Národnie Noviny, október-december 1879 (X/115-152)

1879-11-08 / nr. 131

Pešf, dňa 6. novembra. Pojednávali sa tie paragrafy návrhu, o udelení ub. indigenátu, ktoré bol snem zpät odkázal na pa­tričný výbor a prijaly sa cila návrhu tejže konaissie. Potom prijal sa návrh, ktorý hovorí o rozšírení práv rakúsko-uhorskej banky, obsažených v čl. z. XXVU 1878 na ah, úverkový ústav. Ďalej prijal snem návrh, ktorý jedná o zaokrytí administrativnýcb, sirotských a tútorských výdavkov stolíc na rok 1880. Nasledovalo pojednávanie návrhu o výdavkoch kráľovského dvoru. Návrh ustáluje dvorné výdavky Jeho Veličenstva na 4,650.000 zl. Referent Alex. Máriássy odporúča návrh. Imro Urány i pripomína, že ministerpredseda dnes s ochotou navrhuje a príjma takú snmmu, ktorú r. 1873. za velikú držal a to vzdor tomu, že terajšie pomery sú o mnoho smutuejšie a horšie než pomery roku 1873. Rečník zazlieva ešte i to, že sa väčšia čiastka tohoto výdavku vo Viedni troví a navrhuje, aby sa civillista zo 4.650.000 zl. znížila na 3,650.000 zl. Min. preds. Kol. Tisza dokazuje, že pomery roku 1873 neboly horšie jako terajšie. Proti tej ná­­mitke však, že sa kr. dvor zväčša vo Viedni zdržuje, poznamenáva, že Uhorsko nemalo ešte tak maďar­ského kráľovského dvoru, aký je terajší. Odporúča návrh. Dán. Irányi porovnáva civillisty europejských dvorov a tým dokazuje, že navrhnutých 4,650.000 zl. pre kr. dvor je priveľa. Jós. Madarász navrhuje, aby sa civillista ne­­povolovala na 10 rokov, ale každoročne súčasne s po­jednávaním štátneho rozpočtu. Gr. Alb- Apponyi zazlieva minister pred e­­dovi, že neupozornil kráľa na smutné položenie kra­jiny; poneváč však nechce zapríčiniť rozopru medzi zákonodarstvom a exekutívou, prijíma návrh. Lad. S z i 11 y pýta sa ministra predsedu, či ob­jasnil kráľovi terajšie postavenie krajiny, a či kráľ predsa zostal pritom? Jestlitomu tak, príjma návrh. Min. preds. Kőim. Tisza odpovedá predreční kovi, že ten ministerpredseda, ktorý by odvetil na otázky Szillom predložené, nezaslúžil by, aby bol sbuktatovaný, ale aby ho vyhodili von. Snem na to prijal predložený návrh. Kol. Thal y vyslovil svoju túžbu, aby umelecké poklady, pamätné peniaze atd., ktoré nachodia sa vo viedenskom cisárskom hrade a ktoré vzťahujú sa na Uhorsko, boly prenesené do budíuskeho kr. hradu. Na to interpelloval Diou. Pázmándy ministra financií, že pred 28. okt. popredal uh. štátne cenné papiery, ktoré následkom jeho neskorej predložených návrhov utratily na cene. Min. fin. gr. Jul. Szapáry osvedčuje sa,- že nedopustil sa takého čiuu, z ktorého možné by bolo následkovaf, že nadužil svoje úradné postavenie k svojím výhodám. Ostatne pán interpellant pripomenul aj veci privátného obsahu, o ktorých každý môže si nadobudnúť potrebné svetlo. Rečník dodáva že berie na seba zodpovednosť za všetko, čo on v tejto zále­žitosti pustil do verejnosti; to však, čo toto presa­huje, rozhodne vyhlasuje za nepravdu a osvedčuje sa, že p. vyslaucovi na všetky možné otázky dá žia­danú odpoveď medzi štyrmi očami. Prosí snem, aby vzal jeho odvetu v známosť. Ďion. Pázmándy nieje toho náhľadu, že by to boly veci privátneho charakteru a myslel, že pán minister podá obšírnu a jasnú odvetu. Ostatne jestli sa snem s odvetou uspokojí, on nedbá. Snem prijal v známosť odvetu ministrovu. Prehľad časopisov. „Pesti Napló“ hovoriac o brannej povinnosti, prichádza na nasledujúce veci: „My by sme nechceli, aby pred našimi očami bol „waffenrock“ zašpinený podozrivými