Ľudové Noviny, júl-december 2012 (LVI/27-52)

2012-07-05 / No. 27

ludove@luno.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Závideniahodná slovenská komunita Obec Čabačud sa nachádza ne­ďaleko Sarvaša, pozdĺž hlavnej cesty č. 44, vedúcej do Békešskej Caby. Pozostáva z troch častí: cen­trálnej, periférnych majerov a sa­môt, ktoré tu nazývajú sálaše. Po­dľa štatistických údajov v januári tohto roku mala 1 917 obyvateľov. V roku 2001 sa 95% hlásilo k ma­ďarskej a 5% k slovenskej národ­nosti. Do zoznamu slovenských voličov sa v roku 2010 zapísalo 240 občanov a 157 sa na voľbách slovenskej samosprávy zúčastnilo. Obyvatelia obce žijú hlavne z poľnohospodárstva, niektorí pra-čujú v miestnych firmách alebo v okolitých väčších mestách ako je Sarvaš, Kondoroš, alebo Békešská Čaba. Najväčším zamestnávate­ľom je obecný úrad, v jeho inštitú­ciách pracuje 60 ľudí. V Čabačude sa objavil aj poľovnícky turizmus. Poľovnícky spolok tu organizuje poľovačky na drobnú a na vysokú zver pre Nemcov a Talianov. O pomenovaní obce existujú dve legendy. Podľa jednej poľov­ník Csaba na tomto mieste rozložil pasce a neskôr tu vzniklo osídle­nie. Druhý prameň vychádza z toho, že slovo „csííd” je odvodené od „cső” — rúra, trúbka a trúbky používali vojaci, preto údajne na tomto území táborili obrancovia čabianskeho hradu. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1444 (Chabachyde). Listina z roku 1456 ju uvádza ako majetok veľ­moža Jánosa Hunyadiho, ktoré­mu daroval majetok kráľ Žig­mund. V roku 1596 obec zničili Turci. Zachovalo sa tvrdenie, že tehly zo zbúraných domov Turci poodvážali do Sarvaša a postavili z nich tamojšie kúpele. Po znovu­­osídlení v XVIII. storočí, keď sem prišli slovenské rodiny z Hontian­skej stolice, sa Čabačud stal čas­ťou panstva v Békešskom Sv. On­­dreji. Miestni obyvatelia bojovali aj v sedliackom povstaní roku 1735. V rokoch 1848-49 sa tu skrýval barón József Eötvös. Istý čas tu žil minister cirkevných vecí a školstva Ágoston Treffort, na jeho počesť miestna základná ško­la od roku 2001 nesie jeho meno. Osada do roku 1924 patrila k pan­stvu v Békešskom Sv. Ondreji, po­tom sa z nej stala samostatná obec. Odvtedy sa datuje jej novodobá história. V tom čase tu žilo 1 388 osôb. V roku 1932 už mala obec vlastnú školu, artézsku studňu a železničnú stanicu. Dynamický rozvoj zastavila II. svetová vojna. Život tunajšej slovenskej komuni­ty negatívne ovplyvnila výmena obyvateľstva v rokoch 1946-1947, keď sa veľa slovenských rodín presťahovalo do Československa a namiesto nich sem prišli tamojšie maďarské rodiny. Čo sa týka pozoruhodností, v srdci obce sa nachádza Námestie ústavy, ktoré je chránenou prírod­nou rezerváciou. Pozoruhodná je tunajšia alej sofory japonskej pre­­visnutej, mohutných stromov s prekrásne voňajúcimi kvetmi a evanjelický kostol, vybudovaný pred 60 rokmi. Oproti kostolu stojí obnovená artézska studňa Czárán, ktorú vyvŕtali v roku 1931. Na vr­chole studne je socha cikajúceho chlapca, ktorú zrekonštruoval so­chár György Egri. Medzi ďalšie pozoruhodnosti obce patrí obilni­­ca, ktorá bola postavená v roku 1867 podľa projektu Miklósa Ybla a ktorú dodnes používajú. Záujmy Slovákov v obci zastu­puje slovenská samospráva, na čele ktorej stojí Katarína Fehé­­rová. Zástupkyňou predsedníčky je Zuzana Paličková a členkami sú Alžbeta Gömöriová a Alžbeta Kožuchová. Slovenský volený zbor bol založený v roku 2002, prvou predsedníčkou bola učiteľ­ka slovenčiny Judita Oláhová. - Pani Oláhová už aj predtým chcela založiť zbor, len nemala okolo seba takých ľudí, s ktorými by mohla realizovať vytýčený cieľ. Tunajšia slovenská komunita aj pred založením slovenskej sa­mosprávy mala občianske orga­nizácie. (Pokračovanie na 2. strane) Ôsmaci sa rozlúčili so školou V predchádzajúcom čísle sme vás informovali o rozlúčkových sláv­nostiach v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským v Budapešti, Sarvaši a Slovenskom Komlóši. Tentoraz