Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-10-09 / nr. 119
statne — vraví zpráva „Nemzetu“ — ■ a takticky hovorili o tomto predmete najmä Tomáš Péchy, Pavel Szontagh, Theofil Fabiny a jích vystúpením podarilo sa rokovanie odvrátiť od národnostných svárov.“ Otázka zápisníc generálneho konventu vyšla z porady nepripravená. Veliký počeť cirkví totiž nechce, aby zápisnice generálneho konventu vydávaly sa len po maďarsky: žiadajú si zápisnice slovenské, pofažne nemecké. Chauvinismus v porade proti tejto žiadosti dôvodil so sporivosťou. Aká nedôslednosti Natískanie maďarčiny vo všetkom spojené je s velikými výdavkami a tu madärisátori ako bijú sa v prse čo sporiví ľudia. Ozval sa i novohradský Don Quixott, Alex Geduly, žiadajúc, aby kňazi, ktorí vraj povinní sú rozumeť po maďarsky, prekladali svojim cirkevníkom maďarské zápisnice. Ale nebol by to generálny konvent, ani jeho predporada, keby sa tam ešte tuhšie nezapolitisovalo, keby neurobil sa odtial útok proti nám Slovákom. Ako známo, v konvente banskej superintendencie onen Alex Geduly vystúpil s návrhom, aby dr. Jozef M. Húrban, pre svoje politické účinkovanie r. 1848—49, bol vytvorený z cirkve. Triezvi ludia to predsa nemohli prijať, ale peneváč Gedulík bol upravený, aby, jestli chce, predniesol svoj návrh generálnemu konventu, nuž on skutočne doštveral sa do Pešti. Pomyslel si, keď Thebus môže „účinkovať“ k väčšej sláve maďarisácie, čoby nemohol on. Thebus porobil všeličo, on (Geduly Elek) pri hľadaní svojej jalovice vylial len krev človeka. (Viď 109. číslo „Nár. Novín“ ; dopis z Novohradu.) V porade teda prečítal svoj návrh za excomunikovanie dra Hurbana, nezabudnúc pripomenúť, že dal ho už uverejnit i v „Pesti Naplóve.“ Proti návrhu ozval sa prvý superintendent L. Geduly. Vyslovil svoje poľutovanie nad tým, že nemôže byť ani jediného konventu bez toho, žeby v ňom nebola nastolená nejaká panslavská obžaloba. Ak nenajdú knej látkyvprítomnosti, vracajú sa do minulosti, ako robí to navrhovateľ. Ak má niekto príčiny hovoriť proti Hurbanovi, mal by ju v prvom rade len on; ale on, ako cirkevný muž, nechce prechovávať hnev a hotový je zapomenúť minulosť. Obžaloba proti Hurbanovi datovaná je zpred 36. rokov; pre také dávne veci netresce ani civilný zákon. Stalo sa to 1848. roku, o tom Francúz povie: ,,C’ est la guerre“ — stalo sa vo vojne, spusťme naň závoj. Ostatne 1850. roku proti Hurbanovi viedlo sa vyšetrovanie, trvalo za tri roky, on bol zpod obžaloby osvobodený a do svojej fary kráľovským slovom nazpät uvedený. Pavel Szontagh vyzval Alexa Gedulyho, aby odvolal svoj návrh, keď tým beztak ničoho nedocieli, lebo generálny konvent ho neprijme. Navrhovateľ, ako dôvod za svoj návrh, uvádza, že už uverejnil ho v „Pesti Naplóve“; všetka česť „Pesti Naplóvi“, no navrhovateľ mýli sa veľmi, jestli verí o ňom, že uverejnil to v záujme ev. cirkve. Nie; ten časopis to Z čoho? Z hrozných skutkov. Z akých? „Z trhania krajiny!“ Ako, kedy, čo a kde? Dovoľte, dovoľte! Však vy neurobíte nič takého, čo mohlo by sa pozvať nevernosťou vlasti a kráľovi. Či tak? Ovšem. A či to ... ? Dovoľte, dovoľte! Však mimo vernosti k vlasti a kráľovi nič nevykonáte, ani skutkom, ani slovom, ani mysľou. Avšak žiadon z platených špionov dlhé a dlhé roky nemohol žiadon konkrétny pád vyňuchať. Hoc aj príkladom fusiliera „Kutschke“-ho ňuchali podozrivé všade, vraviac: „was regt sich dort im Busch herum, Ich glaub das ist Napolium!