Národnie Noviny, január-marec 1884 (XV/1-38)
1884-02-14 / nr. 19
Ako Tisza, keď je zle, uderí na nemaďarské národnosti, tak i pisateľ brožúry držal za vhodnú vec obrátiť na ne zreteľ. Biť jich nemôže, ale používa jick za strašidlo. Už v predošlom čísle zaznamenali sme, ako vysvetľuje slovanský Moháč. K tomu ešte vypisujeme: „Národnosti z tejto strany Dravý teraz sa nehýbu, lebo cítia tiaž silnej ruky, lebo vidia a vedia ešte, že silný je maďarský štát. No dlhé neporiadky vnútorné agitátori môžu s prospechom použiť. A čo bude potom, až dakorománska a panslávska agitácia vrhne sa na nesvorný maďarský štát? Maďarskú väčšinu uhorského parlamentu proti každej zkaze zabezpečuje numerická veľkosť špecifičného plemena maďarského, keďže teraz už skoro toľko počíta, ako ostatné národnosti dohromady. A zabezpečuje ju intímny spolok s nemeckým plemenom. Maďarov a Nemcov je spolu vyše 8 millionov. Ale nech nezabúdajú tí, ktorí na ceste k uskutočneniu svojich cieľov sú dosť opovážliví vyzvať i démonov vnútorného boja, že^v značných čiastkach volebných okresov nemaďarské obyvateľstvo je v ohromnej väčšine. Maďari len v 29 stoliciach tvoria absolútnu väčinu. Sama rumunská národnosť je vo väčšine v 19 stoliciach, teda len o desať v menej, než maďarská. A v štyroch stoliciach prevyšuje 90%, v troch 80%. Slovenská národnosť je v deviatich stoliciach v absolútnej väčšine, ba v štyroch (Orava, Liptov, Trenčín, Zvolen) má skoro sto percen to v. To jest rumunská a slovenská národnosť spolu zaujíma skoro toľko územia, ako špeeifiné maďarské plemä samo. A tu je ešte národnosť rusínska, ktorá je v troch stoliciach v ab solutnej väčšine. V dvanástich iných stoliciach žiadna národnosť nemá absolútnej väčšiny; maďarské plemä je v relatívnej menšine.“ „Pred nebezpečenstvom, ukrývajúcim sa v týchto číslach, nepodáva garanciu nijaké podelenie volebných okresov, ak raz agitátori budú môcť nahuckať veľké národnostné massy na oslabený maďarský štát. Trebárs len 80 alebo 50 národnostných vyslancov ako poprevracalo by rovnováhu stránok, áno i sám maďarský Parlamentarismus!“ Krajinský snem. Pešťbudín, 11. febr. Predseda oznámil smrť gr. Jána Czirákyho; snem na návrh predsedov vyslovil svoju sústrasť nad touto neočakávanou ztratou a naložil predsedovi, aby smútiacej rodine oznámil sústrasť snemovne. Návrh zákona o smluve medzi Rakúsko-Uhorskom a Brazíliou strany vydávania obecných zločincov prijal sa bez debatty. — Podobne prijal sa aj návrh zákona, ktorým sa summa, určená na vystavenie honvédskej kasárne, o 167.000 zl. povyšuje. — Konečne bez debatty vzali v známosť aj zprávu ministerstva honvédov o uhorských synkoch, umiestnených vo vojenských ústavoch spoločnej armády, Pešťbudín, 12. febr. Pojednával sa návrh zákona o povolaní rekrutov. Po zpráve referenta Y. Tischlera dočasný minister honvédov br. Belo Orczy odporúčal návrh. Poznamenal medzi iným, že tohoto roku nebude treba povolať aj štvrtú triedjj a že ministerstvo následkom mnohých prác nemohlo dohotoviť výkaz o všeobecných výsledkoch minuloročnej rekrutačky. Do apríla dohotoví sa ale ten výkaz a potom ihneď predostre sa patričnému výboru. Kolman Thaly osvedčil, že on a celá krajná strana nepovolí spoločnému vojsku ani len jednoho chlapa, ale len honvédstvu. Pýta vysvetlenie, či ani v slabších okresoch nepredvolá sa štvrtá trieda? Konečne prosil vládu, aby sa už raz postarala o odstránenie mnohých nadužívaní, ktoré sa dejú pri assentírkach. Kol. Osiky navrhuje, aby sa naložilo ministrovi, žeby do dňa 15. februára predložil zprávu o tom, kde a v ktorých okresoch