Národnie Noviny, júl-september 1878 (IX/76-113)
1878-08-01 / nr. 89
, Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý ' rok 12 zl., na pol roka ß zl., na štvrťroka 3 zl. Bočník IX. Redakcia, administrácia a expedícia V ■Xľxurô. Martine. Štvrtok I. augusta 1878. j Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 89. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 1. augusta 1878. Osúdny krok, prekročenie Sávy rakúskouhorským vojskom, a rozvitie zástavy monarchie na bosenskom území stalo sa dňa 29. júla. — Prvá o tom došlá zpráva zneje: Brod, 29. júla večer. Dnes ráuo predvoj trinásteho armádneho sboru v .prítomnosti p. z. m. Baróna Philippovičaajeho celého štábu prešiel cez Sáv u. Pohyb vojska prevedeuý je s najväčšou preciziou behom troch hodín, pri hlasnom jasaní vojska a tunajšieho obyvatelstva. Od 10 hodiny veje na bosenskom území rakúska zástava.“ -- Prikročeno tedy ku samej okkupáciii, ktorá podlá „P. Li.“ je totožná s annexion, ačpráve „proklamácia k obyvateľom Bosuy a Hercegoviny“ len „protektorát“ kladie do výhľadu. Nuž proklamácia nezpomína kouečné účele a zámery, časopisy si to už skôr dovoliť majú. — Niektoré časopisy české, a menovite „Pol.“ domnieva sa, že celá okkupácia prevedená bude v duchu slovanskom, aspoň z počiatku, veď vraj, ako píše záhrebský dopisovateľ posledne pripomenutému časopisu „polovica okkupačuého vojska pozostáva z Juhoslovanov; veliteľ p. z. m. P h i 1 i p p o v i č je Horvat z presvedčeuia; civilný náčelník Bosny Rotky; adlatus pravosudný major auditor Burian, náčelník zdravotníctva Dr. iMašek, podsprávta polnej pošty Novotný, všetko sú Slovania, len správca polného telegrafu Busch, a hlavný správca pôšt Bandi er nie sú Slovania ale ani Maďari“, a v tomto tóne to ďalej ide. Nám zdá sa, že sú títo pánovia vo velkorn omyle, trebárs <IIa tohože dopíšu hlavnému stáuu pridaní sú vo vážnej úlohe ešte i traja Horváti Sp.un- Strižic, Kas urnoví č a Mini a r i č, predsa neveríme, žeby rakúski Slovania mali príčinu tešiť sa a spoliehať na priateľstvo k Slovanom menovaných pánov. Sú oni úradníci. Možno že 25. júla, keď ten dopis písauý bol, a keď boly obavy odporu obyvateľstva, ešte také Dáhľady panovaly; 29. júla už nebodaj zmenená bola situácia. Aspoň od 29. júla zvestujú z Viedne, že ohľadom správy a vedenia občianskych záležitostí v Bosne a Hercegovine prevedená bude zásada dualismu, a týmto podmienenej parity dvoch v iiakúsko-Uhorsku paustvujúcich živlov, tak že dvorský radca Rotky úradovať bude ako admiuistrativný zástupca cislajtanskej vlády, ktorému ku boku postavený bude translajtánsky občiansky kommissár a pre tento úrad že určený je bývalý generálny konsul v Belehrade K á 11 a y. — Nuž tak tedy, keby asnad pána Rotky ho — ktorý ale i tak dokázal sa byt velikým priateľom Slovanov vystupovaním svojim proti Čechom — napadly asnad „slovanské chúťky“, p. K á 11 a y tam bude, aby krotil jeho zápal a nadšenie, a nedopustil ničoho, čoby uesrovnávalo sa so snahami známych tiež „priateľov Slovanov“ v Peštbudíne. V nižnom dome anglického parlamentu dňa 29. júla pri velkom súhlase liberálnych členov uavrhuúl markýz H arting to n svoju už predošle pripomenutú resolúciu. Hovoril medzi jiným: „Ruské požiadavky minulého roku boly menšie, nežli je to, čo mu berlínska smluva poskytla; prečo vláda nenaklonila k tomu Turecko, aby prijalo ruské požiadavky?