Národnie Noviny, apríl-jún 1878 (IX/41-74)
1878-05-23 / nr. 60
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobota večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník IX. Redakcia, administrácia a expedícia ■aľixr-ô. v Štvrtok 23. mája 1878, Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Ifefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 60. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 23. mája 1878. Keď londýnske a čiastočne i berlínske zprávy neutratily ešte úplne každú nádeju na možnosť vyrovnania medzi Ruskom a Angliou, ba práve v protive koja sa výhladami, že to docielené bude; keď jiné zprávy ani najmenšej pochybnosti viac nedopúšťajú, že to dorozumenie je už takmer skutočnou udalosťou: peštianske a menovite viedenské idú práve protivným smerom, a dokazujú neprestajne, že z toho dorozumenia nič nebude, a predpovedajú, že už dnes zajtrá pravdepodobne vypuknú nepriatelstvá medzi Rusmi a Angličanmi. Príčinu týchto protimluvných zvestí nájsť nenie s vefkými obtížnostiami spojené. Ešte viedenská ríšska rada nepovolila zaopatrenie delegáciami minist; ovi zahraničných záležitostí povoleného 60-millionového úverku, a nie bezzákladná je tá obava, že na prípad shody rusko anglickej by ešte menej vôle mala ho povoliť. Ďalej vo Viedni to dobre číta, že dotedy, kým rusko-anglický spor urovnaný nie je, i Anglia i Rusko namáhajú sa pojistiť si priateľstvo Rakúsko Uhorska, aspoň j im mnoho záleží na tom. S odstránením sporu ale i túžba po priatelstve by snadno prestala a nastúpiť by mohlo veľmi snadno nepríjemné osihotenie. — Jináče spoľahlivý dopisovateľ „Pol.“ píše od 19. t. m. že „viedenský dvor ako predtým i teraz nemá vôle zaujať postavenie proti Rusku alebo pripojiť sa na stranu Angiié. Ale že tak nazvaní „maďarskí štátnici“ pracujú pod rukou na tom, aby monarchia ku vojne proti Rusku prinútená bola. Ačpráve tieto dva smery rozdielne. sú, predsa v tomto okamžení shodujú sa v želaní, aby nestalo sa dorozumenie medzi Ruskom a Angliou. Lebo v prípadnosti tohto dorozumenia je nepriateľstvo Rakúska málo významný činiteľ.“ — Tento stav vecí dopúšťa vysvetlenie: prečo viedeňskopeštianske zprávy neprestajne upozorňujú na jistý nezdar šuvalovskej missie, a ujavňujú k tomu i tie protinávrhy ruské, a tie sú také: že z časti nestoja v žiadnom súhlase s dosavádnou ruskou politikou, a nie sú ani mysliteľné bez pokorenia a obrazenia cti ruského národa; a z druhej strany opäť také: že Anglia sotvy jich príme a schváli. Nuž ale keď úradné hlasy mlčia, tým bujnejšie rozširuje sa domyslivosť žurnalistov. Nejistota avšak táto dlho trvať nebude a nemôže; veď gróf Šuvalov dnes zajtrá bude už v Londýne, a s príchodom jeho dosť skoro odhalená bude rúška pokrývajúca dosial tajomstvo jeho cestovania do Petrohradu a Berlína. Ačpráve tedy už len niekoľko dní ub hne, až dozvieme sa jistoty o stave rusko-anglických vyjednávaní, predsa nám už teraz prichodí zpomeuúť, že dnešné zprávy sú veľmi nepriaznivé mieru. Menovite carihradské zprávy vyznačujú sa v tomto ohľade. Tak sa zdá, že i tamojšia „válečná strana“ potrebuje podobných veští, už či cieľom robenia nátlaku na sultána a ministerstvo, a či asuáď čo ozvenu proti možnému dorozumeniu sa Angiié a Ruska? to z tých zpráv nenie jasno. „Times“ donášajú v druhom vydaní od 20. t. m. nasledujúci telegram svojho dopisovateľa z Pery, ktorý