Národnie Noviny, január-marec 1880 (XI/5-37)
1880-01-13 / nr. 5
Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. Predplatná cena pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 12 zl., na pol roka 6 zl., na štvrťroka 3 zl. Ročník XL Redakcia, administrácia a expedícia v Turô. Sv. Martine. Bezmenné dopisy prijímajú sa len od známych už dopisovateľov. Nefrankované listy sa neprijímajú. Utorok 13. januára 1880.IrÁTHA VEDECKÁ KH12MICA K O S I C £. Lenufva 12« Číslo 5. Europa = bliktra. Nikde sa tak škandalózne neukázala malomocnosf tak zvanej „Európy“, jako teraz pri Velikej. černohorský handžar zase musel narábať „tako“ i „ovako,“ a keby ho nebolo, tá slávna Europa so všetkými Bcaconsfieldami nevedela by odovzdať ňou samou prisúdené kraje Gusini a Plavý tomu, komu jich pririekla. Celá tureckoanglická čeliadka vyvarila v Berlíne kašu, ktorú nijak nevie pojesť. Emancipáciou rumunských židov, ktorú arci previedli s hroznou horlivosťou, nenie ešte rozlúštená východnia otázka, práve tak málo jako obsadením Nového Pazaru! Tieto dve šuminy ale vyhodily sa kned na površie! Právo ale vydobyté toľkými bójami, právo pred ktorého jasnosťou musely sa zklopiť aj škuľavé oôi berlínskych závistníkov, právo orlov černohorských zostáva pred dvermi jako popelválik 1 Ked chce čierna Hora zaujať tú čiastku územia, ktorú jej prisúdila tak zvaná Europa, zase musí tiecť drahocenná krev černohorská. Väčšej blamáže niet pre závistnú Európu, niet pre malomocnú, alebo zle smýšľajúeu di plomaciu; niet lepšieho dôkazu, že všetky traktáty medzinárodnie platia len vtedy, ked majú za cieľ hrdúsiť Slaviaustvo v tom alebo inom kmene, niet lepšieho dôkazu, že tak zvaná Europa nenie ani mocnosť, ani organický celok, ale bliktra, holá fráza, slamenné strašidlo, ktoré len natoľko má význam, nakoľko s ním šermujú proti Sla vianstvu. Opravdová mocnosť, opravdová vláda kryje sa dnes jako v stredoveku: v ostrí handžára, v hlavni pušky. Kollektívny krok veľmocí u porty, aby od dala Gusinie a Plavú oprávnenému pánovi, ktorý navrhovalo Rusku, nebol podujatý. Pravda, lebo ved nejednalo sa o muhamedanských lotrov, ani o miláčkov Európy v Multanoch, ale jednalo sa o Černohorcoch, v ktorých sa prúdi rydzá slaviau8ka krev. Nech si títo po stý kráť vydo bývajú to, čo j im areopag europejský prisúdil! Pekný to areopag! Pekná to exekúcia jeho vôle. Väčšej falše sa ešte nedopustila Europa! Černohorci, bud Bohu chvála, nie sú tak zpozdilí a ľahkoverní, žeby čakali na exekúciu tejto hnilej v základoch Európy. Jích chatrné predvoje pod Marmiljanovom (tak skracujú meno Marka Miljanova) napojily už svoje handžáre lúpežnou krvou Albáncov, a ukázali cudzím buntovníkom, jak nebezpečná vec je napadnúť Černohorca. Už letia ostatní sokoli zo svojich skalných hniezd a sám kňaz Nikola odobral sa v tie strany, v ktorých zajačaly černohorské výstrely. Albánci dostanú čo hľadali. Dostane aj Europa príučku, koľký je ten jej vplyv, alebo jak statočná je jej vôľa, ked sa jedná, Slavianovi dať, to čo je jeho. Medzitým má táto vec aj iné, pre brucho pasníkov, burzianov a europejských úžerníkov veľmi šteklivé stránky. Balkán má veľmi mnoho ozvien. Ked kráčaš po grahovských skalách, počuješ ozvenu vlastných krokov; buchot pušiek ale nachádza ozvenu nie len v skalách a bralách dinárskych, ale aj v srdciach slavianskeho obyvateľstva, ktoré sa necíti byť ešte svobodné. Už Politický prehľad. -----13. januára 1880. Počiatok je