Národnie Noviny, október-december 1880 (XI/118-153)

1880-10-09 / nr. 119

cností podstatne zhoršilo sa následkom poslednej nóty. — Ako zo všetkého vidno, porta s jej nótou nikde nenachodí záštity! * * * Dosial za jisté považované bolo, že zo všetkých mocností Francťizsko najmenej vôle ukazuje k ráz­nemu zakročeniu. Ale zprávy najnovšie i z tade dokazujú obrat. Podlá telegramom z Paríža od 6. okt. „z najlepšieho prameňa zvestujú, že Barthelemy Saint-Hilair včera sdelil zástupcom Nemecka a Angiié, ako v oči Európu urážajúceho držania sa porty Fran­cúzsko najplnšou mierou vyplní svoje v berlínskej smluve prevzaté zaviazanosti, a uzná viac nežli kedy­koľvek solidaritu podpisovatelov tejže smluvy, keď i tak vidí v tom jediný spôsob prinútiť portu k usku­točneniu ustanovení berlínskej smluvy a vyhnúť naj­horším zamotaninám Európy. Ostatne kabinet fran­cúzsky že je presvedčený, že vzdor oposícii jistej čiastky časopisectva, komory schváľa a odobria túto politiku mieru. — Dosť zretedine píše i „Journ. de Débats:“ poťahom na tureckú nótu: „Tá nóta pre­vyšuje všetko, čo očakávať sa mohlo od zlej vôle porty. Porta ufá na rozklad mocností. Cieľom zni­čenia tejto nádeje, a udržania shody nesmú mocnosti usporadovat všetky otázky súčasne, ale počiatok urobiť s Olgúnom. Jedná sa o to, náhle zakročiť na jednom mieste, a tak poskytnúť porté dôkaz o jednote a od­hodlanosti mocností. Potom pokúša sa mocnosti i o riešenie ostatných tureckých otázok. * * * Berlín, 6. okt. Posledný návrh porty — je on dobre číslovaný deviaty už — zdá sa vyčerpal trpez­livosť mocností. Odoprenie tohto najnovšieho návrhu zdá sa dľa behu poťažných vyjednávam' bezprostredne nasledovať Čo stane sa ohľadom demonštrácie lodstva, v tomto okamžení nenie ešte rozhodnuté. Teraz medzi mocnostiami uvažuje sa otázka, či by nemala sa pre­viesť demonštrácia loďstva na jinom mieste, nežli pred Olgúnom. Londýn, 6. okt. Turecká nóta nielen obsahom, ale i svojou formou urobila tu veľmi trapný dojem. V ministerských kruhoch tak považujú vec, že turecká nóta zjavuje sa ako posmievanie mocností. I samé konservatívne kruhy vyhlasujú požiadavky porty za neprijatelné, a že česť Angiié vyžaduje rázne odmr­štenie. Proti Gladstonovej politike zamýšľané meetingy predbežne nestanú sa. Podľa najnovších zpráv sú pomery také, že vojna Číny s Ruskom zjavuje sa ako neodbytná. Cudzí mi­nistri robia prípravy k opusteniu Pekinga a odchodu do prístavného mesta Chefvo, kde nachodia sa anglické, francúzske a nemecké lode. — Včerajší meeting konservatívcov ohľadom východnej otázky, zmýlený bol natoľko, že celebrity stránky nedostavily sa. (To jest utrpel fiasko.) — Ohľadom írska koluje povesť, že vláda pripravuje násilué ustanovenia. Belehrad, 6. okt. Knieža Alexander bulharský o 11. hodine prišiel sem, a prijatý bol kniežaťom' Milanom, ministrami a náčelníkmi vrchností. Obe­censtvo pozdravilo knieža Bulharské súhlasným a nad­šeným spôsobom. Castelnuovo, 6. okt. V zálive Teodo panuje streľba ku pocte černohorského následníka prestolu, ktorý obzerá loďstvo. Všetky lode sú v úplnej kráse zástav. Paríž, 7. okt. Francúzsky kabinet upustil ko­nečne od oposície a uznal, aby Rakúsko-Uhorsko obdržalo predsedníctvo v dunajskej kommissii so všet­kými k tomu prislúchajúcimi prerogatívami. Berlín, 7. okt. Londýnsky dipisovateľ „Voss. Ztg.“ oznamuje ujisťovanie jeduobo ministra, že za-mýšľa sa podelenie Turecka medzi Rakúskom a Ru­skom. Ďalej osvedčil ten jistý minister oproti tomuže dopisovateľovi: „Anglia v žiadnych okolnostiach ne­opustí hnetené národy europejskej ríše; jestli do­siahneme cieľ náš bez vojny, ako Gladstone myslí, tým lepšie; jestli nie, musíme to dosiahnuť vojnou, ale ufáme, že europejský koncert rozváži vec, kým nás k tomu prinúti. Paríž, 7. okt. „Ag. H.