Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)

1878-02-26 / nr. 24

s Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko ua celý < rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na átvrtroka 3 zl. iločiiík IX. Redakcia, administrácia a expedícia v Túró. öv. Martine. Utorok 26. februára 1878. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 24. T. S v. Martin, 26. februára 1878. S minulým týdňom nastúpivšia mieru priaznivá situácia netrvala dlho. Ešte nemiuúl ani ten tak prí­jemne započuvší sa týdeň, v ktorom čo záruka mieru považovaná bola povedaná reč BÍ3marckova, a už celkom jiný, protivný povieva vetrík. Turecko odpo­ruje podpísat s Ruskom uzavrel majúci mier; Angli­cko rozmnožuje svoje loďstvo v besickom zálive, vy­siela dvavojanské sborytaže; a viedeňsko-peštiacske časopisy zpomínajú znovu povesti o mobilizácii ako i o značnom úverku, ktorý požadovaný má byt od delegácií. Kongress už vraj nesíde sa, a či side sa konferencia, to je velmi otázne, ba niektoré a to po­­loúradné časopisy i o tej tvrdia, že jej nebude, lebo vraj Rusko nemá ku nej vôle, a za lepšie uznáva s jeduotlivými mocnostiami previesť dorozumenie a to 8 každou osobitne. Okrem toho rúzne časopisy chcú znať: že Rusko hromadí vojská nie len v Románii, ale i obsadzuje dosial srbským vojskom obsadené posície v Starosrbsku, keď zase srbské broje v sile 60.000 mužov postavené majú byt na Drine pozdĺž bosenskej hranice. V posledné časy kolovaly rúzne zprávy o nedúvere, ktorá povstala medzi Ruskom a jeho dosavádnymi spojencami Srbskom a Romániou. Teraz vyhlasujú tieto zprávy za bezzákladné a len tým cieľom pustené do verejnosti, aby ukrytá bola nimi vlastná snaha ruskej politiky, a dobrá medzi tými spojencami panujúca shoda. — V týchto nie­koľko riadkach označená je terajšia situácia. A že tie náčrtky sú základné, to dokazujú najnovšie došlé ďalekopisné zprávy. Londýn, 23. febr. Ďalekopisné zprávy vo vše­obecnosti znejú neuspokojivé. „Stand.“ sdelujú z Ca­rihradu, že cár telegrafoval sultánovi: pokrok vyjed­návania nie je uspokojivý; jestli nebude skoro uza­­vr«ný mier, tak zaujme Carihrad. — Yálečná vyná­­hrada obsahuje odstúpenie Arménie a tureckého loď stva. — „Times“ oznamujú z Viedne, že pokračuje sa v hromadení ruského vojska v Románii. „Times“ predpovedá, že rakúska vláda požadovať bude povo­lenie peňazí. -- „Stand.“ oznamuje, že loďstvo v ka­náli dostalo rozkaz plávať ku Malte, kde obdrží ďalšie rozkazy. — „Stand.“ ujavňuje nasledujúci telegramm z Carihradu od piatku v noci: Poneváč porta váha prijať ruské podmienky, rozkázal veľkoknieža Nikolaj vtrhnutie do Carihradu. Situácia je veľmi vážna. Tu­recká ministerská rada shromaždená je v paláci sul­tánovom. Niektorí ministri sú za to, aby s protestom prijaté boly. Dopisovateľ „Štandardu“ určite tvrdí, že Ruske žiada odstúpenie časti tureckého loďstva, ako i Armenie a Batuma. Carihrad, 21. febr. „Ag. H.