Národnie Noviny, január-marec 1881 (XII/1-38)

1881-01-13 / nr. 5

Uhorska; delegáti Francúzska a Turecka držali sa v reserve, len delegáti Nemecka a Italie boli zväčša po strane nášho zástupcu. Tolko je jisté, že dosa­­vádne vedenie dunajskej otázky tak málo osobu, ako radosti zapríčinilo Rakúsko-Uhorsku. * ^ Paríž, 10 januára. Dia iušpirovanej parížskej zprávy pocuf v tamojších diplomatických kruhoch, že turecký veľposlauee dôverne pripomenul pred Bartbelemy St. Hilaireom, žeby porta ochotná bola zmeuit svoje v nóte od 3. okt. vyznačené stauoviéte, jestliby Grécko urobilo prvý krok k sblíženiu zasta­vením zbrojeuia, zmenšeuím terajšieho počtu vojska čiastočným prepustením na dovolenie vojakov, Mouy hned vraj dostal telegraficky úpravy, aby v tomto smere účinkoval na grécku vládu. Cetiuie, 10. jan. Knieža včera prijal pokorujúcu deputáciu z Olgúna. Z tato oznamujú, že mornári tohto mesta zdráhajú sa ua svojich locfach vyvesiť novú naloženú jim vlajku. Londýn, 10. jan. „Times“ oznamujú z Durbana od 9. t. m. Boeri 7. jan. napadli Wakkerstroom, ale odrazení beli. Do Natalu vpadnuvší Boeri opustili opäť Nalal, kečfjim námestník Colley námietky robil. Berlín, 10 jan. Cisár včera popoludní za dlhší čas konferoval s kniežaťom Bismarkom. Belehrad, 10. jan. Podlá depeše, ktorú dostalo tunajšie ministerstvo, nedávno za náčelníka ligy vy­volený Ali beg z Gusini vyhlásený je za knieža Albánie a s 8000 Albáncami vtrbnúl do Skoplie. Londýn, 10. jan. Podlá „St. James Gazetty“ v sobotu urobený bol pokus podpáliť budovu cen­trálneho colného úradu v Londýne. Oheň /pozoro­vaný bol ešte dosť skoro, že prekazené byt mohlo jeho rozširovanie. Berlín, U. jan. Knieža Bismark držal cisárovi obšírnu prednášku o novej daňovej politike, ktorej prevedenie docieliť želá ríšsky kancelár buďto s pod­porou stredu, alebo nationalliberálcov. Londýn, 11. jaa. Následkom povestí o zamý­­šTaných nápadoch Feničanov, porobené sú ďaleko siahajúce poriadky v statnej lodníci v Porthmout.he a v citadelle chesterskej. — Úradné noviny ozna­mujú menovanie generallajtenaota Donalda Stevart za hlavného velitela vojska v Indii. — Podlá zprávy „Times“ z Bombays od včerajška, odokryté je spri­sahanie Hindov a muzulmanov v meste Kolupur, ma­júce za ciel zrúbanie všetkých Europejcov, keď budú v kostole, a olúpenie mesta. Súčastneno bolo takmer 3000 osôb; 27 uväznili. -- „Daily News“ zvestujú z Capstadtu: Boeri obsadili obec Seerust v západ­nom Transvaali. Carihrad, 11- jau. „Vakit“ ujavňuje list ture­ckého diplomatu, ktorý radí porté absolútne qdopret smierčí súd, a Grécku poskytnút osem dňovú lehotu k prijatiu v note od 3. oktobra vyznačeného územia; ua prípad odopretia porta nech pretrhne spojenie s Gréckom, a vyženie všetkých Grékov z krajiny, ktorí, keď nadobudli si majetky pod záštitou Turecka, teraz podporujú Grécko. List ten končí: treba použiť prí­tomné Turecku priaznivé smýšľanie v Europe. Ghazi Osman baša menovaný je ministrom vo­jenstva. Kairo, 11. jan. („R. Off.“) Rakúsko - uhorská vláda oznámila svojmu jednatelovi, že cisarovič Rudolf s počiatkom mesiaca februára navštívi Egypt. Kalkuta 11 jau. Veil' rozčúlenie panuje v Kandabari následkom zprávy, že Angličania zamý­šľajú opustiť Kandahar. Paríž, 11. jan. Podlá zpráv z Lisabona obrátila sa anglická vláda na portugalskú so žiadosťou, aby smela dopraviť po lodiach vojsko na územie Lorenzo- Marques Vojsko toto má za určenie stúpať na trans­­vaalské územie proti Boerom. Portugalská vláda ne­dala ešte odpovede. Spoločnosť na podplácanie súdov. Korrupcia nemá už hraníc. „Magyar Állam“ do­zvedel sa od istého vážneho peštianskeho advokáta, že sa v Pešti utvorila spoločnosť, ktorá má za úlohu: „židov, ktorí sú trestnou cestou posúdení, u sudcov najvyššieho súdneho dvoru protegovať a pracovať na zrušení trestného výroku. Jedna účastina spoločnosti stojí 200 zl.