Národnie Noviny, január-marec 1876 (VII/1-38)
1876-02-26 / nr. 24
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Učeník VI í. Redakcia, administrácia a expedícia v Turó. Sv. Martine. Sobota 26. februára 1876. \ Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 24. T. Sv. Martin, 26. februára 1876. „Generali Mollinary a Rodič pozvaní boli jedno za druhým do Viedne, aby v smvsle Andrássyho politiky obrobení boli. Ešte je velmi otáznym, na koľko sa to podarilo. Protislovanské válečné ťaženie do dnes neslávilo ešte veliké víťazstvá, aby sa v službu jeho všetko pokorilo. Žije primnoho Slovanov v Rakúsku, lež že by trvácne možnou bola specifične maďarská appretúra východnej otázky. Násilia, ktoré pripravujú v Pešti, neprekvapujú nás, sú oni len prirodzeným korrolarom; ale práve oni vybijú dno zo suda. Že Rusko stúpa cele jinou cestou, a že dôsledne a rázne zastupuje slovanskú ideu, o tom presvedčil som sa osobne, a o tom príležitostne, prednesiem bližšie dôkazy. Andrássyho politiku Rusko nie len nepodporuje lež práve do prostá proti nej dejstvuje.“ Takto píše viedenský dopisovatel „Politiky“ dodávajúc, že osvedčenia od tlačového úradu závislých časopisov nezaslúža viery. „Rakúska monarchia stojí na rozčeš tí, — jej pomer k Slovanstvu je práve takej významnosti, ako jej pomer k Nemectvu. Ale pod maďarskou patronanciou, a v ráme maďarsky praeparovaných formuliek, pomer k Slovanstvu nedosiahne žiadnej jasnoty. Preto nemýlia sa tí, ktorí myslia, že vážne rozhodnutia nedajú sa dlho odročovať. Smerodajné kruhy musejú sa rozhodnúť: či dosavádnou cestou postupovať, alebo novú nastúpiť. Lebo rakúska monarchia nachodí sa ďaka Bohu v tom šťastnom postavení, že nemusí ako maďarská politika naliehať na utlačenie Slovanstva. A rozumie sa samo sebou, že v tomto ohlade najtuhšia súvislosť panuje medzi našou zahraničnou a vniutornou politikou. Jestli jedna prejde na novú cestu, zodpovedne tomu i tá druhá natiahnuť musí nové struny.“ Z Berlína už tiež počínajú umieračkom cengať trojcisárskemu sväzku. Každá mocnosť cíti vraj, že jej tie spojené vo vývinu vlastnej politiky prekážajú. A Bismarck vraj rozhodne počínavystupovať proti slovanskej politike Ruska na východe. A prívrženci jeho hovoria, že svetové postavenie Ruska a národnie ašpirácie naliehajú na riešenie juhoslovanskej otázky. Cisár Alexander osvedčil vraj určite, že cieľom odstránenia tureckého nerádu sriadiť musí Juhoslovanov, lebo jináče akživ nebude pokoj a poriadok na balkánskom polostrove. — To, ako by tie nové sväzky a jednoty kabinetov vyzerať malý, zakryté je ešte tajemstvo plnou rúškou. O nedlho odhalená bude. Turecký úradný časopis „Bas sire t“ sdeluje, akoby turecká vláda dala na vedomie Srbsku a Čiernej Hore, že jestli 3rbskí a čiernohorskí povstalci za štyri týdne nezložia zbraň, turecké vojská prekročia hranice oboch kniežatství. — AzViedne od 23. febr. telegrafujú, že „porta poslala ultimatum Čiernej Hore. Toto uznané bolo za úplne neprijatelné. Vojna je neodbytná.“ Obe zprávy tieto veľmi zlý dojem urobily všade, kde ten náhľad panuje, že prijatím návrhov grófa Andrássyho je už mier a pokoj pojistený a zabezpečený. Niet tedy ani čomu diviť sa, že carihradské noviny splnomocnené boly podvrátiť menovite zprávu „Bassireta,“ a tak dobrú vôľu a nádeju v širokom svete udržať. Ale vzdor tomuto podvratu (dementi) stav vecí na východe vzbudzuje nové pochybnosti a obavy. Hovoria totižto, že čiernohorský minister vojenstva Plame na c, ktorý od dlhšej doby bavil sa vo Viedni, tam v poslednie dni zakúpil 24.000 venclovských pušiek a 8 millionov nábojov. A že čiastka týchto vecí odoslaná je už do Čiernej Hory. Tým Plameňa c vyplnil svoju úlohu vo Viedni, a poberá sa tiež domov. Sdeluje sa ďalej i to, že i Srbsko pokračuje v náhlom zbrojení, a trebárs knieža Milan ešte neprestajne kolimbá sa medzi ráznym činom, a netečnosťou, tak konečne ani jeho hlas nebude povolaný rozhodovať. Zo Zadrú, 23. febr. 28.000 úskokov v Dalmácii, uzavreli, že vzdor amnestii radšej hladom vyhynú, nežli by sa vrátili pod panstvo turecké. — Osvedčenie toto v súvislosti s tým : že náčelníci povstalcov zrovná odopreli prijať reformy; ďalej, že begovia prosia za neprevedenie týchže reformí, a hrozia povstaním: znázorňujú veľmi dôkladne stav vecí, ktorý následkom tureckou vládou prijatých návrhov grófa Andrássyho, a na jích základe vydanou irádou vyvinúl sa na východe, a ktorý nech z ktorejkoľvek strany uvažuje sa, nijako neposkytuje záruku, žeby tamojšie záležitosti podľa túžob tureckej porty a s ňou v tuhom priateľstve stojacej diplomacie