Národnie Noviny, január-marec 1878 (IX/1-37)
1878-02-14 / nr. 19
Vychodia ? utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na átvrtroka 3 zl. \ Ročník IX. Redakcia, administrácia a expedícia v Tűrő. S š v. Martine. Štvrtok 14. februára 1878. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Kľefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 10 T. S v. Martin, 14. februára 1878. Na bojišti utíchnul síce hrmot diel, rachot pušiek, ale za to každým dňom východná otázka nabýva vždy väčšiu a väčšiu zanímavosf. Dôkladne starajú sa o to, tie vlády europejských mocností, ktoré by rady chcely, aby ruské plány prekrižované, a jich túžby vyplnené boly, slovom: ktoré žiadajú, aby východná otázka podlá jich receptu riešená a usporiadaná bola. Parlament anglický velikou väčšinou hlasov povolil vláde žiadaný mimoriadny úverok k vojanským delom; Gladatonemu a redakcii čaBopisu „Daily News“ povybíjali okná, preto, že nesúhlasili s tým, čo parlament uzavrel; anglická vláda vydala rozkaz, aby v besickom zálive zakotvené lodstvo hned a hned odplávalo do Dardanell a k Carihradu, rozumie sa s úmyslom postavit odpor ruskému vojsku; avšak ked admiral Hornby so svojim loďstvom zblížil sa už k úžine dardanelskej a zamenil pozdravné výstrely s posádkou tureckou stojacou na stráži ústia dardanellskéko, dostal rozkaz vrátit sa s celým svojim lodstvom zpät do besického zálivu, kde sa zakotvil. Prvý tedy krok uepriatelský takto bol vybavený. Teraz znovu vláda londýnska rozkázala Hornbymu, aby go 4 obrnenými loďmi vnišiel cez Dardauelly do marmorského mora, ale teraz s tým javným osvedčením, že len ku ochrane životov a majetku arglickýcb poddaných, a tak že tým anglická neutralita ani najmenej porušená, ani žiadon uepriatelský krok proti Rusku podujatý nebude. A aby to ešte pravdepodobnejším bolo, vyzvala anglická vláda i ostatné mocnosti, aby takže vyslaly lode válečné ku ochrane života a majetku svojich, v Caiihrade žijúcich poddaných. A Fraucúzsko, Italia, ako i Rakúsko-Uhorsko to urobily, alebo urobit sa Btroja podlá žiadosti anglickej. Prvé dalekopisué zprávy hovorily, že ani Rusko, ; ni Turecko nemajú čo proti tomu namietať, a tak že tie lode bez všetkej prekážky budú môc( prejsí cez Dardanelly. A predsa dosial uepreály. Lord Derby osvedčil vo vyšnom dome parlamentu, že naskytly sa ťažkosti, následkom ktorých dústojníci v pevnostiach Dardanell nedostali ešte úpravy, aby dovolili vchod anglickému loďstvu. Derby vyslovil svoju úplnú dúveru, že tieto ťažkosti dosť skoro odstránené budú. Ešte i try jiné mocnosti žiadaly o dovolenie priechodu cez Dardanelly. — Lord Derby za dobré uznal, tie; naskytnuvšie sa ťažkosti bližšie a určitejšie neoznačiť. Za to ale ministerstvo neprestajne odbýva porady, ako vymotať sa z nesnádzí. Dobre vládny anglický časopis „Daily Telegraph“ dostáva z Pery, v noci v nedelu poslanú zprávu, ktorá hovorí, že turecká porta odoprela dať povolenie anglickému loďstvu ku vchodu do Dardanell. A na odúvoduenie toho predniesla, že zjavenie sa anglických válečných lodí v Carihrade malo by za neomylný následok bezodkladné obsadenie hlavného mesta ruským vojskom. Tedy v tom záležia tie Derbym zpomínaué ťažkosti. Porta odoprela Anglicku vydať ferman k svobodnému vchodu do Dardanell. Toto odopretie bezpochyby rozšírené bude i na jiué vojanské lode, a tak dobre Anglii, ako i ostatným prichodí prekonať odpor porty, ktorý sotvy očakávali. Je ten odpor už následkom ruskotureckej, v predošlom čísle zpomenutej srnluvy? Je i to možné, ako i pravdepodobné. — Veď i z Petrohradu od 11. t. m. telegrafujú, že dia „Ag. R.