“ — „Len v záujme našich najvyšších sudcov — píše „M. Á.“ — sdelujeme túto zprávu, poneváč sme presvedčení o jích čistých rukách a publikovaním výrokov dokázať chceme, že je náš sudcovský stav nepoškvrnený. Onen vážny advokát udal nám uj mená, v jícbž rukách nachodia sa nitky tejto čistotnej účastinárskej spoločnosti; avšak nomina sunt odiosa, ale keby sa žiadalo, môžeme aj bližšími dátami poslúžiť.“ Z príležitosti tejto zaznamenáva viedeňská „Tri­büne“, že v Haliéi možno ešte vždy dostať smrtný list pre 19-ročného šuhaja židovskej konfessie za 10 zl., a píše: „Je to k neuvereniu, akými prostried­kami odváža sa ľudia za našich časov k demoralisácii štátnej spoločnosti, a právom musíme sa zpýtat, či naše spoločenské základy sú už tak otrasené, že len podlosť plodia, alebo či nemáme už žiadnej sily, žiadnej eneržie a žiadnej duševnej neodvislo3ti, že aj špinu na našom štátnom tele ochotne nosíme a ešte sa len rozmýšľame, či máme stať, keď v blate ležíme. Verejná demoralisáeia urobila síce v Rakúsko- Uhorsku za posledných desať rokov obrovské pokroky, ale v daktorých zemiach a v daktorých kruhoch pri­kladá už sekeru na základy štátu a želáme si, aby naši smerodajní faktori, exekutívy a parlamenty zmoc­­nily sa týchto výjavov, kým nebude neskoro Pokusy podplácania sudcov boly po všetky veky, v Pešti do­stávajú určitú formu, ktorá k šibalstvu oduševňuje, keď osvobodenie aspoň z polovice do výbfadu stavia. Ale Rakúsko nenie oprávnené väčšmi pozorovať smeť v oku susedovom, ako brvno v svojom vlastnom. Či Uhorsko a či Rakúsko potkne sa skôr o túto spoločenskú korrupciu? Hore sa do Sicílie! Tam šafária bandy len po desať do pädesiat chlapov; u nás je jích počet neprebladoý.“ na mňa, zovrela mi príjemnosťou krev v žilách; ked mi pokynula, musel som ju nasledovať, čo hneď do samého pekla. No nemožno mi opísať, jak uchvacu­júca bola táto devica pekla! Otec môj, vystríhajúc ma pred ňou, velmi často hovoril: syn môj, na čo to? za manželku ju vziať nemôžeš, lebo je meštian­ska, považujúca sa za viac od sedliaka. A keby fa ozaj i rada mala, nesmel by si ju vziať, lebo by ta ľudia pomlúvali, že si sebe za ženu pojal takú osobu, ktorá je tomu čiernemu bezbožníkovi Arminovi ku všetkým službám hotová ...“ Srdečné napomenutie pustil som za vetrom, lebo mi s plačom prisahala, že Iudia robia jej vo všeličom krivdu. Mae bola nevinnou. Na tú otázku, či za mňa skutočne pôjde, nedala mi síce nikdy dostatočnú odpoveď, ale pohrávala si s každým svojím slovom tak opatrne, že v jej dobru vôlu pochybovať nebolo možné. v preštvalosti nerastie na svete. Jej podobná devica Nesľubovala, nedo­volila mi nič a predsa som dnes mohol složit prísahu na to, že zajtra všetko dosiahnem. No, vyjadrím sa na krátko: rozlúčiť ma s ňou nebolo v stave ani desať čertov. Ja chodil som ku nej do domu a vy­chodil od nej z domu i potom, ked ten dom prešiel skutočne do Ärmínovho vlastníctva. Armin pobladával od nás tie pozemky, ktoré gróf vo svojej listine nám postúpil udávajúc, že v polohoknihe na jeho meuo znejú. Pravdaže, lebo môj otec