vám priblížime, ako sa lúčili so školským rokom 2011-2012 žiaci ôsmych tried našich škôl v Békešskej Čabe a Novom Meste pod Šiatrom. Podobne ako v ostatných základných školách v Maďarsku, rozlúčkové slávnosti ôsma­kov spojené so slávnostným ukončením školského roka sa aj v týchto inštitúciách uskutočnili v druhý júnový týždeň. Po poslednom zazvone­ní školského zvončeka sa absolventi vybrali každý inou cestou, ale verí­me, že viacerí z nich budú pokračovať vo svojich štúdiách na niektorom z našich dvoch slovenských gymnázií alebo sa v inej forme budú veno­vať slovenčine. Články o rozlúčkových slávnostiach si môžete prečítať na 6. strane nášho týždenníka. cssj Mimoriadne zasadnutie Výchovno-vzdelávacieho výboru Mimoriadne zasadnutie Vý­chovno-vzdelávacieho výboru Celoštátnej slovenskej samosprá­vy (CSS) sa uskutočnilo 27. júna v sídle CSS. Členovia prerokova­li modifikáciu pedagogického programu budapeštianskej slo­venskej školy a zmenu prevádz­kovateľov Základných škôl vo Veľkom Bánhedeši a v Alkári. Na zasadnutí sa zúčastnili aj právnik CSS Dénes Nemes a ve­dúci úradu Ondrej Horváth. Prí­tomných privítali predseda CSS Ján Fúzik a predseda výboru Michal Lásik. - Mimoriadne za­sadnutie sme zvolali preto, lebo sme sa mali vysloviť k aktuál­nym otázkam. ČSS má právo pri­pomienkovať pedagogický program našich slovenských škôl. Riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Marloko­­vá Szabóvá predložila výboru návrh modifikácie pedagogické­ho programu ich inštitúcie. Zme­ny vyplývali jednak z finančných možností a jednak z potreby ak­tualizovať niektoré body. Naprí­klad z racionálnych dôvodov od­teraz škola nebude vydávať me­dzinárodné maturitné vysvedče­nie, pretože členstvo v EU to už neopodstatňuje a takisto bol vy­pustený bod o nadstavbovom štú­diu, ktoré zaniklo už pred nie­koľkými rokmi. Naopak, do programu zaradili bod, ktorý oprávňuje organizovať maturitné skúšky zo slovenského jazyka pre žiakov, ktorí neštudujú na slovenských gymnáziách, ale majú záujem o maturitu zo slo­venčiny. V zmysle nových pred­pisov bolo treba zaradiť do programu zvýšený počet hodín telesnej výchovy, čo škola vyrie­ši v rámci vyučovacích hodín, hodín tanca a športových krúž­kov. Najzávažnejšou prerokúvanou otázkou bola zmena prevádzko­vateľa Základnej školy vo Veľ­kom Bánhedeši. Tamojšia obecná samospráva sa rozhodla odo­vzdať inštitúciu rímskokatolíckej cirkvi. Argumentovala tým, že škola má pomerne málo žiakov a obávala sa, že ak by jej prevádz­kovanie prevzal štát, mohol by zrušiť výučbu na vyššom stupni. Rímskokatolícka cirkev prejavila záujem prevziať školu s tým, že zastaví výučbu slovenčiny v rámci rozvrhu hodín a ponechá ju iba ako fakultatívnu formou zá­ujmového krúžku. Teda namiesto štyroch hodín by žiaci mali iba dve hodiny slovenčiny týždenne. Chce to urobiť napriek tomu, že rodičia deviatich žiakov si vyslo­vene prajú výučbu slovenčiny v rozsahu štyroch hodín týždenne. Prechod na fakultatívnu výučbu možno považovať za reorganizá­ciu, pričom nový prevádzkovateľ podľa zákona nesmie v priebehu dvoch rokov zmeniť pedagogic­ký program školy. Podľa názoru výboru a vedenia CSS obecná samospráva porušila právne predpisy aj v tom, že si ne­vyžiadala mienku CSS. Napriek tomu, že tamojšia slovenská sa­mospráva v tejto veci nevyužila právo veta, naopak, so zmenou prevádzkovateľa súhlasila, CSS chce využiť právo pripomienko­vania a bude na Vládnom úrade Békešskej župy iniciovať prešet­renie tejto záležitosti. Výbor prerokoval aj zmenu prevádzkovateľa Základnej školy v Alkári. Tu došlo k pozitívnemu príkladu - obecná a miestna slo­venská samospráva sa dohodli, že prevádzkovateľom ich školy bude slovenská samospráva. Fi­nancovanie chcú zabezpečovať prostredníctvom normatívov zo štátneho rozpočtu a zdrojov obecnej samosprávy, - informo­val nás predseda Výchovno­­-vzdelávacieho výboru CSS Mi­chal Lásik. Andrea Szabóvá Mataiszová FOTO: AUTORKA

Next