kšeftami, ani aby česť vojanských le­károv zkláteuá bola v očiach obecenstva. Preto bu­deme otvorene hovoriť zato, aby pri rekrutačke bola spravedlnosť merítkom a nie protekcia a kšeft. Lebo Práve ako som sa do tohto tichého živobytia zahľadel vyrúti sa s hulákaním a jasotom hudbou vyprevádzaný drahný obsah domový von na pažiť. Zase reku nový obraz. Vyšli hrniec zabíjať. Oproti Čvrlingovi, ktorý sa ani mak nepohol, postavili na klát velký dvojušatý hrniec. Prvá do práce chytila sa Zuzka od Bruchajov. Dali jej cepy do ruky, zaviedli do prostred pažite a zaviazali jej oči. Za tým, ohnutá na pred, chytila si íavou rukou pravé ucbo, pravou rukou cepami oprela sa o zem. A tak tri razy, ale chytro krútila sa kolo ciep, potom s dvibnutým cepom točiac sa ako opitá, hnala sa domnele k hrncu — ale čerta, kde tá vo svet tre­pala cepami, celky iude. Diváci sa rechtali, zuby šklabili vôkol. Za nezdar musela na tanier pokutu platiť. A tak sa to opakovalo i pri druhých. Čvrling pri tom sedel stále pevne ako múry hradné. Tu zjaví sa na bojišti Katra, moja tanečuica. Tu v slobodnom poli som ešte Jen videl celú tú ozrutu. Ej, keby táto Katra za Štefana kráľa bola žila, hm! istotne by ako štvrtý vrch do uhorskej pečate bola vkĺzla: Tatra, Fatra, Matra a Katra. Chytí cep do ruky, zaviažu jej rôznomyslné oči, a krúti sa kolo cepov, ako kôň v gapli, dlhšie ako my nemôžme zatajiť, že celou krajinou počuť sťaž­nosti na nepravidelnosti pri rekrutačkácb. Lebo to nenie žiadna tajnosť, a ani sa nepovažuje za dajaký zločin, ale za dovolený prameň dôchodkový, ked jeden lebo druhý peňažitý človek hladí si osvobodit svojho syna zpod vojauskej povinnosti. Nikto nemyslí na to, že za osvobodeného vstúpit musí iný chudobný šuhaj, ktorý je saád o mnoho nesúcejší k službe — lebo zákonný počet novákov musí sa vystanovit. Že naše tvrdenie nenie pomluva, o tom sú presvedčené pa­tričné kruhy. dokázané fakta. Treba sa nám obrátiť len na súdom Tak nedávno „Banaler Post“ do­niesla chýr, že pri pančovskom nováčení cez mnobé roky dialo sa takéto spreneverovanie íudí, následkom čoho nariadené bolo vyšetrovanie, pri čom potom takto sa osvobodivších mladíkov znovu asentóvali. Uvidíme, čo bude ďalej z vyšetrovania, do ktorého je zamiešaný aj mešťanosta. Ale takéto veci dejú sa nie len v Pančeve, Stolnom Belehrade, ale po celej zemi. Sú u nás i takí „freimacheri“ ktorý riadny obchod vedú s osvobodzovaním od vojska, práve jako aj u nás jestvujú školy, na ktorých možno za pár zlatých matu r ku složit jako ku pr. v Bele­hrade, Veľkom Varad í ne, Jágri, Budí n e. (A tieto gymnásia nezrušia, naše ale, kde nebola ma­­túrka predajná, zrušili. To je veru uebezpečný „szellem“ a nie na slovenských, ale na maďarských gymnásiach. Red.) Po čas mobilizácie udávaly sa ta­kéto prípady ešte hustejšie, pri predošlej boly všetky špitále preplnené simulantami, ktorých ta dobre pra­júci lekári poslali “ „Egyetértés“ je akéhosi dobrého humoru a v takomto biabovom rozpoložení vysmieva sa celej Europe. My síce základne môžme o tom pochybovať, že Europa bude si dač robiť z toho posmechu, predsa doprajeme kus miesta i tomu. „Europa — volá uve­dený časopis — zažíva teraz ovocie berlínskej smluvy. Europa chlúbila sa, že berlínskou smluvou vystavila hať proti ďalšiemu výboju zo strany Ruska, že touto smluvou zabezpečila, že Balkány a Carihrad nikdy uedostauú sa do ruských rúk .... Ba i to hlásalo sa, že na prach znivočili celý xliv Ruska na východ, a že si