Národnie Noviny, október-december 1878 (IX/117-153)
1878-11-21 / nr. 137
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uliorsko na celý rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zí. Ročník IX. Redakcia, administrácia a expedícia v Turô. léAw. Štvrtok 21. novembra 1878. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovatelov. Siefraukovaué listy sa neprijímajú. Číslo 137. Politický prehľad. ľ. Sv. Martin, 21. nov. 1878. Opäť attentát. Behom tohto roku už štvrtý. Teraz ua kráľa italského Humbcrta v Neapoli. Dva v Berlíne na cisára Viléma, tretí v Madride ua kráľa Alfou sa, štvrtý v Neapoli ua trála Humberts. Je to na vidom oči zjav chorobný, ktorý opanoval spoločenstvo starej Európy. Ani v jednom prípade nemožno riecť, žeby vražedluú ruku viedla bola osobná pomsta. Vr d cisár Vilém u uároda nemeckého obtočený je báječnou takmer láskou a velebou ; král Alfou s opäť je tak nevýznamný, a na vedenie správy tak malý vliv majúci, že už táto okolnosť mohla by ho ochraňovať pred zločinom vraždy. A že i král Humbert trebárs i uie ua toíko, ako jeho nebožký otec Viktor Emanuel, oblubený je u vlastného národa, je tiež pravda, aspoň od tedy, čo nastúpil prestol italský neposkytnúl žiadnej príčiny k oprávnenej nenávisti u ludu. A toto dokazuje, /.e sama osobnosť panovníkov, na ktorých urobený pokus vraždy, nezavdala aui v jednom prípade pohnútku k útoku. Čo je tedy príčinou, že sa tieto zločiny tak často opätujú? Dozajisla, že by opravdivú príčinu tejto povážlivej nemoci vyšetriť malo byť poprednou prácou tých, kturí držia sa, alebo i majú povolanie lekárov politických. Lebo aspoň nám tak zdá sa, nepostačuje len riecť, že zločinec je blúznivec, že mu preskočily kolesá at d. bo keď je to i pravda, ueodpomôže nákazlivej chorobe. Niektorí domnievajú sa, že je to výsledok všetkých pomerov v Europe. Nuž ale ktože je príčinou týchto pomerov? Ved predsa ludia majú rozhodný vliv na určenie týchto pomerov, od nich závisia, a sú také, aké si ľudia ustrojujú. Jiní opäť dosť zjavne poukazujú na zauikauie nábožeuskosti, a s tým zmáhajúcu sa zdivočilosť rmavov. Doba panujúceho liberálisam a z toho vyplývajúcej osvety, vzdeláva a osvecuje rozum, ale neúčinkuje na zošlechtenie srdca. A niet mnoho výhľadov, žeby tomuto zlu odpomohla len prísnosť zákonov. V Nemecku urobený je už s donesením prísneho zákona počiatok, bezpochyby nájde ozveuu i v Italii, a tak to pôjde i dalej. či ale týra potrhané budú siete tej tak nazvanej „internationale“, ktorá široko daleko rozvetvená všade robí neplechu, všade účinkuje ua prevrat? Útočníci taja a upierajú síce, žeby mali spoločníkov, žeby boli členami nejakého spolku, ale všetko poukazuje na to, že tieto výhovorky sú lživé, nemajúce základu, vzdor tomu, že nachodia sa ľudia, ktorí domnievajú sa, že ani „internationale“, ani jiné tajné! spoločnosti nemajú v tom účasti, lebo tieto neupo-| trebily by vraj ku svojim dielam kuchárov, pásnických tovarišov a jiných nepatrných ľudí, ale mužov ako bol vraj „Orsini.