“ Predsa však žiadon konkrétny nevyňuchali. Avšak? Ovšem, a preto nám dajte pokoj „s trhaním krajiny“, keď nič nekonáme mimo vernosti vlasti a kráľovi! či snáď to „trhanie krajiny?“ Te je zástera! Že nič nekonáte mimo vernosti vlasti a kráľovi; to — opätujem — zástera len je, aby ste vo tme mohli krajinu trhať — a iné skutky robiť, ktoré vyrátam. Trhať krajinu! Kto nemal kedy-tedy bezsennú noc? A kto nepočul kedy-tedy v najväčšej tme, ako kedy-tedy, čosi-tosi prasklo? Avšak mnohý to čul a nevedel, čo to je? Chcete vedet, čo to? To nenie nič iného, iba trhanie krajiny vo tme! To oní panslávi ju „vo tme“ trhajú a ona to tak „práska“ ! Trhanie vlasti je tedy nad svetlo slnka a šuvixu len preto urobil, aby mohol ukázať sváry v našej cirkvi a aby mohol z toho vyčítať panslavismus. Tomáš Péchy tiež vyzýva Alexa Gedulyho, aby odvolal svoj návrh, aby ho nepredložil gen. konventu, lebo tým nie žeby dobrú službu preukázal cirkevnému sboru, naopak tým ho len degraduje. Cirkevného sboru a cirkevných mužov nie je dôstojnou vecou, stíhať človeka pre to, pre čo nemôže mu pristúpiť ani civilný zákon. Žiada ho, aby, vzhľadom na smýšíanie celej porady, neprednášal zajtra svoj návrh. — Navrhovateľ osvedčil, že napriek všetkým týmto hlasom vystúpi v konvente so svojím návrhom. Ako charakteristikou pripomíname, že novohradský Don Quixott v svojom návrhu na baňskom dištriktuálnom konvente spomínal „ruky krvou pošpinené“, ale v návrhu teraz predloženom také dôvody už neprichodia. (Viď 109. číslo „Nár. Novín“; dopis z Novohradu.) Pešť, 9. okt. (Telegram „Nár. Novín.“) Návrh Alexa Gedulyho, keď už predvčerom hanebne prepadnul, je odvolaný. ďalej návrh zákona o výmene železničnej čiary V. Varadín-Osiek. Ďalej rozdelené boly protesty proti daktorým voľbám medzi jednotlivé odbory. Konečne previedla sa voľba adressného výboru. Krajinský snem. Pešťbudín, 6. oktobra. Predseda: Tomáš Péchy, zapisovatelia: Štefan Rakovszky, Albert Berzeviczy a Pavel Hoitsy. Po uhodnovernení zápisnice z predošlého zasadnutia predseda predložil rozličné prípisy, ktoré boly vydané patričnej komisii. Potom žiadal snemovňu, aby v istých veciach urobila si poriadky; menovite 35 § domového poriadku predpisuje, aby snemovňa z času na čas ustanovila čas a trvanie svojich porád, ďalej i to, kedy sa majú podávať interpellácie a kedy na ne odpovedať. Podobne, poneváč domový poriadok jasne vraví, aby pojednávanie petícií dialo sa v čase k poradám ustanovenému, žiada i v tomto ohľade uzavretie. Keď potom sám navrhnul, že k poradám je najprimeranejší doterajší poriadok, t. j. od 10. hodiny predpoludním do 2. popoludní, zo strany snemovne dostalo sa mu schválenia. Ohľadom interpel lácií myslí, že bolo by najprimeranejšie podávať jich, podlá toho, koľko je interpellácií, polhodinou alebo hodinou pred zasadnutím. Alexander Csanády poznamenal, že roku 1872 interpellácie prednášaly sa na počiatku zasadnutia. Spôsob tento drží za primeranejší, keďže na počiatku zasadnutia je snemovňa navštívenejšia. Snemovňa schválila