Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)

1878-03-26 / nr. 36

a príjmy týchto krajín do 1. marca 1880 obráťa sa v prospech vysťahovalcov a oškodených vôbec. Koľko budú potom platiť tie krajný ústrednej vláde, to ustanovia Turecko, Rusko a Rakúsko (čl. 14.) Na Krete, v Thesallii, Epire a iných čiastkach europského Turecka zavedú sa opravy z roku 1868. Zvláštna komissia, v ktorej bude domáci živel vo väčšine, vypracuje pre každú provinciu pravidlá novej administrácie a jej výsledok predloží sa porté, ktorá poradí sa o tom s ruskou vládou (čl. 15). V Arménsku prevedú sa tiež reformy a zaručí sa bezpečnosť Arménov proti Kurdom a Čerkesom (čl. 16.) Všetci, čo boli pre udalosti posledných rokov od Turkov stíhaní, žalárovaní alebo deportovaní, do­stanú amnestiu a budú na svobodu pustení (čl. 17.) Ohľadom mesta Chotoru dajú veľmoci svoju mienku a majú sa ustáliť turecko-perské hranice (čl. 18.) Turecko malo by zaplatiť Rusku 1410 millionov rublov válečnej náhrady. Poneváč ale Turecko nemá odkiaľ platiť, vezme si Rusko na vlastnú žiadosť sul­tánovu za 1100 millionov Dobruču, ktorú bude môcť zameniť s Rumunskom za Besarabiu, a v Asii vezme si značnú časť Arménska, a síce okresy: Ardahan, Kars, Batum a Bajazid až po Soganlik; ostatnú čiastku 310 millionov vyplatí porta v istých leho­tách (čl. 19.) Ďalšie články pojednávajú o tureckom obyva­teľstve, ktoré pripadne Rusku, ako aj o právach ruských poddaných na území tureckom, o pútnikoch, mníchoch a kláštoroch, ktorým zaručujú sa všetky tie práva, jaké majú poddaní iných veľmocí. Dardanely a Bosporus majú zostať otvorené ob­chodným lodam neutrálnych štátov. Následkom toho nesmie Turecko zavierať ani Čierne ani egejské more (čl. 24). Cl. 25 a 26 obsahujú ustanovenia, kým sa ruské vojsko vysťahuje. Ottomani, čo boli vo válke kom­promitovaní, nesmú byť potrestaní a budú sa smeť aj vysťahovať (čl. 27). — Cl. 28. pojednáva o vý­mene zajatých a čl. 29 o podpise a oslávení smluvy. Stalo sa vo Sv. Stefane 19. februára (3. marca) 1878. Podpísali: gróf Ignatiev, Nelidov; Savfet, Sa­­dullah. že poloúradnie hlasy nie sú práve v takých vecach spoľahlivé, lebo tie vždy majú svoje zadné dvierka. Naši Turci budú istotne tam, kde bude Anglia, ale bez pochyby len so svojimi sympathiami, nie však so zbraňou v ruke. Ved z druhej strany už dnes hlásajú, že medzi Rakúskom a Ruskom docielené je dorozumenie, a čo týče sa kongressu, akby tento vzdorovaním Angiié zmarený bol, berlínska „Nat. Ztg.“ zretedlne podotýkaT že potom zase chytí do ruky celú vec trojcisársky spolok a ten že rozrieši východniu otázku. Ja teda mám to presvedčenie, že ak aj medzi Angliou a Ruskom válka vypukne,- že my do nej nepôjdeme, ale že pokojnou cestou bu­deme hájiť záujmy našej monarchie, najviac, ak po­užili by sme túto príležitosť k vtiahnutiu do Bosny, čo zdá sa byt nezvratnou s lahou smerodajných kruhov. „P. J.