Ľudové Noviny, január-jún 2012 (LVI/1-26)

2012-01-05 / No. 1

i) 5. JANUÁRA 2012 ľudové noviny Týždenník Slovákov v Maďarsku Jazyková redaktorka: Vlasta Zsákaiová DržIkovA Technický redaktor: Zlatko Papuček Reportéri - novinári: Eva PatayovA FábiAnovA Andrea SzabovA MataiszovA Adresa redakcie: 1135 Budapešť, Csata u. 17,1/9 Poštová adresa redakcie: 1555 Budapest, Pf. 99 Telefón: (1)878 14 31 Fax: (1)878 14 32 E-mail: ludove@luno.hu Internetový denník www.luno.hu Majiteľom novín je Celoštátna slovenská samospräva Ľudové noviny vydáva a rozširuje Verejnoprospešná spoločnosť Legatum Za vydanie zodpovedá riaditeľ Juraj Ando ISSN 0456-829 X • Grafická úprava: Spoločnosť COMP-Press Kft. Budapešť. Zodpovedný vedúci: FerencIbos Vedúci smený: KAroly Szabó Tlačiareň COMP-Press Kft. • Ľudové noviny rozširuje a predplatné prijíma Maďarská pošta. Poštová adresa: Ma­ gyar Posta Zrt. Központi Hír­lap Iroda, 1900 Budapest. No­ viny si možno predplatiť na každom poštovom úrade a u poštových doručovateľov. Ľu­dové noviny si môžete objed­nať aj na e-mailovej adrese hirlapelofizetes@posta.hu a telefonicky na čísle 06- 80/444-444. Ročné predplat­né: 7320 Ft, polročné: 3660 Ft, štvrťročné: 1830 Ft. Na území Slovenskej republiky ročné predplatné: 31 752 Ft. • Neobjednané rukopisy redakcia nevracia, nezaručuje ich publi­kovanie a vyhradzuje si právo krátiť príspevky. • Uverejnené materiály vyjad­rujú v prvom rade mienku autorov a v záujme plurality názorov nemusia byť v súla­de so stanoviskom redakcie, ale predovšetkým so zásadou rešpektovať právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj roz­dielneho názoru. Župný deň menšín v Slovenskom Komlóši Po troch rokoch bol Slovenský Komlóš opäť hostiteľom osláv Dňa menšín, žijúcich v Békešskej župe. Podujatie sa uskutočnilo 9. decembra v Dome prírody. Slávnosť poctili svojou prítom­nosťou generálny konzul Sloven­skej republiky Stefan Daňo, pred­seda Samosprávy Békešskej župy Zoltán Farkas, podpredseda zbo­ru István Kónya a predseda výbo­ru pre humanitné veci Péter Tol­nai. Prítomných privítala primátor­­ka mesta Rita Garayová. Predseda župnej samosprávy Zoltán Farkas vo svojom slávnost­nom príhovore vyzdvihol, že v tomto juhovýchodnom cípe Ma­ďarska v pokoji spolunažívajú Nemci, Slováci, Rumuni, Srbi, Rómovia a Poliaci. V záujme ďal­šieho napredovania je potrebné, aby aj naďalej vedeli spolupraco­vať tu žijúce národnosti. V tomto roku na základe návr­hov menšinových samospráv sa rozhodli udeliť päť vyznamenaní Za menšiny Békešskej župy. Na základe uznesenia Valného zhro­maždenia župy plakety a diplomy prevzali z rúk Pétera Tolnaia šty­ria individuálni aktivisti a jeden kolektív. Za rómsku menšinu získala uznanie hudobná kapela Čierne diamanty z Dobozu. Z radov ne­meckej národnosti ocenili vše­strannú činnosť podpredsedníčky Nemeckej samosprávy v Gyule, učiteľky materskej školy Márie Solymosiovej Szilágyiovej. Plake­tu a diplom za dlhoročnú úspešnú prácu na poľskom národnostnom poli prevzala vedúca békešča­­bianskeho zboru Chopen pani J. Rázgová. Dr. János Csote sa dlhé roky aktivizuje v národnostnom živote v župe žijúcich Rumunov. Vyznamenanie získal za svoju všestrannú činnosť. Predsedníčka Organizácie komlóšskych Slová­kov, učiteľka Marianna Melego­­vá Bajczerová dostala ocenenie župnej samosprávy za prácu, vy­konávanú v záujme tamojších Slo­vákov. Pred kultúrnym programom došlo ešte k jednému radostnému aktu. Zastupiteľstvo Samosprávy Békešskej župy rozhodlo o po­skytnutí päťmiliónovej podpory slovenskému národnostnému školstvu župy. Dohodu podpísali predsedníčka slovenskej župnej samosprávy Helena Ci­­čeľová a predseda žup­nej samosprávy Zoltán Farkas. Slávnostné podujatie sa skončilo kultúrnym programom. Každá ná­rodnosť sa predstavila s krátkym programom. Žiaci Slovenskej školy v Slovenskom Komlóši za­tancovali komlóšske tan­ce. Nakoniec viceprimá­­tor mesta Ferenc Takács v slávnostnom prípitku zablahoželal vyzname­naným. M.M. zmmum Verejné zasadnutie vo Veľkej Tarči V decembri sa