“ — Napáda pokračovanie Angiié oproti Grécku, a odráža nápad Beaconsfieldov, že oppozícia zo zámerov straníckych dráži a popudzuje Grékov. Slovania lepšie obstáli, lebo sa opierali o Rusko; v budúcnosti Gréci radšej pôjdu za Ruskom nežli za Angliou. Na kongresse vláda jednoducho schvaiovala to, Čo oppozícia ueprestajne odporúčala. — Anglickoturecká konvencia je obrazénie medzinárodních dohovorov; ktorý anglický záujem je ňou chráueuý? Cesta do Indie nevedie cez Malú Áziu ale cez Persko. Povesť Angiié nenie zvýšená v Indii nepotrebným rozvinutím síl pre vážnosť nemajúce ciele, tým spôsobom neurobí sa dojem na smýšľanie Indov. — Beaconsfield, zapomenúc, že rukojemstvá neviažu večne, vystatuje sa, že privolal Rusku: „Potialto a nie ďalej'“ Vláda má ešte dokázať, že jestvovala nutná potreba uzavret anglicko-tureckú konvenciu, Anglia tým o sto rokov posporila srážšu s Ruskom, a na ujmu Angiié zblížila sa k Rusku o tisíc mil. Jiste že je to šialená politika. — Beaconsfieldove poznamenania ohľadom Gladstoneho, sú urážkou královny, tajnej rady, nižného domu parlamentu a krajiny. Rečník sa opytuje: Aký dosah má prevzaté rukojemstvp? Jestliže je namerené proti bezprostrednému nápadu Ruska, možno ho len tak udržat, ked Auglia kontrolovať bude zahraničnú politiku Turecka. — Kavrhnul som túto resolúciu, končí rečník, aby ukázarl krajne charakter i a dosah prevzatej zaviazanosti, ako i nebezpečenstvá jej, aby odstúpiť mohla ešte zo st^ňovišta, ktoré nevyžadujú záujmy a povinnosti Aoglie.“ Loudýii, 29. júla. Markýz bf Lome, syn královny Viktórie, menovaný je gehf|rálnym gubernátorom v Kanade na miesto Dufferiua. — „Times“ dozvedajú sa, že porta veľmi priazbive prijala anglické návrhy obnov pre Malú Áziu. ' .ti1 m-rady a hlavný ! dozor v budúcnosti budú mat vtjliký vliv na ríšu ottomanskú. — Z B e 1 e h r á d u *dÍJzv’<íüajú sa „Times“, že Lešjanin, ako stály poslanec Srbska pôj le do Petrohradu. Rím, 29. júla. Len v niektorých pobrežuých mestách dolnej Italie verbujú dobrovoľné čaty pre Albániu. Počet dosial zverbovaných neprevyšuje tri sto. Udanlive peniaze ku tomuto účelu prichodia z Bruselu. Serajevo, 29. júla. Na rozkaz z Carihradu všetci v štátnych väzeniach nachodiaci sa zločinci odovzdaní budú rakúsko-uhorským vrchnostiam. Mazhar baša tu prisľúbil, že všetci tí Bosenci, ktorí minulého roku podpísali ua velkú tureckú národuiu pôžičku od porty dostanú pomernú vynáhradu. Zemun, 28. júla. Srbská vláda dementuje zprávy, že Srbsko podnecuje odpor proti rakúskej okkupácii Bosny. Ristič v tomto smysle zaslal nótu do Viedne, a osvedčil, že Srbsko odhodlané je svedomité podrobiť sa uzavretiam berlínskeho kongressu. O prechode rakúsko-uhorského vojska cez Savu ujavňuje „W. Abp.“ nasledujúcu zprávu od 30. t. m. „Včera ráno o 6. hod. započatý bol prechod e. a kr. vojska na pravý breh Savy; ledva že prvé oddiele ostrostrelcov bez. odporu vystúpily na breh, započaté bolo o 6V4 hod. stavänie mostu, a o 9x/2 h. boly oba brehy spojené hotovým válečným mostom. Hneď nastúpil driek prvej vrchovej brigády šiestej divízie pechoty pochod cez most; o 11. hod. bola celá predvojná brigada i s delostrelectvom a škadronov husárov na bosenskom brehu. Cisárska zástava bola rozvitá, národnia hymna intonovaná, na čo hromové