informoval sa o situácii pri tamojšom nemeckom a rakúskom veľposlaustve : Nádeje na udržanie mieru v tunajších diplomatických kruhoch ledva že jestvujú. Nemecké veľposlanstvo takmer zrieklo sa nádeje na udržanie mieru. Rakúske veľposlanstvo presvedčené je o nesmieritelnom držaní sa Ruska. Rakúska politika prejíma definitívnu tvárnosť. čo týka sa porty, je ona teraz úplne uspokojená ohľadom charakteru vojanských poriadkov Rakúska, a vniknutie rakúskemu vojsku do Bosny nehľadí s väčšou starostlivosťou v ústrety, nežli prítomnosti anglického loďstva v marmorskom mori. — Ďalej hovorí tenže časopis, že i nemecké velposlanstvo, ktoré je najlepšie uvedomené o záujmoch Ruska, čerpá nádeju na udržanie ním žiaducne želaného mieru jedine z tej okolnosti, že ešte nenastúpilo vypuknutie vojny. Londýn, 20. mája. Telegrammy znejú všeobecne veľmi nádejeplne. Ale ruské vojanskó pohyby zapríčiňujú nepokoje. „Standard“ a „Daily Tel.“ oznamujú z Carihradu, že oddiely kozákov žiadali odovzdanie Akbunára, a keď toto odoprené bolo, utiahli sa zpäť, aby v susedstve tureckého vojska ľahli táborom. V zasedaní vyššieho domu parlamentu prítomný bol nemecký cisarovič s manželkou a princezná z Valesu. Berlín, 20. mája. Gróf Šuvalov prišiel s ranným vlakom; predpoludním konferoval so štátnym tajomníkom Biilovom v ruskom veľposlanstve; okolo 11 h. prijatý bol cisárom v dlhšom výsluchu; a o 4. h. odcestuje do Friedrichsruhe k Bismarckovi. Polícia zakázala social-demokratické shromaždenie cieľom voľby zástupca na kongress socialistov v Gothe. „Nat. Ztg.“ oznamuje, že spolková rada prijala predlohu Pruská proti prechvatom social-demokratov s vynechaním 6 §. Petrobradské zprávy hovoria, že, veľkoknieža N i k olaj o nedlho pôjde cieľom liečenia do Porýnska — ako sa hovorí do Baden-Badenu, — keď veľkoknieža Michal vráti sa do Tiflisu. Petrohrad, 20. mája. Cisár menoval za veliteľov dvoch obranných čiar Kronštadtu a Sveaborgu admirálov Kosakeviča a Butakova. Posledného náčelníkom berly je známy kontreadmiral Kroun. O nedlho nasledovať bude vypísanie dane z majetku k válečným účelom. „Ag. Russe“ vyhlasuje tu zprávu za nepravdivú, že ruský veľposlanec porté odovzdal ultimatum. Carihrad, 19. mája. Midister vojenstva šiel do San-Stefana, aby konferoval s Totlebenom a potom prezeral ruské posíeie v okolí. Pohybami ruského vojska povstalé obavy zanikly. — 20. mája. Oba tureckí komissári vyslaní do Plovdiva cieľom vyjednávania s povstalcami, Samih baša a Wassa effendi, oznámili porté, že jich poslanstvo ostalo bez výsledku, a návrat svoj určili na budúci týdeň. Anglická vláda s viacej tunajšími obchodníkami Grékmi a Arménmi uzavrela smluvy cieľom dodávania článkov živnosti. Triest, 20. mája. Anglickí jednatelia zaviedli prímerie v Thesalii na nasledujúcom základe. Domáci povstalci podržia zbroje a vráta sa bez prekážky domov. Dobrovoľníci, prišli z Grécka, opustia provinciu a na anglických loďach dopravení budú do vlasti. Mohamedáni povstalcom odobraný majetok odovzdajú vrchnostiam, ktoré tenže vráta právnym vlastníkom. Anglia garantuje Grékom zavedenie reform*, ktoré celkom upokoja záujem Grékov. Viedeň, 20. mája. „Pol. Korr.