Národnie Noviny, júl-september 1876 (VII/76-113)

1876-07-15 / nr. 82

* 1^1 £& R D 1^1 11^ IN Vychodisi v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrtroka 3 zl. Ročník VII. Redakcia, administrácia a expedícia Turô. Sv. Martine. Sobota 15. júla 1876 Uezmeimé dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 82. T. Sv. Martin, 15. júla 1876. Opravdu obdivuhodná je tá starostlivosť, ktorú jisté vo Viedni a Pešti vychodiace, a tureckú slávu rozhlasujúce časopisy naproti kn. Milanovi, a jeho vojskám preukazujú. Do podrobná rozberajú plán ťaženia, upozorňujú na jeho domnelé chyby, poklesky a nedostatky, vyznačujú, ako vlastne srbské vojská postupovať malý, žeby si boly pojistily víťazstvo, a keď i toto nie tedy aspoň znamenité výhody. Ale terajším postupovaním, sami srbskí vojvodcovia rúťa sa do nebezpečenstva, ktoré jich neomylne zastihne, ba z čiastky už zastihlo v — stĺpcoch hore vyššie označených časopisov. — To jedno pevne stojí, že srbskí vojevodcovia veru že nepotrebujú rady a upo­zorňovania tých rúznych stratégov, ktorí v stĺpcoch rozličných „Lloydov“, „Naplóv“, „Journalov“, „Press“, „Tagblattov“, atd. atčt. vedú hrozitanské vojny, roz­umie sa s perom a černidlom, a i bez týchto „vý­­tečníkov“ potrafia sami si i vypracovať, i previesť plány. Ale čo takto zpomenutí stratégovia novinárski nie len chcú ponímať, ale i do podrobná posudzujú plán srbského ťaženia, ohľadom tureckého plánu sú celkom v nejistote, chapkajú vo tme, bezpochyby práve tak, ako tureckí generáli. Z pohybov dosavád­­nych tureckého vojska nedoviedol ešte žiadon novi­nársky vojak sostaviť plán, alebo aspoň dokázať sú­vislosť tých pohybov. Hia! keď tie pohybovania ne­záležia od dobrovoľnej a svobodnej vôle bašov, lež od postupovania Srbov; lebo ktorí generál turecký že zná dnes, čo budú s ním vyvádzať zajtrá Srbi? — a či mu už v najbližšej hodine Čeruohorci neudrú do chrbta? Preto opatrnosť je pekná cnosť, zvlášte v tak nejistých pomeroch, a veru že nezaškodí vrelo a oddane sa jej držať. A to i robia velitelia tureckí, ďaleko od zdĺ rozličných pevností sa ani nepúšťajú, dobre znajúc, že pevnosť je len pevnosť, ktorá jich len chráni pred úderami, ktoré by jináče utŕžili. Z hodnoverného prameňa sdelujú dosavádne vý­sledky srbské, ako i jich ordre de bataille nasle­dovne: Tá tak „strašná, úplne a na hlavu zbitá“ ti­­mocká armáda, stojí dnes v skutku na tureckom ú­­zemí. Jej úlohou je, vidinský sbor turecký držať v šachu, a obsadiť do Nišu vedúcu cestu. Na rovinách Starosrbska bitá má byt rozhodná bitka. Všetky po­hyby Srbov poukazujú na to, že v hlavňom stane dobre vedomí sú si o veľkej významnosti tohto boja. Hlavnia sila Srbov pod osobným vedením kniežaťa Milana, 30.000 mužov silná, stojí medzi Alexinacom, Deligradom a Nišom. Ku nej bezprostredne pripojuje sa armáda Černajevova, ktorý veľkú, Mithad bašom vystavenú cestu obsadil, a týmto cieľom bil víťazne bitky u Bábinej Glavy a Biela Palanky (Ak-Palanka), ako i osadil sa v týchto ním opevnených mestách. Prvej brigáde Milanovej armády velie Jovanovič, ktorý na ľavom brehu „Bugarskej Moravy“ stojí, a svoje vojsko už až ku Prokoplí pošinúl, ako i cestu medzi Nišom, Kuršumlim a Növi Bazarom obsadil. Druhej brigáde velie Giurgovič, a tejto podarilo sa útokom dobyť výšiny u Luču a Komorenu. Ko­moren leží asi pol hodiny od Nišu, v severno-západ­­nom smere, a z tade budú