Ľudové Noviny, január-jún 2011 (LV/1-26)

2011-01-13 / No. 2

ludove@luno.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Menšinová konferencia Oj nových, predstavách vlády V záverečnom mesiaci kalen­dárneho roku 2010 usporiadalo Zastupiteľstvo Nového Mesta pod Šiatrom XVI. stretnutie menšino­vých samospráv. - Nové Mesto pod Šiatrom je 18-tisícové mesto, ktoré je z geo­grafického hľadiska prihraničné, z historického ním však nikdy nebo­lo. Práve naopak, bolo centrom bývalej Zemplínskej stolice od Abova až po Šariš. Tento región vždy obývalo niekoľko národností. Patria medzi ne Slováci, Rusíni, Nemci i etnická skupina Rómov, — uviedol na úvod konferencie pri­mátor mesta Péter Szamosvölgyi. Snáď aj preto patrí k tradičným decembrovým podujatiam tohto mesta i regionálne stretnutie men­šinových samospráv. Záujem o po­dobné podujatia je stále veľký. Svedčila o tom zaplnená divadelná sála Mestského kultúrneho stredis­ka Lajosa Kossutha. Moderátorom programu bol tak ako v iné roky bývalý vedúci oddelenia Úradu Boršodsko-A bovsko-Zemplínskej župy, dnes dôchodca Dr. György Kiss. Ten najprv odovzdal slovo prominentnému hosťovi stretnutia, námestníkovi štátneho tajomníka ministerstva verejnej správy Dr. Csabovi Latorcaimu. Pán námest­ník okrem načrtnutia zmien vo fi­nancovaní menšinových samo­správ hodnotil i výsledky menši­nových volieb. Rukolapné dôkazy o zneužívaní možností zakladať menšinové samosprávy z predošlé­ho cyklu, ako aj vyše dvesto ne­dávno založených menšinových samospráv núti rezort novelizovať spôsob financovania, ako aj celý menšinový volebný zákon. Pred­nášateľ zároveň načrtol riešenie vo forme založenia kompetentného úradu vlády, ktorý sa bude od no­vého roka zaoberať otázkami men­šín. Pán Latorcai ochotne odpove­dal aj na otázky prítomných men­šinových poslancov a prednostov úradov. Tí hlavne kritizovali neob­jektívny, ak nie priamo nespravod­livý princíp rozdeľovania diferen­covanej podpory menšinových sa­mospráv. Na uľahčenie príliš kom­plikovanej administratívy minis­terstvo sľubuje automatickú po­moc príslušného úradu vlády, kto­rý uznesenia jednotlivých samo­správ spracuje hneď po zaslaní na úrad podľa ich obsahu. Po prestávke záujemcov z ob­lasti menšinového školstva zaujala prednáška vedúcej radkyne úradu štátnej tajomníčky pre veci škol­stva ministerstva národných zdro­jov Anny Gašparovej Kernerovej. Okrem prípravy nového školského zákona, ktorého návrh zverejnilo na verejnú rozpravu ministerstvo na svojej webovej stránke už 3. 12. 2010, sa prednášateľka dotkla hlavne spôsobu odbornej kontroly národnostných škôl, hlavne tých, kde sa národnostný jazyk vyučuje ako predmet. (Pokračovanie na 2. strane) Slov.enskáisamosQnáy.atVtRišpekuí Padaní sa preb.udiťzáujem o slovenčinu? Redakcia Ľudových novín už dlhší čas nemala bližšie informá­cie o živote Slovákov v Pišpeku, preto som sa rozhodla vydať sa na cestu do tejto obce. Lokalita leží medzi pahorkatinou obkľu­­čujúcou Gödöllő a pohorím Cser­hát, 50 kilometrov severový­chodne od Budapešti. Osada bola v roku 1695 takmer vyľudnená. Na začiatku 18. storočia bola znovu osídlená 46 slovenskými a nemeckými rodinami. Súpisy z rokov 1715 a 1720 hovoria o tom, že väčšinu obyvateľov Pišpeku tvoria Slováci. V tom čase sa obyvateľstvo zaoberalo poľno­hospodárstvom. Pôda miešanej kvality čierna a hlinistá bola vhodná na pestovanie tabaku, raže a zemiakov. Vo vápenatejšej časti chotára, na svahoch hôr, pestovali vinnú révu. Hlavným