Národnie Noviny, október-december 1881 (XII/115-153)
1881-10-18 / nr. 122
I Vychodia v utorok, štvrtok a v sobotu večer. ; Predplatná cena pre Rafeúsko-Uhorsko na celý rok 12 *1., na po! roka 8 *1., na štvrťroka 3 zl. Ročník XIL Redakcia, administrácia a expedícia T * •aľ-uajr©. ®-%r. Mar t-iax®. N Bezmenné dopisy prijíma už dopiaova Bíefcankovaué listy Utorok 18. oktobra 1881. %í Uhorský snem a nemaďarské národnosti. Tak málo všímame Si peštianskeho 9nemu, že škaDdále zaznamenávame z neho s najväčším uspokojením. Vyznáme to bez okolkov. Trpké zkúsenosti sotrely vlastný ráz našej povahy; my tam, kde mali by sme plakať, používame už ostrie satyry. Práve zahájené snemovanie potrvá tri roky. Ale bude to perióda suchoparná, budú sa donášať zákony, týkajúce sa uás len Datolko, nakolko budú v súvise s daňou, inými tarchami a macfarisáciou, s týmto najvyšším záujmom maďarského štátu. Práva alebo výhody občianske peštianskym snemom udeľujú sa len Madarom. Preto pomer Dáš k tomuto trojročnému snemovaniu je velmi zreteľný. Najviac prvým dňom, ktoré práve miuuly sa, môžeme venovať nejakej pozornosti. Sú tam ešte predsa traja národnostní vyslanci, ked chystá sa teda odpoved na prestolnú reč, v peštianskom sneme pričinením týchto robí sa zmienka i o nás. Avšak draho platíme za pozornosť tomuto rokovaniu venovanú. Rozhorčenosť, bôl, hanba otrasie tichou našou prírodou! Dobre by nám bolo padlo, že i v mene nemaďarských národností predložená je — aspoň snemu — odveta na pre^stoljnú r^č, v ktorej ani zmienky o nás. (Pravda, ťažko hodí sa to do tej obvyklej formv • ale ved sme my predsa tu ’ v ojej bolesti, svojich útrap sta- I viame národnostnú otázku na denný poriadok, pýtalo by o?: ..oie tej formy.) Ale -.„..eucom podaná tiež nemá dosť essencie. Záležitosť Vojenskej Hranice, zúboženie Bosny a Hercegoviny ovšem má v našich srdciach do tklivého ohlasu, ale poneváč jedno ako druhé je len výplyvom tej politiky, ktorá vrcholí v Uhorsku v potlačovaní Nemadarov, boli by sme si žiadali osnovať rečenú adressu tak, žeby jej stredom bola bývala nesmiernosť žalôb proti politike, stotožňujúcej štát s jedinou národnosťou tejto vlasti. V parlamente krajiny, ktorú vo väčšine nepomerne velikej obýva, tvorí a udr žuje Slovák, Rumun, Srb, Nemec a Slovín, sú len traja vyslanci k podpísaniu takejto adressy: nuž malo sa teda povedať v nej otvorene, prečo je to; mala ona byť celým soznamom hriechov, páchaných na nemaďarských národoch Uhorska. Lud hynie nám na všetkých stranách, nie preto, žeby podliehal madarisácii — hynie pod ťarchami nemúdrej, bezohľadnej, bohaprázdnej madarisačnej márnej politiky. Nuž bolo jim teda nasypať .týchto výčinov, padajúcich *na nás vo spôsobe ľadovca na národohospodárskom, ob chodnom, prie'myselnom, fiuačuom, administratívnom, súdobnom, kultúrnom a vôbec na každom poli. Z tohto bolo by potom prirodzene vyplývalo želanio naše- i ohľadom Vojenskej Hranice, BosDy a Hercegoviny. Žaloba tá ovšem nebola by ďaleko prenikla; ale nechžeby bolo zvedelo to plemä krvou našou zvelatiť sa chcejúce, že 8Čitujeme jeho hriechy. Pravda, Miletič, o ktorého neohroženosti nemôže byť najmenšej pochybnosti, predložil adressu, len aby forme bolo zadosť urobeno. Že je to marné, dovolávať sa pravdy cestou peštianskeho snemu, to on s nami spolu dobre vie. Akby bol mal vážuejšie prehovoriť, nuž bolo by mu prichodilo Die žiadať revisiu národnostného zákona, lež povedať jim: Vezmite si ho, zrušte ho, aby ste sa nemali čím chvastať pred svetom, že ste vy spravodliví a žaloby naše bezzákladné! Ved len nedávno povedal istý rumunský oárodovec vo svojej knihe ohľadom pôvodu tohto nešťastného zákona, že Maďari už kodifikovali ho s tým úzadím, že nebudú ho plniť. Ako vravíme, v knihe, v diele tlačou vydanom hovorilo sa takto o sankcionovanom zákone, ale pôvodcu nikto nepohnal pred súd. A čo povedal pri adressovej debatte Mocsáry? Rozberajúc návrh takzvanej miernej opposite, posmešne poukázal, že veiké ciele štátu, veľké úlohy maďarského štátu: to je každým tretím slovom tejto strany. Vieme — hovoril ďalej — čo rozumejú pod velkými cieľami maďarského štátu. To, že treba stvoriť silnú maďarská bureaukraciu, pod jejž polypovými ramenami neboly by národnosti vstave ani muknúft O Mocsárymu povráva sa síco i u nás, že je jediným spravodlivý* Madarom, my však napriek tomu považujeme jeho výpaved za slovo rozhorčenosti, vyklzuuté z úst v zápase stránok, snáď z