získali vliv na balkanský polostrov . . . Avšak tomu nieje tak, lebo už dnes možno cítiť, že Rusko vydobylo nielen to, čo mu berlinská smluva tacito povolila, ale i to, čo mu berlinská smluva odobrať chcela, Rusko stalo sa pánom nielen v Belehrade, Sredci a Plovdive, ale ešte aj v Carihrade ... Layard, ktorý v mene Angiié mal dirigovať sultána, teraz presúša sa pred jasnou portou, a sultán radí sa s kniežaťom Lobanovom, aby Rusko zachránilo Ca­rihrad pred Angličanmi. Je to dosť zábavná premena. Layard rozhnevane vreští pred bránou, a Lobanov usmievavé díva sa naň z obloka a zapaluje si čibuk — s berlínskou smluvou. A týmto je komédia berlínskej smluvy odobratá .... Europa vyliečila Turecko na známy spôsob dr. Eisenbartha.“ „Egyetértés“ píše: „Údovia snemovne boli dnes volmi zvedaví. Od týdňa koluje povesť, že uhorský minister, so zradením štátneho tajomstva, s poruše­ním úradnej povinnosti, ba s neužitím úradnej moci prisvojil sebe a svojím pokrevným výhru, a tým ktorí s ním viedli obchod uškodil. Je tento chýr pravdivý či nie? Zvedavosť snemu sa neuspokojila. Vzali síce jej bolo načim. Oj Kátra quae te dementia cepit, cepy že si chytila. Vyšvihne jich nad hlavu, a_ točí sa ako lod Tegetthoff na búrnom mori. Huj! Žižka z Trocaoya! zpusti smrtonosný mlatok. — Joj! ja chcem práve vykríknuť: „Nebi, nebi, Bôh na nebi — ale už bolo veru pozde. .. Chrop! — „Ej ale hrklo“, zavolá natešená Katra, zdrapiac šatku z očí. Ale čo vidí! — Čvriinga pred jej nohami ležať. Opravdivý obraz chýrnej tyrolskej: Katharina Maul­­tascb. Chudák Čvrling bol jej pánom kmotrom. Ach a rezla ho dokonale po dášku. On tichá mucha, ue­­pricbystaný na tento attentát podľahol tomu závaž­nému argumentum ad hominem svojej pani kmotry. Katra vidiac, čo navarila, ztratiac koncepty, ztratita sa i ona. Diváci hrnuli sa Čvriinga kriesiť, čo sa jim po tuhom na áhaní pomocou vody a hria­­teho podarilo. Medzitým všetečný mladý Matúš Brngáčovie zdvihnul cepy obzerajúc jich či sú ťažké, a či na nich prísažného rozum nelipne. V tom dobehnuvší chlapi z Čvrlingovej rodiny, vidiac Čvriinga na zemi vystretého, a Matúša s cepami v rukách, v domnení, v známosť ministrovu odpoveď. Ale každý opustil sieň s tou obavou, že škvrna nenie s odhlasovaním zmarená. Tu treba prísne vyšetrovanie.“ Končí takto: „My skladáme strannícku zbraň, my chceme len tlu­­močiť národnie svedomie, a chceme, aby bol Szapáry očistený od podozrenia. Keď ztratí pravotu, budeme sa aj my hanbiť, lebo trebárs je on aj minister jednej stránky, predsa pri tom vysoký úradník krajinský. Zastupiteľstvo národa nemôže pojednávať jeho ná­vrhy a predlohy dotiaí pokiaí sa tá vec dajako ne­vybaví. Vybavenie bolo by ai to, keby sa utiahol od parlamentného vyšetrovania a spolu aj od ministerstva. To je síce preňho najhoršie vybavenie veci, ale by to najmenej kriku narobilo. Nech sám uváži čo urobí, čo my žiadame je, rychlý skutok.“ — f Michal Mndroň, otec našich Mudroňovcov, rodelub horlivý, zomrel v Turč. Sv. Martine včera ráno o 4% hodine po 9V2 ročnej ťažkej nemoci v 84. roku veku svojho. Pokoj prachu jeho! — Nový čínsky obor. V Prahe ukazujú no­vého obra. Je rodom Čínan, volá sa Sim-Li Long, je na 9 stôp vysoký a váži 6 centov. Jeho manželka je malá osôbka a vystúpi v koncerte ako speváčka. Oboch sprevádza istý Francúz jako impressario. — Elektrické dievča. Americký časopis „Boston Advertiser“ medzi oznamami ohlasuje, že sa vtedy a vtedy ukazuje 19-ročné elektrické dievča. Oznam