“ knieža Gorčakov zaslal velposlanstvám Ruska v Berlíne, Viedni, Paríži a Ríme, nasledujúci telegram: „Anglická vláda, na základe zpráv svojho velposlanca v Carihrade, uzavrela upotrebiť predošle dosiahnutý ferman, a poslať časť svojho lodstva do Carihradu, aby chránilo životy a majetok anglických poddaných. Jiné mocnosti osvojily si podobný krok pre svojich rodákov. Celistvosť týchto okolností núti nás i z našej strany pomýšľať na prostriedky ku ochrane kresťanov, ktorých život a majetok asnaď ohrozený bude, a k dosiahnutiu tohto výsledku do výhľadu postavit vnídetie časti nášho vojska do Carihradu.“ Ako „Ag. R.“ dodáva, už potažné rozkazy zaslané sú velkokniežaťu Nikolajovi. — A z Berlína od 11. t. m. telegrafujú: že cisár ruský označil oznámenie Angiié o vyslaní lodstva do Dardanell za ukryté vypovedanie vojny; Gorčakov čo najslávnejšie osvedčil lordovi Loftusovi, reď mu sdelil, že anglické lodstvo ide do Bosporu, že je Anglia síce pánom svojho rozhodovania, že ale teraz i cár považuje sa za svolodného od všetkých zaviazaností, ktoré prevzal ohľadom šetrenia objemu anglických záujmov.“ „Rusko-turecká alliancia“, píše viedenský dopisovateľ „Pol.“, o ktorej som vám písal, stvrdzuje sa všestranne. Že Anglia ňou najťažšie trafená bude, nikto nebude pochybovať, ktorý uváži, aký účinok j mat bude práve táto zpráva na milliony anglických poddaných islamitické ao vierovyznania v Indii. Rusko za sultána nemôže síce v Europe mnoho urobit, a on upokojiť sa musí mzdou svojej múdrej politiky v Ázii. Nie len, že Rusko ničoho neurobí, čoby dobrému menu khalifa škodit mohlo, všetok svoj vliv upotrebí k tomu, aby jeho významnosť ešte upevnená a aziatskému Turecku časom taká tvárnosť daná bola, ktorá ho spôsobným urobí ostať Angličanom v Indii považitelným susedom... Zo všetkého vidno, že je situácia pre Rusko veľmi priaznivá, a Anglia nikdy nepodujala akciu pri tak nepriaznivých okolnostiach, ako teraz. Zdá sa nám, že tým panstvám, ktoré vytlkly obloky Gladstontmu, účet za sklo dosť drahý bude.“ A druhý viedeňský dopisovateľ takže „Pol.“ píše: „Ruská politika od prvopočiatku na to smerovala, aby Angliu a Rrkúsko z jich len pozorovacej neutrality vylákala, a primala k aktívnemu zakro čeniu ... Tu tušia tieto veci, a preto váhajú s rozhodným krokom... Nie bez príčiny v tunajších vládnych kruhoch zjavuje sa obava, že medzi Berlínom a Petrohradom jestvuj i dohovory a ustálenia, ktoré až v tom okamžení zjtvia sa, ked východná otázka j aktívnym zakročením Angiié a Rakúska vstúpi do, novej fázy, do fázy všeobecných europejských kompensáeii. Na koľko východná otázka bola len záležitosťou medzi Ruskom a Tureckom , je už vybavená., Turecko porazené, musí prijat podmienky, ktoré mu diktuje Rusko. Až s aktívnym zakročením Angiié a Rakúska počne druhý dej východnej otázky, započne sa veliké europejské účtovanie, ktoré asnáď práve! tí najviac želi t môžu, ktorí nemúdri boli vyzvaí ho.“ ! Viedeň, 11. febr. („P. Ll.“) Nota Gorčakova došla predvčerom večer kroz kuríra sem, a včera skrze Novikova odovzdaná bola v zahraničnom úrade. & jej obsahom sú vo vysokom stupni nespo- J kojní, lebo programmu konferencie tak úzke hranice! vyznačuje, že Andrássy v takých okolnosfach drží, konferenciu za bezúčelnú. Vefposlanec Zichy žiadal1 dnes od porty pospereaé vyhotovenie formanu, lebo oddiel loďstva že už odplával do mora. Londýn, 11. febr. („N. fr. Pr.