musela sa min. roku predvolať aj štvrtá trieda; súčasne alebo neskorej aby ale predložil výboru pre vojenské záležitosti výkaz, ítorý by obsahoval výsledky minuloročných assentírok d ľa jednotlivých okresov. Imro Szalay poznamenal, že dlä dosavádnych zkúseností židovskí mladíci zväčša nie sú spôsobní za vojakov, treba sa ale postarať, aby boli upotrebení aspoň natoľko, nakoľko sa aspoň upotrebiť dajú, na príklad k zdravotným oddielom, do nemocníc, alebo za officierskych sluhov (Veselosť). Min. br. B. Orczy odvetil, že vláda vydala viac nariadení, od ktorých možno právom očakávať, že sa odstránia mnohé nadužívania. Proti návrhu Csikyho nemá žiadnej námitky. Thalymu ale odvetil, že v tomto roku nikde nepredvolá sa štvrtá trieda. Snem prijal potom vládnu predlohu i návrh Csikyho, tento s tým dodatkom Thalyho, aby minister najneskôr do dňa 15. apríla predložil otázny výkaz. Potom sa pojednával návrh zákona o priechodných nariadeniach, ktoré treba zaviesť v Segedíne následkom vyzdvihnutia kráľ. komissariátu. Otto Hermann nesúhlasí s tým, aby sa vláda poverila s takými výkonami, aké boly dané komissárovi v stave výnimečnom. Kto dobre pozná Segedín v jeho terajšom stave, nemôže bezstarostne dívať sa v ústrety ďalšiemu vývinu vecí. Vláda má tam čím skorej vystaviť tretiu universitu, železničné hlavné dozorstvo a vôbec má sa postarať o také prostriedky, ktoré by umožnily rozmnoženie segedínskeho obyvateľstva. — ináč ale prijíma návrh vo všeobecnosti. Ministerpredseda Kol. Tisza odvetil Hermanovi, že nielen terajšia vláda, ale každá nasledujúca istotne bude sa starať o rozkvet mesta Segedína. O pritiahnutie obyvateľstva do Segedína vláda nemôže sa starať, dôveruje však súcosti Segedinčanov, že urobia všetko možné, aby pozdvihli mesto svoje. Gróf Ludvik Tisza dokazoval, že Segedín je cieľuprimerane stavaný. Deväť desatín domov že sú bez poschodia pre poľných hospodárov. O zbytku bytov že nemôže byť ani reči. Snem jednohlasne prijal potom vládnu predlohu: Konečne pojednávala sa petícia mesta Segedína o udelenie pôžičiek k domovým stavbám ešte aj behom tohoto roku. Snem odoprel túto žiadosť s tým odôvodnením, že reálnym podujimatelom bolo poskytnuto dosť času k uchádzaniu sa o takú pôžičku. Toronfál, páčka, Krasov a vôbec zastupitelia národnostných stolíc nie k vôli Tiszovej sedia na vládnych laviciach, ale k vôli vlády bez ohľadu na to, či náčelník vlády volá sa Koloman Tisza, alebo gr. Albert Apponyi. A sedia oni tam preto, poneváč následkom našich národnostných pomerov v oných stoliciach je možné len dvoje: lebo sa tam vyvolí vládny, alebo národnostný vyslanec. (Hľa, ako sa tá pravda predsa len na svetlo vykluje! Red.) Vládna strana rozkazuje tam so všetkými faktormi moci, opposícia nemôže však hľadať allianciu s národnosťami. Vládna strana nestretá sa teda na oných miestach s bojom parlamentárnej opposície a následkom toho každá vláda vopred a bezpečne môže počítať na 200 takých spoľahlivých vyslancov. Toto je príčina, že u nás tohoto času nemôžu sa utvoriť riadne parlamentárne pomery. Vláda, ktorá zadosť činí viedeňským požiadavkám, v uhorskom sneme vyslancov vždy nájde väčšinu. Väčšina snemu u nás nie je výrazom krajinskej verejnej mienky.