“píše: Rusko žiada lodnú stauicu v marmorskom mori. O odstúpení tu­reckého loďstva nenie ešte nič rozhodnuté. Prímerie nemá byt predĺžené po 2. marci, ako lehote určenej ku podpísaniu mieru. Rusi čo najskôr obsadia San Stefano v blízkosti Carihradu. — 22. febr. (na poluduie). Podľa podmienok mieru bulharské kniežatstvo má byť rozšírené po Solun, v to zahrňujúc i vrch Athos. Mier podpí­saný má byť v Drinopoli. Rusi žiadali, aby časť tu­reckého loďstva odstúpená bola Rusku dľa upustenia jistej čiastky válečnej vynáhrady. túto požiadavku rozhodne odmrštila. Ministerská rada Ďalej žiadajú Rusi konečné odstúpenie zálivu Bei kos ležiaceho v Bospori, aby tam sriadená bola ruská lodná stanica. — Konečne žiadajú Rusi, aby Romám, Srbi a Černo­­horci okrem územného zväčšenia — dostali účasť i z peňažnej válečnej vynáhrady. Následkom prítomnosti Anglického loďstva v mori marmorskom chceli Rusi obsadiť Carihrad. Ale Turecko urobilo námitku, že to loďstvo bez jeho svolenia vniklo a žiadalo, aby Rusi obsadili len San Stefano v blízkosti Carihradu. Následkom toho 10.000 Rusov zajtrá obsadia San Stefano. — 22. febr. (2 hod. popoludní.) Ruské vojská, ktoré obsadily okolia Carihradu, nevnídu hneď do Carihradu. Len ruský sbor z Drinopoľa po uzavrení mieru v Carihrade vystúpi na lode, aby dopravený bol do Odessy. — 23. febr. („Pol. Korr.“) Situácia je veľmi napnutá; jisté je, že prítomnosť anglického loďstva v Dardanellách už zavedené turecko-ruské dorozume­nie do povážlivého klátenia uviedla. Vzdor hrozbám ruského hlavného veliteľstva disponujú ruskí vyjed­­návatelia o mier k niekoľkým koncessiám, len aby čím skôr podpísaná bola smluva mieru. Viedeň, 23. febr. („N. fr. Pr.“) Včera a dnes odbývala sa porada úplného ministerstva pod pred­sedníctvom Jeho Veličenstva ohľadom svolania dele­gácie. Hlavne rokovano o otázke povolenia kreditu, predloha je takmer uzavrenou vecou, veľkosť úveru je medzi 50 do 100 millionov. Rakúske kruhy dele­gácie nesmýšľajú priaznivé o tomto povolení. Viedeň, 23. febr. Z anglickej strany nakúpili tu mnoho dobytka ; dobytok dodať sa má do Triestu, bezpochyby pre Maltu. — Lord Napier of Magdala, vladár v Gibraltári ďalekopisom pozvaný je do Angiié. — Minister Hofmann konferoval opätovne s Roth­­schildom. — Delegáti, ktorí boli u grófa Andrássyho, tam ten dojem si osvojili, že Rakúsko-Uhorsko nemá sa čo obávať osihoteuej válečnej akcie, ale že vtrhnu­tie na turecké územie je pravdepodobné. Berlín, 23. febr. Anglická vláda dostala len nedostatočné objasnenia o úmysloch Ruska ohľadom odstúpenia tureckého loďstva; Odo Russel (anglický veľposlanec) žiadal prostredkovanie Nemecka. — Medzi Berlínom a Viedňou vedú sa rozhovory o sriadení Bulharska. Paríž, 23. febr. Dľa „M. Dipl.“ o nedlho pod­písaný bude zvláštny mier medzi Tureckom a Ru­skom. Porta uvedomila o tom Layarda. Anglická vláda porobila všetky poriadky, aby pojistila loďstvo v Dardanellách. Vyjednávania medzi Ruskom a Ro­mániou ohľadom odstúpenia Bulharska sú zastavené. Aby porada obmedzená bola len na garantujúce moc­nosti, odbývat sa bude len konferencia a nie kongress. — Svolanie stane sa na základe parížskej smluvy. — „Estaf.“ píše: Anglia a Rakúsko-Uhorsko prisľúbily si vzájomnú podporu v otázke Dardanell a ohľadom Bulharska. Londýn, 23. febr. „R. Off.