už urobený. Albánci uderili na Černoliorcov, a tým započaté je krvavé dielo k uskutočneniu tej jistej berlínskej smluvy, ktorej hlavným cieľom bolo, aspoň byt malo, pojistenie mieru a pokoja v Europe upravením pomerov na východe, kde vraj najviac zápalných látok nakopené bolo. Turecká vláda, ktorá nerobila zavčasu poriadky, aby uzavretia berlínskej smluvy i poťahom na Černoborcov prevedené boly svojim dvojsmyslným držaním podporovala túžby Albáncov, a nie žeby odpor bola v počiatkoch udusila; na ňu tedy padá hlavná vina tej krve, ktorá už tiekla a pravdepodobne ešte tiecť bude. Knieža Mikuláš Černohorský naložil bol, aby černohorské vojská ostaly v defensive, ba prípadne utiahly sa zpäť až na hranicu. Možno, že Albánci videli v tom slabosť černohorcov a napadli jieb. Ale lekcia, ktorú utŕžili musela byť dôkladná, ked i slovanožrútske časopisy, ako n. pr. „D. Ztg.“ udávajú ztraty m z 73 tiahneme proti jarú. Ešte dva mesiace a sňah Albáncov v Dinfe 8. t. m: lelen mrtvých na 700 mužov. zmizne z hôr a dolín. Nie je radno zahrávať si s ohňom, tlejúcim pod pacifikovauou kôrou, lebo by mohol vybúšiť! Ale tí páni na pohodlných kreslách sa uikdá nič nenaučia z histórie! Nevesinská zápalka môže nájsť jinú podobnú zá palnú massu. Nespokojnosť a hlboká zasmušilosť opanovala juhozápadué kmeny, z ktorých dva sa už osvobodily zpod direktného lebo indirektnébo tlaku, a ktoré budú mať už veľkú váhu, keď sa ešte raz a naposledy rozvinie východnia otázka v celej svojej veľkosti. Nie tá málomocnosť turecká, na ktorú by tak radi zvalily gusinské smuty, bude potom príčinou veľkého požiaru, ale tá bliktra, Europou pomenovaná, ktorá iba na polo rozviazala ruky otrokov, alebo zamenila hrdzavé okovy turecké s inými, niečo leskavejšími! My sa nemáme príčiny lakat katastrof, ktoré neomylne vyvolá západnícka zášť na východe: my s jasným čelom, dobrým svedomím a preplnení nádejami hľadíme v ústrety každej pohrome, ktorá zastihne tú starú, zodranú bliktru a jej repraesentautov! My pevne veríme, že Černohorci a za nimi všetky národy slavianskeho Pred- a Zabalkánska dobyjú si zlatú svobodu a dôstojné postavenie národnie a politické. Len jedno treba jim mať na ume: jako nevedela, nemohla a nechcela Europa odovzdať čiernej Hore dve malinké kraje GusÍDji a Plavý, tak nevie, nevládze a nechce uskutočniť alebo len nechať uskutočniť sa slavianskej svobode! Beda by bolo Juhoslavianom, keby sa''spoliehali na tú starú burzovú Európu! Beda by jim bolo, keby nepoznali, že je Slavianstvo na samého seba zane chané! Beda by jim bolo, keby už dnes neobjali sa vrúcou bratskou láskou, a nevyhnali zo sŕdc a myslí i ten posledný tieň malichernej zášti, zášti nasiatej vrahami! Jako Černohorcovi nič nepomabá toľký a toľký § berlinského traktátu a on sa musí podopreť na § handžáru, ked chce dostať to, čo mu Berlín sľúbil, tak aj celé Slavianstvo, od Permy do Kalcbydy, Triglava, Tatier a Krakonoša musí sa podopreť na samého seba, obapoluú lásku a nezlomné, krvou zpečadené bratstvo, a nečakať od bliktry nič inšie jako vraždu a prenasledovanie. Okrem toho černohorci ukoristili mnoho zbroje a koní. A z Kotoru od 9. jan. v noci telegrafujú „Pest. Korr.