vypráva, že sa dievča práve vyliečilo z dvoj­ročnej nemoce, ktorú lekári nevedeli označiť. Dievča má toľko elektrickej sily, že môže sa považovať za silnú elektrickú batériu. Osoba, ktorá nemá neoby­čajne silných svalov, nemôže podať ruku dievčaťa. Ked ruky vloží jednu do druhej, 15—20 ľudí v reťaz spojení poeíťa elektrický úder. Pritom jej telo účin­kuje ako mocný magnét. Ked nôž chce vziať do ruky, on už z dobrej diaľky sám prichytí sa jej ruky, ako aj ihly v papieri zaobalené. Keď vstúpi do izby, jej prítomnosť zvláštne účinkuje; jedni zaspia, druhým príde zle, kým sa neodstráni. Dieťa, akonáhle sa k nemu približuje, prebudí sa zo spánku; avšak ako ho pohliadne, zase zaspí. Aj zvieratá podliehajú jej moci. Pes za hodiny bez hnutia spočíva v jej lone.— Sostavovatelovi oznamu nemožno upierať bohatosť fantásie. — Dievčaťom ho pokrstili. V Pešti sa stalo, že chlapčeka daňového dozorcu p. T. Ráty po­krstili na meno „Ilka.“ Baba až na tretí deň po krste oznámila, že dieťa nie je dievča ale chlapec- Bežali na faru, aby opravili chybu, farár však nechcel opraviť matriku, obávajúc sa možnosti, že sa stalo zamenenie dieťaťa. — Zutekal. Peštianský bankár Fr. S. Dietrich­stein (predošlá firma Bettelheim) zutekal a nevedia kam. Ináče bol vraj dobrý človek a iste že ho núdza k tomu donútila. — K uhorským pomerom. Z Yértešu píšu „Pesti Naplóvi,“ že v biharskej stolici od jednoho mesiaca nápadne množia sa zbojníci. V tamejších horách sdržuje sa osem členová banda zbojnícka — a poneváč ju úrady neboly vstave vyzdvihnúť (hia, veď taká banda nenie tak na porudzi ako statočné spolky. Red.) teda posmelené p. t. publikum zboj­nícke utvorilo päť takých bánd. Jich zbíjanie bere na seba tie najrozmanitejšie podoby. Alebo chytia svoju obet na ceste, alebo ju prepadnú v príbytku, alebo jej píšu list, aby pod takým a takým časom istú summu složila — lebo — atd. — česká uni versi ta. Yiedeňské časopisy oznamujú, že sa už konajú prípravy k rozdeleniu pražskej university na českú a nemeckú. Budú vraj sriadené dva akademické senáty so samostatnými fakultami a len rektor bude spoločný, ktorý volený bude striedavo zo senátu českého a nemeckého. — Požiar vypuknul v noci z 1. na 2. t. m. v Bánovcacb. Rychlá pomoc hasičov a obeceustva obmedzila oheň na tri humná. že on čvriinga zkácal, bez vyšetrovania, ústneho po­jednávania a vypovedania vojny, vrhli sa na Brngáča a začali ho všetkými príručnými instrumentami rebrit. Tomuto ale prispela pomocou jeho rodina. Chlbko sa väčšilo. A čo by dlaňou plesol, dunely buchnáty, cvendžaly pohlávky. Jak, vresk. Chlpy vlasov, zo stolcov nohy, a jiné podobné maličkosti povetrím, brngaly ani cbrústi v máji. Tam máš Šípku. S veľkým namáhaním podarilo sa konéčne po­­tlčené stránky: Montagui a Capuletti smiernit; a svadba snula sa obvyklým spôsobom ďalej. Smiešne, prebitých hláv dosť — ale hrniec ostal nerozbitý. Pred súmrakom pobral som sa domov. Mišo, nevestin brat, doniesol nám ráno zvyčajný pošajdes: hriato, koláče a studenú prasacinu. Pravé oko mal bielym ručníkom zaviazané. Odhalím ho, vidím, mal narastené dve bodné bystrické slivy, jednu nad druhú pod okom, čo mu pri včerajšej šarvátke boli zaštepili. 'Ako ma ujistil, bola tam hojná úroda tých bystrických. Aj uhorky vraj napuchly. Chválil sa, že sa včera kapitálne zabávali —? Či vieš Mišo, čo je to: suum cuique?“ poviem ja. S hrdým povedomím že tomu rozumie odpovie: „Sviňa kvíka.“ G. K. Laskomerský, i) ii ý f y i k.

Next