ozveny „boch“ a „éljen“ ozvaly sa z radov vojska. Nadšenie a volanie „živio“ na mnoho tisíce hláv vystupujúcich zástupov ľudu na našom brebu daly okamženiu tomuto slávnostný výraz. Dôstojník generálnej berly vyjednával s tureckou vrchnosťou v bosenskom Brode ohľadom ďalšieho vedenia úradných vecí. Po dlhšej porade osvedčili viacerí úradníci a dôstojníci ocbotnosf pokračovať v svojej úradnej čin uosti. Driek 13. sboru ako i záloha sboru včera popoludní došlý do Brodu, dnes majú prejsť cez Savu a stúpať do Derventu. — 7. divízia pechoty prešla včera pri starej Gradiške. Kaimakara v Berbiri osvedčil, že je bez úprav, ale že Dezamýšľa odpor postavit. Na to vojská uaše bez odporu obsadily tureckú pevnosť Berbir, na čo pri zvukoch národnej hymny v prítomnosti arcikniežafa Jána Sdvátora rozvinutá bola cisárska.záslava a s nadšeným „hoch“ pozdravená. Turecká posádka bez odporu ustúpila z Berbíra. K doplneniu tejto zprávy donášajú jiné vest: že z pravého brehu Savy prišiel turecký major s občianskym úradníkom a chcel veliteľovi odovzdať jakúsi listinu. Ked prijatie tej listiny odopreté bolo, položil Turek tú siedmimi pečaťami opatreuú listinu k nohám veliteľovým, udávajúc, že tá listina je protest vysokej porty proti okkupácii. — Na to vrátil sa so svojim sprievodčím zpät na pravý breh Sávy. Okupácia Bosny. Dňa 29. júla 1878 prekročilo rakúskouhorské vojsko tureckú hranicu a obsadilo mestečko Berbir. Deň a udalosť to i pre Rakúsko- Uhorsko i pre východnie krajiny zaiste veľavýznamuá. Týmto skutkom konečne here naša východnia politika určitejšiu tvárnosť na seba ; všetko čo do nedávna v tom ohfade konalo sa, bolo hmlisté, nejasné, odporujúce si, bez pevuého základu. Tak Andrássy v delegáciách, jako Auersperg a Tisza v parlamentoch osvedčili neraz, že naša monarchia nedopustí, aby integrita Tu recka čo len v najmenšom bola naštrbená — a hla! to, čo berlínsky kougress s Tureckom vykonal, málo sa líši od prvého podelenia Poľska; osvedčili a verili sa, že nedopustia, aby v našom susedstve na juhu povstaly nové štátne útvary, menovite väčšie slovanské štáty — a hla! máme nové bulharské kniežatstvo a i Srbsku i čiernej Hore dostalo sa značných prírastkov; osvedčili konečne neraz, že nepôjdeme do Bosny — a ajhľa! naše vojsko v tomto okauižeuí nachodí sa už na bosenskom území. Tak dial sa voždy opak toho, čo naši ministri chceli a predpovedali. Lež nechajme reminiscencie a hľadme si odpovedať na otázku, jaké asi bude mat následky krok, ktorý sme práve urobili. Čo hľadáme vlastne v tej Bosne a Hercegovine? Na túto otázku nemáme dosiaľ nikde určitej odpovedi. Z vládnej strany neprestáva sa síce dosiaľ hlásať, že Bosnu a Hercegovinu len na istý čas okupovať ideme a nie áj annektovat; myslíme však, že niet človeka, ktorý by v stave bol uveriť, že nám ide len o to, aby sme v Bosne a Hercegovine len pokoj a poriadok zaviedli a potom zase a to s prázdnymi rukami domov sa navrátili. To by bol idealismns, ktorému k vôli sotva ktorá moc odhodlala by sa krv a majetok svojich vlastních občanov na kocku postaviť. Predbežne ovšem leu okupujeme, ale o tom každý môže byt istý, že ak len okolnosti budú priaznivé, z okupácie stane sa annexia. Nateraz ovšem je hlavňou úlohou pokoj a poriadok v rečených provinciách. „V záujme ľudskosti a vzdelanosti prichádzame k vám“, ho-