premeškal sa vykázať s listinou na čase, a Armin použil to ku svojmu osobu. Nuž ale v úžitku týchto pozemkov boli sme my, a listina, mojím otcom ochraňovaná, 'mohla sa preukázať i neskoršie. Dosť na tom, že medzi občanmi nastalo veliké rozjatrenie myslí. Hovorilo sa len o pozdvihnutí pravoty proti Arminovi a môj otec za­kázal mi raz ua vždy zálety ku Amilke, hovoriac: „Syn môj, čujže ma! I ja som bol vojakom a viem tiež čo to znamená, v búrlivých časiech vojačiť. Ten vojak, ktorý navštevuje nepriatelsky tábor bez dovolenia, je alebo vyzvedač, alebo úskok — jedno i druhé re­meslo neslušné. My teba za vyzvedača u Armína nepotrebujeme, bo naša vec je čistá a spravodlivá „úskokom pak a darebákom znám, že ty byt nechceš.“ Domáce zprávy. PEŠŤ, 12. januára V predvčerajšom zasadnutí snemovoe vyslancov interpelloval Orbán vládu v záležitosti prevedeného popisu obyvateľstva. Tým, že uviedla sa do popisných lístkov rubrika „reč materinská,“ na miesto ako v Cislajtáoii „reč obcovacia,“ docielilo sa vraj, že je Maďarov značne menej ako si to chauvinisti pred­stavovali a to sú vraj nesprávne štatistické dáta. Preto žiada Orbán, abý vláda naložila štatistickému úradu, žeby výsledok tejto rubriky vôbec zmazal. Chauvinisti sú nenásytní. Nuž ale načo zmazať? Najlepšie naložiť štatistickému úradu, aby tú rubriku „opravil“ a tak ku pr. polovicu Nemadarov na Maďarov premenil. Medzitým faktum sa nezmení. Povedzte vy trebárs, že v Uhorsku vôbec už Nemadarov uiet, svet na vašu štatistiku i tak uič nedá. Návrh zákona o civilnom manželstve, ktorý má byť snemu predložený, usporiada vraj len sňatok medzi kresťanmi a nekrestanmi medzi sebou, ako aj vedenie civilných matrík. V smysle tohto zákona nebude vraj treba, ako v Cislajtáoii, aby sa novomanželia pred sňatkom za bezkonfessionálnych osvedčiť museli. V zasadnutí mestského zastupiteľstva v Prešporku udal sa dňa 10. t. m. zajímavý výjav. Mala sa previesť volba piatich členov do administrativného výboru a po odhlasovaní dokázalo sa, že boly odovzdané 73 prázdne kartičky a že leu dvadsiati hlasovali, následkom čoho vyvolení vofbu neprijali. Bola to tajná, ale dosť krikiavá demonštrácia proti ustanovizni administr. výborov. Hl. žnpan gr. Eszterbázy držal na to filipiku o zachovávaní zákonov a konečne previedol, že na druhý deň mala sa previesť nová volba. Proti novým potravným daniam osvedčili sa aj drobnokupci a hostinskí v Pešti a uzavreli podať na snem primerauú petíciu. Z CISLAJTÁNIE. BESEDNICA. IS ú d ľud u. (Pokračovanie.) „Milosť, milost, dobrotivý pane!“ prosil Hricko srdce porážajúcim hlasom. Nie som kradoš z remesla, nie som utisknutý vzťahovať ruku po cudzom ma­jetku. Otec môj bol predstaveným obce a stál u občanov v najväčšej úcte a povážnosti. Som najstarší syn a jako na takého čaká hlavnia čiastka otcovského majetku. Uvážte, že som kremobyčajoou cestou padol v nešťastie. Rok 1848 bol dobou všeobecného hnutia, jarmo robotovania padlo z krku sedliactva, oddelené boly role a pastviny — my dostali svoje a náš bý­valý zemský pán gróf Z. takže svoje. No, otec môj vždy dotnšoval a spoluobčania mu prízvukovali, že táto delba nebola spravodlivá, a všetko bolo za po­zdvihnutie pravoly, ale dobrák gróf prišiel do obce a utíšii rozjatrenost reknúc: „Cujteže ľudkovia! po­konajme sa priateľsky; načo pravotárom a pisárom naše peniažky na útraty.. .