“ sdeluje z Baosiča od 7. t. m Viceadmirál Seymour vyzval ruského kontre­­admirála Kremera, aby prípadne pripravený bol k odchodu. Princ Danilo a čeruoborskí ministri dnes vráta sa do Cetini. Florencia, 7. okt. „Nazione“ ujavňuje list fran­cúzskeho ministra zahraničných diel, Barthelemy St. Hilaira na professors De Gubernatis. Osvedčuje v ňom, že je on priateľ pokoja a Italie; on zo svojej strany všetko možné urobi k udržaniu dobrých po­merov medzi oboma krajinami; želá, aby upokojilo sa italské časopisectvo, a v tom smysle účinkovať bude na francúzske novinárstvo; generál Cialdini že je náklonný podporovať ho; obidvaja sú presvedčení .o priaznivom výsledku. Londýn, 7. okt. Návrh Gladstonov, ktorý prí­tomne tvorí predmet vyjednávaní medzi mocnostiami, prekladá hlavnú akciu sjednoteného lodstva na prístav maloaziatského pobrežia, bezpochyby do Smyrny. Lode zatvoriť majú tento prístav a prekaziť jeho každé spojenie s Carihradom. Všetky príjmy tejto provincie majú byt zhabané. Spoliehajú na to, že v Carihrade nebudú môcť dlho vzdorovať tomuto hmotnému ná­tlaku. Keď návrh tento prijatý bude, tak časť de­monštračného lodstva odpláva z Kotoru do besického zálivu. — („Pol. Korr.“) Medzi mocnostiami závislé vy­jednávania o zodpovedaní tureckej noty zo strany Európy, dejú sa tak uspokojivým a neporušeným spô­sobom, že jich zakončenie skôr očakávajú, nežli sa domnievalo pôvodne. Dnes už za pojistené možno považovať udržanie europejského koncertu, čo spô­­sobné je odstrániť v Európe povstalé obavy ohľadom pokoja a mieru. Knieža Alexander Bulharský dľa zprávy jednoho viedeňského časopisu zaslal nasledujúci list cisá rovi Ruska o prevedenej reorganizácii bulhar­skej armády: Ruščuk, 2. októbra. Síre! Práve zakončil som prehľad všetkého vojska a vojanskýcb ústavov, a nakoľko uspokojený som so všetkým, čo som videl, že ako povinnosť cítim, použiť príležitosť, abych z hlbokosti srdca môjho zad’akoval Vášmu Ve­ličenstvu, že ste ráčili povoliť ruským dústojníkom príchod sem k reorganizácii bulharskej armády, aby hodná bola tých velikých cieľov, ku ktorým snažiť sa má. Dôstojníci títo úplne ospravedlnili dúveru a priateľstvo, ktoré som jim od prvopočiatku dokázal, a práve tým velikú službu preukázali svojej vlasti. Ráčte dovoliť Sire použijúc blahosklonné dovolenie Vášho Veličenstva, menovite oznámiť niektorých z tých dôstojníkov, ktorí majú najväčšie nároky na od­menu. Prosím súčasne Vaše Veličenstvo o dovolenie, aby som smel v denňom rozkaze ruským dústojní­kom vysloviť vďaku zo strany Vášho Veličenstva. Uloba týchto dôstojníkov je tak vážna, že ako zdá sa mi, tých medzi nimi, ktorí poňali celú vážnosť ^vojho poslania, nemožno dosť pochváliť ___________Alexander. BESEDNICA. Literárne rozpomienky. VI. Bola raz krásna zahrada. V zahrade bývala dobrá vila a pestovala bielymi rúčkami svojimi kvety, ze­liny a okrasy malého raja. Hospodár a majiteľ nebol veľmi bohatý na zemské statky, ale venoval predsa mnoho pozornosti sadu svojmu. Posledný groš obrátil na zakúpenie nových a sviežich okrás. Konečne urobil veľkú pôžičku a sosnoval v zahrade utešený sklenník, zavolal zkúseuébo záhradníka, ktorému sveril opateru celého. Jako utešene počala sa rozvíjať zahrada! Uži­točné rastliny dávaly hojného pokrmu, kvety, pesto­vané dobrou vilou dávaly vôňu. Blesky rannieho slnka metaly oheň do kvapôk rosy visiacich jako drobné diamanty z trávy. Pred severákom a včasným mrazom bránil útle kvietka sklenník. Bôb odtiahol ruku svoju od hospodára. Zahrad ník zomrel; srdcolotnný plač hospodára a slzy vily nemobly vzkrie iť mrtvébo, ani