiť. Celkom som ich chápal. Veď človek nestretne každý deň na ulici nášho vojaka, ktorý už roky pôsobí v slovenskej misii v Afga­nistane. Priznám sa, aj ja som bol zvedavý. Naše otázky nemali konca kraja. Ako strýko som sa zaujímal v prvom rade o jeho zdravie. Vysvitlo, že nekríva preto, lebo sa zranil v boji, ale dostal akúsi záhadnú infekčnú chorobu, ktorá mu napadla dolné končatiny a museli ho operovať. Na Slovensku bol na nútenej zdra­votnej dovolenke. Počas dvoch hodín sa pre­javil ako vynikajúci a zábavný rozprávač a dokonale uspokojil našu zvedavosť. Keď sme sa lúčili, padla obligátna otázka, či sa tam mieni vrátiť, či to tam nie je nebezpečné a čo ho tam vlastne ťahá. Odpovedal veľmi jedno­ducho: Ano, ide späť. Ano.je to tam nebezpeč­né. A ide tam práve preto, že je to nebezpečné. Poznám ho a jeho odpovede ma vonkoncom neprekvapili. Popriali sme mu skoré uzdrave­nie a veľa šťastia v tej ďalekej krásnej a divo­kej krajine, ktorú nám tak živo priblížil. A ja som pokračoval v ceste do Maďarska, ktoré je predsa len bližšie a menej divoké. Nenapadlo by mi to všetko spomínať, keby sa toto stretnutie neodohralo krátko po tra­gickej udalosti, ktorá sa v Afganistane priho­dila maďarským vojakom a zdvihla vlnu od­poru proti ich pobytu v tejto krajine. Týmto problémom sa má zaoberať aj maďarský par­lament. Vjednej diskusnej relácii maďarskej televízie sa istý poslanec maďarského parla­mentu, inak bojovne naladenej strany Jobbik, vyjadril v tom zmysle, že ich treba stiahnuť preto, lebo maďarskí vojaci tam nie sú v bez­pečí. No to ma podrž! Aká to perla ducha! Maďarskí vojaci si podľa neho zrejme zaslú­žia, aby boli doma pekne v teplučku a v bez­pečí. Asi by tam podľa neho mal maďarský parlament vyslať deti, ženy alebo dôchodcov. Tí posledne menovaní sú každému aj tak len na oštaru. Byť dnes vojakom je predsa také isté povo­lanie ako každé iné. Povedať vojakovi, aby tam nešiel, lebo je to nebezpečné, je smiešne. Je to také isté, ako povedať elektrikárovi, aby nechytal drôty, lebo ho to môže zabiť, alebo povedať hasičovi, nech nejde do ohňa, lebo sa môže popáliť. Rád by som vedel, koľko maďarských voja­kov zahynulo doma v Maďarsku pri rôznych, tzv. mimoriadnych udalostiach. Určite je ich oveľa viac, ako tých, čo zahynuli v Afganista­ne. Vojaci vidia tento problém naisto úplne inak ako politici, ktorým je ťažko poradiť. Jednu radu by som im však rád poskytol. Netreba vojakov z misie hneď odvolávať. Možno na začiatok pre zvýšenie ich bezpečnosti postačí, ak podobne ako dobrý vojak Svejk začnú kri­čať smerom k afganským horám: Nestrieľajte, veď sú tu ľudia! PaľoŽibrita

Next