“ — Ako vidno, aj oni dobre vedia, kde sa nachodí nákazlivá rana, a predsa boja sa ju vykrojiť. Nuž ale ľahko pochopiť, keď sa jím jedná len o madärisáciu a nie o skutočné záujmy polyglottného Uhorska. o tom nie presvedčená,“ s prosebným pohľadom na matku vraví Sidonka. „čo by si ty ešte vedela, ty ešte každého za dobrého považuješ,“ odsekne pani matka. „Ba, aby nebolo: aká matka, taká Katka. Veď že aj Bela mala už všelijaké známosti a teraz si vraj zase novú začína s doktorom Veselským. Že už aj na návštevy k ním chodieva a ju s fijalkou porovnáva. To mi môj brat Robert rozprával,“ — jazyčí kišasoňka Milka R. „Ale nech by len na ten bál prišla, však si počká, kým ju dakto vyvedie. Dobre ona bude petrušku predávať.“ „Za to, že je Slovenka, by ste sa nemali za ňu čo hanbiť! Ale nezaškodí, keď sa jej rožky trochu obšúchajú. Veď sa ona krajšie šatí, ako ja, a ja som predsa farárkou. A mnoho si osobuje, ani mi len ruku nebozká. To si z tých románov takého vysokého ducha nabrala. Čo tá už počítala českých, nemeckých kníh, to je hrúza! To ju tak zkazilo. A matka ju ešte za veľmi mladučkú považuje. Posiaľ ani na bále nebola. Veď to ešte aj škoda viesť také neviniatko ! Nemá len 18 rokov.“ Na túto zlomyseľnú poznámku pani Kalužinskej, vypukly všetky v hlučný smiech. „Pani organistová z Podhôrky nám rozprávala, že Belu posiaľ za to na žiaden bál neviedli, že nevie tancovať a že je k suchotinám náchylná,“ povie Tinka Suchárová. „Mne len to do hlavy neide, žeby sa Veselskému páčiť mohla! Veď ten už videl hodný kus sveta a poznal všelijaké dievčatá, čo sa mu má na nej páčiť, kremä ak tie chudé kosti! Že vraj fijalka! Veru má pravdu, je to za „fijalka.“ Veď sa on ešte zpamätá a radšej k rozkošnej ruži privonia,“ — s hrdým pohľadom na svoju Siďku, povie pani Matejková. Prehľad časopisov. Situácia a tá rozhlasovaná rovnoprávnosť nemaďarských národností v Uhorsku veľmi dobre sú charakterisované aj v nasledujúcich riadkoch „Fiiggetlenségu“. Nadpriadajúc na to osvedčenie Tiszovo, žeby rád prepustil svoje miesto druhému, keby sa to mohlo stať bez otrasenia základných inštitúcií, píše doslovne: „My neopovažujeme sa na 15 udať počet tých vyslancov, ktorí by po odstúpení Tiszovom nasledovali ho na lavice opposicionalné. Nitra, Orava, Turiec, Prešporok, Trenčín, Šariš a ostatní hornovidiecki vyslanci, potom Sedmohradčania, tiež tak Sidonka by Belku bola zastala, ale meno doktora Veselského zklátilo ju v dobrom predsavzatí. Kto vie, ako dlho by boly v takomto tóne pokračovaly, keby jich nebol pretrhnul domáci syn Šándor, ktorý už chvíľu pri polootvorených dverách stál a počúval. Razom tedy umíkly o tomto predmete a začaly sa shovárať o cele ľahostajných veciach. Keď obzre sa človek po Bystrej hore k severu, zostane prekvapeno stáť, rozumie sa, len taký, ktorý vie krásu prírody pocítiť a oceniť. Y úzadí vypínajú sa vysoké vrchy. Holé skaliská strmia do výšky a na jednom hrozitánskom balváne tróni rozrumený hrad, ako čo by nad celou dolinou panoval. Poniže hradu ležia zase menšie vršky. O jeden opiera sa a dôverne túli čistoslovenská dedina Podhôrka. Nenie veími rozsiahla, ale príjemná Domky sú zväčša pekne vystavené a čisté. V prostred dediny stojí chrám s väžou. V blízkosti väže na chodí sa čistý, ale neveľký dom s dvoma oblokami na ulicu, v ktorých či v lete, či v zime, vždy plno ružových, a verbenových kríčkov kvitne. Veď ako by aj nekvitly, keď jich opatruje dovedná ruka pani Lieskovej, s takou láskou, akoby' svoje dietky opatrovala. V tomto tichom, milom kútiku, vyrástla pod krýdlami rodičovskej lásky Belka, jediná dcéra Liesková. Vypestovaná v náručí slovenského ľudu, kŕmená jeho bohatými povesťami a spevmi, aký div, že prilnula vrelou láskou k svojeti, naučila sa s ňou cítiť a ju rozumeť. Túto náklonnosť oplácali jej Podhorčania rovnou mierou a každý sa tešil, keď ju kde zazrel a s ňou poshovárať sa mohol. Keď do školy chodila, rada svojím kamarátkam čítavala „Rečňovanky“ Škultétyho i „Zorničku.