nájsť mohutného ná sledníka. Krásne oči velebného starca sa zakryly, jeho následníci a pomocníci neboli tak bohatí na vplyv a silní k obrane; bárs mali srdce hojné láskou a vôľu svätú! I zbúrila sa smršť hrozná nad záhradou. E n c y k I i k a pápeža Lva XIII. o slovanských apoštoloch. Encyklika, ktorou pápež ustanovuje deň 5. júla za sviatok sv. Cyrila a Metoda v celej katolíckej cirkvi a ktorá ešte pred jej vydaním vzbudzovala po­zornosť tak, že ju židovské a slavožrútske časopisectvo vyhlásilo za „panslávsku“, zneje s vynechaním i tak známeho životopisu sv. apoštolov v hlavnejších od­­stavcoch nasledovne: Vznešený úkol rozšírenia kresťanstva, ktorý predo­všetkým pripadnul kniežaťu apoštolskému Petrovi a Pandravy, a udavačské húsenkyainý hmyz hodil sa na osirotenú zahradu, lejak s kamencom roztrie­­skaly table sklenníka. Zarachotil hrom, udrel do strechy milej stavby i zhorela na prach-Vila zaplakala a opustila zahradu. Utiahla sa do hory, a tam pestuje teraz kvietka horské, ktoré nepotrebujú teplej hrady a ochrany sklenníka. Literárná činnosť „Matice Slovenskej“ nebola ešte v žiadúcnom prúde, keď ju vyťali a vrhli na oheň. Ústav náš bojoval ešte tak rečeno s detskými chorobami, nevyhnutnými pri každom novom orga­­nisme. Ale vajatanie sľubovalo úspech. Chyby neboly tak vážne, žeby hatily boly vývin. Smrť preťala vývin. A toto je jediná príčina, prečo literárne účin­kovanie ústavu nestačilo pustiť hlbšie korene do slo­venskej drahej pôdy. Nechala nám Matica sklamané nádeje, bôl ztraty a svätý hnev v srdciach. Vplyv závažný na literatúru neuspela si upevniť, a preto literárny historik má s činnosťou Matice viac roboty jako sám národný život, nemohúci v tak krátkom čase vpraviť sa do nových kolají. Avšak boli by sme nespravodliví, keby sme nevideli ten kŕdel pekno­­duchých prác slovenských, ktoré ďakujú povstanie svoje tak skoro umorenému ústavu. Prvé dielo, Letopisu sväzok prvý, má len cenu pre históriu ústavu. Pripojený je bibliografický pre­hľad od roku 1860—G4. Druhý ročník Letopisu (1870) zapodieva sa výlučne so zovuútornými záležitosťami jeho nástupcom, primal rimských pápežov, aby v každý čas, keď pomery a úmysly Boha zdaly sa to poža­dovať, vysielali vierozvestov k rôznym národom zeme. Tak vyslali sv. mužov Cyrila a Metoda cieľom vy­konávania apoštolského úradu medzi slovanské ná­rody. Jích práci a namáhaniu treba ďakovať, že tie národy uzreli svetlo evangelia a že z pohanskej ne­vedomosti boli privedené k mravnému a poriadnemu životu. Jako ľud slovanských krajín, pamätlivý tých do­brodení po všetky doby chválami slávil šľachetných apoštolských bratov Cyrila a Metoda, tak aj cirkev rimská ctila jich s veľkou pilnosťou. Už od r. 1863 dovolil náš nesmrteľnej pamäti predchodca Pius IX., aby v Čechách, na Morave a v Horvatsku, kde sa dotedy slávnosť sv. Cyrila a Metoda každoročne dňa 9. marca odbývala, slávnosť tá na deň 5. júla pre­ložená a pamiatka oboch svätých zbožne uctená byť mohla. Onedlho na to, v čas veľkého vatikanského koncilu prosili početní biskupi apoštolskú stolicu, aby úcta a slávnosť tých svätých rozšírila sa na celú cirkev. Poneváč sa ale záležitosť dosial nevybavila a poneváč behom času nastala v slovanských krajinách zmena v štátnych pomeroch, zdá sa nám že prišiel okamih, aby sme podporovali slovanské ná­rody, jíchž blaho a spása nám tak veľmi na srdci leží. A poneváč nechceme, aby sa nečo postrádalo na našej otcovskej láske, prajeme si, aby ustavične viac a viac šírilo sa ctenie tých sv. mužov, ktorí hlásaním katolíckej viery zachránili slovanské národy od zá­huby a sú teraz jích mocnými prímluvcami v nebi. S radosťou velikou hľadíme na minulosť, ktorá budí