“ No tento náhľad nehovorí mnoho, a ešte menej dokazuje, lebo nepatrným zdajúci sa nástroj, možno že práve preto bol voleným, aby slúžil k zavedeniu tých, ktorým mnoho záležať musí ua vyskúmaní pravého žriedla. O samom attentáte došlý tieto zprávy: Neapol, 17. nov. Kráľ a královna prišli sem o 2'/4 bodine popoludní, a prijatí boli vrchnostiami, mnohými spolkami a nesčislným počtom ludu pozdravení zvučnými výkrikami. Na ceste Carbonára, ked viac jednotlivcov odovzdávali prosby panevníkovi, vytiahnul jedon muž nôž, vrhnul sa na krála a podarilo sa mu kráľa na ľavom ramene poraniť a Cairoliho do stehna. Kráľ chladnokrevne vytiahuul šabľu a zaťal ňou proti hlave vraha, ked ho medzitým C a i r o 1 i chytil za vlasy, a jedou stotník kyrysníkov ho ranil a odovzdal stráži. Čin tento zpáchauý bol s takou rýchlosťou, že ani v najbližšom okolí kráľovského vozu nič nepozorovali. Královna a princ' z Neapolu boli v tom istom koči, a dokázali zmužilosť. Vrah menuje sa G i o v a n u i Pa s s a m e n t e, je kuchár, 29 ročný. Osvedčuje, že k žiadnej společuosti neprináleží, že ale nechce žiadnych kráľov, lebo ako s chudobným jeho pánovia zle nakladali s ním. Rím, 18. nov. Kráľ na ľavom ramene, ktorým pariroval úder, je ľahko ranený. Kráľovná zvolala: „Cairoli, zachráňte kráľa!“ U vraha našli červenú zástavu s nápisom: „ať žije všeobecná republika!“ a muoho iuteruatioaalistických listov. — Mnohé časopisy tvrdia, že je Passamente fanatickým internationalistom a už r. 1870 uväznený bol pre priliepanie revoluciouárnych príkladov. Londýn, 18. nov. Došlé zprávy o pokusu vraždy zpáchauom v Neapoli ua kráľa Italic vyzvaly tu všeobecnú a hlbokú serisáciu. Královna Viktoria dost zavčasu dostala tú zprávu a hlboko dojatá bola ň o tí Poslala hneď depešu do Neapolu, obsahujúcu najvrelejšiu syrnpathiu pre kráľa Humberta a radosť královny nad zachránením jeho ako i blahoželania královuy. Berlín, 18. nov. Attentát ua kráľa Italie vyžíva všade shrozenie a ošklivosť. Tunajšiemu italskému veľposlanstvu oznámeno, že ranenie krála je nepatrné, Cairoliho rany za niekoľko dní vyliečené budú. Cisár Vilém v depeši .-tvojej zaslanej Humberto v i zpomína, že i on nedávno zažil takú smutnú zkúsrnosť. Cisarovič vyvolal: ,.To je osud kráľov!“ % t „Nat. Ztg.“ oznamuje"/ Pr’-'ža, že tamojší italský veľposlanec po atteutáte na krála Alfonsa dostal upozornenie, kráľ Humbert že je tretia, iuternationaluymi sprisahancami označená obeť. Berlín, 18. nov. Ceste kniežaťa Orlova do Wiesbadenu pripisujú v diplomatických kruhoch velikú politickú významnosť. Podia jistčko dopočutia ruský velposlanec v Paríži dostal vraj rozkaz predniesť cisárovi Vilémovi potrebu žiadať od porty materiálne garancie za prísne prevedenie berlínskej smiuvy. Vo vlastnoručnom liste, ktorý písal ruský cisár cisárovi nemeckému, dokazuje Alexander druhý, že porta, ktorá podľa berlínskej smiuvy poviuná bola do 21. sepl. opustiť Čiernej Hore prirknuté územia, dosial uič neurobila cieľom naplnenia tejto povinnovatosti. Mimo toho z tureckej strany ueurobeno úplne nič, aby urobená bola cesta k polepšeniu osudu kre-, sťanov v Macedouii, Thrácii, Epiru a Thesalii; ako predtým tak i teraz panujú v týchto provinciách zúfalé pomery. Rusko, ktoré tomuto .cieľu prinieslo neslýchané obete, nemôže nijakým spôsobom odvolat vojská svoje z tých území, ktoré sú dejišťom poľutovania hodných nepokojov. Orlova missia opiera sa vraj na tento list cisárov a má požiadať o prostredkovanie Nemecka tým cieľom, aby odstránené boly tie prekážky, ktoré stoja v ceste svedomitému prevedeniu berlínskej smiuvy, ako to želá cisár Alexander.1 Viedeň, 18. nov. Z Paríža došlá zpráva zve- ! stuje, že anglická vláda žiada definitívne odstránenie kn. Doudukov-Korsakova z Bulharska, lebo škodlivé vlíva na organizáciu Východnej Rumelie. „Tbl.