“ dozvedá ša zo Záhrebu, že Vončinova reč v delegácii, v ktorej rozhodne primlúval sa za oku­páciu, bola na najvyššou' mieste milo prijatá a tak sa zdá, akoby vraj Vonči^a bol tlumočil mienku tých kruhov. — Ináče niet tu nič tak veľmi dôležitého. Opposi­­cionálne strany chystajú sa k novému boju v zále­žitosti ministerského nariadenia o sbromaždovaní. Jaké stanovisko záujmu, ked príde do reči poťažná petícia peštianskej stolice, o tom sa už dorozumely. Aj volebné pohyby sá už na dennom poriadku a ako obyčajne, aj teraz, vedie predok tereziovské predmestie. Sriadil sa už aj dočasný výbor, ktorý vedie akciu a zajtra vydržiava sa v strelnici valné shromaždenie voličov. Dá sa očakávať, že v hlavňom meste bude tuhý boj. „P. N.“ dozvedá sa, Je uhorská vláda zakázala Whiteheadskej fabrike na torpéda dodávanie torpéd do Ruska. Z delegácií. Dňa 18. t. m. mala ešte uhorská delegácia za­sadnutie. S z láv y oznámil, že vyslané odbory oboch delegácií dorozumely sa vo všetkých otázkach, v ktorých boly delegácie odchodné úzavretia doniesly, a síce tak, že uhorský odbor prijal temer všetky uzavretia delegácie cislajtánskej. Uhorská delegácia to odobrila. L. Csernátony interpelloval ministra zahra­ničia, či vláda má už úradné vedomie o rusko-tu­­reckých podmienkach mieru a či má jich len od jednej a či od oboch veľmocí; či sa tie podmienky uverejnia a po tretie, či je ohľadom sídetia kongressu už dačo ustálené? Gr. Andrássy odpovedá, že tie podmienky dostal už úradne od petrohradského kabinetu; Tu­recko že jich nesdelilo. Tie podmienky boly už v petrohradskom úradnom časopise uverejnené a aj tu budú. Co týče sa kongressu, mal tento zasadnúť v posledních dňoch tohto mesiaca; poneváč ale medzi tým vyskytly sa.daktoré praeliminárne otázky, ohľadom ktorých vedie sa medzi Ruskom a Angliou výmena myšlienok, je deň sídetia kongressu nie určený. Aj cislajtánska delegácia prijala uzavretia vy­slaných odborov. PEŠŤ, 24. marca. Tunajšie časopisy počínajú si zase trochu hrmotnejšie, lebo medzi Angliou a Ruskom panuje istý spor ohľadom toho, že či všetky podmienky mieru budú súhrnne kongressu predložené a tam nad jich platnosťou rozhodovano. Rusko ovšem predložilo veľmociam tie podmienky, ale nemá na­skrze vôle, aby výsledok svojich výdobytkov na bo­­jišti urobilo závislým od privolenia kongressu. Situácia je teda vážna a dosť ľahko môže sa z toho aj válka vyvinúť a už kečf je reč o válke proti Rusku, tam pravda sú tunajšie časopisy hneď pohotové so svojou ochotou takú válku všemožne napomôcť. A tento jich válečný ruch napomáha menovite časopisectvo polo­­úradné. „P. Ll.“ k. pr. volá dnes hlučným hlasom, že my budeme tam, kde bude Anglia. Ale to viete, Krajinský snem. Dňa 22. a 23. marca vydržiavala snemovňa vyslancov zasadnutia, v nichž pojednávano o ná­vrhoch zákona straniva predĺženia provisoriuma až do 31. mája. Opposiční rečníci dôvodili, že je to čas krátky a terajšia doba nepríhodná k uzavieraniu vy­rovnania a preto žiadali, aby provisorium bolo dlhšie. Miuisterpredseda Tí. Tis osvedčil, že on síce ne­stojí za to, že vyrovnanie do 31. mája bude hotové, nič menej prosí, aby návn zákona bol prijatý, lebo