bombardovať Niš. Giur­govič je v spojení nepretrženom s Jovanovičom, a stráži cestu do Leskovacu. Zach, ktorý v poslednie časy bol predmetom tak nesmyslných a pyramidalných luhaníu, mal úlohu z Čačaku a Rovanovacu obsadiť veľkú do Bosny ve­dúcu cestu. Zach známy je ako kunktator, a niet generála, ktorýby tak šetril vojakov ako Zach, bez toho, žeby pritom uiečo nepriateľovi povolil. On sám si vybral najťažšie pole účinkovania. Postupuje na máloschodnej ceste cez Požegu, Ivanicu, Kalaš a Li­­čino Brdo do Karauly, Javora a Yasilijnej Češrny, a z tato napadnúl u Gladnice, dve míle od srbskej hranice stojace turecké vojská. Nepodarilo sa síce, ako z počiatku zamýšľal, vrhnúť Turkov do Senice, ale predsa obsadil výšiny u Javora, z ktorých vládne nad veľkou vojanskou cestou. Jednej brigáde Zacho­­vej velie Čolakantič, ktorý cez Ibar šiel do Račky, a v pivom návale Borje, Bielo a čokovec dobyl, po­tom cez dolinu Račky bokom obrátil sa proti Novému Bazaru, ktorý bombarduje. Druhá brigáda pod Ili­­čom, postúpila ibarskou dolinou proti Mitrovici, po­čiatočnej stanici solúnsko-mitrovickej železnice. K sboru Iličovmu pripojuje sa veľký povstalecký sbor pod archimandritom Dučičom, ktorý u Nova Yarošu, a bezpochyby dnes sjednotí sa s Čiernohorcami u Prepolí alebo Plevlí. Nato spojené armády Čierno­horcov a povstalcov obráta sa severne, cieľom do­siahnutia styku s Raukom Alimpičom, a vyčistia Bosnu od Turkov. Takto stoja veci, srbské vojsko je na tureckom území, sily neuie sú rozdrobené, lebo jednotlivé sbory sú v ustavičnom styku, a môžu sa snadno spojiť. Z bojišťa došlý nasledujúce zprávy: Belehrad, 12. júla. Plukovník Alimpič všet­kých povstalcov zo severo-západnej Bosny spojil a sjednotil. Turecká posáfjka Beliny dvaráz vystrčila bielu zástavu, ale za každým na pristavenie srbskej streľby nápadom na Srbov odvetila. Alimpič vydal rozkaz, nebrať ohľad na žiadon znak oznamujúci pod­danie sa. Streľba na mesto trvá ďalej. Viedeň, 12. júla. „Tagblatt“ píše, že podplu­kovník Thönel z cis. vojanskej kancellárié ako vo­­janský zástupca Austrie ide do Čiernohorského hlav­­nieho stáuu. — Dňa 10. júla napadli Turci Kraič a Secu, dve skadarské dedmy, boj trval do noci, ale Turci utrpiac veliké ztraty ušli do Murice. Od Bi­­leku po Stolac v Hercegovine dobrovoľne poddaly sa Čiernohorcom. Skadar, 11. júla. Yčera udaly sa vážnejšie srážky s Čiernohorcami pri Krevnici v Kraine a pri Podgo­­rici. Nepriaznivé pre Turkov znejú došlé zprávy. Zvlášte pri Krevnici utrpely veliké ztraty. Dubrovník, 13. júla. Dňa 10. t. m. napadli Arnauti a všetci nizami z Podgorice Kuču Malejsu z dvoch strán, borba trvala celý. deň. Turci boli zbití, nizami ucúvli do Podgorice s veľkými ztratami. Šesťtisíc Turkov v ten istý deň prepadlo obce Kmicu a Secu, vojvoda Vaša Giurovič prišiel obroženým na pomoc s jedný brojom; srážka trvala do noci, Turci zahnatí boli až do Murice. Viac z nich ušlo na paruík. Čiernohorci ukoristili mnoho zásob a viac Turkov zajali. Čiernohorci mali 15 mrtvých a 20 ranených, Turci mrtvých a ranených, vyše 470. Sarajevo, 11. júla. Dnes u Vyšegradu bola väčšia srážka medzi Srbmi a Turkami, výsledok nenie ešte známy. Srbi nepretržene strieľajú na Nový Bazar. Vyšegrad, 12. júla. Turecká zpráva: Tri­tisíc Srbov, ktorí násypy okolo Vyšegradu napadli, je úplne zbito, a s veľkými ztratami k úteku pri­­núteno. Nový Bazar, 