riešené a usporiadané byť malý. Z Viedne od 23. t. m. oznamuje ďalekopis, že Bismarck zvláštnou nótou požiadal Andrássyho o sdelenie mu tajomstva Uchatiovských diel. Andrássy obrátil sa na ministra vojenstva, ktorý ale rozhodne osvedčiksa proti tej žiadosti. Pri východnej, dosial prevažne pozornosť politického sveta na seba pútavšej otázke, v novšie časy obracia sa zretel politický i na západ. Voľby vo Francúzsku to vykonaly. Už v predošlom čísle zpomenutý bol súhrnný výsledok týchto volieb, a že ten doplňovacie, vlastne užšie voľby nezmenia podstatne, je jistá vec. Už teraz republikánska strana má jistú väčšinu 70 hlasov. Niet pochybnosti, že tento počet ešte zväčší sa. — Známo je, že následkom týchto volieb, podpredseda ministerstva a minister vniutorných záležitostí Buffet, ktorý ako pri voľbách do senátu, i pri týchto voľbách na niekoľko miestach prepadnul, zadal demissiu, a na jeho naliehanie Mac-Mahon tú demissiu prijal. Poneváč ale sama zmena ministerstva prevedie sa len po užších voľbách, ministerstvo vniutorných záležitostí povedie Dufaure. Carihrad, 22. febr. Cisárska iráda, vydaná dnes, poskytuje všeobecnú amnestiu všetkým povstalcom, ktorí za štyri týždne po ujavnení irády vráťa sa domov. Vláda na svoje útrovy vystaví jim domy a kostoly, a poskytne jim prostriedky k vedeniu prác. — No, ak všetci úskoci by tak dostali chuť vrátiť sa, to by turecká vláda bola dosť v rozpakoch, kde nabrať peňazí, keď vojakov nemá čím platiť. Oh sľuby! sľuby! Zákonodarstvo odobruje protizákonnosf. V čísle 9. „Národuích Novín“ sdelená bola interpellácia Trauschenfelsova na ministra pravosúdia, v ktorej tento vyslanec pýta sa ministra: či má známosť minister o tom, že kr. súdna stolica brašovská oproti zreteľnému nariadeniu § 9. národnostného zákona uzavrela, žiadne písomné podatia od pravotárov neprijať, jestli nie sú v maďarskej reči osnované? a jestli má o tom vedomosť, či je hotový tejto protizákonnosti odpomôcť? 22. február bol tým mimoriadnym dňom, v ktorom odpovedal minister pravosúdia na túto interpelláciu celkom jasne: že má známosť o tom nariadení, že má zuámosť aj o panovavšom do-savád zvyku, že sa tam prijímaly písomné podatia aj v nemaďarskej reči, a že podá návrh zákona ohľadom užívania reči pred súdami. Avšak Trauschenfels žiadal odpoveď aj na to: či je minister botwvý tejto protizákonnosti odpomôcť? Ale oa túto otázku pán minister neodpovedal. Nasledovne minister pravosúdia nie je hotový tejto protizákonnosti odpomôcť, a túto protizákonnosť chfce trpeť zatiaľ, zakiaľ nový zákon nedonesie sa ohľadom užívania reči pred súdom. Trauschenfels práve preto, že mu minister na hlavniu otázku neodpovedal, a tak očividomú protizákonnosť zamedziť nesľúbil; nebol spokojný s odpoveďou ministrovou a žiadal pojednávanie svojej interpellácie. A zákonodarný sbor čo na to ? Vzal ministrovu odpoveď v známosť, alebo inými slovmi odobril ministrovu mienku, že protizákonné násilie na nemaďarských národnosťach v Uhorsku je súdom dovolené. Zpýtajme sa, kde v šírom svete je dovolené beztrestne šliapať zákon ? kde v šírom svete je dovolené sudcovi vypovedať poslušnosť proti zákonu ? Blahoslavené Uhorsko, ty sa môžeš jediné týmto chlúbiť! O šťastné súdy uhorské, vy jediné máte privilégium na celom svete zákon poslúchnuť, alebo odkopnúť, dľa svojej vôle. Lebo keď uznal vám toto právo minister pravosúdia a dotvrdil zákonodarný sbor ohľadom zákona národnostného, či smie vám toto právo bezprávia odškriepiť pri inom zákone? Však jeden zákon tak svätý jako druhý, a keď jeden vám dovolili dľa vašej ľubovôle zrušiť, prečo by ste druhý viac malý šetriť? To je sankcionovaná v snemovni revolúcia! Lebo keď sudca, postavený na to, aby hájil zákon, má právo ho beztrestne rušiť; prečo nie druhý, ktorý nesľúbil zákonnú pravdu hájiť? Zodpovednosť sudcovská, zodpovednosť ministerská, kdeže ste? Ešte vejú čierne zástavy po krajine za usnulým maďarským velikášom, Deákom ; ale vyjavovanie tohoto smútku nie je úprimné. Keby ono úprimným bolo, pamätali by v snemovni a inde na tú, len nedávno, ako relikviu, sdelovanú jeho reč, ktorá r. 1861 „Pesti Napló“-om shabaná bola, a v ktorej upomína, že dejepis zazuačil nám národy, ktoré zahynuly ztratením úcty pred zákonom. § 9. z. 61. XLIY. z r. 1868 slávil svoje uctenie 22. februára 1876 v snemovni poslancov. Sme tedy, dľa Deáka v dobrom prúde ku ratovaniu vlasti. P. Madroň. PEŠŤBUDÍN, 25. februára. Včera mali naši „svoboďomyslní“ Maďari svoj slastný deň. Pred nedávnom bol saský vyslanec, Trauschenfels, interpelloval — ako známo — ministra pravosúdia, že vláda