“ My vyrovnali sa a on pre bezpečnosť našu vydal nám na to listinu. Bohu­­žial, že náš gróf vždy len s pravotármi a pisármi do činenia mával — bol Iahkomyselný a pachtil za necudnými ženskými, podpisoval viac zmeniek jako mal vlasov na hl <ve. Tak hla prišiel celý majetok jeho na bubon. Väčšiu čiastku odkúpil jeho súsed šľachtic... a scelkoval so svojou; menšiu čiastku pak Annin G. bývalý správca grófov, ktorý pri službe tolko nakradol, že mu lanko padlo kupovať majetok. Armiu choval sa ku sedliakom prívetivé, ale títo nedôverovali mu, len ja jediuý spriatelil som sa ua svoje Dešťastie s bohaprazdným. Pravda síce, že nebol on, čo ma prilákal, lež jeho vnučka, prekrásna to dievčina, ktorá pri ovdovelom Arminovi miesto hospo­dárky zastupovala. Pane, slúžil som čo vojak dlhé roky, ťahal som z jednej krajiny do druhej, i videl tam mnoho krásnych devíc, ale tak krásnu jako bola Arminova Amilka nevidel som nikde! Keď pozrela V otázke pražskej university môžme zaznameuat nový krok. Cislajtánsky minister osvety obrátil sa bol totižto na akademicky senát tejže university, aby podal svoju mienku o rozdvojení právnickej a filo­­solickej fakulty, lebo ostatné fakulty chce mať mi­nister nedotknuté. A akademický senát nemeškal sa vysloviť. Hovorí, že nemecká reč je pre vyššie vzde­lanie nevyhnutná (!) a rozdvojenie tých fakúlt žeby dosavádne nesbody ešte zväčšilo. Všetci členovia seuátu, vyjmúc dr. Borového hlasovali proti návrhu na rozdvojenie. Borový oznámil votum minority, od­volávajúc sa pri tom na štátne základné zákony a potrebu českých prednášok pre české študentstvo. Senát je, až na dr. Borového, voskrz nemecký a ne­„Veru nie!“ odpovedal som ja na to, a predsa ešte v ten Í3tý deň večer zaletel som ku Ämilke, ha bolo to práve po prvý raz, že som viac hodín pri nej strávil, prvý raz jej ruku stisol, prvý raz jej štebotavé ústa pobozkal a keď som predtým už bol ku nej povoľným, stal som sa potom jej otrokom — s tým prvým boskom vypila moju vôlu až na dno z môjho tela. Tá preštvaliea použila ma za nástroj ku banobnému činu krádeže. Rozmlúvajúc o tej nastať majúcej velikej pravote ľutovala že ženou mojou byt nemôže. „Ja svojho ujca dobre znám — šeptala po­tichu — zapocne li sa pravota o otázne role, bude držať všetkých občanov za svojich protivníkov, tebe vypovie svoj dom a bude po našej známosti. A on predsa dobre smýšla s nami — neprotiví sa nášmu spojeniu. Včera hovoril ku mne bez najmenšieho zavdania: „Hricko je hodný šuhaj a bude-li sa uchá­dzať o teba, dám ťa mu a s tebou vo vene i tie role, ktoré si sedliaci nepráve privlastňujú. Dokážem jim, že po zisku nebažím!“ — Acb pane, že nemám bIov vyjadriť ten cit, ktorý sa ma pri sdelení tohoto zmocnil bol — kypel som láskou a blaženstvom. „A tej pra­vote — pokračovala Amilka — dalo by sa na veľmi ľabký spôsob vyhnúť. Obec prehrá ju istotne, a keby tej listiny nebolo, nemohol by pravotu ani započať...“ „Len že listina skutočne jestvuje — tú háji môj otec v obecnej škrýni!“ odvetil som ja A sotva čo som toto vypovedal, už sa mi hodila okolo hrdla Amilka, bozkávala ma, plakala a smiala sa od radosti, zaklínajúc sa na svoju vernú lásku ku mne, keďže listinu prinesiem. Ja prislúbil — ved na jej prosby hotový som bol i svoj život v obeť dať. A ešte v ten istý deň odniesol som listiuu a doručil Amilke. Pre tento, uznávam že veliký zločin vystavil som sa súdu a s ním prenasledovaniu...“ doložil na najvýš po­hnutý Hricko, a ked rozjatrené city v ňom búriť ne­­prestávafy, vypovedaly mu nohy službu, až klesol na zem bez seba. (Pokračovanie).

Next