pozabudnutia; ale z druhej strany, keďže sa pravda obyčajne takto vykľúva,.. používame ho ako dôvod, podopierajúci našeŕ~ivrdenie, že my v Uhorsku pre seba nemáme určenia, sme leu materiálom k existencii a dobrobytu iných. Od doby vyrovnania prešiel pekný rad rokov. Hneď vtedy postavili sa Maďari ca veľkú nobu. Oni, čo kričali za Nemcov: von s nimi, my budeme darmo slúžiť! pustili sa do lovenia úradov, nie aby slúžili — ale pre koristenie. Divné existencie, známe predtým najviac v ob vode služnovskébo okresu, ľudia bez vyššieho snaženia, bez vzdelania, prišli až do ministerských stolcov. Špatné pochodili len tí, čo poprepadúvali pri tomto krajinskom súbehu, alebo pre veľký prebytok vôbec nemohli byť do povahy vzatí. Špatné pochodili natoľko, že v tom prúde ľahkého života rozbehli sa i oni, rozčľapli sa však a prišiel za nimi — žid. Nuž pýtame sa teraz, a to bez všetkej okúňavosti, s pohrdlivým pohľadom [ua nízkych, myšlienky, ideálu prázdnych ľudí, ktorí hovorievajú, že slovenským vzdelancom pri jích agitáciách ide len o dosiahnutie úradov, — pýtame sa, či je to spravodlivé, rovnoprávne? Pýtame sa ďalej, čo urobil štát pre vzdelanostný rozvoj jednej alebo druhej národnosti? Lud, vydaný eksekútorom, padá i vzdelanostne a človek druhého stavu ihneď pocíti byjanicu nad sebou, akonáhle urobí zo svojej sily krok k ojmu povzneseniu. Tu vladári sa tak, ako’ y , dokázať malo, že -vfl občianstvo má naproti štátu povinP''-'<'1 a na" opak nie. A ked takto nen. urobili každý rozvoj tak na materiálnom, ked ozaj, ako vyslovil sa í 1 na k’ 'túrnom poli; ľ> v Uhor-j sku už nepozná svoju vlasť: ako t úrady a všetky možné výhody št neboly dobre poslúžily, v používa^ materiálu urobili ešte ďalší krok. bezohľadná madarisácia. NeiSaP'dar národnej osobnosti. On je len m Maďara. Tu už prekypí tá tichá kriv... Tisza osvedčil sa kedysi, že ak ľudí odpraví kamsi na Kamčaíktt, Uhorsku národnostná otázka. Upozor že mýli sa nesmierne. Dnes odpraví n tich, lež každú dušu, v ktorej jest isk roduého povedomia, už zajtrá budú m. novi, prebudení — aby sme viac nepo hrozným postavením ľudu, bitého mad, politikou. Politický prehľad. 0 ------17 c Hádanka, povstalá následkom Gambetto v Nemecku, tak sa zdá, je už rozlúštená. Asp sa vo forme dosť určitej, že Gambetta bol « mecku, ale nie u Bismarejia. Hlasy, klórt tohoto dotušovaly,1 päžôm zamíuly. Zanímavé ie, čo rozpráva parížsky dop- u „Timesov“ o týchto dvoch mužoch nemeckej^' cúzskej politiky. Po berlínskom kongresse T- \ totiž s Bismarckom v prítomnosti kniežatá Hohe berlínskeho velposlanca francúzskeho, a baróna steina, úradníka nemeckého ministerstva zahranič \ záležitostí Ked prišla reč na Gambettu, Bisiňa c zvolal: „Gambetta! tohto človeka chcel bych JZ- videt za svojho života. Napriek všetkým protimluv je on predsa podivný človek. Prevyšuje každého svoji krajana o hlavu. Vraví sa, že je očarujúcim; lei. ludia očarujúci nebývajú dobrými štátnikami.“ pisovatel toto považoval na prejavenie žiadosti, D Bismarck chcel by bližšie poznať Gambettu, a na u kolko sám známy bol s Gambettom, umienil si, že bude pripravovať jích schôdzku. Hohenlohe taktiež prejavil ochotu k takémuto prostredkovaniu, Holstein však vyslovil sa: „Schôdzka táto je vážna udalosť, preto jej následky nádobno dobre rozvážit. Kancellár je presvedčený, že Gambetta má povolanie k tomu, aby vo Francúzsku onedlho dostal do rúk moc, a to moc rozhodného charakteru. Kancellár chce pokoj. Drží za potrebné nazrel dokonale do duše toho človeka, od ktorého záviseť môže jednoho dňa udržanie pokoja. Medzi týmito dvoma ludmi potrebné je sblíženie a nie boj Gambetta mal vraj i náchylnosti k takejto schôdzke, ale rečený dopisovateľ, bojac sa zodpovednosti (?), ‘ upustil od prostredkovania. * * * Ako povstala alliancia nemecko rakú-sko-uborská? — Dia „Köln. Ztg“-u vyslovil sa, fíaymerle dň$ 5. okt. 1879. roku: „Aby pri ne^iosti ruských vládnych kruhov mohol byť robení 08 Rusko vážny nátlak; dalej vzhľadom na nebezpečenstvo, že francúzska republika eštc-vlacej môže na ľavo postúpiť a revolučné pobvV ‘talské, ako odrazené hnutie, pod slabou vládou môžu sa rozšíriť: bola uskutočnená nemecko-rakúskouhorská alliancia, aby pripravovala v Europe dobu stáleho mieru a slúžila — vyjmúc Nemecka a Rakúsko - Uhorska — za upozornenie nespokojným živlom každého štátu.“ Tenže prameň udáva, že Haymerle žiadal si zavše, aby s Ruskom zase nastal priateľský pomer. Hay-. o