Národnie Noviny, január-marec 1879 (X/1-34)
1879-02-25 / nr. 23
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Ukorsko na celý rok 12 *1., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník X. Redakcia, administrácia a expedícia v Turô. tä-v. Martine. Utorok 25. februára 1879. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. s Nefrankované listy sa neprijímajú. Číslo 23. Politický prehľad. T. Sv. Martin, 25. febr. 1879. V krátkosti pripomenuli sme už výtržnosti v Kaire, vyvolané prepustenými vojakmi pred palácom ministerstva, o ktorých hovorí sa, že sám khedive mal pri tom svoje ruky. V anglických časopisoch nachodíme o prípravách nasledujúce zvesti. „Takmer zakončené je pripravenie egyptského rozpočtu, ale vrchnosti zachovávajú čo najprísnejšiu mlčanlivosť o potažných návrhoch. Za jisté ale považuje sa, že prevedené budú značné redukcie výdavkov, a že zamýšľajú v každom odvetví štátnej služby docielit úspory. Vojsko znížené bude na počeť 10.000 mužov, a ostatní vojaci, spolu i s 2000 dústojníkmi, rozpustení budú.“ V prípade, že sám khedive sosnoval celý škandál, tak povstalci výtečne hrali svoje úlohy, lebo podľa londýnskych zptáv celý spor bol veľmi povážlivý. Shromaždili sa vraj v utorok asi 400 prepustení dústojníci, ktorí nedostali ešte podlžný svoj plat, pred ministerstvom financií, a insultovali ministra peňažníctva Vilsona, ako i Nubar bašu predsedníka ministerskej rady. Tomuto potrhali kabát; 30 dústojníci vnišli do palácu ministerstva, ale pri príchode khediva vyhodení boli. Na to buričia obkolesili ministerstvo. Khedive z obloka držal príhovor a pozdejšie márne robil pokusy odísť v svojom kočiari, zastavený a ohrazený bol. Medzitým prišla jeho telesná stráž, strieľala a rozprášila buričov. Nubar baža ranený je kulkou, jeho kočiš šabloua Abd-el-Kader,obradník khedivov, ranený je na ruke. Khedive za čas celého škandálu dokazoval pozoruhodnú prítomnosť ducha. Generalkonsulovia Angiié, Nemecka, Italie, Rakúska a Francúzska boli svedkovia týchto udalostí. Pokoj je opäť zavedený, ked viacerých uväznili. — Ako z Londýna zvestujú, tieto udalosti pravdepodobne budú mať za následok vážne diplomatické kroky. Hovorí sa, že kabinety francúzsky a anglický zamenily už svoje náhľady o udalostiach v Kaire. V Anglii všeobecne domnievajú sa, že khedive sám sosnoval zburu alebo ásnád podporoval, aby zprostil sa Nubar bašu a europejských členov kabinetu, lebo podlá jeho náhľadu Anglia teraz jiude zamestknaná je, a po víťazstvách v Afghanistane a získaní ostrova Cyprus, ako i po uzavrení mieru medzi portou a Ruskom nepotrebuje bezprostredne Egypt k ochrane Indie. — Nubar basa bol za mnohé roky ministrom khedivovým a teraz je zvrhnutý. Tohto človeka opisujú ako lstivého europejskú vzdelanosť majúceho muža, ktorý lichotiac všetkým chúťkam khediva, vždy mal pred očami svoj osobný záujem, statočne pričinil sa k tomu, aby navnivoč doniesol Egypt. Koniec jeho úradovania je, že teraz celý svet olupuje Egypt, a že khedive prítomne tak je odvislým od Angiié, ako hociktorý indický vasal. — Žeby Angličania mali asnad úmysel vypustiť Egypt zo svojich pazúrov, v tom sa khedive velice mýli. Lebo čo títo raz do rúk dostanú, to nevypustia jináče, len ked silou donútení budú! Londýn, 22. febr. Podlá ďalekopisnej zprávy dobre vládneho časopisu „Daily Telegraph“ obtočili Zulukafrovia so svojou hlavnou silou tábor Pearsonov nedaleko Ekove; tento mal 1200 mužov. Od 1. t. m. niet žiadnych zpráv o Pearsonovi. Má vraj zásoby na dva mesiace. Pluky sriadené z tamorodorých odzbrojujú; obávajú sa invásie Žuloví tamorodí na hranici a v diamantských doloch uskakujú, ale Zulovia vraj následkom tolkýeh ztrát klesli na duchu a zmalomyslncli. Turecká porta pozdvihla protest proti súčastneniu sa vyslancov z Vých. Rumelie na národfcom shromäždení Bulharov v Trnove a osvedčila, že jestli títo vyslanci brat budú účasť na národnom shromäždení v Trnove, cisársko-ottomanská vláda všetky uzavretia tohto shromaždenia za nezákonné a akoby sa neboly ani stály považovať bude. — Naprotti tomu v bulharských kruhoch držia za zradu na národe zpáchauú odsotiť bratov z tej tak nazvanej Vých. Rum lie. Dosial už 80 bulharskí zástupcovia podpísali petíciu, ktorá má byt odovzdaná ruskému gen. kommissárovi kn. Dondukov- Korsakovi. Táto petícia má nasledujúci obsah. Bulhari nemôžu uznať berlínskym kongressom umele vyznačené hranice bulharského kniežatstva, bez zpáchania samovraždy na svojej národnosti. My zaviazaní sme pred Bohom, národom a budúcnosťou v najslávnejší deň našich dejín osvedčiť, že len ethnographické hranice byt môžu medzami našej znovuzrodenej vlasti. Myslíme tedy, že sme oprávnení prosiť Vašu Jasnosť, aby zákonným zástupcom našich bratov v Južnom Bulharsku, t. j. Vých. Rumelii, dopriana bola účasť na velkom a významnom diele, ktoré s Božou pomocou teraz má byť vystavené. Z Carihradu dochodí zpráva, že porta pretrhla vyjednávania s Anglickom ohľadom reforiem v Malej Ázii. Zpráva táto nenie prekvapujúca, trebárs došla i jiná zpráva, ktorá opät hovorí, že porta menovala už štyroch kommissárov k prevedeniu týchto reforiem. Dobrá vôľa porty netrvala ale dlho, a síce len do tedy, kým sultán mohol sa kojit nádejou, že anglickou pomocou vysvobodí sa z finančného pomykova. Poneváč ale ho táto nádeja zklamala, tak sultán obracia sa ku Francúzsku, ktoré mu požičiava, bez toho, žeby žiadalo od neho pre jeho suverenitu povážlivé reformy. A teraz i to dodatočne vychodí na svetlo, že s týmto v súvise stojí i odchod anglického veľposlanca Layarda z Carihradu a síce preto, že vystala ním sľubovaná finančná pomoc Angiié. Aspoň v politických kruhoch londýnskych udáva sa za vlastnú príčinu odchodu Layardovho, že zaviazal sa za politiku podporovania Turecka, a to neschválila anglická vláda. A toto zvlášte vzťahuje sa na návrh, aby londýnska vláda prevzala rukojemstvo novej tureckej pôžičky. I to hovorí sa, že Layard nestál vo veľmi velkej shode so svojimi kollegami v Carihrade, a menovite nie s rakúsko-uhorským veľposlancom gr Zicbym, ktorý vraj ani neukrýval vzájomnú antipathiu. Menovanie lorda Defferina za veľposlanca v Petrohrade a Layardov návrat považuje sa za znak novej phasy v zahraničnej politike londýnskej vlády. Versaillez, 21. febr. Komora zástupcov 363 hlasmi proti 105 odmrštila návrh Louis Blankov všeobecnej amnestie, a 340 hlasmi proti 99 prijala vládou podporovaný návrh amnestie v osnove potažnej kommissie. Pctrolirad, 22. febr. General Totleben telegrafoval včerať Ruské vojská dňa 18. t. m. započály opúšťať okolo Drinopola nimi obsadené miesta. Turci obsadili Visu, Lule-Burgas a Airabol. Londýn, 23. febr. Z Trnova dochodí zpráva o búrlivom zasedaní národnieho shromaždenia, v ktorom prítomní boli i zástupcovia Rumelie a Macedónie. Zasedanie ostalo bez výsledku, ale ukázalo sa, že mierni sú predbežne v menšine. Konservativei, ktorí odporúčali podrobenie sa pod uzavretia Európy, vyhlásení boli zástupcami Rumelie a Macedónie za zradcov bulharskej veci. — V čas príchodu kniežaťa Dondukov-Korsakova vídať bolo zástavy s nápisami: Únia Bulharska, Macedónie a Thracie. — („N. fr. Pr.“) Anglia a Francúzsko poslaly totožné nóty khedivovi, v ktorých vážne osvedčujú, že dohovory ohladom medzinárodnej kommissie a kontroly financií, ako i ministerskej neodvislosti a rozdelení odvetví v smy8le dekrétov minulého roku, nesmú byť porušené. Anglický kabinet má dosť jasné dôkazy, že khedive je sám pôvodcom výtržností v Kaire. Paríž, 23. febr. Úradný časopis ujavňuje menovanie generála Chanzyho za veľposlanca v Petrohrade, admirala Porthuau za veľposlanca v Londýne a Teisserenc de Borts za veľposlanca vo Viedni. Skupština v Trnove. Pred zahájením bulharskej skupštiny bolo treba odstránil rozličné ťažkosti. Ako známo vyslali aj Bulhari z Vých. Rumelie svojich vyslancov, aby účinkovali v záujme sjednotenia celého Bulharska. Keď sa porta o tom dozvedela, podala europejskej kommissii protest, s tým poznamenaním, že ak by tí vyslanci pripustení boli k poradám v Trnove, žeby všetky uzavretia skupštiny za nezákonné považovala. Medzi Bulharmi započala sa v tomto smere tiež vážna akcia. Osemdesiati vyslanci podali kn. Kondukovi-Korsakovi petíciu, v ktorej osvedčujú, že „umelé, berlínskym kongressom bulharskému kniežatstvu postavené hranice nemôžu uznať, ak nechcú na svojej národnosti samovraždu spáchať;“ len ethnografické hranice že môžu byť medzníkami jích vnove obživenej domoviny, prečo aj prosia kn. Dondukova, aby vyslancov z Vých. Rumelie k poradám pripustil. Ak sa to nestane, nuž že tí vyslanci odhodlaní sú svoje mandáty složif, čím by ovšem rokovanie skupštiny do istého času prekazené bolo. — Bližších zpráv z Trnova ešte niet. Z Čiernej Hory. Nedá sa tajiť, že Čierna Hora posledňou válkou mnoho získala, napriek tomu, že jej berlínsky kongress úplné právo neprislúžil. Rovina nikšičská, doliny velje- a malo-brdské a mesto Bar s okolím sú pre celú Čiernu Horu bohatou zásobárňou. Pevnosti Zabijak, Spuž a Podgorica majú neoceniteľný význam pre obranu Čiernej Hory. Spuž v rukách nepriateľských bol pre Černohorcov vždy skutočným nebezpečím, teraz bude jích najpevnejšou posíciou. Zabijak významný je zo strategického ohfadu uatolko, že odtiaľ dominuje sa temer nad celým skadarským jazerom. Podgorica tvorí so susednými brdami imponujúci obranný systém. — Residencia černohorského kniežaťa preložená bude do Danilovgradu, ktorý má lepšiu strategickú a topografickú polohu a je dielom kn. Nikolu. Zanedlho už počnú sa tam stavať tri paláce: kniežatská residencia, vládna budova a vysoká škola. Plány, stavitelia a peniaze budú z Petrohradu poslané. t Pozdravujeme národ bulharský. Predošlú sobotu slávilo Bulharsko svoje vzkriesenie. Videl sa národ pod Balkánom vo svojich zástupcoch na jednom úzkom mieste shromaždený, zajasaly Su tváre, srdce burácalo v mohutných prsach a zádumčivo nadchnutý hlas vyjavoval radost a vdaky pohnutých vnútornosti jeho. Bolo to dňa 22. februára, ked v Trnove zástupcovia národa bulharského sišli sa, aby stáli sta krstní otcovia a svedkovia pri znovuzrodzovaní sa svojho národa, ktorý v ten deň po päfstoročnom ležaní v hrobe služby a otroctva mal dostať čestné a slavné meno národa. Oni mali úlohu dať národu hlavu, meno, poriadok pevný a zákon určitý, písaný a všetkými podmienkami Dárodnieho bytu opatrený. Onen deň je bodom rozhrania, medzníkom vekov minulých a budúcich, veku hanby a veku slávy, veku poroby a veku svobody, veku úpadku a hynutia a veku znovuzrodenia a rozkvetu budúceho. Úlohu národa uvedomelého, sebavedomého, seba samého určujúceho prijal národ bulharský z rúk svojich nadšených zástupcov. Deň tento bol dňom radosti pre obe pologule, nakoľko na nich žije kmeň slovanský, lebo