“ sdeluje z Carihradu od 22. t. m.: „Ruské podmienky mieru obsahovaly článok, podľa ktorého šesť značnejších tureckých obr­nených lodí odstúpiť sa malo Rusku, lebo by jich porta jináče predala Anglii. Sultáa vzdoroval proti tejto podmienke; volil radšej zničiť tie lode; konečne sľúbil, že jich žiadnej cudzej mocnosti neprepustí. Rusko zpät vzalo svoju požiadavku na bezodkladné odstúpenie obrnených lodí. Podpísanie smluvy mieru nasledovať má čo najskorej. Pravdepodobné je, že veľkoknieža Nikolaj navštívi sultána v Carihrade. Petrohrad, 22. febr. (Úradne) Tiflis, 22. febr. Dňa 9. t. m. obsadily jedon broj erivanského pluku a gruzínsky pluk granátnikov hlavné pevnosti okolo Erzeruma, Medžidie a Azisie. Mesto je pokojné. Izmail baša odcestoval cez Ilidžu do Erzinghianu. Bukarest, 23. febr. Turkami opustenú pevnosť: Rustčuk obsadili Rusi. Robia prípravy k otvoreniu paroplavby po Dunaji. Londýn, 25. febr. V tunajších diplomatických kruhoch tvrdia, že medzi Viedňou a Petrohradom zamieňajú sa noty. Viedeňský kabinetje od­hodlaný ešte pred shromaždením konfe­rencie dosiahnuť podstatnú premenu ru­ských podmienok, menovite ohľadom Bul­harska. Osoby stojace v dotyku s tunajším ruským veľposlanstvora tvrdia, že na Neve panuje rozhodná vôľa šetriť rakúske stanovište na koľko možno, jestliby ale dorozumenie ukázalo sa byť nemožným, potom je Rusko odhodlané brániť svoje vojanské posície. Preto sídetie sa konferencie je zá­vislým od výsledku vyjednávania, ktoré vedie sa medzi Viedňou a Petrohradom. Mimoriadny úver. Zprávy, ktoré v tomto okamžení z rozlič­­uých strán Evropy prichodia, znejú opäť veľmi povážlivé a nádeje, že predsa nájde sa spôsob, riešiť zamotanú východniu záležitosť pokojnou cestou, miznú čím ďalej tým viac. Anglia zbrojí nepretržeue a v ohromných rozmeroch, zakupuje obrnené lode, kde jaké môže, nové a nové lodstvá vysiela uajprv do Gibraltáru, odtiaľ zase k Malte, kde tiež sotva zostanú, lež po­stúpia bližšie k východu, aby v prípade potreby boly hned po ruke. Možno, že z úsiluého zbrojenia Angiié čer­pajú Turci nové nádeje, aspoň sdeluje sa sú­časne z tureckých a ruských prameňov, že Tu­recko stáva sa zase zdráhavejším a že na ne­­ktoré požiadavky Ruska nechce pristať. Prímerie vyprší už 2. marca a preto Rusku všemožne záleží ua tom, aby do toho času mier s Tu­reckom už bol podpísaný, lebo len s hotovým mierom chce Rusko predstúpiť pred konferenciu, ktorá, jako počuť, sísť by sa mala už ku koncu prvého týdňa budúceho mesiaca. Medzitým zdá sa, že ani naša monarchia nezaháľa. V poslednej dobe zhusta kolovaly roz­ličné chýry o mobilisačuých prípravách, a tieto chýry opakujú sa čím diaľ v určitejšej forme. Je isté. že v posleduích dňoch odbývaly sa vo Viedni vážne porady, ku ktorým najnovšie po­volaní boli i ministerpredseda Tisza a minister financií Koloman Széli. Jedná sa vraj o čím skoršie svolanie delegácií a o predmety, ktoré jim majú byť k pojednávaniu predložené. Medzi týmito predmetmi udáva sa aj povolenie mimoriadneho úveru od 50 dolOOmil- 1 ion o v. Táto zpráva, ak je základná, charak­­terisuje situáciu lepšie, nežli čokoľvek iného. Nasledujeme príklad Angiié. I anglická vláda pre východnie udalosti poponáhľala sa svolať parlament a žiadala, aby jej bol povolený mi­moriadny úver. Od tohoto však ku skutočnému mobilisovauiu je len malý krok. K jakému účelu by sme mobilisovali? — Náčelník londýnskeho kabinetu, ked po tieto dni naliehal v anglickom parlamente, aby návrh zá­kona o mimoriadnom úvere po druhý raz bol čítaný, riekol medzi iným: „Oi pôjdeme na konferenciu a či do války, je náramne

Next