11. júla. (Turecká zpráva) Srbi včera napadli tureckú pevnosť Eski-Kilisse, ale utrpeli velikú porážku, a len nastúpivšia noc ratovala Srbov, ktorých 4000 bolo, pred nebezpečenstvom úplného zničenia. — Carihrad, 12. júla. Úradnie zprávy sdelujú, že v okolí okolo Nišu žiadon Srb nenachodí sa na tureckom území. (To tak vyzerá, akoby porta to územie, na ktorom stoja srbské vojská, neuznávala už ani sama viac za turecké, a vtedy má pravdu). Turci nechcú, kým nedostanú výslovný rozkaz, lapiť sa offensívy. Z Vidinu, (tiež turecká zpráva) sdeluje „Pol. Korr.“ Osman baša pretrhnutie v boji užíva k tomu, aby sbor svoj novým mužstvom a delami sosilnil.“ To vary v obyčajnej mluve toľko znamená: Osman bašove rady sú veľmi preriedené, nemôže sa hnúť, kým nedostane pomoc. — * * # Nie nadarmo za pár dní umlkly boly „turecké pramene,“ nasbieraly hodnú zásobu vítazství za ten čas, s ktorou teraz razom vystúpily do verejnosti. Ani sú to nie asnaď len také maličkosti, ale veliké rozhodné bitky. Známo je, že pri posledních tureckých víťazstvách ujavnených v známych novinách, Abdul Kerim basa „na hlavu zbil Čerňajeva“ pri Nišu, a tu ti ho máš: Čerňajev stojí pri Ak-Palanke, Abdul Kerim baša ale po tom „víťazstve“ zaračkoval zpät až do Sofie, kde zaneprazdňuje sa s „organizovaním armády.“ 'Viddinský zvláštny dopisovateľ „P. Ll.“ za­slal dva telegrammy od 13. t. m. v jednom hovorí, že Fazyl baša napadnúl Srbov u Gencavy, v druhom, že zbil Srbov, tak, že za Timokom niet ani srbského vojaka; a zajtrá že Fazyl baša pôjde cez Timok. Á kde je Osman baša? — Zo Serajeva (rozumie sa turecké žriedlo) sde­lujú opäť, že Selim baša medzi Gackom a Nevesi­­niem na hlavu porazil Černohorcov, Hussein baša ale úplne zbil srbsky tábor u Sučanice pri Nov.i Ba­zaru. — Ba i z Malého Zvornika Turci vyhnali Sr­bov a zahnali jich za hranicu. Všetky tieto zprávy doniesol „P. Ll.“ a s ním i ostatnie peštianske časopisy. Pravda, že došlý i ináč znejúce zprávy: Viedeň, 13. júla. Celé Bulharsko povstalo. U Viddinu zmocnili sa povstalci pevností Florentin a Novo Ido. Zpráva, akoby Srbsko, alebo Milan žiadali boli pristavenie boja, je podlá lož. — Lešianin so svojim táborom postúpil do Gencova, bezprostredne pri Viddinu. Má 17.000 mužov. Vyšegrad obliehajú Srbi, výpad posádky odrazili. Súkromné zprávy „N. W. Tbl.“ znejú: Bele­hrad, 12. júla: Čerňajev Iahuul so svojou hlavňou silou vyšše Ak-Palanky táborom. Od viac dní zane­prázdnený je organisovaním bulharských dobrovolní­­kov, 8000 mužov. Dobrovoľníci križujú až ku Sofii. Výšiny u Topolnice a Bábinej Glave držia Srbi. — Oddiel drinskej armády oblieha Vyšegrad, ktorého posádka výpad urobila, ale zpät zahnatá bola. — — 13. júla. Lešianin oznamuje ďalekopisne, že so svojim sborom postúpil až ku Gencovu. Pevnosť Viddin je z tureckej strany úplne zavretá, muzulmani ušli do pevnosti. Brány sú zamknuté, mosty vytiahnuté. Mesto je ako vymreto. — Fazli baša napadnúl srbský sbor u Gencova, nizami bili sa za sedem hodín s mimoriadnou bra­vúrou, avšak, keď Srbi dostali značné posily, museli sa utiahnúť do Viddinu. Srbi ostali v svojich posiciach u Gencova. — Brigádnik Ostoič postúpil s Alexinackou brigádou až k timockej armáde, s ktorou stojí v styku. Romania za svoju neutralitu žiada, aby osvobo­­dená bola od tributu a raziť mohla peniaze s po­dobizňou kniežaťa. Pri Turn Severine postavila značnú silu vojanskú.

Next