“ Zo „Zor- (Dokončenie.) D o p i s y. Tisovec, 9. febr. Ešte minulého roku koloval nielen u nás, ale po celej doline rimavskej ten chýr, že viceišpán stolice gemerskej nie je a nechce byť spokojný s výsledkom tej inkvisicie, ktorá bola voktobri minulého roku (viď „N. N.“ de dato 18. okt. č. 122) proti tunajšiemu hasičskému sboru a jeho jednotlivým členom prevedená a ktorá darebáctvo a zlomyslné utrhačstvo denunciantov tak dostatočne konštatovala, že sa jeden úd vyšetrujúcej komissie, dľa udania, v tom smysle vyslovil o utrhačoch: „mindegyike közülök megérdemelné a 25 botot.“ Dosť na tom, po inkvisicii koloval ten chýr, že p. viceišpán nie je spokojný s jej výsledkom a že má byť zavedená nová inkvisicia, ktorá by nejaký, čo hneď aký lensi plausibilný základ podala k tomu, aby hasičský sbor tisovský rozpustený byť mohol, a to síce k vôli a v záujme „magyar államu“, lebo Tiszovec je hniezdo slovenské, jeho obyvateľstvo a najmä mládež číta a kupuje si slovenské knihy, predpláca na slovenské noviny, po slovensky: „nazdar“ a „zdravstvuj“ pozdravuje sa a spieva slovenské piesne. Jeho voličia boli pred 3 rokami pri voľbe ablegáta na stránke hl išpánovho syna, ktorý zjavne držal s národovcami slovenskými a panslávmi, ako na pr. Daxner a Markovié; — sú to všetko dostatočné dôkazy toho, že Tisovec je hniezdo panslavské a že každá organisácia síl v hniezde tom je organisáciou panslavismu, nasledovne aj organisácia hasičského sboru je organisáciou panslavismu, tedy akt vlasti nebezpečný. Táto poslednia argumentácia lacného vlastenectva bola príčinou toho, že dobr. hasičský sbor tisovský počnúc od r. 1877 až po rok 1881, teda viac ako za 3 roky, márne prosil u vys. ministerstva o potvrdenie svojich stanov. Až konečne z jari r. 1881, práve pred voľbami snemovými, ministerstvo nahliadlo, že predsa bez faktických príčin, len na základe subjektívnej mienky stoličného úradníka, nemožno srianičiek“ ju pútal najmä starootcovský prsteň. Kde jej prišlo čítať: „slávme, slávne slávu slávov slavných,“ celkom sa oduševnila. Čím bola staršia, tým viac zmáhala sa u nej táto chuť k čítaniu. Blízke mestečko, ktoré malo cirkevnú knižnicu, poskytovalo jej dosť potravy duševnej, bo tam mali diela skoro od všetkých čelnejších českých spisovateľov. No Kalinčiak u nej predsa len prvé miesto zaujímal. Je po nešporných službách božích. Belka sedí pri obloku. Hlávku má rukou podopretú, číta v „Slovenských Pohľadoch“ povesť „Knieža Liptovské“ a zpopod rias vykráda sa jej slza sústrasti nad osudom Červeňa a Marienky Zápolovej. Aký div teda, keď si ona utvorila zvláštny myšlienkový svet, o akom veíkomestské dievčatá ani pochopu nemajú. Obdivovala sa naším dakedajším bohatierom a utvorila si v mysli ideál muža, nie veru každodenného. Zato si ju ale nemusíte predstavovať, ako taký, s ovesenou hlavou chodiaci, prísny ostarok. Ani si nemyslite, že nič nerobievala. Dobre sa ona vyznala vo všetkých domácich prácach, pri tom si vedela so svojimi kamarátkami aj zaskotáčiť a tancúvala náruživé. Že ale pri svojich 18 rokoch nebola taká prefíkaná, ako teraz mnohé 13-ročné deti, to stojí; že také mladušké neviniatko už na bál pôjde, bola Belka predsa skutočné detsko. Od tedy ale, ako jej rodičov navštívil Veselský, zamýšľala sa trochu častejšie ; jej ideál nabýval určitejšieho tvaru; v postave a povahe Veselského nachodila mnoho podoby s podobou muža, akého si ona v mysli vykúzlila. Odhodila Pohľady a zadumala sa. Hrkot pred oknami zastavšieho voza vyrušil ju náhle z dumania.