Národnie Noviny, apríl-jún 1878 (IX/41-74)
1878-05-28 / nr. 62
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-TIhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka S si., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX, ..- ■■ —■— 5 j‘j j Redakcia, administrácia a expedícia v vFaaarö. «Av. ASebartlme. Utorok 28. mája 1878. R e* menné dopisy prijímajú sa len od známych uá dopisovatelov. Sefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 62. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 28. mája 1878. Rakúsko uhorské vojsko prekročilo hranicu. „Dňa 25. t. m. na poludnie 140 mužia v Oršove stanujúceho pluku Sokčeviča č. 78, ako z Oršovy telegrafujú, obsadili Ada-Kaleh, keď turecké vojská tú pevnosť úplne opustily. Tamojší slúžny šiel s vojskom.“ urobený. A tak počiatok rakúsko-uhorskej akcie je „Turecká posádka opustila pevnosť, zneje druhý telegramra; bola silná 600 mužov, ktorí vystúpili na parník. Dopravená má byt do Bosny, a delá nevzali sebou, ale odovzdali rakúsko-uhorskému vojsku do opatery. Pozdĺž železnice pri Oršove ležiace územie na rakúsko-uhorskej hranici, ktoré je ueutrálne, obsadené je rakúsko-uhorským vojskom.“ Viedenský „Tbltt“ píše o tejto politicky viac vraj, nežli vojansky znamenajúcej udalosti, že „rozkaz Ada Kaleh obsadiť, dňa 24. t. m. pred poludním zaslaný bol do Oršovy. Dozvedáme sa, že už pred rokom rakúska vláda určite osvedčila, že, nech vojna má jakýkolvek výsledok, pojistit si musí držebnost tejto ostrovej pevnosti, na čo pre svoboduú premávku po Dunaji, velikú váhu kladie. O dobe, kedy stať sa má vzatie, nebolo nič ustáleno. V sv. štefanskej smluve mieru preto z ruskej strany prijaté bolo len ustálenie vyprázdnenia a zrúcania Ada-Kaleh, bez povedania určite, komu ten ostrov patriť má v budúcnosti. Ale srbskej vláde dano na vedomie, aby neurobila žiadon pokus zmocniť sa tohto miesta a aby ani v blízkosti nedržala žiadno vojsko. Rakúska vláda za lepšie uznala, dorozumel sa bezprostredne s portou pre Ada Kaleh, ale ako potažný dohovor uzavrený bol v Carihrade, uvedomený bol o tom ruský zástupca knieža Lobanov. K ďalším rozhovorom že následkom toho neprišlo.“ — Dnes všetky časopisné zvesti súhlasia v tom, že možno kongress za pojistený považovať. Nie je to po prvý raz že takéto zvesti, a s takou určitosťou oznamujú pojistenie kongressu vo východnej otázke. Bolo to jisté už i v marci, ba ešte viac, vtedy určené už bolo i miesto kongressu, označení i zástupcovia a členovia jeho, a predsa neprišlo to až k sídeniu sa kongressu. Nechceme týmto tvrdiť, že asnad to jisté i teraz opätovať sa bude. Ale len to chceme poznamenať, že ani takéto určité zprávy neobsahujú vždy jistotu a spoľahlivé rukojemstvo. A pri teraz zavedených vyjednávaniach ešte i jiný moment netreba zpustit z očú, ten totižto, že misria Šuvalova, a tá je teraz najvýznamnejšou udalosťou, nevzťahuje sa hlavne na otázku kongressu a toboto pojistenie, ale na „dorozumenie sa Ruska s Anglickom in merito, a že otázka kongressu tvorí len vonkajšiu, čisto formálnu a diplomatickú záminku ku zavedeným vyjednávaniam. Veru že Rusku a ani Anglii okamžite nezáleží na tom, aby sa dorozumely o formule kongressu, ale radšej jedná sa jim o predbežné ustálenie, či na kongresse súčastnia sa čo priatelia alebo nepriatelia. Jestli ako priatelia, tak niet pochybnosti, že kongress mat bude priazuivý následok, lebo pojistená bude sboda väčšiny jeho členov f Angiié, Ruska, Nemecka a Italie, a to stane sa, čo tieto mocnosti uzavrú. Jestli ale nebude docielená sboda v Londýne a Petrohrade, niet pochybnosti, že kongress rozíde sa bez výsledku, a veci a záležitosti východu štát budú na tom stanovišti, na ktorom stoja dnes. A to dosvedčujú i tie zbrojenia, ktoré vzdor „základným nádejam a výhľadom na udržanie mieru“ konajú sa tak dobre v Anglii ako i v Rusku. Svojim časom pripomenuli sme ďalekopisnú zprávu o príchode nemeckého maršala Manteufela z Berlína do Viedne, ako i to, že on bol nosičom vlastnoručného listu cisára Viléma nášmu panovníkovi. Poloúradné hlasy túto zprávu za bezpodstatnú vyblasovaly, nie síce čo sa tyče príchodu Manteuflovho, ale toho listu. Viedenský dopisovateľ „Brouska“ pojisfuje zprávu v oboch smeroch, a hovorí i o obsahu toho listu. Nie Bismarck, ale starý cisár Vilém to vraj bol, ktorý utvoril spolok troch cisárov. Bismarckove plány strany Rakúska a sjednoteDého Nemecka sianaly vraj značne ďalej nežli po pražský mier. Ale Vilémovi priečilo sa to, a on vraj tak rečeno prostredkoval medzi Bismarckom a Rakúskom. Ale Rakúsko priebehom posledných dvoch rokov zklamalo všetky nádeje, ktoré zkladal v ňom Vilém, a Bismarck musí vraj pracovať vo svojom smyslc ďalej. Uchrániť Rakúsko pred následkami toboto denného poriadku, to je vraj účelom listu dobrosrdečného Viléma. Chce ešte v poslednom okamžení zachrániť sväzok troch cisárov, kladie zlaté mosty Rakúsku na zpiatočný pochod k uchráneniu sa v ňom! Ale otázka je vraj či dôjde vyslyšania? Indické vojsko, ktoré Anglia dopravuje z ďalekej Indie do Európy, pristavené je v Egypte. Zjavily sa vraj medzi ním prípady cholery. Musí tedy tam vydržať kontumáciu. Cholera je nepriateľom celého sveta, preto je celkom v poriadku, keď Anglia! nechce ju dotrepať do Európy. Ale sú ľudia, ktorí j nechcú veriť, žeby to bola jediná príčina pristavenia dopravy indického vojska, a vlastne zastavenia ho v Egypte. Myslia, že tam bude naň potreba, lebo Anglia stať sa chce neobmedzeným pánom a nie len najväčším účastináiom suezského prieplavu, a k tomu potrebuje i jisté územie. Potom i to povráva sa, že j veru v Ázii jestvuje jedon punkt, ktorý je v stave i j samého lorda Beaconsfielda skloniť ku anglicko-ru- j skému spolku, a týmto punktom že sú obrovské j zbrojenia Číny. Už viac anglických časopisov pouka-j zovaly, že je Čína spoločným nepriateľom Ruska aj Angiié, a že so svojim mnoliočetným obyvateľstvom’ raz obom štátom môže sa stať nebezpečným. — Takto j povesti, o ktorých základnosti nechceme rozhodovať, ale vyprávame jicli, ako kolujú. Londýn, 25. mája. „Times“ konštatujú priaznivý ; dojem, ktorý všade prevláda vzhľadom na výsledky Šuvalovej missie. — „Standard“ píše: Môžeme so značnou dúverou obnoviť naše udanie, že väčšie sú j výblady na odstránenie ťažkostí, ako i na udržanie j mieru, nežli boly od dlhšieho času. Cár je nezkloni-' telný obi sdom Besarabie; ale urobil značné koncessie | ohľadom hraníc Bulharska. Neprekvapilo by, keby Rusko povolilo zuížit na polovicu alebo i viac válečnú náhradu. Carihrad, 25. mája. Ako vychodí z vyšetrovania, sprisahanie malo účastníkov i v provinciách, a menovite v Drinopoli je viac obyvateľov kompromittovaných. — Redaktora časopisu „Bassiret“ Mithad effendiho uväznili preto, lebo on viedol dopisovanie, so sprisahancami a sostavil proklamáciu, ktorou vyhlasuje sa Muradovo nastúpenie na prestol. Londýu, 25. mája. „Reut. Off.