“ donáša zaujímavú zprávu, že A n d i á s sy bol už veľmi blízko k uzavretiu konvencie s Tureckom, podľa ktorej toto odstúpiť malo Bosnu a Hercegovinu za prevzatia čiastky tureck j štátnej dlžoby a za protekciu porty vo Východnej Rumelii. Ale cisár odmrštil posledná podmienku. Nádeja Andrássyho, predstúpiť pred delegácie so zavŕšenou udalosťou, je zmarená. Londýn, 18. nov. Bývalý miestokráľ Indie, lord Lawrence, požiadal lorda Beaconsfielda, aby vi stredu prijal deputáciu, ktorá žiada od vlády až do- í tedy odročiť nepriateľstvá proti Afghanistauu, kým nedôjde odveta emirova na ultimatum Angiié. „Timesu“ píšu z Cal cutty, že emir Afghanistanu dosial aui najmenší znáčok ueprejavil nejakej povoľnosti. Osoby, ktoré najlepšie znajú jeho dišposicie, nemajú žiadnej nádeje na mierne riešenie. Berlín, 19. novembra. Zo znamenitého prameňa počuť, že posledná myšlienka ruského kabinetu nalieha na zavedenie europejskej okupácie europejského Turecka. V Petrohrade sú totižto toho presvedčenia, že porta nemá ani vôle, ale ani v stave nie je odstúpiť Grécku a Čiernej Hore tie územia, ktoré berlínska smluva týmto krajinám pririekla. Ďalej považujú v Petrohrade povstanie v Macedónii za tak vážne, že držia za pravdenepodobné jeko premoženie tureckým vojskom. Aby teda z jednej strany došlý prevedenia ustanovizne berlínskej smiuvy, z druhej strany ale aby potlačené boly povážlivé nepokoje, neodbytné je vojanské zakročenie mocností. Rusko by ku tomu cieľu navrhovalo, aby francúzske vojsko obsadilo Tbes8aliu a Epir, itaské naproti tomu Albániu, keď čast ruského vojska dostala by úlohu zaviesť pjokoj v Macedónii. Ale tento návrh Ruska až potom urobený bude úradne, keď naplnená bude missia Šuvalova a nebude mať nepriaznivé výsledky. V nemeckých diplomatických kruhoch nie sú vraj proti vystúpeniu Francúzska z reservy vo východnej záležitosti, predpokladajúc, že stane sa to v hraniciach Ruskom ozu ičej akcie. — Rím, 19. nov. Cynismus útočníka Passamentea všetky časopisy vyzdvihujú. Zpiera sa dať si obviazať ranu a pije krev z nej. Prevrátený svet. Dnes niet už snáď človeka ua svete, ktorý by nevedel, čo bolo vlastne príčinou ustavičných nepokojov na balkánskom polostrove. Nech hovorí kto chce a čo chce o ruských agitáciách alebo o rakúsko-uhorskom spoluúčinkovaní, ktoré malo vraj následok, že vypuklo povstanie v Bosne a Hercegovine: jedno je dnes už aj najzafatejšiemu turkofilovi jasué, a síce to, že príčinu povstania, hlavne treba hľadať v spôsobe panovania a hospodárenia Turkov. Tureckým šafárením nakopené zlo treba považovať za pušný prach v sude, a tie turkofilmi zatracovaué „agitácie“ hraly iba zástoj ohnivej iskry. Ďaleko í do budúcnosti skúmavé hľadiaci Bismarck vedel zaiste dobre, čo to znamená, ked sa bol zmienil 0 tej „Bischen Hercegovine.“ A pán Andrássy, ktorý písal známu reformnú nótu pre tureckú ríšu, už vtedy vedel, čo schádz jej a čo a kde 1 bolí kresťanskú ráju. Zaiste zualy turecké pomery a vedeli oceniť aj silu „agitácií.“ Ostatne všetko toto je pri terajšom pokročilom stave „prevedených a zavŕšených činov“ len historického významu a učí nás, že kresťanská raja započala boj, viedia ho s príkladnou vytrvalosťou a junáctvom a že chcela vybojovať si svobodné hýbanie sa na sociálnom poli, zlepšenie svojich hmotuých pomerov, slovom, že sa ■ chcela vymaniť z tureckého rabstva a vybojovať i si ľudské postavenie. To hla bol ciel ujarmenej jráje, pre ktorý neraz pozdvihla zbraň. Zdáliž i agitácia, ktorá jich suád k tomu osmelovala, je t