návrh predsedov. Schválila ho ďalej v otázke petícií a síce v ten smysel, že petície budú sa pojednávať vždy v sobotu o 1. hodine. Predseda vyzval ďalej členov stáleho verifikačného odboru, aby na konci tohto zasadnutia ustrojili sa. Vyslancov, ktorí zaujímajú inkompatibilné postavenie, vyzval, aby za 8 dní osvedčili sa, ktoré svoje postavenie chcú podržať. Vyslanci, ktorí sú vo dvoch alebo viacerých okresoch vyvolení, majú oznámiť, ktorí mandát podržia. Nasledovalo vyžrebovanie tried, a síce do prvej 44 vyslancov, do ostatných ôsmich po 43, spolu 388 vyslancov. Traja predsedovia nie sú vriadení do tried. Po vyvolení odborov bola v smysle denného poriadku po druhý raz prečítaná trónná reč. Pešťbudín, 7. oktobra. Prehľad časopisov. „M o r n i n g P o s t,“ veliký anglický časopis, ktorý len nedávno ešte hromžil na antisemitov, nasledovne píše o rumunskej židovskej otázke: „Židovská otázka v Románii je spolu i politická i ekonomická. Ona musí byť riešená. Už od rokov premýšľajú o tom, jako zbaviť sa židov. Židia žalujú sa, že jich potlačujú v Románii, a predsa sa ta tisnú! Románski, bukovinskí a čiastočne haličskí židia sú všetci ortodoxi. Jích náboženské obrady sú čistým fanatismom; poverčivosť židov je hrubšia a oplzlejšia, než tých najmenej vzdelaných kresťanov na svete. Románsky žid je špinavý, ukrutný a brutálny, a pri tom veľmi citlivý na svoje židovstvo. Nemožno opísať poverčivé obyčaje židov pri svadbách, narodzeniach a pri niektorých smrtných pádoch. Intolerancia úžasná je hlavnou črtou tejto rassy. Proti všetkým zákonom žid je temer všemohúci v Románii. V Sodagure neďaleko černovíc na príklad, sú židia vo väčšine a obchádzajú s kresťanmi tým najukrutnejším spôsobom. Jeden poméščík (zeman) gréckeho vyznania, baron Mustacca, postavil kaplnku pre svojich kresťanských delníkov. Židia zbadali, že tieň kríža tejto kaplnky v lete padá na dom jích rabina. Hneď počali židia vztekať sa tak proti Mustaccimu, jeho delníkom, že baron vzdor svojmu tvrdému charakteru bol prinútený ztrhnúť kríž z kaplnky. Kresťania, ktorí padli do nemilosti toho rabína, museli sa vysťahovať, natoľko jich mučili. Jeden rakúsky jazdecký dôstojník zdedil v Bukovine pekný majetok. Poneváč mal kapitál i hospodársku zkúsenosť, chcel sa osvobodiť od židovskej závislosti. Rabin dal ho do anathemy — a ztrata išla za ztratou. Konečne podľahol židom. „Je to Palestína, a my sme rabovia žida,“ hovoril. Celé kupectvo je v židovských rukách, nič nekúpiš a nepredáš bez nich. Židia v Rumunsku prenikajú všade, znajú všetky slabosti celého ľudu a využívajú všetko. Každý bohatý žid zahubil dvoch troch bohatých bojarov. Náboženstvo židov je čistý hnusný materialismus, ktorý v borbe s kresťanským ideálnym napravením musí víťaziť.