uskutočnilo ve­rejné zasadnutie Slovenskej samo­správy vo Veľkej Tarči. Prítom­ných v rokovacej miestnosti obec­ného úradu privítala predsedníčka zboru Mária Galántaiová, ktorá predniesla návrh programu roko­vania. Po jeho schválení referova­la prítomným o finančnej situácii ich samosprávy. Ako odznelo, aj v tomto roku dobre hospodárili, ne­majú dlhy. Vďaka tomu sú zabez­pečené finančné prostriedky na usporiadanie budúcoročných po­dujatí. M. Galántaiová prečítala list starostu obce Čemer Istvána Fábriho, ktorý sa poďakoval Veľ­­kotarčanom za účasť na tohtoroč­ných Páračkách. Oznámila prí­tomným, že Regionálny spolok Slovákov z okolia Pešti Dolina bude mať valné zhromaždenie 20. januára v Kerepeši. Zároveň na­vrhla, aby sa valné zhromaždenie spolku v roku 2013 uskutočnilo vo Veľkej Tarči. Predsedníčka slovenskej samo­správy informovala prítomných o najbližších programoch - advent­nom dni v miestnom kultúrnom dome a o odovzdaní obnovenej Základnej školy O. Blaskovitsa v prítomnosti štátnej tajomníčky zodpovednej za oblasť školstva Rózse Hoffmanovej. Záverom verejného zasadnutia členovia voleného zboru jedno­hlasne schválili návrh uzavrieť dohodu o spolupráci so Sloven­skou samosprávou v Maglódé a 13. októbra 2012 usporiadať 18. národnostný deň. Andrea SzabovA MataiszovA FOTO: KATALIN PATAKIOVA Peštiansky perkelt gregora martina papucseka Magyarország Nový rok, nová krajina. Alebo aspoň nový názov. Už teda nie sme v Maďarskej republike, ale „iba" v Maďarsku. Čo vyplýva - ozaj! - z novej ústavy, pardon, zá­kladného zákona, ktorý usporil „republiku". Ťažko pochopiť pohnútky zákono­darcu, veď v texte sa potom spomína aj Maďarská republika. Žeby to v chvate prehliadli? Zásadnou otázkou je, či sa mení štátna forma? Či je tu opäť monar­chia, kráľovstvo? Hlúposť, veď nie názov určuje pomery v štáte. Ak aj nie jeden monarcha, ale mnoho malých kráľov (králikov?) tu pobehovalo vždy. Hoci v po­slednom čase sa hovorieva o jednom jedinom, o „Lenonovi" (rozumiete: len on, a nikto iný). Žeby ho lákala koruna a ostatné uhorské kráľovské insígnie v hrubej sklenenej ochrannej kocke pod parlamentnou kupolou, kadiaľ prechádza den­nodenne? To môže tvrdiť, či hoci len naznačovať iba politický amatér, alebo za­slepený nepriateľ. Amatérov je dosť, nepriateľov menej. Rozhodne sú vo väčšine prívrženci. Lebo meniť sa môže všetko, ale dvojtretinová väčšina je večná. Netreba sa teda báť, nevracia sa feudalizmus. Len si niekto urobil žart z kraji­ny. A niekto si zarobil aj na nových tabuliach, ktoré pri hraničných priechodoch oznamujú, do akej krajiny vstupuje človek. Už v priebehu decembra ich vymeni­ li z „Magyar Köztársaság" na „Magyarország”. Susedia sa čudujú, veď všade na­ vôkol je Slovenská republika, Republik Österreich, Republika Slovenija, Republi­ ka Hrvatska a tak ďalej. Akurát veľký severovýchodný sused (to bol vzor?) by sa nemal čo diviť, veď aj on sa nazýva „iba" Ukrajina. Ale prekvapení, až vyhúkaní by mohli byť práve tí, ktorí prichádzajú odtiaľ. Predstavte si, že štátny znak Ma­ďarska uprostred červeno-bielo-zelenej zástavy je chybný! Internetový portál Index na to upozornil nejaký vševedko ešte v polovici decembra. Známe „arpá­­dovské" pruhy po ľavej strane sú v zlom poradí, začínajú nie červeným, ako to káže aj základný zákon, ale strieborným pruhom, čiže aj pokračovanie je zlé. Našťastie trojvŕšok (Tatra-Matra-Fatra), dvojkríž a najmä uhorská kráľovská koru­na sú na mieste. Mám takú kacírsku myšlienku! Môj svokor, ktorého rodičia pochádzali zo Sar­­vašu, potom sa presťahovali do Nadlaku, odtiaľ do Bulharska a on sa po vojne presídlil na Slovensko, do svojej „materskej krajiny", rád sa ma pýtaval, dakedy s ironickým podtónom, inokedy vážne, že čo je nové v „aňaorságu". Akože v Ma­ďarsku. Čo keby sa základný zákon novelizoval a opäť by sa vymenili hraničné tabule (nápisy na minciach, pečiatkach a pod.). Obmien by mohlo byť niekoľko, mne by sa najviac páčilo „Magyarország - Anyaország". K tomu len toľko: všade dobre, aj doma...

Next