žeby dlhé provisorium svornosti oboch štátov a von­kajšej moci monarchie neprospelo. Snemovňa prijala vládne predlohy. Podobne aj snemovňa veľmo­žov vo svojom dňa 23. marca odbývanom zasadnutí. C h ý r n i k. f Štefan Chovanec, farár na Semeri v komár­ňanskej stolici, bývalý učbár na trnavskom gymna­­siume, zakladateľ b. Matice Slovenskej a kat. gymna­sia v Kláštore pod Znievom, horlivý rodoľub a pod­porovateľ slovenskej literatúry, zomrel dňa 18. t. m. v 38 roku veku svojho. Večná mu pamäť a pokoj prachu jeho! Morena. Jozef Samuely, člen b. „Matice Slovenskej“ a aj v širších kruhoch slovenských dobre známy mešťan a hostinský v Turč. Sv. Martine, zo­mrel dňa 23. t. m. po dlhotrvanlivej nemoci. Pokoj prachu jeho! — Dňa 23. t. m. zomrel v Lipsku E. Keil, redaktor a vydavateľ povestnej „Gartenlaube.“ Vek panovníkov. Nestor panovníkov ce­lého sveta je nemecký cisár Wilhelm, ktorý dňa 22. t. m. slávil 81 rok svojho narodenia. Kráľ nizozemský má 61 rokov, cár ruský 60, kráľ dánsky 60, kráľovná Viktoria 59, kráľ virtemberský 55, cisár brasiliánsky 53, kráľ saský 50, kráľ švédsky 49, cisár Fraňo Jo­zef I. 48 rokov. Najmladší sú: kráľ Alfonso 21., kráľ bavorský 33, kráľ grécky'33 a kráľ Humbert 34 ro­kov. Najdlhšie panujú: kráľovná Viktoria 41, Dom Pedro 38, cisár Fraňo Jozef 30 a kráľ nizozemský 31 rokov. *** Dovážanie zbroj e do Sedmohradska. Veľkováradský časopis „Szabadság“ sdeluje, že popri V. Váradé po uh. východnej železnici každú noc prejdú tri štyri vlaky s pušným prachom, s delami a inými válečnými nástrojami. Tak vraj v stredu v noci viezli tadiaľ 25 Ucháciusovských diel do Ko­­ložváru. Ušli by k Ma d aróm. Carihradský dopi sovateľ „Egyetértésu“ je taký naivný, že nasledujúcu historku chcel na nos obesiť svojim krajanom. Roz­práva medzi iným, že ak by aj uzavrený bol medzi Ruskom a Tureckom spolok na vzdor a obranu, jeden z bodov by vraj bol neomylne, že Turecko nebolo by povinné bojovať po boku Ruska, ked by sa toto zaplietlo do vojny s Rakúsko-Uhorskom. Lebo v tomto prípade žiaden turecký vojak nezastal by si vraj proti nepriateľovi, všetci by ušli k Maďarom! Quod esset demonstrandum. #** Zabavené lode. Rusko bolo ešte na po­čiatku lonského roku objednalo vo Francúzsku istý počet lodíc, jichž rozobrané čiastky dopravené boly po železnici do Ebersdorfu pri Viedni, kde improvi­­sovaná mala lodiareň, aby čiastky boly poskladané a potom hotové lode dolu Dunajom spustené. Noviny narobily z toho kriku, následkom čoho vrchnosť skla­danie lodí ^pristavila. Od vojenského ministerstva vyslaní znalci prezkúmali vec na mieste a soznali, že sú to ovšem praktické a k rýchlemu manévro­vaniu jako stvorené lodice, jich vlastní účel však že je nie offensívny, ale že majú slúžiť hlavne na do­pravu, následkom čoho predošlý zákaz bol odvolaný. Teraz sa to v Ebersdorfe od francúzskych inžinierov, mašinistov a robotníkov len hemží a čo chvíľa plávať bude 12 statných ruských lodíc dolu Dunajom. *** Osmanbaša. Do Charkova prišiel vraj cisársky rozkaz, aby Osman paša a