“) Podľa zpráv,; ktoré Midhat dostal z Pery, drží tento sväzok ■ medzi Ruskom a Tureckom za dokonanú udalosť;! i o tom niet pochybnosti, že porta odteraz je ne j priateľom Angiié, čo Midhat už pred 6 mesiacmi ako následok držiana sa Angiié predpovedal lordovi Beaconsfieldovi. Carihrad, 8. febr. Podľa smluvy prímeria opustili Turci dnes Vidin, Rusčuk, Silistriu, Belgradžík a Erzerum; vojská z Razgradu a vrchnosti z Rusčuku □tiahly sa do Šumly. Turci opustili Carihrad brániacu čiaru opevnenia od Bujuk-Čekmedje a Hastemkiôi po Derkos, lebo tieto opevnenia padajú do 12 mil širokého neutrálneho územia, ktoré od Kučuk Čekmedje až po Akbunar siaha. Rusi obsadili Čataldju. Otvorená bude premávka po železnici. —- Rusi zásobujú sa cez Burgas a Midiu, dajú odstrániť všetky pre; kážky na Dunaji. — Plavba o nedlho otvorená bude. Porta uviedla vo známost veľposlancom, že vyzdvihla blokádu v Čiernom mori; francúzske lode započnú plavbu medzi Carihradom a Odessou. — Prímerie bude tak dlho trvať ako vyjednávania a na prípad pretrhnutí vyjednávania určená je trojdňová lehota na vypovedanie prímeria. Viedeň, 11. februára. Z Carihradu zvestujú „N. fr. Pr.“: Udalosti ženú k úplnému rozdeleniu Turecka. Carihrad tvoriť bude nezávislé územie. — Viedeň. 12. febr. („P. Ll.“) Gróf Andrássy dnes popoludní povolaný bol ku Jeho Veličenstvu. — Situácia je velice vážna. Rakúsko-Uhorsko, ako Anglia, výstúpia každému prekročeniu pôvodného ruského programmu rozhodne, keď i bez hrozby oproti, aby prekazili nahradenie europejského vlivu na balkánskom polostrove ruským. Turecká odveta na rakúsko-uhorskú žiadosť o ferman k prechodu lodí dosial nedošla. Arcivojvoda Albrecht, akozjistej studnice sa tvrdí, následkom pozvania Jeho Veličenstva cieľom porady o vážných vojenských otázkach navráti sa z Arka. — Rusko žiada skutočne predseduíctvo v konferencii. Vyjednávania sa ešte dejú, privolenie na tú žiadosť nevytvára sa. Europejskú demonštráciu s loďstvom považovat možno za nezdarenú. Nemecko bolo z počiatku zdržanlivé, Rak ú s Lo - U ho rs k o a Francúzsko zriekajú sa žiadania fermanu ku prechodu. „Pol. Korr.“ ujavňuje telegramra z Car i hradu od 10. t. m. nasledujúceho obsahu: „Nie je viac tajemstvom, že turecko-ruská osobitná smlu v a uzavrená je, ktorá usporaduje viac vážnych záležitostí, ktoré nemajú podliehať vlivu europejských mocností, pri štipuláciach ohľadom budúceho pomeru porty k Rusku i . istúpenie jednej čiastky tureckého válečného loďstva ako i čiastočne vynáhradu válečnú, ďalej súhlas porty k prípadnému odstúpeniu časti Dobrudže Romanii. Depeša táto signalizuje i vchod Rusov do Carihradu. Paríž, 12. febr. \nglia v sobotu žiadala portu o splnomocnenie k vchodu lodstva do Bosporu. Porta formálne postavila odpor tejto žiadosti a hrozí bombardovať lodstvo, jestli by vynútiť chcelo prechod cez Dardanelly. Londýn, 12. febr. Následkom odopretia povolenia loďstvu v stredozemnom mori vchodu do Dardanell dostalo lodstvo v Kanali rozkaz, aby hneď shromaždilo sa v Gibraltári a tam čakalo ďalšie rozkazy. — _____ Gladstone o Rakúsku. V anglickom parlamente držal nedávno Glad«tone reč, v ktorej zmienil sa aj o alliancii Rakúska H Angliou. Hovoril medzi iným: „Je to velice potrebné, aby Anglia bedlivým okom sprevádzala pokračovanie Rakúska. Asi od 60 rokov je to neštastným osudom Rakúska, že pri každej europejskej kombinácii, kde na dve straDy možno sa rozhodnúť, vždy ho nájdeme na nepravej