“, že „udávania, akoby v poslednom boji súčastnilo sa bolo 12.000 Albáncov, nie sú pravdivé. Bolo jich len 6000 mužov. Žiadne radové vojsko nebolo súčastnené. Padli vraj alebo ranení sú 800 Albánci a 160 Černohorci. Knieža Mikuláš vidiac, že jeho ústupčivosť a povoľnosť nevedie ku cieľu, ale radšej podnecuje zpupnosf a vzdorovitost Albáncov, rozkázal, aby všetko černohorské vojsko stúpalo na hranicu. Súčasne uvedomený je turecký zástupca a či konsul v Cetini, Sabri bey, že Černohorci násilím zbroje pojistia si Gusiniu a Plavn, lebo porta nepretržene brá dvojsmyslnú úlohu. Všetci obyvatelia týchto obcí budú ako rebeli považovaní, a jich majetky zhabané. — Božo Petrovič dostal rozkaz, aby prédbežne držal sa v defensive. — Podľa telegramom „D. Zt.“ zo Skadru od 10. t. m. dostal Izzet basa, vladár Hornej Albánie z Carihradu rozkaz, aby prekazil všetko dochodenie ozbrojených posíl do Gusini; vzdor tomu ale neprestajne idú táže bez všetkej prekážky albánski dobrovoľníci. Emissári ligy hlásajú medzi kmenami Hornej Albánie boj proti nepriateľom neodvislosti krajiny. Kresťanskí náčelníci Gbegov a Malissorov osvedčili sa, že sú hotoví stúpať proti Čiernej Hore. — Z Prizrendu od dvoch dní niet žiadnych zpráv. — Takýto je stav vecí. Ale ked i diplomacia by nezakročila, celá záležitosť skoro riešená bude. Za to ručí junáckosf černohorských sokolov, ktorí už teraz provokovaní sotvy dlho ostanú v defensive! —* * * Petrohrad, 10. jan. „Rus. Inv.“ sdeluje: V Samarkande bývajúci bratranci Abdur Rabmanovi, Selver khan a Isak khan ušli cez hranicu a zanechali svoje rodiny v Samarkandi. Plovdivo, 10. jan. („Pest. Korr.“) Tunajšie grécke obyvateľstvo zaslaio protest porté a zástupcom veľmocností proti násilenstvám, zpáchaným bulharskou administráciou pod assistenciou vojanskej moci v patriarchálnom kostole. Anglický generál konsul Mitchelt poslal hned zprávu lord Salisburymu a poponáhľal sa úradným spôsobom zatratiť toto pokračovanie. Ostatní tunajší zástupcovia velmocností žiadali úpravy. — Deputácia Grékov ide do Carihradu, aby odovzdala stami podpisov opatrenú prosbu sultánovi. Skadar, 10. jan. Mukhtar baša dostal rozkaz, aby albanské vojská svojej armády poslal do Solúna. Osmau baša, vojanský veliteľ v Mitrovici pošle anatolské a rumelské tábory do Prizrendu. Obávajú sa ale, že liga zopre sa odchodu albanského vojska. Jussuf bey, náčelník ligy, osvedčil Mukhtar bašovi, že rozkazy porty liga nebude šetriť. Minulej noci šlo 1500 ozbrojených do Gusini. Cetinie, 10. jan. („D. Z.“) Vojvoda Milianov telegrafuje od včera večera z Andrijevice, že očakáva nový nápad Arnautov. Veľké zásoby streliva, že došlý z Ipeku do Gusini. Dnes stúpajú vojská z Danilovgrádu, Grahova, Rieky a Kirbazaru na hranicu. V pondelok ide knieža Mikuláš do Andrijevice. Kabul, 10. jan. („R, Off.,,) V reči, ktorú držal generál Roberts v shromaždení náčelníkov, ujisťoval, že anglická vláda chce šetrit život, majetky, a náboženstvo Afghanov (ktorých ešte nepovešaii ?). Lahore, 10. jan. („D. News.“) Mahomed Jan so silnou posádkou drží Ghaznu. Berlín, 11. jan. Podľa petrohradských zpráv pravdepodobné je, že gróf Šuvalov menovaný bude ministrom vnútorných diel. — Tak nazvaný III. oddiel má byť vyzdvihnutý a ako policajný odbor podriadený ministerstvu vnútra. Carihrad, 11. jan. Neprestajným námahám veľposlancov mocností dosial nepodarilo sa gréckych a tureckých kommissárov primát k obnovenému zavedeniu pretrhnutých vyjednávaní. Paríž, 11. jan. Knieža Bismark predsa previedol, že gróf St. Vallier ostane v Berlíne ako velposlanee francúzskej republiky. Gróf St. Vallier už bol zadal svoju demissiu, ba už i porobil lúčivé návštevy po Berlíne; sjednotenému nátlaku ale jeho vlastnej a