“ „Pesti Napló“ hovorí o ministrovi Paulerovi: „Ministra Paulera veľmi ostro napadli. Ale svet je naučený, že na ministrov nadávajú, a oposícia musí ministrov kontrollovať. Teraz ale stalo sa, že z vládnych kruhov napadli Paulera — Csemegi (olim Nascher, žid) a Kozma, hlavný fiškus sú vlastne pôvodcami nápadu. Títo dvaja páni tvoria oposíciu proti ministrovi pravosudia. Dnes už hovoria, že Pauler visí na vlase. Nám je to všetko jedno. Minister bol a zas bude — vláda zostane starou, nemajúcou záujmu za pravosudie, lebo hlava vlády nie je juristom a nemá citu pre juridické veci. Čo sa I dlho, dlho po vekoch zjavily sa. Nad deň tedy jasnejšie je to, že panslávi boli skôr a veci tie pozdejšie, a tak že sú jich „pôsobiteľom“: lebo „čo skôr bolo“ to je pôsobitel, a „čo pozdejšie“, to „pôsobenie“. I to tedy nad since jasnejšie dokázano je. Tak tiež jích buričstvo! A tu idem vám do duše hovoriť. Vy sami svoje buričstvo uznávate. Veď hovoríte, že žalujete sa nad krivdami. Tak! a to nemáte za buričstvo! To ukazuje, že vedľa buričstva pridŕžate sa ešte i stredovekých pochopov vo vedách štátnych, v ktorých blud panoval, a zaznávate nové vymoženosti jasného umu v tomto obore! Teraz nič z bludov, jasný rozum vládne! Vedľa tohoto buričom je každý, kto búri, t. j. kto ruší pokoj, ako to ani ináč byť nemôže. A ktože búri, ktože ruší pokoj? Ukážem vám na príklade. Tak na príklad: keď prebíjajú hlavu, ktože je buričom, či ten, čo prebíja, či ten, ktorému prebíjajú? Ten, ktorému prebíjajú! Lebo veď ten kričí a ruší pokoj krikom svojím! A nie ten, čo prebíja, lebo ten nespôsobí hluk iný, iba ten, čo prebíjaná kopoňa praští! A preto ľudia mohli by bezpečne spať! A aj tým nenie vinný on, čo prebíja, ale ten, komu prebíjajú! Nač má takú kopoňu, čo pri prebíjaní praští? Keby mal takú, čo nepraští, prebíjal by bez najmenšieho hluku. A tak i v tom vinným je prebíjaný a je buričom. A podľa toho i my, i. .. Pardon! čo vravím! my! Veď som ja arcichauvinista a denuncirujem vaše hrozné skutky a hľa, aké slzy plačem nad nimi. Báťa. V dnešnom zasadnutí oznámil predseda, že sa jednotlivé snemové odbory konstituovaly. — Minister premávky predložil zprávyv o koncessionovaní vicinálnych dráh Gran - Nana - Šahy a V. Varadín - Vaskó, jasnejšie dokázano. A na tom nemáte dosť: vy podrývate blahobyt ľudstva. Kedy? Vtedy, keď úsmešky robíte z „konštitúcie“. Lebo veď ona jediným je základom blahobytu v ľudstve. Základom totižto blahobytu v ľudstve je: nejaká dobrá vec v ľudstve. Nejaká dobrá vec keď je v ľudstve, pôsobí a zapríčiňuje dobro — t. j. blahobyt. Tou dobrou vecou v ľudstve malo by byť, po pravde, „samo ľudstvo!“ Ale tak by sme sa nikdy nedožili blahobytu! To ono dobre vedelo a vymyslelo „konštitúciu!“, aby ona bola „tou dobrou vecou“ v ludstve na miesto nás a za nás: aby sme my nemuseli sami byť dobrými a tak sami pôsobiť si blahobyt, ale ona aby to robila! či to nenie múdre? či to nenie jediný spôsob blahobytu Či my budeme sami dobrí a tak spôsobíme si ho: „Nebudem dobrý, nebudem, Kým ma neoderú na buben!“ Nuž tak podrývanie blahobytu v ľudstve dokázano na panslávov! A uvidí každý, že i podrývanie blahobytu krajinského a štátneho. Aké? Nuž či prázdnota „pokladníc“, všeobecná bieda, defraudácie pôšt a všelijakých pokladníc nenie tým? Alebo či panslávi nie sú „pôsobiteľim“ toho všetkého? Lebo čože je „pôsobíte!“ a čo „pôsobenie“ ? To, čo skôr bolo, je „pôsobitel“, a čo pozdejšie, to je „pôsobenie“ •— a nikdy nie naopak! Tak preto panslávi pôsobiteľmi sú „prázdnoty pokladníc, všeobecnej biedy, defraudácií pôšt atď.“ Lebo oni „boli skôr“, ako všetky tieto veci. Veď oni boli už za Lud. Štúra, keď o veciach rečených ani chýru nebolo a tie len