“ sdeluje od 19. t. m. „Celá romauská armáda na rozkaz kniežaťa Karola pohla sa napred proti východu podlž Karpátov, a prítomne zaujíma nasledujúce stanovištia: jedna divízia pri Tirgovesti, druhá pri Pitesti, tretia pri Slatine, a štvrtá pri Krajové. Záložná divízia ostane s obliehacími delami v Kalaíate. Polný maršal Mantaeuífel včera z Berlína prišiel sem. Hovorí sa, že je nosičom vlastnoručného listu cisára Wiléma na nášho panovníka. Berlín, 21. mája. Generál Totleben dostal z Petrohradu rozkaz porobiť všetky prípravy, aby na prípad, jestliby anglické vojsko pri alebo v Gallipoli vystúpilo na pevnú zem bezodkladne obsadil horný Bospor a zavrel vchod do Čierneho mora. Armáda sväto-štefanská porobila už zodpovedajúce tomu pohyby, ktoré pravda bezprostredne neznamenajú žiadne nepriatelstvá, keď totižto turecké vojská nebudú sa protiviť týmto pohybom. Carihrad, 21. mája (večer). Ali Suavi effendi, ktorý bol tým jednotlivcom, čo vnišiel do paláca Čaragan, je usmrtený. V srážke s vojskom usmrteno 25 osôb, a toľko raneno. Viac vojakov usmrteno a raneno. Mnohočetné uväznenia prevedené. Exsultán Murad osvedčil, že s včerajším komplottom nemá žiadneho spojenia. Následkom prieskumu v dome Ali Suaviho ďalšie uväzňovania nasledovaly. Naproti rozšíreným povestiam tvrdí sa, že exsultán Murad prítomne nachodí sa v Kiosku, ktorý patrí ku paláci Yildizkiosk, v ňomž sídli sultán. Následkom včerajšej udalosti zosadený je minister námorníctva a Vessin baša menovaný jeho nástupcom. Neznať ešte nástupcu ministra vojenstva. (Tá udalosť, na ktorú vzťahujú sa tieto ďalekopisné zprávy, dosial zvestovaná nie je. „Korr. B.“ poznamenáva, že bezpochyby prvé zprávy zadržali v Carihrade a nepustili jich do verejnosti. — „D. Ztg“ dostala vraj nasledujúcu zprávu z Carihradu od 20. t. m. „Asi 30 úskokov vtrhlo dnes ráno do zahrady obývanej exsultánom Muradom s vyvolávaním: „Ať žije sultán!“ bez zpomenutia mena, na ktorého sultána sa tie výkriky vzťahujú. Keď stráž vyhnať chcela votrelcov, jedou z týchto strelil a zabil vojaka, na to vojsko priskočilo a na oboch stranách boli mŕtvi a ranení). Londýn, 21. mája. Generál štátny prokurátor II o Iker od vetuje na dotaz Gourleyov, že niet zpráv, ktoréby viedly ku domnenke, že udanlive zo strany Ruska v Amerike zakúpené lode v prípade vojny oproti deklarácii parížskej malý by byť upotrebené ako korsari. Niet príčiny domýšľať sa, že by Amerika po strane nehala vashingtonskú smluvu; preto nenie ani potrebné uvažovať zodpovednosť zpomenutej vlády. Earl of Beaconsfield bráňac stanovište vlády v otázke upotrebenia indického vojska zakončil reč svoju: Naše ústa sú teraz zavreté. My bez oškodenia štátneho záujmu nemôžeme ospravedlniť teraz našu politiku. Jediný cieľ vlády bol vždy pojistenie mieru, ochraua svobody Európy a oprávnenej posíeie Angiié. Vláda ešte i teraz snaží sa dosiahnuť tieto veliké výsledky. Keď príde čas, v ktorom budeme môcť ospravedlniť našu politiku, ukážeme, že čo sme urobili, urobili sme v tej dúvere, že je to najlepším pre štát. Ačpráve napadnutí, teraz mlčať musíme, lebo keby sme hovorili, mohli by sme škodiť záujmom štátu. Berlín, 21. mája. Knieža Reusz je vraj splnomocnený porté osvedčiť, že ríšska vláda ohľadom opustenia pevností považuje ruské požiadavky za nedotknuteľné dľa smlúv, odporúča jich previesť, a dúverne vyslovuje ten náhľad, že nič neprekáža tak kongresu ako nesplnenie tých vojanských ustálení. Udanlive osvedčila vraj porta hotovosť opustiť Šumlu a Varuu, jestli Rusko výslovne ustúpi od prepustenia Batuma, o čom Totleben zaslal zprávu do Petrohradu