Národnie Noviny, október-december 1884 (XV/116-153)
1884-10-18 / nr. 123
že nemá, ukázal Bleyer na publikum a riekol v kolínskom jazyku: je tu dosť chasanau (obetí). Gerstmann pristúpil k jednomu, vytiahol mu tobolku a dal Bleyerovi z nej 50 zl. Ba Bleyer mal pod sebou dvoch chlapcov 11-ročných, ktorí museli preňho kradnúť na propelleroch. Raz ukradli 5 zl., policajt Bleyer dal každému po zlatke a po zauchu. Istému Rabčanovi ukradli kmíni 800 zl. Po fotografii poznal, že to bol Nathan Weinberger, velmi známy kmín vreckový. Bleyer mal zatknút Weinbergera, no na to miesto pýtal od Rabčana 200 zl., lebo vraj tolko mu dá i kmín. Policajt Kállay zase že za peniaze prepúšťal chytených falošných hazardistov. Proštitúcia hrá pri týchto policajných škandáloch prvotriednu úlohu: tu okurruje svedok David Schönberger a nejaká Meyerbrucková, vdova policajtova, no jích soznania sú také oplzlé, že to nemožno uverejniť. Len tolko je vraj isté, že jeden vysoký policajný úradník je zamiešaný do tohoto špinavého prádla. Toto sú len jednotlivé prípady, je jích celý pluk. Nuž ale i z týchto prípadov je zrejmé, že korrupcia nemá medzí. Boh sám vie — až kam vyčiahnu nite vyšetrovania; veľmi povráva sa, že mestský kapitán Thaisz ide zad’akovať. V žiadnom europejskom meste nestalo sa niečo podobného. Je to strašné, keď orgány bezpečnosti hrajú s kmínami a lotrami pod jednou plachtou a zbíjajú tak obecenstvo. Avšak tá vec má veľmi vážne stránky. Neriady tieto prinášajú hlavné mesto do toho najhoršieho chýru. Nestaneli sa niečo v záujme verejnej bezpečnosti, utrpí pri tom mesto i hmotne. Domáce zprávy. V stredu započala sa adressná debatta v snemovni vyslancov. Prvý deň parlamentárneho boja nepreukázal dáky zvláštny výsledok, čo do rečníckeho turnaju, pri tom všetkom, že všetky strany vyslaly do predu svojich lepších rečníkov a tak nedá sa očakávať, žeby terajšia adressná debatta stala sa ako tak významnou a zajímavou. Každý rečník zastal si na stanovisko svojej strany a jednoducho odsudzoval všetko, čo ostatní tvrdili a bránili a keď aj prešiel k vecným dôvodom, bolo to mdlé, bez vzletu. Starý Pulszky nepatrí k žiadnej strane a ako taký chcel byť vtipným, vzletným; medzitým jeho reč minula sa účinku, lebo frásami a vtipami sa také veci odbaviť nedajú. V celku predložené je snemu šesť návrhov: jeden z vládnej strany, druhý z miernej opposíeie (gróf Apponyi), tretí z krajnej lavice (D. Irányi), štvrtý od antisemitov (b. Andreánszky) a konečne podali Ivan Simonyi a E. Szalay svoje osobytné návrhy. Prvý a štvrtý sú už v hlavných veciach známe. Návrh adressy, ktorý podala mierna opposícia, súhlasí v celku so zamýšľanou reformou snemovne veľmožov, ale nevyhnutne potrebné je, aby táto snemovňa v každom smere neodvislá bola. Snemovňa veľmožov musí mať dosť sily k odporu proti prechádzajúcim prúdom; ale ona musí byť aj dosť silná, aby z vážnych príčin vedela sa postaviť proti vôli nosičov moci. Ohľadom predĺženia mandátu vyslovuje saadressa: „Zčiastky nedostatočné, zčiastky nejasné ustanovenia našich zákonov neposkytujú potrebnú garanciu proti všetkým druhom úradnej pressie a netvoria žiadnu hrádzu proti podplácaniu, lebo nezabezpečujú ani len loyalné vedenie volebného aktu. . . Najkriklavejším chorobným výjavom našich volieb je neomylne neslušné miešanie sa úradnej moci. Urážanie osobnej svobody a upotrebenie verejného násilia ku zkláteniu voličov nenie zriedkavosťou. Takéto pomery znižujú našu konštitucionalnú svobodu na stupeň puhej formality, otriasajú v lude úctu pred zákonom a autoritu vrchností. Neznáme teda pre zákonodarstvo súrnejšej úlohy, ako také predpisy utvoriť, ktoré by nadužívaniu koniec urobily.