Tabulatura Vietoris saeculi XVII (Musicalia Danubiana 5.)
TABULATURA VIETORIS, ktorá vychádza v československom hudobnom vydavateľstve OPUS ako piaty zväzok edície Musicalia Danubiana, je výsledkom maďarsko-slovenskej spolupráce. Medzi dochovanými pamiatkami starej hudby zaujíma významné miesto z viacerých dôvodov. Slovensko malo už v stredoveku osobité regionálne postavenie, pretože sa tu stretávali viaceré kultúrne vplyvy. Keď v 16. a 17. storočí dosiahli turecké nájazdy južnú hranicu tejto oblasti, sústredili sa v nej z krajín zabratých Turkami viaceré inštitúcie, osobnosti, kultúrno-spoločenské a politické dianie, preto pestrosť a osobitosť sa stali ešte výraznejšími. Stretli sa tu slovenské, české, maďarské, rakúske, nemecké a polské tradície (veľmi úzke kontakty boli aj so Sedmohradskom), ktoré vytvorili špecifickú regionálnu kultúru. Vietorisova tabulatúra nám poskytuje obraz o hudobnom živote tohto regiónu. Charakteristickou črtcu Vietorisovej tabulatúry je to, že dokumentuje každodenný hudobný život malých miest a oboznamuje nás so štýlom a formami praktického muzicírovania. Co do vzhľadu nepatrí medzi reprezentatívne rukopisy. O to cennejší a zaujímavejší je obsah rukopisu, ktorý v porovnaní s vtedajšou vyspelou kompozičnou technikou prináša jednoduchšie hudobné zápisy, svedčiace o prenikaní ľudových prvkov v širokom zmysle slova do organizmu umelej hudby 17. storočia. Vydanie Vietorisovej tabulatúry reprezentuje spoluprácu maďarských a slovenských historikov. Predkladáme ju v nádeji, že osoh z nej budú mať všetci vážni záujemcovia o výskum barokovej hudby. Zoltán Falvy, riaditeľ Hudobnovedného ústavu Maďarskej akadémie vied Akademik Ján Dekan, riaditeľ Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied