Národnie Noviny, október-december 1879 (X/115-152)
1879-10-25 / nr. 125
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Ilakúsko-Unorsko na celý rok 12 s!., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník X, Itcuakeiä, administrácia a expedícia v ^SCMaupô. m-xr. Sobota 25. októbra 1879. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. N'eí'rankované listy sa neprijímajú. Cisio 125. i< Politický prehľad. ----- 25. októbra 1879. Prečo knieža Bismark odcestoval do Varzina? Na túto otázku dosial nikde niet určitej odpovedi. Že toto jeho neočakávané odcestovauie, rlíned, ked politika jeho po viedenskej ceste slávila triumfy, mnohým nápadné bolo, ktoby to mohol upieraf. V Lipsku vychodiaci časopis „Grenzbote“ sdeluje náhľady Bismarkove obiadom veľkej politickej otázky posledných týdňov, nasledovným spôsobom: V Rusku po uzavrenom mieri znovu zbrojili, a síce veľmi silne. Porobili poriadky, zväčšiť vojsko o 400.000 mužov, t. j. asi o toľko, koľko vynáša celá nemecká vojenská sila v čas pokoja. V prípade novej vojny budú môcť postaviť 24 nových divisií, t. j. 12 armádnych sborov. Nie daleko od západnej hranice stoja dalej massy jazdy, s ktorou behom troch dní u nás byt môžu. Proti komu smerujú tieto zbrojenia? V Rusku hovoria už vo verejných časopisoch: Carihrad musí bvf dobytý v Berlíne; jiní myslia síce že vo Viedni, dodávajú ale, že cesta do tejto vedie cez Berlín. Jeli tomu tak, musíme sa obzerať na oporu, ked Francúzsko, trebárs prítomne úplne mieru priaznivé smýšľa, ale predsa neposkytuje zo svojej strany dostatočnú jistotu pred nápadom, jestliby naskytla sa výsledok sľubujúca príležitosť. A opora lá tu je. Každý rozumný a nepredpojatý posudzovateľ vecí medzi 42 milliouami obyvateľov nemeckej ríše najradšej by síál na dobrej nohe s Rii3kom a spolu i Rakúskom. Keď ale nútený je, voliť medzi oboma susedmi, tak nezaslepené oči nebudú dlho v pochybnosti, ako sa rozhodnúť. Nie len púhe národuie dôvody celou určitosťou odkazujú na Itakúsko-Uhorsko. Tam jesto 10 millionov Nemcov, Maďari tiež z dobrých príčin sú napospol po našej strane ako od rokov, Poliaci nemyslia stať sa Rusmi, ba ani Čechov nič podobného nenapadá, museli by sme účtovať len s tuctom intransigentov,' ktorí nič neznamenajú. A jestliby i Rakúsko celkom slovanské bolo, nutno by bolo dať mu pri voľbe prednosť. Rusko samo v sebe je dosť silné, a my ako spojenci nemôžeme mu byť k osobu. Rakúsko je slabšia čiastka oboch, ačpráve vždy úctu vzbudzujúci spojenec pri obrane, a my mnoho mu osožiť môžeme, má veľký silný záujem v tom. aby nás malo za priateľov. A naopak, i nám môže ono byť podporou pri politike, ktorej prvý a najvyšší ciel je pojistenie mieru sveta. Keď Rakúsko Uhorsko a Nemecko spoja sa týmto.cieľom, a potom pred očami tých, ktorí na porušenie tohto mieru pomýšľajú, s dvoma milliouami vojakov zastanú chrbát k chrbtu ako ohromný štvorhran v stredu europejskébo kontinentu, tak vo vyššom štýle nihilistickí poliiici v Moskovii sotvy opováža sa prevádzať svoje návrhy.“ Toto je asi ponímanie nemeckého ríšskeho kancelára podlá opomenutého časopisu. Je ono, dodáva t.enže týdenník, náhľadom velikej väčšiny nemeckého národa, a veľmi pravdepodobne i malých nemeckých kniežat. I medzi najvyššími osobnostiami pruského dvora dľa dopočutia má celkom rozhodných prívržencov. Ale dosial nebolo ničoho čuť o tom, žeby súhlasili s ním a ho uskutočniť naklonení boli na tom mieste, z kade pochodí najvyššie a posledné rozhodnutie v takých otázkach, a to je hlavná príčina, ktorá primala kn. Bismarka k odcestovaniu do Varzina. Londýnsky časopis „Times“ ako sme to už i predošle pripomenuli, svojou zprávou o porážke Rusov pri Mervi, a ustupovaní jíeh ku kaspickému moru, velikú radosť spôsobil všade, kde protivná zpráva o obsadení Mervu ruským vojskom porážajúci dojem zapríčinila. Obe zprávy pochodia z anglického prameňa. Ale ani jedna ani druhá nenie ešte úradne ztvrdeuá. Nebolo by ťažko dokázať, ktorá z nich pravdepodobnejšia je, avšak prítomne nenie tomu čas; lebo najbližšie hodiny musia doniesť stvrdenie jednej lebo druhej. Viedenský nový; „Tbl.“ dostáva nasledujúcu zprávu: „Tatarská zpráva, ktorá za dvadsať štyry hodiny celý diplomatický svet Európy držala v napnutí, posla od samého najvyššieho veliteľa anglického vojska, generála Sira Samuela Brovue, z jeho hlavného stáiiu v Guudamaku, lebo on osobne telegrafoval tú zprávu miestokráľovi lordovi Lytton, prítomne baviacemu sa v Lahore. Zprávu „Times“ o porážke Rusov a úplnom upustení od operácií tohto roku už i preto treba prijímať s obozretnosťou, lebo depeša „Times“ zo Simly celkom mýfnyin spôsobom označuje kaspické more čo čiaru ustupujúcich Rusov, ked v skutku operačná a nasledovne i čiara ustúpenia leží pozdĺž koryta rieky Amu Darja, starých Oxusa.“ Belehradský časopis „Istok“ signalizuje sväzolí všetkých balkánskych štátov; Rusko že to schválilo a pojistiio svoju protekciu. Premena tureckého ministerstva nedá ešte pokoja. „F. Ll.“ píše, že ona menovite v Londýne vyvolala živú sensáciu. Ked i nedosvedčí sa, píše teuže časopis, že Rusi Angličanom obsadením Merva v strednej Ázii urobili osudnú čiaru, tak predsa jisíó je, že predbežne v Carihrade odobrali jim prednosť. Asnáď reč Salisburyko držaná v Manchestri svojím závažím proti slabosti a nestálosti v paláci carihradskom, chcela vystrýhat sultána pred krokom, ktorý predsa len nasledoval, lebo Salisburyko reč o 48 hodín prišla pripozde. Pritom netreba zapomenúf, čo je pre nás v Rakúsko-Uborsku zvlášte pozoruhodné, že i v Srbsku zase započatá je stará ruská bra intrík, a že vláda kniežaťa Milana, vždy priateľka intrík, s veľkou ulubou venuje sa úlohe, predpísanej jej v Petrohrade. To všetko poukazuje na veľmi pohyblivú diplomatickú campagnu v najbližšej budúcnosti. Ked i, pokračuje „P. Ll.“ obiadom výsledku pomerne spokojní sme, a na vážne obloženie našich vážnych záujmov ako i mieru vúbec prítomne neveríme, tak opiera sa naša dôverčivosť len v malej čiastke na to, že Turecko predsa leu konečne príde k lepšiemu náhľadu, ale opiera sa ona zväčša na hromadenie mocností, zavedené nemecko-rakúsko-uhorskou shodou, ktorá za ustálenie prítomných pomerov na Východe na základe berlínskej smluvy poskytuje najlepšie rukojem8tvo.“ V predešlom čísle uviedli sme zprávu „P. Ll.“ í o dohovoroch a pofažne nemecko-rakúsko-uhor* skej smluvc. Teraz tenže časopis tú celú zprávu vyhlasuje za púhu, nepravdivú kombináciu, a podvracia tak podpísanie protokolla ako i jiných tam pripomenutých uzavretí. Berlín, 22. okt. V uvedomených kruhoch povráva sa, že kultusmiuister Puttkamer bezprostredne prepustený bude, a že minister vnútra Eulenburg poverený bude dočasne správou tohto ministerstva. Jiné kolujúce zprávy ohľadom menovania jEulenburga za štátneho tajomníka zahraničných J diel, prítomného ministra financií za ministra vnútra, i a bývalého ministra orby Fried en tha la za mi ! nistra peňažníctva, sú púhe kombinácie. Carihrad, 22. okt. Rusko, podľa hodnoverných j informácií, usrozumelo sa s portou ohľadom všetkých ' závislých otázok, i ohľadom rozpustenia silných tureckých oddielov vojska na hraniciach Východnej Rumelie. Sultán zpiera sa, prijať Layarda. Odcudzenie medzi Angiiou a portou je daleko siahajúce. Londýn, 22. okt. („Pr.“) Jakub khan osvedčil !gen. Robertsovi, že nemôže odobriť uzavrené zrúcanie Bala-Hissara, tohto slavného pomníku jeho predkov, a preto chce zadakovaf.gKabulci vzdorujú i návrhu nastolenia na prestol syna Jakubovho s anglickým tútorstvom, lebo korán nedovoľuje kresťanské tútorstvo nad mohamedanským kniežaťom. („N. fr. Pr.“) Tento návrh predložený je dnešnej ministerskej rade lordom Lyttenom: Afganistan v budúcnosti, alebo aspoň za uiekolko rokov má tak spravovaný byt, ako Hyderabad. Glen emirovej rodiny zaujme prestol, ale anglický resident kontrollovat bude vládu. Silný kontingent indického a anglického vojska obsadí rozličné miesta krajiny; vojsku veleť budú výlučne anglickí dústojníci; emir platiť bude okupačné vojská; on vyberať bude dôchodky krajiny, ale pod kontrolou anglických úradníkov. I v správe a pravosudí anglickí úradníci viest budú dozor. Návrh tento vylučujúci vlastne annexiu, je ňou, a bezpochyby prijatý bude. Milan, 23. okt. „Secolo“ ujavňuje túto depešu z Ríma: Rakúsko-Uhorská vláda žiadala od kabinetu Cairoli vydanie niekoľkých Bosňanov a Hercegovincov, ktorí uskočili do Italie^ Italská vláda ale odoprela túto žiadosť. -Carihrad, 23. okt. Hovorí sa, žc Midhat basa následkom zmeny ministerstva zadal demissiu. Anglický velposlanec Layard protestoval vraj proti predaju dôchodkov colných na ujmu predošlých pôžičiek. Viedeň, 23. októbra. Úradne potvrdzujú zprávu o demissii Midhat basu. Carihrad, 23. okt. („Pol. Korr.“) Ministerská rada zaujatá bola sommaciou čiernej Hory pre odovzdanie Gasinie a Plavý. — Pri voľbách do východnorumelského zastupiteľstva Bulhari obdržali silnú väčšinu. — Sredec, 23. okt. Nové volby do komory vypadly zväčša v prospech vlády. Radikálei dosiahli sotvy 20 hlasov. Komora v pondelok zahájená bola, a prítomní boli už 110 vyslanci. Bukarest, 23. okt. Senát 56 hlasmi proti 2 prijal bez zmeny návrh revisie ústavy v tom znení, ako ho komora prijala. Londýn, 23. októbra. Anglická vláda v uvážení vážnych udalostí, ktoré prítomne dejú sa v Afganistane a strednej Ázii, poslala Thompsons čo mimoriadneho poslanca do Teherans. Dosial Anglia v Penku zastúpená bola jednateľom Taylorom. Predsvit. Mue sa $dá, že mnohých našich ladí opanoval tajomný cit, ktorý máva ranostajný človek hodinou pred východom slnka. Ešte je síce všetko v mliiách a obrysy stromov sú nejasné. V doline leží jako šedá plachta riedky obláček, V korunách bukov panuje ticho. Avšak už počína stehlik nesmelo pískať, najprv s pauzami, jakoby sa bál, potom hlasnejšie, za ním pinka, za pinkou vtáčik za vtáčkom. Obrysy stromov tratia mátožnú neistotu, od východu ťahá čerstvý vetrík, budenie na všetkých stranách. My sme klesli s naším národným životom na samé dno biedy. Prenasledovanie vrútilo nás do tmy a hmly osudnej. Hlbšie už nemôžme, temnejšia tma sa už nedá mysleť. Ale čo je pri tom zvláštne, my sme neklesli premožení morálnou silou, prvenstvom ducha našich protivníkov, ale sme potlačení hmotou, násilenstvom a čo je hlavné, púhou negáciou, čierno u nihilismom. A takéto klesnutie nemá v pätách smrť. T O