v nás rozpomienku na spojenie sa všetkých slovanských národov s cirkvou rímskou, započaté s nádejami veľmi skvelými. Oba menovaní šíritelia kresťanskej viery vyšli ovšem z Carihradu k národom pohanským, avšak jejícb vyslanie muselo byt apoštol­skou stolicou buď direktne nariadené, alebo výslovne potvrdené. Skutočne skladali však v Ríme účty o správe svojho úradovania a tam odpovedali na žaloby, proti ním pozdvihnuté; na hroboch sv. Petra a Pavla složili vyznanie katolíckej viery a tam obdržali vy­svätenie za biskupov. Tam získali si dovolenie k užívaniu slovanského jazyka pri sv. obradoch a práve týmto rokom končí sa desiate storočie, čo pápež Ján VIII. písal Sväto­plukovi, kniežaťu moravskému: „Užívanie slovan­ského jazyka..., nímž preukazuje sa česť a chvála Bohu prislúchajúca, potvrdzujeme a nariaďujeme, aby v tom jazyku spievaia sa sláva a česť Kristu, Pánu našemu, a aby v ňom boly velebené diela Jeho. V náuke viery niet zákazu, aby omša svätá nebola slúžená v slovanskom jazyku, a aby sv. evangélium a zbožné čítanie starého a nového zákona, nakoľko sú správne preložené, nemohly byt prednášané v tomže jazyku.“ Toto potvrdil aj Benedikt XIV. apoštolským listom od dňa 25. augusta 1754. Kedykoľvek rímski pápeži boli požiadaní o pomoc kniežatmi, nachodiacimi sa na čele národov, získa­ných Cyrilom a Metodom viere kresťanskej, prejavili vždy najväčšiu dobrotivosť ochotným prispením, lá­skavosť pri poučovaní, najlepšiu vôľu pri udelovaní rady a vôbec preukazovali vždy neobmedzenú ochotu, pokiaľ to len možné bolo. Zvlášte Rastislav, Sväto­pluk, Kocel, sv. Ludmila a Bogoris našli u našich predkov lásky plného uznania. I my zaviazaní sme vďakou Bohu, že nám daná vhodná príležitosť, že môžeme slovanským národom toto dobro preukázať a prispeť k jích blahu, jako vždy naši predkovia. Prajeme si a namáhame sa všetkými prostriedky, aby slovanské národy väčším počtom biskupov a kňazov boli vyučované a zároveň posilnené vo vyznávaní pravej viery a v úprimnej poslušnosti k cirkvi Ježiša Krista, aby každodennými zkúsenostiami vždyj viac o! tom sa presvedčovali, jak blahodarne a utešene pôsobí nauka cirkve kato­líckej na domáci život spoločný a na všetky štátne nariadenia. Neprajeme si ničoho tak vrele, než aby ústavu. Tretí a štvrtý ročník má už i poučnú čiastku s prácami veteránov Jána Galbavého, Licharda, Zá­horského, potom Sasinka a Križku. Posledný pojed­náva o považských hradoch. Dieneš Štúr priniesol vedeckú prácu o „Ztratenej,“ ku ktorej pridané sú aj obrázce. O doháne pojednáva svojím prijemným spôsobom Dr. Zechenter. Y piatom ročníku podáva Dr. Ivan Žoch vedecké názvoslovie, zajiste prepo­trebná to práca; popri historických a archeologických prácach Sasinkovýcb, Záhorského, Križku a Hostin­ského nachádzame filosofické pojednanie od P. Hečku o slovenskej vede. Zaujímavé sú príspevky Križkove a Klemensove o rúnacb, nájdených na kremnických horách, ku ktorým pripojené sú kresby a zvláštne podarená kresba velestúrskej skaly od Bohdany Kle­­mensovej. Pilní bádatelia histórie, nakoľko sa týka Slovákov i v šiestom ročníku pokračujú s krátkymi článkami; Sasinek, Záhorský. Samuel Ormis podáva filosofické úvahy, Hostinský pracuje na topografii, úhorom to ležiacom poli, Michal Algôver určuje astro­nomicky kedy máme poludnie. Dr. J. M. Húrban pri­náša článok historický: „Mikuláš Zriňský a potomci jeho po tristo rokoch.“ V druhom sväzku 7. ročníku vystupuje i náš básnik prvotriedny Sam. Chalúpka na historické poprište s článkom „Starožitnícke zá­pisy“ kde snaží sa vysvetliť Pliniovské pisármi ka­­strované miesto, majúce význam pre Slovensko. Ôsmy ročník prináša dve veľmi dôkladné práce z pera nášho

Next