“ Administrativná reforma móle mať dla návrhu len tak zdravý smysel, ked administratívni úradníci budú vymenovaní, aby tak mohli byť od všetkých vplyvov neodvislí. — Finančnú otázku len tak možno uviesť do pravej koľaje, keď bude sa lepšie gazdovať, ked zjednoduší sa administrácia, ked zníži sa počeť vojska a ked postaráme sa o zveľadenie žriedla dôchodkov, menovite pozdvihnutím priemyslu, čo musí sa diať rovnou mierou s rozvojom hospodárstva. Podobne chce strana spoluúčinkovať pri odstránení všetkých agitácií, ktoré mohly by rušiť pokoj a dobré usrozumenie medzi všetkými konfessiami, národnosťami a spoločenskými triedami „Aby sa ale docielily stále výsledky, musíme položiť závažie na trváce odstránenie jestvujúceho socialného zla a na utvorenie zdravých pomerov. Primeranejšími hospodárskymi poriadkami a menovite dobrým upravením úveru musíme zamedziť úžeru a hrádze postaviť proti hospodárskemu úpadku na mnohých miestach medzi chudobným Iudom sa zjavujúcemu Vo všetkých oboroch verejného života musíme bez ohľadu prenasledovať úkazy korrupcie. Našu administráciu musíme takým spôsobom organisovať, aby dôstojne repraesentovala štátnu ideu v prísnom plnení zákonov, v rešpektovaní práva štátnych občanov a v nestrannosti bez rozdielu osoby a spoločenského postavenia a aby svojou blahodejnou činnosťou napomáhala príťažlivosť k uhorskému štátu.“ Návrh adressy najkrajnejšej lavice začína s neriadami pri voľbách. „Všetky druhy podplácania, vplývanie, pressie úradníkov na vôľu občanstva, aké spozorovali sme v mnohých okresoch, tu i tu aj direktoré násilenstvo, otravuje mravy ludu a zbavuje volby právnej supposície, že sú výsledkom svobodnej vôle národa a podkopávajú dôveru ludu nielen k snemu, ale aj k parlamentarnému systému. Tomuto zlu možno día našej mienky len tak odpomôcť, ked z jednej strany odovzdá sa správa krajinských záležitostí do rúk takej vlády, ktorá nestavia pojistenie väčšiny za každú cenu a tým zvečnenie svojej moci nad zákon, mravy a konštitucionalnú svobodu, a ked z druhej strany zavedie sa tajné hlasovanie a súd nad volbami petíciou napadnutými ked prenesie sa na kr. kuriu.“ „Agitáciu proti plemenám, konfessiam a spoločenským [triedam zatracujeme aj my, a to tým viac, poneyáč chceme svobodu bez ohladu na konfessiu, národnosť a triedu udržať a nakoíko by toho v každom ohlade ešte nebolo, s podržaním účelov štátu uskutočniť; ale suspendovanie záruk občianskej svobody z príčin v prestolnej reči označených, nedržíme za potrebné a keby sa v tom pokus urobil, museli by sme sa rozhodne proti nemu vysloviť.“ Návrh žiada ďalej revisiu zákona o obydlení a o sriadení obcí, aby zamedzilo sa sťahovanie cudzích a škodlivých živlov; sriadenie administratívnej súdnej stolice k odstráneniu svevole úradníkov. — Čo týče sa usporiadania našich financií žiada zmenšenie počtu vojska, sriadenie samostatnej banky, osobytné colné územie, samostatné vojsko a zavedenie personálnej únie. „N. P. J.“ zaznačuje viedeňský chýr, akoby náš ministerpredseda Kol. Tisza túžil po hodnosti ministra zahraničných záležitostí. Spomenutý časopis myslí, že tento chýr je bezzákladný, lebo nedá sa vraj predpokladať, žeby Tisza zanechal terajšie svoje postavenie, kde má vplyv v každej veci úplne rozhodujúci a žeby prijal hodnosť, ku ktorej podľa svojich schopností sotvy sám cíti povolania. Pulszkovci sú ludia na najvýš pohybliví a „obozretní“. Nášmu ct. obecenstvu je známo, ako pekne podelili sa pri minulých voľbách: otec nad stranami, August v opposícii (miernej) a Karol vládny; chceli byt krytí na všetky prípady. Volby ale vypadly v prospech Tiszov a tu pomyslel si p. August Pulszky, žeby to bolo pridlho čakať za dákou praktickou slávou. Vystúpil teda z klubu miernej opposíeie a pripojil sa ku strane vládnej, — on, ktorý na opposicionálnych laviciach tak príkro vystupoval. Volačo sa bezpochyby dakde ukazuje a od opposíeie je k tomu cesta pridaleká Iné zprávy hovoria, že zostane s pánom otcom nad stranami. Návrh zákona o praesidiume kr. kurie príde na pretras hneď po ukončení adressnej debatty, a tak zanedlho mali by sme sa dozvedeť aj to, čo je vlastne so Sennyeyom. V návrhu adressy snemovej väčšiny stojí doslovne: . . čerpáme radostného uspokojenia . . , že náš pomer k Nemecku je čo možno najúprimnejší, že teda tento pomer, ráz spolku dvoch majúci, ani čo do vonkajšej rozsiahlosti ani čo do vnútornej povahy žiadnej zmeny neutrpel.