“ oznamuje: Admiralita uvedomila správu zbrojnice v Chalchame, že pri vystrojovaoí obrnených lodí nenie viac potrebná predtým rozkázaná veliká rýchlosť. Bukarest, 25. mája. („Pol. Korr.“) Následkom úprav ruského hlavného stánu od 11., čiaru Džurddževo-Bukarešt obsadivšieho armádneho sboru, už päť vatrien diel odišlo do Razgradu, kam ešte viac oddielov vojska isť má. Tieto pohyby poukazujú na pevnú vôľu Totlebena, v prípade potreby previesť násilím opustenie Šumly. --------------------------------- j Paríž, 25. mája. „Jour. d. Deb.“ píše: Cesta grófa Šuvalova docielila vraj uspokojivejšie výsledky. Rusko privoíuje, položiť sv.-štefanskú smluvu na stôl kongressu. Všetky mocnosti vyslovily svoj súhlas. Prvé zasadnutie odbývaf sa bude v Berlíne 11. júna. — 26. mája. „Ag. H.“ píše: Docielené shody medzi Ruskom a Angliou potvrdzujú sa. Nemecká vláda rozpošle pozvania na kongress, akonáble dôjdu osvedčenia súhlasu všetkých mocností, čo sa do zajtra stane. Základy sjednotenia sa a formula pozvania nie sú známe. Athény, 25. mája. Turci strieľali na anglického kopula na Kréte, Sandvitha, bez trafenia ho. V obci Verani bašibozuci na kusy porúbali viac kresťanov. Oršova, 26. mája. („Pr.“) Povstanie podlž rieky Ardy úplne utlumeno a Rusi celé územie tamže očistili od povstalcov. I na severu územia rumelského povstania dobyli Rusi veľkú výhodu, lebo podarilo sa jiin zmocniť sa táboru povstalcov pri Hisje na rieke Raaka, a povstalcov zatlačiť do Emirdillera. — „Začiatok akcie.“ Súhlasne sdeluje sa z viac strán, že z dunajskej pevnosti Ada Kaleh vytiahla turecká pesádka a že obsadilo ju rakúsko-uhorské vojsko pluku Sokčevičovho. Y peštianskych kruhoch po važujú to za začiatok našej akcie vo východnej otázke. Gr. Zichy už dávno vyjednával v tomto ohľade s tureckou vládou, ale táto, viazauá súc svätoštefanským mierom, dlho Dechcela k tomu privoliť; koaečne sa ale dorozumeli. Udalosť táto má zajiste v mnohom ohľade svoj vážny význam. S opustením Ada-Kaleh prestáva na Dunaji úplne všeliká turecká moc a zástava s polmesiacom nebude viac povievať osihotene na území, ktoré čľaleko vzdialené je od územia moci tureckej. Pevnosť prešla do rúk iuej moci a to zase má velkú cenu vzhľadom ku plavbe po Dunaji. Ada Kaleh leží, ako známo, na dunajskom ostrove medzi Ršavou zo strany uhorskej a Kiadovom zo strany srbskej nad tak zvanou „železnou bránou,“ čo je taká výhodná posícia, že možno ztade plavbu po Dunaji úplne zatvoriť. Ešte významnejšou ale zdá sa nám tá okolnosť, že pevnosť zaujali sme práve my a že my podali sme tým ruku k deleniu tureckého panstva, proti čomu sa maďarské kruhy dosiaľ tak urputne spieraly. V celku je obsadenie Ada-Kaleh pre našu dŕžavu v každom ohľade veliee vážnym a prospešným „výdobytkom,“ ale my predsa nemôžeme utajiť v sebe zvedavosť, že čo asi povedia na to naše turkofilské kruhy a jako budú vy krúcať, ked že udržanie celistvosti Turecka bolo dosiaľ najvyššou zásadou jích zahraničnej poitiky, ba my divíme sa, že ako mohlo sa vôbec z našej strany od Turecka dačo takého žiadať, čo nijako nechceli sme, aby mu iní činili. Nuž ale Ada - Kaleh máme a ked je tomu tak, daromué tu už všetko vzpieranie alebo aj vyhrážanie. Je to od r. 1846., kde zaujali sme Krakov, prvý prípad v dejinách Rakúsko-Uhon k<i, že zase pripojili sme si kus cudzej pôdy, čo medzitým bolo nám treba zaznačiť jedny druhé