zdrojom obživy bolo aj v 20. sto­ročí poľnohospodárstvo a vino­hradníctvo. Popritom sa tunajší obyvatelia zaoberajú i záhradníc­tvom, pestujú napríklad ríbezle a maliny. Ako v prípade iných lo­kalít v údolí Galgy, aj z Pišpeku mnohí odchádzali za prácou do hlavného mesta, alebo do okoli­tých priemyselných centier. Roku 1959 tu bolo založené poľnohos­podárske družstvo. Dnes je v obci niekoľko súkromných hos­podárstiev. Slováci žijúci Pišpeku sú rímskokatolíckeho v vierovyznania. V roku 1900 viac ako polovicu obyvateľov tvorili Slováci. Počas výmeny obyvateľ­stva v rokoch 1947 - 1948 sa po­merne málo z nich prihlásilo na presídlenie (121 osôb). Podľa sčí­tania ľudu z roku 1990 z 1543 obyvateľov k slovenskému mate­rinskému jazyku sa prihlásilo len 13 osôb, k slovenskej národnosti 17. Okrem toho po slovensky ho­vorilo 207 ľudí. (Pokračovanie na 2. strane) Madärsko, prevzalo prGds.ední(Svo.vyE.Úi Za účasti prezidenta republiky Púta Schmitta prevzal 6. januára v budove parlamentu v Budapešti premiér Viktor Orbán od predsedu belgickej vlády Yvesa Letermeho predsedníctvo v Európskej únii. Na slávnostnom odovzdávaní vlajky symbolizujúcej rotujúce predsed­níctvo v Rade ministrov EU sa zú­častnili aj predseda Národného zhromaždenia László Kövér, pred­sedovia parlamentných strán a frak­cií, ako aj celý budapeštiansky dip­lomatický zbor. Maďarsko bude predsednícky post zastávať v prvom polroku 2011. V piatok zasadli v Budapešti na spoločnom rokovaní ministri maďarskej vlády s komisármi Eu­rópskej komisie, aby prediskutovali plány maďarského predsedníctva. Témami zasadnutia, ktoré prebie­halo v piatich pracovných skupi­nách, boli otázky hospodárskeho riadenie EU, pripravovaný energe­tický summit únie plánovaný na 4. februára 2011 a nevyhli sa ani nové­mu maďarskému mediálnemu zá­konu, o ktorom sa vedú búrlivé dis­kusie doma i v zahraničí. Premiér Viktor Orbán v súvislos­ti s právnou normou krátko po pre­vzatí predsedníctva EÚ pre zahra­ničných novinárov uviedol, že po­kiaľ Európska únia povie, že ma­ďarský mediálny zákon treba zme­niť, vláda to bude akceptovať a ria­diť sa tým. „Sme súčasťou EÚ, platia tam pravidlá hry,” povedal, zároveň však zopakoval, že maďar­ský mediálny zákon je podobný le­gislatívam iných členských štátov únie. Vyjadril pochybnosti o tom, že „niekto nájde v našom zákone niečo, čo nie je aj v mediálnych zá­konoch iných krajín EÚ”. Sprac.: br Vyšlo obľúbené čítanie našich Slovákov - ročenka Náš kalendár na rok 2011, vydavateľom ktorej je Celoštátna slovenská samospráva (CSS) a ktoré obsahuje bohatý textový a obrázkový materiál. Publikácia umožňuje čitateľom nazrieť do rozmanitého života slovenskej národnos­ti v Maďarsku, predstaví im o. i. naše kultúrne telesá, inštitúcie CSS, politické udalosti objektívom fotoaparátu, sériu kultúrnych podujatí, ako aj činnosť našich školákov a mladej generácie. Dozaista mnohých zaujmú i fotografie a správy z jednotlivých obcí a celý rad ďalších pozo­ruhodných príspevkov. Tím zostavovateľov - redaktorov na čele so zod­povednou redaktorkou Alžbetou Hollerovou-Račkovou nezabudol ani na literárne ukážky, zaujímavosti a zábavné čítanie, krížovky, recepty a humor. Objednávatelia dostali ročenku v uplynulých týždňoch, ďalší zá­ujemcovia si ju môžu zaobstarať v regionálnych strediskách Slovenské­ho osvetového centra, prípadne na sekretariáte CSS (1114 Budapešť, Fadrusz u. 11/A, tel.: (1) 466 94 63, fax: (1) 386 40 77, e-mail: oszo@ slovaci.hu).

Next