“ „Bp. T.“ sdeľuje, že passus tento zavdal príčinu k výmene dipl. nót medzi Petrohradom a Viedňou. Rozumie sa, že viedeňský kabinet poponáhľal sa osvedčiť, že na návrhu adressy uhorskej vládnej väčšiny nemá zhola' žiadnej účasti. A z najvyšších kruhov viedeňských, kde ten passus tiež veľmi nemilý dojem urobil a zazlený bol, sdelilo sa vraj ruskému zástupcovi vo Viedni, že „adressný návrh väčšiny uhorskej snemovne nemá väčšieho významu, ako netaktičný novinársky článok.“ čo je na týchto veciach pravdivého, čo nie, za to ovšem patrí zodpovednosť spomenutému časopisu, ale predsa je pozoruhodné, že K. Tisza uznal vo štvrtok za potrebné o tejto veci slovo prehovoriť a otazný. passus „vysvetliť,“ vlastne ale desavuovať. Ked Tisza hovorí, že teší ho priateľstvo troch cisárov, že teší ho priateľstvo ruské, ako výplyv priateľstva nášho s Nemeckom, nuž neviem, ako mohly by byť tieto slová vysvetlením spomenutého passusu. V Skierniewicach uzavrelo sa priateľstvo troch cisárov, to aj Tisza uznáva, ked aj bez formálnej smluvy alebo protokollu, kdežto návrh adressy vyslovuje nádej, že spolok dvoch žiadnej zmeny neutrpel! Žeby to bolo všetko jedno, to napriek Tiszovej reči nenie na pochopenie. Nuž „objasnenie“ prísť muselo, ale adressa sa nezmení. Kto sa s tým uspokojí, nech slúži mu na zdravie! Adressa horvatského snemu prízvukuje štátnu spoločnosť s krajinami koruny uhorskej popri nenarušenom udržiavaní politickej a národnej individuality království Dalmatska, Horvatska a Slavonska a zabezpečení národnieho a hmotného blahobytu. „Tým viac ale musíme želieť, že pri prevádzaní základných zákonov neraz stály sa chyby, ktoré — ked snáď aj neboly zúmyselné a mohly povstať z nedorozumenia, vzbudily v národe obavy a pochybnosti o trvácnosti verejných krajinských poriadkov a neporušiteínosti uzákonených práv a ústavných nariadení.“ Aby sa tieto pomery napravily, žiada sa svolanie regnikolárnej deputácie, aby tie nedorozumenia ohľadom zákona o vyrovnaní vysvetlila a odstránila. Ked zmizne všetka pochybnosť a ked aj v materiálnom ohlade urobí sa zadosť žiadosťam a potrebám trojjediného kráľovstva, bude mohutnet dosavádny štátoprávny pomer. Snem očakáva aj predlohy, ktoré majú vyhoveť spravodlivým požiadavkám bratského kmeňu srbského, čím utvrdí sa potrebná svornosť a jednomyseľnosť. V zasadnutí dňa 16. t. m. vyvolil horvatský snem svojich zástupcov do snemu uhorského; všetci vyvolení patria k vládnej strane. Krajinský snem. Pešťbudín, 15. oktobra. Po otvorení zasadnutia uhodnovernila sa zápispica predošlého. Predseda oznámil, že gróf Ludvik Tisza skladá mandát sväto-martinský a podrží segedínsky; Gabriel Baross skladá ilavský a podrží rábsky; Alexander Hegedűs skladá červeno-potocký a podrží koložvársky. Trestný oddiel pešťbudínskej súdnej stolice v záležitosti čangovských peňazí žiada suspendovať imunitné právo Juliusa Yerhovuva. Žiadosť bola vydaná imunitnej komisii. Nasledovala adressná debatta. Referent vládnej strany: Albert Berzeviczy hovoril, že i trónná reč kráľova i adressa len v hlavných črtách označujú najsúrnejšie a najdôležitejšie práce vlády a zákonodárstva, nemôžu sa púšťať do výkladov exekutívy. Práve tak ani adressná debatta nemôže byť príležitosťou, pri ktorej rozhodly by sa podrobnosti vládnej politiky; uváženie tých vtedy príde na denný poriadok, ked vláda predloží patričné návrhy zákonov. Tu môže byť reč len o všeobecnom smere a hlavných zásadách. Pri tom všetkom vidí potrebným reflektovať na odstavec adressy, ktorý hovorí o liečení poľnohospodárskej krízy, a síce preto, poneváč dosial bol len tento napadnutý. Nápad obsažený jevadressnom návrhu antisemitov. Adressné debatty uhorskej snemovne od 1875. roku vždy predstavovaly obraz tuhých bojov. No vo všetkých tých bojoch bol spoločný nepodvratný základ, ktorý dodával sily každej stránke a ktorý nemienila žiadna vyvrátiť A to bola shoda všetkých politických stránok v tom, že na svojom