Tewfik paša boli na svobodu pustení. V Carihrade hodlajú jich sláv­nostne uvítať a Osman vymenovaný bude za genera­­lissima tureckej armády. *** Pôvodinasmluvy rusko-tureckého mieru písaná je na pergamente zlatou tintou. Miešala jedy. Trestná pravota Terezie Simmer, o ktorej zmienili sme sa nedávno obšírnejšie, trvala celý minulý týždeň. V sobotu vyniesla porota svoj výrok uznajúc obžalovanú vo všetkých prípadoch za vinnú a súd odsúdil ju na 15 rokov ťažkého ža­lára. Jej rodičia boli osvobodení. »** Divné počasie. Z Ríma a iných miest Itálie oznamuje sa, že tam ešte dňa 17. marca sňah padal. Y Turci máme od dlhšieho času plušte; tu i tu Bňahu napadne, ale sa zase ztopí a blata i vody máme dosť. *** Daň pre fajčiarov. V em< chc by Bismarck zaviesť doháňový monopol slanri že nechcú o tom počuť. Aby štát aie <i . >cí> dáky dôchodok, navrhuje sa, aby sa prv fajčiarov a šnupákov daň zaviedla. Okolo nového roku mal by si každý fajčiar a šnupák zaopatriť „fajčiarsky pas“ a zaplatiť zaň 1 zl. 50 kr. »** Kabát za 20 minút. Počas svojho pobytu v Prahe navštívil arcivojvoda Karol Ludvik minulú stredu Mottlovu veľkú krajčírsku dielnu. Mottl po­­nuknul sa, že dá ušiť kabát, ktorý že bude hotový, kým arcivojvoda ukončí svoju návštevu. Skutočne vzal Mottl sám arcivojvodovi, ktorý sa nedôverive usmieval, mieru, rozdelil prácu desiatim delníkom a za 20 minút bol kabát úplne hotový. #** Kus poriadku. VLipt. Sv. Mikuláši zväč­šujú stoličný dom asi o tretinu. Rozumie sa, že to nielen námestie, ale celé mesto značne okrášli. Veľ­kou ohyzdou boly na námestí v štvorhrane postavené kramarnice, ktoré — ako sa dozvedám«, boly teraz tiež zhorené.- , ■ —( - -­*** Toto číslo „N á r. Novín“ vychodí na polhárku pre sviatok „Z ves t. P. Marie.“ Umenie, veda a spisba. Humoristické Listy číslo 12. majú na prvej strane veľkú podobizňu slavného pevca Adolfa Hey­­duka, čo svojimi prekrásnymi básňami „Cymbál a Husle“ tak milo a mohutne udrel na strunu sloven­ského života. Stručný všeobecný Slovník vécný. (Malý Slovník náučný). Dílu IV. sešit 7. Vzorné dítko. Sbírka básní pro dúm a školu s tendencí vychovatelskou, kterouž sestavil Antonín Palice, ŕídicí učitel v Lužci u Mélníka. 1874. Tis­­kem a nákladem Josefa Koláče v Praze. Str. 331. Cena 80 kr. — Sbierka táto snsžne odporúča sa všetkým vychovateľom. Zodpovedný redaktor: A m Pro Pietor. W0T Do láskavej pozornosti Dr. M i 11 e r o v u m- ■■ , ktorá po mnohoročných zkúškach vykázala mnohé mimoriadne výsledky liečenia pri všet­kých prsných a pľúcnych nemociach. Cena pôvodného týgliku s návodom upo­trebenia pre deti a dorastlých 50 kr. Dr. Millerov praescrvativný Imlzani proti kŕčom. Prezkúmaný vo Viedni rol^i 1868 úradne a lučebne. Vo veľmi krátkom case lieči všetky žalúdkové, prsné a srdcové kŕče. Cena veľkej flašky s návodom upotrebenia 1 zl. 50 kr., malej flašky 80 kr. K dostaniu v Ružomberku u Bratov M akoviclcycli. (9—7) Majiteľ a vydavateľ: Consortium Pavel Mudroň a Spol. — Kníhtlačiarsko-účastinársky spolok v Turč. Sv. Martine.

Next